Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/210/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116223299
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116223299.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska č.5, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného TOMAŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: N. K.Á., bytom v E., R. X, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie
144,26 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.2.2017 č.k.

12Csp/98/2016-53 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia 144,26 eur s prísl., titulom úhrady za poskytnuté telekomunikačné
služby, ktorú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2015 ako

postupník od postupcu Telefonica Autoslovakia s.r.o..

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 43 ods. 1
písm. a/ ods. 12 písm. b/, § 44 ods. 1, § 524 ods. 1,2, § 52 ods. 1-4 Obč.zákonníka, § 5 zák.č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 Obč. zákonníka a § 3
nar.vlády č. 87/1995 Z.z., zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách vzal za preukázané, že

žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcom spoločnosťou Telefonica 02 Slovakia s.r.o. dňa
21.4.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá SIM-
karta s prideleným účastníckym telefónnym číslom XXXX XXXXXX a poskytnutý program služieb „O2
paušál“, v rámci ktorého bolo žalovanému umožnené využívať poskytované telekomunikačné služby.
Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a žalovaný sa za poskytnuté služby zaviazal uhradiť právnemu
predchodcovi žalobcu riadne a včas cenu podľa ním stanoveného cenníka. Faktúrami, ktoré žalobca

pripojil do spisu vyúčtoval žalobca žalovanému spolu sumu vo výške 144,26 eur za poskytnuté služby.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2015 bola pohľadávka spoločnosti Telefonica 02 Slovakia
s.r.o. voči žalovanému postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko s.r.o. (žalobcovi). Poskytnutie služieb
telefónneho operátora v danom prípade sporné nebolo. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa
6.10.2016, súd prvej inštancie v súlade s § 5b zák.č. 215/2007 Z.z. v prvom rade skúmal, či pohľadávka
žalobcu nie je premlčaná, keďže daný zmluvný vzťah posudzoval ako vzťah spotrebiteľský. Z faktúry

s variabilným symbolom 1054670967 splatnej dňa 23.6.2013 vyplynulo, že k tomuto dňu bola dlžná
suma 22,46 eur, žalovaný si túto povinnosť vo výške 144,26 Eur neplnil. Poskytnutie služieb telefónneho
operátora sporné nebolo. Z faktúry s variabilným symbolom 1056143451 splatnej dňa 23.07.2013
vyplýva, že k tomuto dňu bola dlžná suma 41,80 Eur, z faktúry s variabilným symbolom XXXXXXXXXX
splatnej dňa 23.08.2013 vyplýva, že k tomuto dňu bola dlžná suma 45,- Eur, z faktúry s variabilným
symbolom 1059319702 splatnej dňa 23.09.2013 vyplýva, že k tomuto dňu bola dlžná suma 29,- Eur.

Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 06.10.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, súdprvej inštancie prihliadol na premlčanie pohľadávky v súlade s § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. a z dôvodu
premlčania zamietol žalobu v časti o zaplatenie 138,26 eur.

3. Pokiaľ ide o zaplatenie 6,-eur titulom poplatku za upomienku, táto bola vyúčtovaná faktúrou č.
XXXXXXXXXX na sumu 6,-eur splatnou 23.10.2013. V svojej podstate ide o sankciu za oneskorenú
platbu, ktorou môže byť zmluvná pokuta alebo úrok z omeškania. S poukazom na § 544 ods. 2 Obč.
zákonníka uviedol, že nebola dodržaná písomná forma dojednania zmluvnej pokuty, pričom žalobca
nepreukázal, že žalovaný písomne s touto dohodou súhlasil. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie o

zmluvnú pokutu ísť nemohlo. Tento poplatok nebolo možné považovať ani za úrok z omeškania, nakoľko
žalobca sumu 6,-eur nepočítal ako zákonný úrok z omeškania za určité obdobie. V časti o zaplatenie
6,-eur preto žalobu taktiež zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a nakoľko žalobca bol v rozsahu 100% v
konaní úspešný, priznal mu náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému tak, ako vyplýva z

výroku rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/
C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo
rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil náhradu

trov prvostupňového a odvolacieho konania. Žalobca poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že
žalovaný uzatváral zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako fyzická osoba, oprávnená na podnikanie
-živnostník,nieakospotrebiteľ-nepodnikateľ,čovyplývaajzoznačeniažalovanéhovzmluve(uvedenie
IČO). Rovnako súd v záhlaví rozsudku označil žalovaného príslušným identifikačným údajom. Pokiaľ
teda žalovaný uzavrel ako živnostník (podnikateľský subjekt) s právnym predchodcom žalobcu zmluvu

spolu s dodatkami, nemožno na daný zmluvný vzťah hľadieť ako na vzťah spotrebiteľský. Nesprávne
preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ s poukazom na § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ex offo skúmal
otázku premlčania nároku žalobcu a dospel k záveru, že nárok je premlčaný. Daný zmluvný vzťah je
podľa názoru odvolateľa vzťahom obchodnoprávnym, preto v otázke premlčania nie je možné aplikovať
na tento vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady pre potvrdenie, ani
pre zmenu rozhodnutia.

6. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci.

7. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má

stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa
vyjadril žalovaný a vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval súd za (ne)preukázané, z ktorých dôkazov
(ne)vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2
C.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).

8. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého
procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho
rozhodovania. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a tým
dochádza k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces.

9. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k záveru, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v otázke
premlčania a súčasne ust. § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. , podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluve prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.10. Z týchto úvah súdu prvej inštancie, aj keď to súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku výslovne
neuviedol, možno vyvodiť, že žalovaného považoval za spotrebiteľa a daný zmluvný vzťah za vzťah
spotrebiteľský.

11. Z napadnutého rozsudku však nie je zrejmé, na základe akých úvah súd prvej inštancie dospel k
záveru o tom, že daný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským a že na strane odberateľa vystupoval
spotrebiteľ, najmä za situácie, keď žalovaný ako odberateľ je v danej zmluve označený IČO-m, teda
identifikačným údajom fyzickej osoby podnikateľa. Zodpovedanie tejto otázky je pritom významným z

hľadiska aplikácie právnej úpravy o premlčaní.

12. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú
najmä Občiansky zákonník, ale aj osobitné predpisy ustanovujú osobitné podmienky. Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter
spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj zmluvy

uzatvárané podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov.

13. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 4 cit. zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Pre zodpovedanie otázky, či žalovaný ako odberateľ v danom zmluvnom vzťahu zároveň vystupoval
ako spotrebiteľ bude rozhodujúce zistiť, či pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy tento subjekt

konal, resp. nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Súd prvej inštancie však zodpovedaniu tejto otázky nevenoval náležitú pozornosť, keď nezameral
dokazovanie na zistenie relevantných skutočností týkajúcich sa toho, či žalovaný pri uzatváraní a plnení
zo zmluvy konal/nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti a

napriek tomu vyvodil, že v danom zmluvnom vzťahu išlo o spotrebiteľa. V otázke premlčania tak aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17. Za takejto situácie neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako zrušiť napadnutý rozsudok v zmysle ust.
§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude zamerať dokazovanie na zistenie skutočností,
relevantných pre posúdenie daného záväzkového vzťahu, a teda, či žalovaný ako odberateľ pri
uzavretí zmluvy a pri jej plnení konal/nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti a v závislosti od toho opätovne posúdiť nárok žalobcu. Až následne bude možné

vo veci opätovne rozhodnúť.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).