Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 2, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/125/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711213160
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8711213160.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobcov 1/ T. X., N. Z.

XXXX/X, A., štátne občianstvo Slovenská republika, 2/ R. G., N. Z. XXXX/XX, A., štátne občianstvo
Slovenská republika, obaja zast. O.. F. U., V., V. A., Š. XXX/XX proti odporkyni: R. Š., N. Š. XXX/XX, Z.
N., štátne občianstvo Slovenská republika, zast. advokátskou kanceláriou C.-D. A., S..P..Z.., O. XX, A.,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u je podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a v 2./rade, T. X., D.. X.X.XXXX, H. N. Z. XXXX/
X, A. V. R. G., F. X.D., D.. X.X.XXXX, H. N. Z. XXXX/XX, A. a žalovanej R. Š., F.. X., D.. XX.X.XXXX,
H. N. XXX/XX, Z. N. k nehnuteľnostiam :

a) rodinnému domu súpisné číslo XXX S. Z.Z. N. D. X.. Š. P.. Č.. XX, postaveného na pozemku par. č.
2845/1 (parcela registra „C“) v k. ú. Z. N.,
N.) pozemku parcela registra „C“, parc. č. 2845/1, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere
391 m2, v k. ú. Z. N.,
Y.) pozemku parcela registra „C“, parc. č. 2845/2, druh pozemku - záhrady o výmere 338 m2 v k. ú. Z. N.,
všetko zapísané na LV č. XXX vedeného odborom katastra Okresného úradu Poprad pre , k. ú. a

obec Z. N.

Nehnuteľnosti a to:

a) rodinný dom súpisného čísla 538 v Z. N. D. X.. Š. P.. Č.. XX, postavený na pozemku par. č. 2845/1
(parcela registra „C“) v k. Ú.. Z. N.,
b) pozemok parcela registra „C“, parc. č. 2845/1, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere
391 m2, v k. ú. Spišské Bystré,

c) pozemok parcela F. „., A.. Č.. XXXX/X, W. A. - R. P. S. XXX O. S. G.. Ú.. Z. Bystré, všetko zapísané
na LV č. XXX S. Správou katastra Poprad, pre k. ú. a obec Z. N. do vlastníctva žalovanej R. Š., F..X.,
D.. XX.X.XXXX, H. N. XXX/XX, Z. N..
všetko zapísané na LV č. XXX vedeného Okresným úradom, odborom katastra Poprad, pre k. ú. a obec
Spišské Bystré prikazuje do vlastníctva žalovanej R. Š., F.. X., D.. XX.X. XXXX, H. N. Z. N.É., X.. Š.
XXX/XX.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 1./rade na vyrovnanie jeho podielu sumu 27.250,- eur a
žalobcovi v 2./rade na vyrovnanie jeho podielu sumu 27.250,- eur, v lehote do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcovia sú p o v i n n í zaplatiť žalovanej každý po 516,20,- eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2011 domáhali, aby zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo strán k rodinnému domu súpisné číslo 538, pozemkom parciel registra C 2845/1 a

2845/2,všetkozapísanénaLVč.XXXA.G..Ú..Z.N.anavyrovnaniepodielovzaviazalžalovanúzaplatiť
žalobcoviv1./radesumu33.000,-euražalobkyniv2./radesumu38.000,-eur.Návrhvpísomnompodaní
odôvodnili tým, že strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to žalobcovia každý o veľkosti
podielov 1 k celku a žalovaná v podiele 1 k celku. Listom zo dňa 20.9.2010 predložili žalovanej ponuku na
odpredaj spoluvlastníckych podielov, pretože predmetné nehnuteľnosti neužívali a nemali z nich žiadny
úžitok a žalovaná ich v celom rozsahu užíva. Za svoje spoluvlastnícke podiely požadovali každý po

38.000,-- eur. Žalovaná predložila protinávrh na odkúpenie spoluvlastníckych podielov za sumu 23.275,-
eur za podiel od každého z nich. Pretože nedošlo k dohode medzi stranami, pokladali za primeranú
náhradu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva každý po 33.000,- eur. Pri určení
výšky primeranej náhrady vychádzali z platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, rozhodnutia kolégia
Najvyššieho súdu, aj rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Českej republiky. Za primeranú náhradu

chápu hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
podobnej veci, akú predstavuje podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
Za takú náhradu nie je možné pokladať zistenú cenu podľa cenového predpisu, ale musí sa vziať na
zreteľ aj záujem o ňu, t. j. dopyt a ponuka v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu predstavujúcu
objektívnu cenu. Po takto ustálenej výške primeranej náhrady, listom zo dňa 28.9.2011 opätovne vyzvali

žalovanú na odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov vo výške po 33.000,- eur. Pri stanovení ceny
nehnuteľnostízohľadnili cenyobdobnýchrodinnýchdomovvpredmetnejlokalite,ktoréboliponúkanéna
predaj. Podľa preverení cien na trhu s nehnuteľnosťami, tieto sa predávali v rozmedzí od 130.000,- eur
do 160.000,- eur. Cenu nehnuteľností stanovili na dolnej hranici uvedeného prehľadu vo výške 132.000,-
eur. Žalovaná na predmetnú ponuku reagovala tak, že za každý podiel prejavila ochotu vyplatiť cenu

25.000,- eur. Pretože stranám sa nepodarilo uzavrieť dohodu, jedinou možnosťou vyriešenia danej
situácie je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom. Písomným podaním zo dňa
28.11.2011 žalobcovia upresnili žalobný návrh tak, že každý zo žalobcov si na vyrovnanie podielu
uplatňuje sumu 33.000,- eur a pri podaní žaloby došlo ku zrejmej nesprávnosti v uvedení sumy. Na
pojednávaní dňa 5.10.2016 žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu upresnili predmet žaloby

tak, že súd po zrušení podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva
žalovanej a na vyrovnanie podielov zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcom po 27.250,- eur. Na preukázanie
svojichtvrdenípredložillistvlastníctvač.449,písomnúkorešpondenciumedzistranamianavrhlivykonať
znalecké dokazovanie na ustálenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností.

2.Žalobca v 1./rade na pojednávaní uviedol, že strany v konaní sú súrodencami. Nehnuteľnosť bola
postavená asi v roku 1975 na základe stavebného povolania vydaného na mená ich rodičov. Jedná
sa o dvojgeneračný rodinný dom. Podľa plánu v rodinnom dome mal najskôr bývať spolu s rodičmi.
Z rodinných dôvodov sa však presťahoval do Popradu. Po smrti matky v roku 1991 otec svoj
spoluvlastníckypodiel prepísalnadeti.Akopodielovíspoluvlastnícineuzavreližiadnudohoduospôsobe

užívania nehnuteľnosti. Fakticky túto naďalej užíval ich otec so svojou druhou manželkou a sestra R. Š..
P. I. R. Z. Ž. W. W. Z. A. S. F. X/XX-L. G. Y.. Zomrel v roku 2007. Až neskôr sa dozvedeli, že zostávajúcu
časť spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve otec ešte pred smrťou daroval žalovanej. V dedičskom
konaní nehnuteľnosti už neboli predmetom dedičstva. Za obdobie vykonaných zmien v spoluvlastníctve
sa ako súrodenci ústne ani písomne nedohodli na spôsobe užívania nehnuteľnosti. Žalovaná od neho

za celú dobu nežiadala žiadne finančné prostriedky, ktoré by súviseli s opravou a údržbou nehnuteľnosti
prípadne platením daní a poplatkov. Na výstavbe nehnuteľnosti sa podieľal prácou aj finančne a to
pri inštalácii ústredného kúrenia, zábradlí. Výšku vložených finančných prostriedkov nešpecifikoval.
Dvojgeneračný dom má celkom 9 izieb, dve kuchyne, dve sociálne zariadenia. Do smrti otca sa podieľal
na údržbe a opravách nehnuteľnosti. Neskôr začala viaznuť komunikácia medzi stranami. Skutočne

užíval iba dielňu v prístavbe, kde mal uloženú zváračskú techniku a náradie. Pred podaním žaloby malo
dôjsť k vyporiadaniu podielov tak, že mu žalovaná poukáže 1.000.000,- Sk, no k vyplateniu finančných
prostriedkov nedošlo. Podľa jeho vedomostí, plynofikáciu financoval nebohý otec rovnako aj údržbu
zo svojho dôchodku. Sociálne zariadenie bolo rekonštruované vzhľadom k jeho zdravotnému stavu z
príspevku 140.000,- Sk od štátu. Od jarných mesiacov roku 2012 fakticky nemá prístup do domu.3.Žalobkyňa v 2./rade vo svojej výpovedi uviedla, že v čase realizácie stavby žalobca v 1./rade
mal rodinu a bol predpoklad, že v novom dome bude aj s rodinou bývať. Sama sa z rodinného
domu odsťahovala v roku 1981. Od uvedeného roku sa finančne nepodieľala na opravách a údržbe

nehnuteľnosti. Otec sa vzdal svojho podielu na nehnuteľnosti v prospech detí po smrti matky a
zostávajúce podiely im daroval. V roku 2010 sa so súrodencami dohodli, že podielové spoluvlastníctvo
zrušia a nehnuteľnosť bude užívať žalovaná, ktorá im vyplatí každému po 1.000.000,- Sk. Žalovaná však
nemala dostatok finančných prostriedkov a mienila si vziať pôžičku. Žalovanej zapožičali vyhotovený
znalecký posudok k cene nehnuteľnosti, ktorý mal slúžiť pre vybavenie úveru. Žalovanú však upozornila,

že pri vyporiadaní sa bude vychádzať z trhovej ceny nehnuteľnosti. Po čase im žalovaná oznámila, že po
poradesprávnikomimnemusívyplatiťcenu,naktorejsadohodli.Potomužtátotémanebolapredmetom
rozhovorov. Po dobu trvania podielového spoluvlastníctva sa ústne ani písomne nedohodli na spôsobe
užívania nehnuteľnosti. V prípade, ak by nehnuteľnosť mala byť prikázaná žalobcom prejavila ochotu
žalovanej vyplatiť za spoluvlastnícky podiel sumu 66.000,- eur.

4.Žalobcovia po uplatnení procesnej obrany žalovanou nesúhlasili s jednostranným započítaním
žalovanoupredloženýchinvestíciízdôvodu,ženehnuteľnosťužívalajichotec,ktorýzosvojhodôchodku
financoval minimálne polovicu nákladov týkajúcich sa nehnuteľnosti. Nesúhlasili so započítaním
investície na prestavbu kúpeľne na 2. poschodí s tým, že táto bola hradená z prostriedkov štátu. Prejavili
ochotu akceptovať náklady na plynofikáciu 270,51 eur podľa posudku a zriadenie altánku žalovanou v

hodnote 584,02 eur.

5.Prostredníctvom právnej zástupkyne ďalej uviedli , že žalobcovia nemohli nehnuteľnosť užívať.
Žalobca v 1/rade si dokonca nemôže z nehnuteľnosti odniesť ani vlastné veci. Pokiaľ žalovaný vyčíslil
sumu cca 6.000,- eur ako finančné prostriedky na údržbu nehnuteľnosti, ako jej užívateľ tieto prostriedky

vynakladá. Žalovaná pokiaľ túto užívala, sama ju devastovala. K plynovej prípojke nepredložila výhrady.
Keďže žalobcovia sa do domu nedostanú, nemajú vedomosť o faktickom užívacom stave, ale pokiaľ so
žalovanými býva ich syn, predpokladajú, že užíva druhú časť domu. Zvonku nehnuteľnosť vyzerá ako
užívaná. Ak žalovaná užívala pozemky a dom, neuhrádzala žalobcom žiadne nájomné.

6.Žalovaná na pojednávaní uviedla, že vyhotovený znalecký posudok z podnetu žalobcov plne
odzrkadľujetrvalúhodnotunehnuteľnosti.Žalovanánaopravuaúdržbuodroku2007vynaložilafinančné
prostriedky vo výške cca. 6000,- eur. Hodnotu nehnuteľnosti 150 000,- eur pokladá za nereálnu. Vo
svojej výpovedi pred súdom uviedla, že rodinný dom postavili jej rodičia a tento mal slúžiť celej rodine.
Po dokončení dom začali užívať všetci spoločne. V roku 1979 uzavrela manželstvo a manžel sa do

domu prisťahoval. Sám pomáhal na dokončovacích prácach pri vybudovaní plotov, bránky. Uznala, že
pri stavbe pomáhal aj brat. Materiál však nakupovali rodičia. Spoluvlastnícky podiel otec prepísal na
svoju novú manželku. Táto ho však predomrela, preto podiel zdedil späť a tento jej otec daroval s
tým, že ho bude opatrovať. Otec bol určitú dobu nevládny, potreboval celodennú starostlivosť, preto
bola nútená ukončiť zamestnanie. Starala sa o neho v podstate sama až do jeho smrti. Podielové

spoluvlastníctvo chcela vyporiadať už po smrti matky, no súrodenci s tým nesúhlasili. V roku 2010 na
výzvu žalobcov prejavila ochotu každému zaplatiť po 10.000,- eur, na čo reagovali tak, že si nechajú
nehnuteľnosť oceniť znalcom. Pri ďalšom stretnutí bez toho, aby vedela, ako nehnuteľnosť ocenil znalec,
súhlasila s vyplatením súrodencov po 1.000.000,- Sk. Súrodenci jej poskytli znalecký posudok pre
potrebu vybavovania úveru, kde bola právnikom upozornená, že nehnuteľnosť nezodpovedá výške

úveru 2.000.000,- Sk, pretože nemá takú hodnotu. Po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku
zistila, že sú v ňom ocenené veci, ktoré robila sama. Nehnuteľnosť užíva s manželom, pričom býva
na poschodí, prízemie je neobývané, aj keď ho v zime vykuruje. Ešte za života otca sa vykonala
plynofikácia. Túto financovala zo stavebného sporenia. Povolenie bolo vystavené na otca. Na dvore bola
položená dlažba, došlo k vymaľovaniu strechy a vnútorných priestorov. Dom má 7 izieb, dve kuchyne,

dve sociálne zariadenia, je čiastočne podpivničený. Jednu miestnosť v dome užíva jej brat - manzardu,
má ju uzamknutú a do miestnosti sama nemá povolený vstup. Brat má nejaký materiál uložený aj v
garáži a na záhrade uskladnené veci. Na dome nebola realizovaná zásadná prestavba spočívajúca
vo výmene strechy, výmene okien, zateplenia. Na preukázanie svojich tvrdení navrhla vypočuť ako
svedka I. Š. a predložila listinné dôkazy a to pokladničné doklady, rozhodnutia a.i. Navrhla započítať

aj prostriedky na vykurovanie nehnuteľnosti, pretože toho času vykuruje aj priestory, ktoré neužíva
a to prízemie a poschodie. Poprela, aby bránila užívaniu nehnuteľnosti žalobcami. Konštatovala, že
štátny príspevok vo výške 117.212,- Sk, ktorý bol použitý na prestavbu sociálneho zariadenia, bol
ako investícia zohľadnený v znaleckých posudkoch. V podaní zo dňa 16.2.2015 žalovaná súhrneporovnala všeobecnú hodnotu nehnuteľností stanovenú v jednotlivých znaleckých posudkov znalcov L..
B., L.. Z., L.. G. V. L.. S.. Prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že po vyhotovení znaleckého
posudku navrhli protistrane zmierlivé vybavenie veci s tým, žeby žalovaná uhradila každému po

25.000,- eur. Vychádzali z toho, že v ZP sú uvedené stavby, ktoré však žalovaná realizovala z vlastných
fin. prostriedkov, a to plynovú prípojku, spevné plochy, altánok. Žalobcovia sa žiadnym spôsobom
nepodieľali na údržbe, opravách predmetných nehnuteľnosti. Len za obdobie rokov 2007-2012 celkové
náklady na údržbu opravu nehnuteľnosti predstavovali v pomere 1 u žalovanej sumu 6.584,88 eur. V
tejto sume nie je zahrnutá údržba, oprava za roky 2013,2014,2015 a 2016, ktoré predstavujú sumu

cca 5.000,- eur. Žalovaná využíva nehnuteľnosť vo svojom spoluvlastníckom podiele napriek tomu, že
temperuje spoluvlastnícke podiely žalobcu v 1/ a 2/rade, vykonáva údržbu pozemku každoročne či letnú,
či zimnú vykonáva potrebné nátery, preto suma za podiel 25.000, -eur zohľadňuje jednak všeobecnú
hodnotu stanovenú znalcom po odpočítaní nákladov na údržbu a prevádzku rodinného domu, ktorú
nehradí žalovaná pomerne len vo vzťahu k svojej polovici ale aj k podielom žalobcov. Žalobcovia uhradili
v roku 2015 a 2016 pomerne len daň z nehnuteľnosti. Vôbec nie je preukázané, aby žalobcovi bolo

bránené vstupovať na nehnuteľnosť.

7. Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, ich vypočutím, vypočutím
svedkov L..I. Š., Z. O. X., R. L.. L. B., oboznámením listinných dôkazov a to LV č. 449 ,listov žalobcov zo
dňa 20.9.2010, zo dňa 16.9.2011, listov žalovanej zo dňa 29.9.2010, zo dňa 4.10.2011, listu právneho

zástupcu žalovanej zo dňa 24.4.2012 a zástupcu žalobcu, z pokladničných dokladov zo spoločnosti N.,
N., Z., Z..F..P.., D. I., W., I., O., A. N. - Ž.I. Z., V., H. A.-S., H. B., A., A., Z.. Z. F..P..., P. A., A. P., N.,
G., A., H., C., V..L.. , potvrdenia Urbariátu, pozemkové spoločenstvo, z rozpočtu plynofikácie rodinného
domu, rozhodnutia o povolení plynovej prípojky, oboznámením znaleckého posudku Ing. Jána Kmeťa,
znaleckého posudku a jeho dodatku znalkyne L.. L. B., R. A. L.. O. S., R. W.. L.. M. Z., Y.. , rozhodnutia

Úradu práce Poprad, správ realitných kancelárií, zistil nasledovný skutkový stav:

8.Podľa výpisu z LV č. XXX zo dňa 14.9.2014 žalobca v 1./rade je evidovaný ako spoluvlastník
nehnuteľností a to pozemkov parc. č. 2845/1, 2845/2 a rodinného domu súp. čísla 538 od roku 1991
v rozsahu 1/6-iny, od roku 2006 v rozsahu ďalšej 1/12-iny. Žalobkyňa v 2./rade je evidovaná ako

spoluvlastníčka uvedených nehnuteľností v rozsahu 1/6-iny od roku 1991 a v rozsahu ďalšej 1/12-iny od
roku 2006. Žalovaná je evidovaná ako spoluvlastníčka nehnuteľností od roku 1991 v rozsahu 1/6-iny,
od roku 2006 v rozsahu ďalšej 1/12-iny a od roku 2007 v rozsahu ďalšej 1-iny.

9.Podľa rozhodnutia Úradu práce Poprad zo dňa 9.7.2007 T. X. bol priznaný peňažný príspevok na

úpravu bytu vo výške 117.212,- Sk, t. j. 95 % z celkovo rozpočtovaných nákladov na úpravu.

10.Podľa záveru znaleckého posudku č. 58/2010 znalca L.. M. G. všeobecná hodnota pozemkov bola
stanovená na sumu 18.348,93 eur a stavieb 74.734,- eur. Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov bola
vyčíslená na 93.100,- eur.

11.Podľa záveru znaleckého posudku č. 158/2012 znalkyne L.. L. B. všeobecná hodnota pozemkov bola
stanovená na sumu 21.257,64 eur a stavby 100.897,67 eur. Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov
bola vyčíslená na 122.000,- eur.

12.Podľa záveru znaleckého posudku č. 5/2013 znalca L.. O. S., vyhotoveného na základe žiadosti
R. Š. všeobecná hodnota pozemkov bola stanovená na sumu 18.071,91 eur a stavby 67.842,95 eur.
Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov bola vyčíslená na 85.900,- eur.

13.Podľa znaleckého posudku znalca W.. L.. M. Z.Č., Y.. Č.. XX/XXXX znalec stanovil všeobecnú

hodnotu stavieb metódou polohovej diferenciácie na 90.299,16 eur a všeobecnú hodnotu pozemkov
na 19.056,04 eur. Znalec v rekapitulácii všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zahrnul tiež plynovú
prípojku v hodnote 128,99,- eur, spevnené betónové plochy v hodnote 95,30 eur, spevnené plochy
vegetačný chodník v hodnote 180,61 eur a altánok v hodnote 627,51 eur. Na základe stanoviska
strán znalec Ing. Ján Svrček vyhotovil doplnenie znaleckého posudku č. 70/2014. V doplnku č.

1 zo dňa 28.12.2014 znalec ustálil všeobecnú hodnotu stavieb stanovenú metódou polohovej
diferenciácie na sumu 90.091,11 eur a všeobecnú hodnotu stavieb stanovenú porovnávacou metódou
na 91.125,39 eur. Znalec konštatuje vzhľadom k rozdielnemu výpočtu hodnoty stavieb vypočítanej
metódou polohovej diferenciácie a porovnávacou metódou, rozdiel iba 1,15 % a ako vhodnú metódu nastanovenie všeobecnej hodnoty stavieb ustálil metódu polohovej diferenciácie. K znaleckým posudkom
vyhotoveným v prechádzajúcom období konštatoval metodické chyby v posudzovanom znaleckom
posudku č. 57/2010. Pri rozdielnosti ďalších znaleckých posudkov uvádza rozdielnu časovú úroveň

stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností.

14.Listom zo dňa 20.9.2010 právny zástupca žalobcov ponúkol žalovanej možnosť odpredaja ich
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam zapísaným a LV č. XXX G.. Ú.. Z. N. s tým, že cena

obdobných nehnuteľností čo do lokality, veľkosti sa na trhu pohybuje v rozmedzí od 150.000,- eur do
170.000,- eur. Za spoluvlastnícky podiel navrhli vyplatiť každému z nich po 38.000,- eur. Listom zo dňa
29.9.2010 žalovaná oznámila žalobcovi v 1./rade, že odkúpenie spoluvlastníckych podielov akceptuje
za cenu po 23.275,- eur podľa znaleckého posudku č. 58/2010. Listom zo dňa 16.9.2011 žalobcovia
opätovneponúkližalovanejmožnosťodkúpeniaichspoluvlastníckychpodielovzacenupo33.000,-eurs
prihliadnutím na preverenie cien na trhu s nehnuteľnosťami. Žalovaná listom zo dňa 4.10.2011 žalobcom

oznámila, že rodinný dom bol skolaudovaný v roku 1978 a jeho cena na základe ohodnotenia odborným
znalcom zo dňa 1.4.2010 je 93.100,- eur a rodinný dom potrebuje nemalé investície do výmeny okien,
zateplenia fasády, opravu strechy a iné opravy. Za spoluvlastnícky podiel navrhla vyplatenie ceny
25.000,- eur. Dňa 24.4.2012 predložil právny zástupca žalovanej protistrane návrh na mimosúdne
prerokovanie veci, na ktorý žalobcovia konštatovali, že sú ochotní pristúpiť na zníženie sumy slúžiacej

na vyporiadanie maximálne do výšky 31.000,- eur.

15.Podľa inzercie realitnej kancelárie Z., Z..F..P.., k odpredaju bol ponúkaný v obci Kravany pri Poprade
3-podlažný rodinný dom s pozemkom o rozlohe 790 m2 za cenu 89.000,- eur. Podľa inzercie realitnej
kancelárie B. A., v obci Spišské Bystré bol ponúkaný rodinný dom v zástavbe rodinných domov s

úžitkovou plochou 150 m2 a pozemku 154 m2 za cenu 85.000,- eur. Spoločnosťou A. A., Z..F..P.. Z.
bol ponúkaný rodinný dom v obci Spišské Bystré s rozlohou pozemku 960 m2 za cenu 103.000,- eur.
Podľa ponuky F. F. A. bol ponúkaný rodinný dom v obci Štrba s pozemkom o výmere 590 m2 za cenu
95.000,- eur. Podľa ponuky RK TopReality z mesiaca december 2012 bol ponúkaný k odpredaju rodinný
dom v Spišskom Bystrom za cenu 69.000,- eur. Podľa inzercie realitných kanceláríí v obci Štrba bol na

predaj ponúkaný rodinný dom za cenu 103.990,- eur. V obci Šuňava rodinný dom za 85.000,- eur, v obci
Spišské Bystré rodinný dom za cenu 102.900,- eur, v Meste Poprad rodinný dom za cenu 64.000,- eur
a v obci Švábovce za cenu 100.000,- eur.

16.Podľa pokladničných účtov spoločnosti N., Z..F..P.. A. dňa 20.8.2008 boli nakúpené vruty v celkovej

cene 66,50 eur, dňa 10.2.2012 ružica pružinová v cene 10,41 eur, dňa 16.4.2007 -vruty v cene 177,-
eur, dňa 16.4.2007 - vruty v cene 177,- eur v spoločnosti BV. , kliešte v cene 163,- eur, v spoločnosti
A., Z..F..P.. S. roku 2003, farba v cene 114,- eur, v spoločnosti Z., Z..F..P.. dňa 21.10.2010 sadba
červené jablko, cesnak bulharský a i. v cene 42,10 eur, dňa 17.4.2012 v spoločnosti C., Z.. Z. F..P..
M. omietka cemix v cene 11,42 eur, v spoločnosti D. prístroj braun v cene 28,99 eur, v spoločnosti I. -

elektroinštalačný materiál dňa 16.4.2008 v cene 1.301,50 eur, v spoločnosti Ľ.. Š. - Istota dňa 4.8.2007
farba a riedidlo v cene 256,50 eur, 14.7. 2007 U. v cene 84,90,- eur, skrutky v cene 22 eur a 26 eur,
pištoľ v cene 110,- eur ,dňa 3.11.2007 v spoločnosti N. tmel, lepidlo v cene 678,- eur. Žalovanou boli
predložené kópie ďalších dokladov, ktoré však napríklad doklady na č. l.49, 58 spisu sú nečitateľné čo
do druhu nakupovaného tovaru, resp. dátumu nákupu.. Dňa 17.4.2003 A. Poprad vykonal opravu kotla v

cene 668,40 Sk, dňa 13.5.2005 vo výške 1.625,- Sk, dňa 27.1.2009 vo výške 149,98 eur, Dňa 4.9.2007
živnostník M. N. spracoval objednávku na opravu dverí v predbežnej cene 11.000,- Sk s prijatím zálohy
4.000,- Sk. Dňa 7.7.2005 bol spoločnosťou A. vystavený doklad na 650,- eur za predmet dodávky
štrk zrnitosti 0 až 4. Dňa 7.7.2005 spoločnosť N. vyhotovila faktúru na sumu 3.700,- Sk za výkon
prác zatrávňovačka 40 x 60, faktúra bola uhradená dňa 8.7.2005. Dňa 17.3.1998 bola I. Š. vyhotovená

faktúra spoločnosťou G. za montáž vonkajších plastových roliet v sume 3.300,- Sk, dňa 19.8.1998 v
sume 11.800,- Sk a dňa 17.9.1996 vo výške 9.000,- Sk. Žalovaná predložila ďalšie účtovné doklady
napríklad potvrdenky spoločnosti A., s.r.o., Urbariátu Sp. Bystré z rokov 2007 až 2010 na dodávku dreva,
porez guľatiny a i. Dňa 16.12.2006 bola v spoločnosti C. zakúpená príklepová vŕtačka v cene 2005,-
Sk. Dňa 26.8.1997 Okresný úrad Poprad vydal rozhodnutie o povolení plynovej prípojky a plynofikácie

stavebníkovi T. X. rodinného domu na ul. Školskej č. 538. Rozpočtové náklady plynofikácie rodinného
domu predstavovali 54.991,- Sk. Dňa 10.10.1997 spoločnosťou Z. bol vyhotovený daňový doklad o
úhrade čiastky 1.389,10 Sk za uvedenie do prevádzky plynovej prípojky. V súvislosti s plynofikáciou bolI. Š. v roku 1997 zakúpený regulátor v cene 910,- Sk, závesný kotol v cene 22.980,- Sk, ďalší materiál
v cene 1.681,30 Sk a 3.624,50 Sk.

17.Svedok I. Š. uviedol, že od roku 1979 spolu so žalovanou užíva predmetné nehnuteľnosti. V čase
nasťahovania sa neboli urobené vonkajšie úpravy ani ukončené podkrovie. So svokrovcami spoločne
hospodárilivnehnuteľnosti,avšakväčšoumierousapodieľalinaenergiách.Doroku2007bolavykonaná
plynofikácia, ktorú financoval zo spoločných prostriedkov so žalovanou vo výške 60.000,- Sk. Na okná
1. poschodia nainštalovali vonkajšie žalúzie v hodnote 30.000,- Sk. Z dôvodu zdravotného stavu otca

žalovanej bola vykonaná rekonštrukcia kúpeľne, pričom na rekonštrukčné práce doplácali cca 15.000,-
Sk. Ďalšie práce na nehnuteľnosti spočívali v jej údržbe a maľovaní strechy. Svokor prispieval na
energie, elektrinu a plyn. Po smrti otca žalovanej bola zrealizovaná rekonštrukcia komínov za 800,-
eur. Na dvore bola položená dlažba za cenu asi 330,- eur. Na záhrade bol zriadený drevený altánok s
kozubom. Materiál na údržbu nehnuteľnosti bol zakúpený v hodnote cca 330,- eur ročne. Žalobca v 1./
rade navštevuje jednu miestnosť na manzarde, ktorú má uzamknutú. O vykonaných opravách žalobca

mal vedomosť. Voči žalobcom si sám neuplatňoval žiadne náklady.

18.Svedkyňa O. X. uviedla, že žalobca v 1./rade je jej manžel. Počas výstavby rodinného domu
manžel prispieval prácou, financiami a aj zabezpečovaním materiálu. Po smrti svojej matky chodil ešte
pomáhať, avšak následne mu bolo znemožnené do rodinného domu chodiť. Nevedela sa vyjadriť, či

žalobca sa podieľal v období posledných 10 rokoch na opravách a údržbách domu, k plateniu domovej
dane, dane z nehnuteľnosti. Podľa jej vedomostí svokor pred smrťou býval v prízemí rodinného domu.
Po jeho smrti dom už nenavštívila.

19.Znalkyňa L.. L. B. sa vo svojej výpovedi vyjadrila k jednotlivým položkám týkajúcim sa kotolne,

zariadenia kuchyne a i. s tým, že základný koeficient polohovej diferenciácie nehnuteľnosti 0,4 pokladá
za primeraný, ktorý navýšila na hodnotu 0,826. Podľa dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 158/2012
zo dňa 1.11.2013 po zohľadnení vyjadrení strán stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností spolu
121.000,- eur, z toho všeobecná hodnota pozemku 21.257,64 eur.

Podľa § 139 O.z.
(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne
a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh

ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene
rozhodol súd.
Podľa § 141 O.z.
(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je

predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
(2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa
vyporiadali,aknemalauždohodaozrušeníspoluvlastníctvaaovzájomnomvyporiadanípísomnúformu.
Podľa § 142 O.z.
(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého

spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej
predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na

nehnuteľnosti.

20.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je dôvodná. Strany preukázali existenciupodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a navrhli vec prikázať do výlučného vlastníctva
žalovanej. Za daného stavu súd zrušil spoluvlastníctvo a prikázal vec za primeranú náhradu žalovanej.
Pri stanovení výšky primeranej náhrady súd prihliadol ku znaleckému posudku znalca Doc. L.. M.

Z., Y., ktorý vyhotovil kontrolný znalecký posudok stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti metódou
polohovej diferenciácie vo výške 90 091,11,-eur a spolu s pozemkami všeobecnú hodnotu stavieb
a pozemkov 109 000,- eur. Tento znalecký posudok akceptovali obe strany. Podiely žalobcov na
nehnuteľnostiach predstavovali u každého 1 k celku, preto u každého z nich predstavuje výška
primeranej náhrady 27250,- eur. Podľa ustálenej judikatúry súdov bola primeraná náhrada stanovená

ako hodnotový ekvivalent vyjadriteľný v peniazoch , príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene
veci - nehnuteľností obvyklej na danom mieste a v čase rozhodovania súdu s tým, že je podielom z
ceny celej veci, nie ako veci, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel. V prípade konania
v dlhšom čase by bolo tiež nespravodlivé vychádzať z ceny v čase začiatku konania v roku 2011, resp.
neúspešných jednaní o zrušení spoluvlastníctva v roku 2010 . Predmetom zrušenia a vyporiadania je
vždy celá vec a preto nemožno prikazovať do výlučného vlastníctva podiely ostatných spoluvlastníkov.

21.Súd na základe vzájomného návrhu žalovanej v rámci zrušenia podielového spoluvlastníctva vykonal
jehovyporiadanievtzv.širšomzmysle.Otakomtonávrhusúdrozhodolsamostatnýmvýrokomrozsudku,
nie iba v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel.
Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods.

1 veta tretia Občianskeho zákonníka, ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh strany, je treba z
hľadiska povahy nárokov rozlišovať medzi
A /nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci
B /nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi
C /nákladmi v bežnej záležitosti a v

D / ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi
E /nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas
F /alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za
trvania podielového spoluvlastníctva
G /došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov,

S prihliadnutím k tomu potom môže ísť buď o
I/majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511
ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka,
alebo II./oprávonavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,ktorémôžeuplatňovaťinvestujúcispoluvlastník
už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu,

alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu
druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva,
Na účely vyporiadania investícií treba preto rozlišovať prípady, keď sú investície vynaložené sú
súhlasom, i keď konkludentným, spoluvlastníkov, alebo bez tohto súhlasu. V prípade súhlasu
spoluvlastníkovmáinvestujúcispoluvlastníkprávonaúhraduvynaloženýchprostriedkov.Akbolináklady

vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká. Môže sa však domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielov v
dôsledku vynaloženej investície: ide o rozdiel medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení.
V prejednávanom prípade , ako vyplýva z prednesu strán a výpovedí svedkov, žalovaná vynaložila
investície na opravu, údržbu a zhodnotenie nehnuteľnosti bez dohody spoluvlastníkov a bez ich súhlasu.

Má teda iba právo na vydanie bezdôvodného obohatenia , ktoré žalobcom vzniklo zhodnotením ich
podielov v dôsledku vynaloženej investície, nie na pomernú časť skutočne vynaložených investícií.
Žalobcovia už ako spoluvlastníci nehnuteľnosť fakticky v nich vlastnených spoluvlastníckych podieloch
neužívali. Žalovaná predložila viacero dokladov o zakúpení materiálu, farieb, nástrojov v rôznom čase,
niektoré aj duplicitne a to v období, kedy bolo podielové spoluvlastníctvo strán v rôznych podieloch /

vzniklo v roku 1991 a výška podielov sa menila v roku 2006/, za čas, kedy nehnuteľnosť užíval aj
pôvodný podielový spoluvlastník do roku 2007/otec/. Nešpecifikovala konkrétny účel investovaných
prostriedkov. Je však zrejmé, že tieto slúžili preukázateľne prinajmenšom na vybudovanie spevnených
plôch, vegetačného chodníka, prípojku plynu a výstavbu altánku, čím, ako je to zrejmé zo znaleckého
posudku Ing. Svrčeka, došlo k zhodnoteniu nehnuteľností o 1032, 41,- eur /

95,30,- eur, 180,61,- eur, 128,99,- eur , 627,51,- eur/. Žalovaná ma teda právo na vydanie rozdielu medzi
cenou veci pred a po zhodnotení od žalobcov. Splatnosť takého bezdôvodného obohatenia nastáva
zánikom spoluvlastníctva.22.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP a § 257 CSP. Len výnimočne nemusí
súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 257
CSP, podľa ktorého ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania

celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide
o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CPS preto nemožno

vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov
konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom
všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania
zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného

účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod. Medzi stranami bola zhoda podielové
spoluvlastníctvo zrušiť, no sporným zostalo stanovenie všeobecnej hodnoty podielu, pričom hodnota
podielu bola ustálená až znaleckým posudkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde
vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený

súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.