Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Martin Fiľakovský

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230041
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115230041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu R. V. M. s.r.o., so sídlom W. XX,
811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, o zaplatenie
X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C
494/2015-36 zo dňa 03. apríla 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 189,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne z tejto sumy od 19.01.2013 až do zaplatenia.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 1 odsek 2, § 2 písm. d/, § 7 odsek 1, § 11 odsek 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“); § 53 odsek 9, § 101, § 103

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 297 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola dňa XX.XX.XXXX
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere. Z upomienky predloženej žalobcom zo dňa 29.12.2012
vyplýva, že žalobca touto vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, a to do
troch dní od doručenia upomienky. Prvoinštančný súd mal zato, že k predčasnému zosplatneniu úveru

a teda k strate výhody splátok u dlžníka - žalovaného nedošlo, z dôvodu nedodržania postupu podľa
§ 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka. Doručenie upozornenia na možné zosplatnenie úveru z dôvodu
omeškania s jeho splácaním totiž žalobca súdu nepreukázal. Z vyššie uvedeného záveru vyplýva, že
žalovaný bol povinný aj naďalej plniť svoj záväzok v splátkach. Napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvyo spotrebiteľskom úvere ustanovenie § 11 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahovalo
sankciu bezúročnosti úveru pre porušenie povinnosti dodávateľa skúmať bonitu klienta, mal súd za to,
že k takému záveru možno dospieť aj aplikáciou § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka - výkon práv a

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Cieľom ustanovenia § 7 ako aj
§ 11 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta
povinnýbraťnazreteľakoexistujúcusituáciuklienta,najmäjehopríjmyavýdavky,takiskutočnosti,ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti

očakávať. Súd bol presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom žalobca či už úmyselne alebo
konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil zadlženosť žalovaného, je konaním hrubo
odporujúcim dobrým mravom, aby žalobcovi patrila odmena vo forme úrokov. Súd teda dospel k záveru,
že žalovaný je povinný z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu a nie aj úroky. Neskúmanie
bonity je zároveň dôvodom pre nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru. Vychádzajúc z vyššie
uvedených záverov vedúcich k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neplatnosti jeho predčasného

zosplatnenia nebolo potrebné osobitne sa zaoberať úžernou úrokovou sadzbou vo výške 52% ročne.
Pri závere súdu o tom, že úver je bezúročný a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo, by
žalobcovi patrila istina dlžná ku dňu rozhodovania súdu. Vzhľadom na čas rozhodovania súdu a počet
splátok 60 (konečná splatnosť úveru - 8/2017) bolo zrejmé, že všetky splátky úveru splatné ešte nie sú.
Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 15.12.2015, sú splátky úveru splatné pred dňom 15.12.2012

premlčané, na čo súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. Podľa bodu 6.2 VOP - splatnosť splátky
bola 20. deň v kalendárnom mesiaci. K 15.12.2012 mali byť zaplatené splátky splatné do 20.11.2012
v počte 3. Tieto splátky sú už premlčané. Listom zo dňa 30.11.2016 súd prvej inštancie vyzval žalobcu
na zaslanie rozpisu všetkých na zaplatenie požadovaných splátok v členení na istinu, úroky a poplatky.
Tým, že žalobca súdu (ako v desiatkach obdobných prípadov) neoznámil rozpis jednotlivých splátok na

istinu, úroky a poplatky, sám zavinil, že súd nemohol jeho žalobe vyhovieť v časti istiny, nakoľko nebolo
možné zistiť aká je suma istiny v jednotlivých nezaplatených a nepremlčaných splátkach splatných ku
dňu rozhodnutia súdu a teda aká istina je dlžná a ani v časti úrokov z omeškania, pretože nebolo možné
zistiť s akou sumou nepremlčanej istiny bol žalovaný v omeškaní ku dňu 19.01.2013.

4. Proti rozsudku s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania podal včas odvolanie žalobca.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej inštancie v tomto spotrebiteľskom
spore rozhodoval v rozpore so zákonom bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia
§ 297 C.s.p. nakoľko procesné podmienky pre tento postup nebol splnené keďže predmet sporu bez

príslušenstva prevyšuje sumu 1.000 Eur. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 1.420,84 Eur s
príslušenstvom.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Podľa ustanovenia § 297 C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie
je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.10. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 01.08.2012 uzatvorená Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške

1.000 Eur, ktorý mal splatiť v 60 mesačných splátkach po 40,50 Eur, teda celkovo mal veriteľovi zaplatiť
2.430 Eur. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný z uvedenej sumy nesplatil ani jednu splátku.

11. K postupu súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 297 C.s.p. odvolací súd uvádza, že v
prejednávanej veci hodnota sporu bez príslušenstvo neprevyšovala 1.000 Eur. Zákon v citovanom

ustanovení výslovne uvádza slovné spojenie „...hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000
eur...“. Pod pojmom príslušenstvo možno zahrnúť úroky (či už zmluvné alebo úroky z omeškania),
poplatky, či iné náklady (napr. poistné). Uvedený záver prvoinštančného súdu, s ktorým sa v plnom
rozsahu stotožňuje aj súd odvolací, podporuje aj článok 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, ktoré možno analogicky použiť aj na tento prejednávaný prípad. V zmysle uvedeného článku

2, odsek 1 prvej vety, cit.: „Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri
cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v
čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.“ Z obsahu spisu je zrejmé, že pohľadávka
žalobcu (v prípade ani čiastočnej úhrady zo strany žalovaného) bez akýchkoľvek poplatkov, úrokov, či

iných nákladov nepresahuje sumu 1.000 Eur. Žalobcom uvádzaná výška pohľadávky (1.420,84 Eur) v
sebe už pravdepodobne zahrňovala úroky, či poplatky. Preto nemožno postupu prvoinštančného súdu
podľa ustanovenia § 297 C.s.p. nič vyčítať.

12. Podľa ustanovenia § 380 odsek 1 C.s.p., odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

13. Odvolanie žalobcu sa týkalo výlučne postupu sudu podľa ustanovenia § 297 C.s.p.. Iné odvolacie
námietky žalobca neuviedol. Vzhľadom aj na ustanovenie § 380 odsek 1 C.s.p., odvolanie žalobcu
nebolo spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku v jeho napadnutom rozsahu. Nakoľko žalobca
nemal ďalšie odvolacie námietky, z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu za

nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.)

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.