Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/321/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114231362
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114231362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom
Staré Grunty 7, 84104, Bratislava, IČO: 35717769, zastúpený JUDr. Vratislavom Štefekom, advokátom,
so sídlom Nám. Martina Benku 6, 81107 Bratislava, proti žalovanému: K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom
H. XXX, XXX XX O. E., o zaplatenie sumy 2 395,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 03. apríla 2017, č.k. 9C/252/2014-144, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje.
Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške

ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
127,60 eura s úrokom z omeškania 5,50 % ročne od 13. 12. 2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, konanie v časti o zaplatenie sumy
211,20 eura, zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25. 03. 2013

zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver
vo výške 1600 eur za odplatu 608 eur, s tým že v predmetnej zmluve bola priemerná ročná percentuálna
miera nákladov (ďalej len „RPMN“), pri splatnosti úveru na 13 mesiacov v sadzbe 47,29 % a žalovaný
sa zaviazal úver splácať v 13 mesačných splátkach s tým, že prvé 3 mesačné splátky po 8 eur a
ďalšie mesačné splátky po 218,40 eura, prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá
ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Predmetnú
zmluvu žalovaný podpísal, ktorú skutočnosť potvrdil, za žalobcu uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom

úvere obchodná zástupkyňa X. ktorá vykonávala činnosť pre žalobcu na základe zmluvy o obchodnom
zastúpení. Zároveň bola so žalovaným v ten istý deň uzavretá aj zmluva o poskytovaní domáceho
servisu na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, . v zmysle ktorej sa zaviazal žalovaný zaplatiť
žalobcovi odmenu v sume 655,20 eura v pravidelných troch mesačných splátkach vo výške 218,40 eura.
Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný zaplatil pri podpise zmluvy sumu 218,40 eura a prvé tri splátky podľa
zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu vo výške 24 eur. V ten istý deň bola uzavretá aj dohoda o zrážkach
zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným, v zmysle ktorej bol zamestnávateľom žalovaného Cestné stavby

s.r.o. so sídlom Z.. Žalovaný popieral poskytnutie a odovzdanie sumy v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, avšak potvrdil, že prevzal sumu 5 a 3 eurá, ktorú sumu zmenil na sumu spolu 15 eur. Žalovaný
mal so žalobcom uzavretú v minulosti inú zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04. 06. 2012 číslo
XXXXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 850 eur za odplatu 323 eur, ktorýzáväzokzuvedenejzmluvyboluhradenývcelejvýškeazapredčasnéuhradeniemuvznikolpreplatokvo
výške 91,30 eura, ktorý mu bol vyplatený v hotovosti. Z týždennej správy výberov obchodnej zástupkyne
X. bolo zistené, že ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere disponovala finančnou čiastkou pre

odovzdanie úveru žalovanému. Zo správy Obce O. E. vyplýva, že žalovaný sa v roku 2010 nezúčastnil
na výkone verejnoprospešných prác. Zo správy Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR
Bratislava bolo zistené, že dňa 06. 03. 2015 bol na operačné stredisko ohlásený požiar strechy v B. 4
a z dôvodu technickej poruchy došlo k požiaru steny a strešnej konštrukcie administratívnej budovy na
adrese Q. U. XA. V tejto nehnuteľnosti sa mala podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu nachádzať

zmluvná dokumentácia, ktorá bola presunutá z pobočky v K. do sídla spoločnosti a z dôvodu vzniknutého
požiaru došlo k zničeniu zmluvnej dokumentácie. Zo zápisu návštevy klienta zo dňa 08. 04. 2013, ktorý
bol spísaný medzi žalovaným a D. V., manažérkou žalobcu, bolo zistené, že klient potvrdil uzavretie
zmluvy o úvere, prevzatie finančnej čiastky podľa zmluvy vo výške 1600 eur, zmluvu o úvere podpísal
doma. Predmetný zápis žalovaný podpísal. Taktiež zo zápisu z návštevy klienta zo dňa 31. 07. 2013
vyplýva, že žalovaný podpísal zmluvu o úvere, prevzal finančnú čiastku v plnej výške, zmluvu o úvere

podpísal doma a splátka z 20. 06. 2013 vo výške 200 eur súhlasí, pričom za žalobcu predmetný zápis
zrealizoval zamestnanec P. V.. Podľa potvrdenia Úradu práce Z., odbor sociálnych vecí a rodiny, je
žalovaný v evidencii nezamestnaných od 01. 08. 2012 a aj v minulosti bol v evidencii v období od 07. 11.
2000 do 20. 04. 2006. Zo zmluvy o poskytovaní kuriérskych služieb bolo zistené, že P. B. mala uzavretú
zmluvu so žalobcom zo dňa 03. 01. 2011 a na základe uvedenej zmluvy bola oprávnená vykonávať

doručovanie zásielok podľa pokynov podnikateľa a záväzok podnikateľa zaplatiť kuriérovi za vykonané
služby odmenu. Oznámením zo dňa 22. 11. 2013 žalobca zosplatnil záväzok žalovaného ku dňu 05. 10.
2013, predmetné oznámenie zasielal žalovanému poštou v zmysle poštového podacieho hárku zo dňa
26. 11. 2013. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Z., vyplýva, že spoločnosť Cestné stavby
Z. s.r.o. bola zrušená ku dňu 21. 07. 2000, pričom v dohode o zrážkach zo mzdy je uvedená práve táto

spoločnosť ako zamestnávateľ žalovaného. Z lustrácie ZVJS súd zistil, že žalovaný bol vo výkone trestu
od 09. 12. 2015 do 06. 08. 2016 a od 06. 08. 2016 do 04. 03. 2017. Z týždenného plánu výberov bolo
zistené, že žalovaný zaplatil za domáci servis sumu 218,40 eura a tri splátky po 8 eur, spolu 24 eur dňa
25. 03. 2013. Podľa žalobcu zaplatil na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu uzatvorenej
dňa 25. 03. 2013, žalovaný dňa 25. 03. 2013 sumu 218,40 eura, 20. 06. 2013 sumu 200 eur, 23. 07.

2013 sumu 18,40 eura, a sumu 1,60 eura a dňa 03. 06. 2013 sumu 10 eur. Celkove uhradil za domáci
servis sumu 448,40 eura.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami§ 1 ods. 2, § 2, § 7 ods. 1, ods. 2,
§ 9 ods. 1, ods. 2, ods. 6, ods. 7, ods. 8, ods. 9, § 11 ods. 1, ods. 2, § 24 ods. 1 zákona číslo 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch),§ 3 ods. 3 záko na číslo 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 52 ods. 1, ods.
2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 9, ods. 11, § 53a ods. 1, ods. 2, § 53b
ods. 1, § 53d, § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov).

1.3. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že predmetný zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania
sa spravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch. Predmetná zmluva neobsahovala všetky náležitosti
stanovené zákonom a preto je bezúročná a bez poplatkov. V zmluve nie je uvedený údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov, o úrokovej sadzbe, začiatok a koniec splatnosti úveru, teda nie sú tam
uvedené požadované náležitosti v rozpore so zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských

úveroch sú aj ustanovenia predmetnej zmluvy, ktorej zároveň odporujú ustanovenia obchodných
podmienok, kde je uvedená iná výška RPMN, ktorú však nemožno považovať za údaj platný pre
predmetný úverový vzťah medzi účastníkmi konania, keďže jednoznačne nie je uvedená v predmetnej
zmluve. Tomuto neodpovedá ani odplata, ktorá je uvedená vo vyčíslenej výške 608 eur. Dlžník nemal
vedomosť o tom aká je daná percentuálna sadzba úrokov, RPMN čomu nasvedčuje aj článok 1 Zmluvy,

kde je uvedené, že odmena je vo výške 20 % z istiny pri úvere na 13 mesiacov. Žalovaný neuniesol
v konaní dôkazné bremeno preukazujúce, že neprevzal sumu uvedenú v úverovej zmluve, pričom v
zápisoch z návštevy klienta opakovane potvrdil podpis zmluvy o úvere ako aj prevzatie sumy podľa
zmluvy. V danom prípade preto nie je podstatné, akou mierou sa na poskytnutí úveru podieľala P. B.,
pretože podpis zmluvy o úvere nebol sporný, sporná bola skutočnosť, či žalovaný úver prevzal. Uvedenú

skutočnosť preukázal žalobca ďalšími listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov P. V. a D. V., z ktorých
vyplýva, že žalovaný pri návšteve neuvádzal, že mu nebola suma úveru vyplatená. Navyše v priebehu
konania zostal žalovaný pasívny, nedostavil sa na pojednávania v čase, keď nebol vo výkone trestu apreto súd prvej inštancie vyhodnotil v konaní všetky dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti
a dospel k vyššie uvedenému záveru.
1.4.Žalobca v priebehu konania vzal späť žalobu v časti zmluvnej pokuty v sume 211,20 eura, preto súd

konaniepodľa §144Civilnéhosporovéhoporiadku(zákončíslo160/2015Z.z.,ďalejlen„CSP“),zastavil.
Zároveň zohľadnil čiastočné platby žalovaného na predmetný úver v sume 24 eur, 200 eur, 218,40
eura, 18,40 eura, 1,60 eura, 10 eur. Súd prvej inštancie priznal navrhovateľovi zvyšok poskytnutej istiny,
ktorá bola vo výške 1 600 eur, od ktorej odpočítal zaplatenú sumu 24 eur a sumu 472,40 eura, ktorá
suma bola žalovaným zaplatená na zmluvu o domácom servise, nakoľko táto zmluva bola uzavretá v

rozpore so zákonom poškodzujúca spotrebiteľa, dlžníka (žalovaného), pretože veriteľ získava ďalšie
prostriedky okrem odplaty dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Rozdiel predstavuje priznanú
sumu 1127,60 eura (1600 - 472,40 ( 448,40 + 24)).
1.5.Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca porušil aj ustanovenie § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, keď nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, preto nie je
oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V danom prípade

súd vyhodnotil konanie žalobcu ohľadne preverenia jeho príjmov a teda zamestnávateľa za hrubého
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, preto úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný
bol dlhodobo nezamestnaný, jeho zamestnávateľ zanikol v roku 2000 a preto tvrdenie o preverení jeho
zamestnávateľa považoval za klamlivé tvrdenie svedkýň. Súd preto povolil žalovanému dlh splácať v
splátkach po 150 eur mesačne s poukazom na ust. § 11 ods. 2 cit. zákona.

1.6.Zároveňpriznalžalobcovi ajúrokzomeškaniaspoukazomnaustanovenie§53ods.9Občianskeho
zákonníka nie je možné lehotu 15 dní skrátiť alebo určiť spätne splatnosť dlhu, pretože je to v rozpore
so zákonom. Oznámenie o zosplatnení dlhu bolo doručované poštou dňa 26. 11. 2013, najskôr mohlo
byť doručené dňa 27. 11. 2013, preto lehota 15 dní uplynula dňom 12. 12. 2013. Vo zvyšku súd prvej
inštancie žalobu zamietol.

1.7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania (úspech žalobcu bol 47%, neúspech 53 %, žaloval sumu spolu
2395,20 eura, vzal späť v časti sumy 211,20, priznaná suma 1127,60 eura).
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný. V podanom odvolaní a v doplnení
odvolania uviedol, že súd nevypočul ním navrhovaných svedkov, uviedol, že svedkyňa P. bola trestné

stíhaná. Ďalej dôvodil, že nemal možnosť sa patrične brániť a zúčastniť sa všetkých pojednávaní,
nakoľko od 06. 12. 2015 sa do 04. 03. 2017 nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a dodal, že súd
dospel tak na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1,
§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

Zákonomč.160/2015z21.mája2015nadobudolúčinnosťod01.07.2016novýCivilnýsporovýporiadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred
účinnosťou zákona.6. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy 2 184 eur od
žalovaného, úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne od 06. 10. 2013 do zaplatenia, zmluvnej pokuty
vo výške 211,20 eura z titulu neuhradeného úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere dňa 25. 03. 2013 vo výške 1 600 eur. Žalobca na predmetnom úvere uhradil
sumu 24 eur. V priebehu konania žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 211,20 eura zobral späť a
v tejto časti žiadal konanie zastaviť.
6.1.Súdprvejinštanciepovykonanomdokazovanínapadnutýmrozsudkomzaviazalžalovanéhozaplatiť
žalobcovi sumu 1 127,60 eura s 5,5% ročným úrokom z omeškania od 13. 12. 2013 do zaplatenia, vo

zvyšnej časti žalobu zamietol, v časti sumy 211,20 eura konanie zastavil. Úver vyhodnotil ako bezúročný
a bez poplatkov.
6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalovaný, ktorý v podanom odvolaní voči
vyhovujúcej časti rozsudku, iba namietal, že súd nevykonal ním navrhované dôkazy a uviedol, že
pojednávaní sa nemohol zúčastniť, nakoľko bol vo výkone trestu odňatia slobody.

7.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo,

akoajodvolaniežalovanéhoadospelkzáveru,žesúdprvejinštanciesprávnevovecirozhodol,aplikujúc
správne právne predpisy a jednotlivé ustanovenia na daný prípad, správne a dostatočne zistil skutkový
stav veci, z ktorého vychádzal, nestotožniac sa s dôvodmi odvolania uvedenými v podanom odvolaní,
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd iba
dodáva, že v prejednávanej veci niet sporu o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že na základe tejto zmluvy bola žalovanému zo strany žalobcu poskytnutá
finančná čiastka v sume 1 600 eur, ktorú mal splatiť postupne v 13 mesačných splátkach. Žalovaný

v priebehu konania popieral, že by od žalobcu prevzal sumu 1 600 eur a zo začiatku tiež popieral
podpísanie zmluvy. Neskôr potvrdil, že podpis na zmluve je jeho. Ustanovenie článku I. predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere výslovne uvádza, že na základe tejto zmluvy pri jej podpise, poskytol
dlžníkovi veriteľ bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 1 600 eur. Zmluva je podpísaná
dlžníkom. Ide o nezvratný dôkaz, ktorý nasvedčuje tvrdeniu žalobcu o poskytnutí finančnej čiastky vo

výške 1 600 eur žalovanému pri podpise zmluvy. Táto skutočnosť bola v priebehu konania na súde prvej
inštancie preukázaná aj výpoveďami svedkov. Naopak žalovaný, iba na základe svojho subjektívneho
tvrdenia dôvodil, že predmetná suma mu poskytnutá nebola. Žiadny právne relevantný dôkaz však, na
rozdiel od žalobcu, neposkytol.
10.1. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na základe platne uzavretej

spotrebiteľskej zmluvy bola zo strany žalobcu poskytnutá žalovanému suma 1 600 eur, z ktorej sumy
vrátil žalobcovi iba sumu 28 eur. Odvolací súd sa zároveň stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, ako aj o neplatnosti zmluvy o domácom servise,
a tiež o započítaní sumy, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi na zmluve o domácom servise, napredmetnú úverovú zmluvu. Z tohto dôvodu, poukazujúc na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,
vyhodnotil záver súdu prvej inštancie ako vecne správny a preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.
1 CSP, vo vyhovujúcej časti, potvrdil.

11. Ustanovením § 387 ods. 3 CSP je daná odvolaciemu súdu povinnosť vysporiadať sa s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
11.1. Odvolateľ v podanom odvolaní iba namieta, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované
dôkazy, a to výsluchy svedkov V.. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaný bol v priebehu konania

na súde prvej inštancie riadne vypočutý, a to na pojednávaní dňa 27. 01. 2015, taktiež sa zúčastnil
pojednávania dňa 07. 05. 2015, 23. 07. 2015. Predvolanie na pojednávanie dňa 02. 03. 2017
prevzal žalovaný dňa 02. 01. 2017, napriek tomu sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť
neospravedlnil. Zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní nevyplýva návrh žalovaného na vykonanie
dokazovania výsluchom svedkov, ktorých uviedol v podanom odvolaní. Navyše odvolací súd zo
spisového materiálu zistil, že na pojednávaní dňa 26. 03. 2015, na ktorom sa zúčastnil aj žalovaný,

bola vypočutá ako svedkyňa V. Z uvedeného dôvodu námietky žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako
účelové a neopodstatnené. Žalovaný sa pojednávaní, pokiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
zúčastňoval, mal možnosť navrhnúť vykonanie dokazovania výsluchom svedkov.
11.2. K ďalšej námietke žalovaného, že svedkyňa P. bola trestne stíhaná, odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie, v ktorom uviedol, že trestné konanie voči

P. B. bolo zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd námietku žalovaného vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.
11.3. Taktiež vyhodnotil ako účelovú námietku žalovaného, že nemal možnosť sa riadne brániť a
zúčastniť na všetkých pojednávaniach, nakoľko bod 06. 12. 2015 do 04. 03. 2017 sa nachádzal vo
výkone trestu odňatia slobody. Odvolací súd iba poznamenáva, že žalovaný sa zúčastnil na viacerých

pojednávaniach na súde prvej inštancie, na ktorých mal možnosť predniesť svoje tvrdenia, svoje návrhy
na dokazovanie a svoju obranu.
11.4. Námietku, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil a bližšie nekonkretizoval. Z tohto dôvodu sa odvolací súd
touto námietkou nezaoberal.

11.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s 255 ods. 1 CSP,
tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalovanému,
o výške ktorých rozhodne podľa§ 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).