Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. august 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/195/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913207491
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5913207491.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobkyne: R. L., nar.XX.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,
spol. s r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpenému: WERNER & CO s.r.o.,
IČO: 36869643, so sídlom Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, v spotrebiteľskom spore o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok, č.k. 5C/100/2013-251 zo dňa 27.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd žalovanému
uložil povinnosť vydať žalobkyni zo zmluvy o úvere č. 5580522 zo dňa 30.04.2008 bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.280,81 Eur do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku a o náhrade
trov konania, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva nedotknutý.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie žalobe žalobkyne o vydanie
bezdôvodného obohatenia a ochranu práv spotrebiteľa rozhodol nasledovne:
Žalovaný je povinný vydať žalobkyni zo zmluvy o úvere č.5580522 zo dňa 30.04.2008 bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.280,81 eur, do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. V ostatnej časti
súd žalobu zamieta. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia s poukazom na vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné
skutkové a právne závery:
V prejednávanej veci sa žalobkyňa voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 1.280,81 eur, ako aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur. Vydania
bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa domáha v nadväznosti na tvrdenie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalovanou, z dôvodu neuvedenia nevyhnutných
náležitostí v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č.258/2001 z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy , t.j. ku dňu 30.04.2008. Súd sa vzhľadom na tvrdenia žalovaného, v zmysle ktorého tvrdenia
sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah ale o obchodnoprávny vzťah, keď žalobca v zmluve o úvere
prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, súd sa zoberal existenciou
právneho vzťahu medzi stranami sporu. Na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa so
zmluvou o úvere č. 5580522 zo dňa 30.04.2008 ako aj oboznámením sa so žiadosťou o poskytnutie

úveru a s dohodou o zrážkach zo mzdy vrátane potvrdenia o výške príjmu žalobkyne súd dospel k
záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu je založený zmluvou č.5580522 zo dňa 30.04.2018,
ktorá svojim typom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím
charakterom typovou zmluvou na predtlačenom formulári, obsahujúcou zmluvné podmienky, ktorých
obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť. Pokiaľ ide o postavenie žalobkyne
ako spotrebiteľ, súd vychádzal z toho, že samotná žalobkyňa je v predmetnej zmluve označená
identifikačnými údajmi fyzickej osoby, keď je identifikovaná miestom trvalého bydliska a rodným číslom.
Pri posúdení platnosti predmetného zmluvného vzťahu súd potom obsah tohto zmluvného vzťahu
skúmal z hľadiska ustanovenia právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. Základnú
charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52. O vzťah vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy sa jedná vtedy, keď v rámci zmluvného vzťahu na jednej strane vystupuje
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre zistenie, či v danom prípade ide o spotrebiteľa
alebo nie, nie je rozhodujúce iba formálne postavenie ale skutočný účel konania. Spotrebiteľom je
predovšetkým osoba, ktorá koná mimo profesijnej či obchodnej činnosti, spotrebiteľom bude preto ten,
kto koná na účely osobnej potreby v zmysle spotreby, a to najmä svojej, ale nevyhnutne sa vzťahuje aj
na spotrebu iných osôb, napr. detí, manžela, rodiny (Uznesenie NS ČR 30Cdo 1022/2013). Zo žiadneho
ustanovenia predloženej zmluvy o úvere, žiadosti o úver nevyplýva, že úver žalovaný poskytol žalobkyni
na výkon povolania. Pokiaľ žalobkyňa v žiadosti o úver uviedla na predpísanom tlačive žalovaného,
že je zamestnaná, s uvedením údajov o zamestnávateľovi a pripojením potvrdenia o výške mzdy,
uvedená skutočnosť nesvedčí o tom, že predmetný úver bol poskytnutý žalobkyni na výkon povolania,
prostredníctvom týchto údajov si veriteľ overoval bonitu klienta, a na zabezpečenie svojho záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č.5580522 požadoval uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov medzi žalobkyňou a jej zamestnávateľom. Na základe vyššie uvedeného súd má jednoznačne za
preukázané, že medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský právny vzťah, pričom súd podrobil predmetnú
zmluvu kontrole v súvislosti s náležitosťami zmlúv o spotrebiteľskom úvere vyžadovaných právnou
úpravou.
V priebehu celého konania žalovaný namietal prekážku konania, v dôsledku existencie ktorej malo
byť konanie zastavené a to prekážku rozsúdenej veci (res judicata), keď vo vzťahu k nároku zo
zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu už právoplatne rozhodol rozhodcovský súd. Žalovaný
namietal, že spor medzi stranami sporu vyplývajúci zo zmluvy o úvere č.5580522 bol právoplatne
rozsúdený, a to rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR05883/09 zo dňa 10.06.2009, a
teda prejednaniu žaloby žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia bráni prekážka právoplatne
rozsúdenej veci. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov Slovenskej
republiky. Súd námietku žalovaného ohľadne prekážky rozsúdenej veci neuznal, a to s ohľadom na
aktuálnu judikatúru, keď Ústavný súd Slovenskej republiky v Uznesení sp.zn. I. US25/2014-11 sa
zaoberal aj otázkou prekážky rozsúdenej veci, kde sa stotožnil s argumentáciou krajského súdu,
ktorý uviedol "žalovanému treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie
predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určenie. Nie však rozsudok založený na neprijateľnej
rozhodcovskej doložke". Súd má teda za to, že otázka prelomenia materiálnej právoplatnosti je vyriešená
v rámci konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Uznesenie NSSR 3Cdo27/011
zo dňa 29.01.2015). Súd má za to, že v danom prípade nejde o prekážku res judicata, nakoľko
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka
bola obsahovou súčasťou všeobecne zmluvných podmienok k zmluve o poskytnutí úveru, nebola
individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou, a teda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je zo zákona neplatnou zmluvnou podmienkou, rozhodnutie rozhodcovského súdu má teda
nulitný právny charakter. Iba platná rozhodcovská doložka, alebo rozhodcovská zmluva zakladá
oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. K
právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s obdobným obsahom než je dojednaná vo všeobecných
obchodných podmienkach už Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal množstvo rozhodnutí, v ktorých
konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá
v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, neplatná
rozhodcovská doložka nemohla v danom prípade založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním

vydaný rozhodcovský rozsudok, nemohol založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej. (Rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co 15/2016 z 20.12.2016).
Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje náležitosti vyžadované ustanovením § 4 ods. 2 písm. g)
zákona č.258/2001 z. z., a to neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov. Ide o nedostatok, ktorý
právna úprava sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Je nesporné, že v predmetnej zmluve o
úvere chýba akýkoľvek údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pričom tento údaj predstavuje jednu
z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č.258/2001 z. z..
S neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov sa nespája neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, zákon č.258/2001 z. z. poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu v tom, že v prípade neuvedenia
ročnej percentuálnej miery nákladov, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Pokiaľ teda žalobkyni bol nesporne poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 398,33 eur, žalovaný má
nárok na vrátenie výšky poskytnutého úveru bez akýchkoľvek ďalších poplatkov. Prijatím ďalších plnení
nad sumu 398,33 eur bez právneho dôvodu, vzniká na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré
žalovaný musí vydať podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania súd mal nepochybne za preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 398,33 eur, pričom žalovaná titulom plnenia zmluvy o úvere č. 5580522
uhradila celkove čiastku 1.656,55 eur, ako to vyplýva z potvrdenia žalovaného zo dňa 30.01.2013. Týmto
oznámením samotný žalovaný potvrdil, že na základe zmluvy o úvere č.5580522 zo dňa 30.04.2008
žalobkyňa uhradila ku dňu 30.01.2013 celkove sumu 1.656,55 eur. Ku dňa 30.01.2013 nedoplatok
predstavoval 22,59 eur, ktorý žalobkyňa preukázateľne uhradila na účet žalovaného dňa 21.02.2013.
Celkove teda žalobkyňa plnila vo výške 1.679,15 eur.
Pokiaľ žalovaný spochybňoval platby poukázané žalobkyňou na účet spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o.,
teda že žalobkyňa plnila inému subjektu než mala, súd už v tejto súvislosti dokazovanie nevykonal,
vzhľadom k tomu, že predložením oznámením spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zo dňa 30.01.2013 bolo
jednoznačne preukázané, že žalobkyňa uhradila sumu 1.679,14 eur.
V zmysle § 541 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je (okrem iného) majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Charakteristickým znakom pre plnenia bez právneho
dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané, touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových
hodnôt, ku ktorému by však nedošlo. Žalovaný teda prijal plnenie, na ktoré nemal právny nárok.
V súvislosti s uplatneným nárokom žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Môže sa premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné
nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných
oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové
podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína
plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok,
premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa.
Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z
ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške
(objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v
tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho
dôvodu, a komu plnil. (rozsudok KS Žilina 6Co/104/2016).
Ako už bolo vyššie konštatované, a ako sa konštatuje v odkazoch na judikatúru predloženú žalobkyňou
a žalovaným, oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho
úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých

môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o
týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. S argumentáciou žalovaného, že vedomosť dlžníka o
bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatku úveru, ktorý bol bezúročný a
bez poplatkov vzniká okamihom prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny, sa súd nestotožňuje.
Žalobkyňa poukazovala plnenia i nad rámec istiny na základe výziev žalovaného, až do úplného
zaplatenia, pričom až oznámením zo dňa 30.01.2013 nadobudla žalobkyňa vedomosť, že poskytnutý
úver preplatila o čiastku 1.280,81 eur. Pokiaľ teda bola podaná žaloba na súde dňom 11.09.2013, táto
bola podaná v stanovenej subjektívnej premlčacej lehote, a preto súd námietku premlčania vznesenú
žalovaným neuznal za dôvodnú.
Z uvedených dôvodov súd potom žalobe v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.280,81 eur vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni uvedenú sumu,
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V ostatnej časti, pokiaľ si uplatnila žalobkyňa nárok na
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur súd jej žalobu ako nedôvodnú
zamietol, keď žalobkyňa nepreukázala, na základe čoho si uplatňuje finančné zadosťučinenie práve vo
výške 500,- eur, aká jej vznikla ujma, v tejto časti je jej nárok nepreukázaný a preto súd žalobu v tejto
časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán
sporu právo na ich náhradu nepriznal, keď strany sporu mali vo veci úspech čiastočný.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým súd žalobe
vyhovel a v časti výroku o náhrade trov konania, podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v rozsahu napadnutom
odvolaním zmeniť tak, že sa žaloba zamieta, resp. aby odvolací súd v rozsahu napadnutom odvolaním
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na
náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov právneho zastúpenia. Vo svojom odvolaní poukazoval
na to, že súd mu nedoručil dôkazy predložené žalobkyňou a uvedenú skutočnosť ani v svojom
rozhodnutí neodôvodnil. Zo súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nebol opakovane dôsledný
pri doručovaní dôkazov predložených žalobkyňou, žalovanému najprv nedoručil prílohy k žalobe,
následne síce boli doručené, avšak žalovanému neboli doručené ani predložené k nahliadnutiu originály
poštových ústrižkov ani výpis z banky zo dňa 21.11.2012 vyplývajúce zo zápisnice z pojednávania zo
dňa 24.03.2015 a zo dňa 27.02.2018. Súd prvej inštancie tieto dôkazy žalovanému nedoručil napriek
tomu, že ho žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.02.2018 o to žiadal a nedoručenie týchto dôkazov
napokon namietal aj na pojednávaní dňa 24.03.2015. Týmto procesným postupom súd prvej inštancie
nepochybne porušil princíp rovnosti strán sporu, princíp rovnosti zbraní a v širšom ponímaní právo
žalovaného na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR.
Nestotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k jeho námietke ohľadom výšky
bezdôvodného obohatenia spočívajúcej v tom, že niektoré z platieb žalobkyne boli poukazované na účet
tretej osoby. Súd prvej inštancie pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z nepodložených
tvrdení žalobkyne, že bola žalovaným správami vyzývaná na plnenie na účet spoločnosti Platiť sa oplatí,
s.r.o. a z oznámenia žalovaného o úhrade zo dňa 30.01.2013. Stalo sa tak napriek tomu, že žalovaný
rozporoval a učinil sporným informácie jeho oznámení a vykonané dokazovanie skutočne preukázalo,
že podstatnú časť platieb žalobkyňa neuhradila žalovanému, ale spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o..
Súd prvej inštancie založil povinnosť žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie z dôvodu
absencie RPMN v príslušnej zmluve o úvere a s tým spojeným následkom, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov, k čomu uvádza, že dňa 24.02.2010 mala žalobkyňa vrátiť istinu a celý
dohodnutý poplatok zahŕňajúci v sebe aj úrok v rozsahu 1/3 dohodnutého poplatku. A teda je zrejmé, že
platby žalobkyne, ktoré nasledovali po 24.02.2010 neboli ani platbou istiny ani úroku, ani poplatkov, čo
teda samo o sebe vylučuje vznik bezdôvodného obohatenia. Právny záver súdu prvej inštancie je teda
predčasný, pretože nevykonal dokazovanie k zisteniu právneho dôvodu týchto platieb.
Podľa jeho názoru je nevykonateľný výrok rozsudku okresného súdu, v zmysle ktorého je žalovaný
povinný vydať žalobkyni zo Zmluvy o úvere č. 5580522 zo dňa 30.04.2008 bezdôvodné obohatenie vo
výške 1.280,81 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku. V odôvodnení rozsudku však súd prvej
inštancie uvádza, že právnym dôvodov povinnosti žalovaného je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu. Nejde teda o vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere, ale o vydanie
bezdôvodného obohatenia na základe plnení žalobkyne bez právneho dôvodu.
Súd prvej inštancie nevyhovel námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný proti nároku uplatňovanému
žalobkyňou. Namietal uplynutie subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 OZ vo vzťahu

k platbe žalobkyne zo dňa 24.02.2010 po odpočte sumy pripadajúcej na istinu pohľadávky, resp. jej
časť. Nestotožňuje sa s tým, že začatie plynutia tejto doby vylučuje skutočnosť, že žalobkyňa plnila
žalovanému na základe neidentifikovaných výziev žalovaného a že sa až na základe oznámenia
žalovaného zo dňa 30.01.2013 dozvedela, o koľko preplatila istinu úveru, čím súd prvej inštancie vlastne
ad absurdum tvrdí, že žalobkyňa sa dozvedela o preplatení istiny vlastne až vtedy, keď jej to oznámil
žalobca. Súd prvej inštancie naviac úplne rezignoval na uplynutie objektívnej 3-ročne premlčacej doby.
Rozsudok v tomto smere neodôvodnil, pričom ide o pochybenie takej intenzity, čo činí právne posúdenie
veci a odôvodnenie rozsudku v tejto časti arbitrárnym. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
všeobecných súdov.
Považoval za dôležitú skutočnosť, že žalobkyňa sama už pri podpise zmluvy o úvere vedela, s kým
zmluvu uzatvorila a že ju uzatvárala ako spotrebiteľ a vedela aj to, kedy, komu a čo plnila a že a kedy
plnila viac ako istina poskytnutého úveru.
K nepriznaniu náhrady trov konania uvádzal, že odôvodnenie rozsudku je nezrozumiteľné, arbitrárne a
nepreskúmateľné.

3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie žalobkyňa.
Navrhovala odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako zákonné a vecne správne
v celom rozsahu potvrdiť a podanému odvolaniu nevyhovieť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že okresný
súd správne posúdil celú vec, zohľadnil európske právo na ochranu spotrebiteľa, správne interpretoval
ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach. Správne posúdil aspekty hrubej nerovnováhy v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a z týchto vyvodil správny záver v zmysle čl. 6 ods.
1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Námietku premlčania uplatnenú žalovaným považuje za nedôvodnú a za výkon práva v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov.
Uviedla, že zákon pre začiatok plynutia od subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, aby sa dotknutá
osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal, nie teda čas, odkedy sa dozvedieť mala a
mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Ak by si súd osvojil začiatok subjektívnej premlčacej
doby tak, ako to uvádza žalovaný, tak by ustanovenie § 107 ods. 2 OZ bolo absolútne neaplikovateľné a
v zákone nadbytočné, nakoľko by vždy podľa výkladu žalobcu uplynula 2-ročná subjektívna premlčacia
doba a nikdy by sa nemohla uplatňovať 3-ročná, resp. pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení 10-ročná
premlčacia doba. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného
súdu SR.

4. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podal písomné
vyjadrenie žalovaný. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa prvýkrát v konaní uvádza, že vznesenú
námietku premlčania považuje za rozpornú s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ, pričom tieto
skutočnosti v prvoinštančnom konaní netvrdila, ani nepreukazovala. Rovnako žalobkyňa prvýkrát uviedla
v konaní v štádiu odvolacieho konania rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých bolo bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného úmyselné. V tejto súvislosti poukázal na citáciu ustanovenia § 296
CSP.
Čo sa týka žalobkyňou vzneseného rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi, žalovaný uviedol,
že podľa konštantnej súdnej judikatúry takýto rozpor prichádza do úvahy len výnimočne. V tejto súvislosti
taktiež poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Ústavného súdu SR.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, avšak nepreukazuje, že žalovaný založil svoje podnikanie na porušovaní
práva, zneužívaní spotrebiteľov, dal do pozornosti odvolacieho súdu, že súdená zmluva o úvere bola
uzavretá v prvej polovici roku 2008, t.j. v čase, keď neexistovala takmer žiadna judikatúra týkajúca
sa spotrebiteľských úverov, neexistovala žiadna limitácia výšky odplaty za poskytnutie peňažných
prostriedkov a všoebecné súdy, ako aj rozhodcovské súdy, hromadne priznávali žalovanému práva na
plnenie zo zmlúv žalovaného, naviac, v exekučných konaniach boli žalovanému hromadne exekučnými
súdmi vydávané poverenia na vykonanie exekúcie.

5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

10. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaného je tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo 7/2010 zo dňa 27. júla 2011).

13. Zo spisového materiálu z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že zmluva o úvere uzatvorená medzi
stranami sporu, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ide o formulárovú
zmluvu, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Z obsahu spisu možno vyvodiť záver, že v prípade namietanej zmluvy ide o formulárovú
zmluvu, ktorej obsah žalobca ovplyvniť nemohol. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých
prípadoch (štandardná formulárová), treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj
predformulované znenie rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Z uvedeného dôvodu
zmluvné dojednania podliehajú prieskumu v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z.) - zákon platný v čase uzatvorenia
právneho úkonu. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy
spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani
zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch mal vo vzťahu
k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

16. V zmysle ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. veta druhá, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k), l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

17. V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená
medzi stranami sporu neobsahuje náležitosti, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ide o taký
nedostatok, ktorý právna úprava sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

18. Následkov absencie vyššie uvedeného je tak v zmysle ust. § 4 ods. 3 citovaného zákona
úver bezúročný a bez poplatkov. Pri takejto právnej úprave, ak takéto údaje zmluva neobsahovala,
žalovanému nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov. Prijatím takéhoto
plnenia bez právneho dôvodu preto vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré
žalovaný musí vydať v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

19. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní namieta nedoručenie listinných dôkazov súdom, v dôsledku
čoho došlo k porušeniu princípu rovnosti strán sporu, princípu rovnosti zbraní a práva žalovaného
na spravodlivý proces, tak odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu konštatuje, že nedošlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalovaného. Žalovanému doručená žaloba aj s dôkazmi
bola a žalovaný v zmysle Civilného sporového poriadku má právo zúčastňovať sa pojednávaní, ako aj
právo nahliadať do spisového materiálu.

20. K námietke premlčania a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia odvolací súd konštatuje,
že s uvedenou námietkou premlčania, vznesenou zo strany žalovaného, sa okresný súd vyporiadal
v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom správne konštatoval, že nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovaným žalobkyni nie je premlčaný.

21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie okresný súd správne
aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

22. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu poukazovala
na skutočnosť, že vznesenú námietku premlčania považuje za rozpornú s dobrými mravmi v zmysle § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na uvedené skutočnosti odvolací súd nemohol prihliadať s poukazom na
ustanovanie § 296 CSP, v zmysle ktorého spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti
a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

23. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacieho dôvody, a preto rozsudok okresného súdu v časti
napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu v časti nenapadnutého
odvolaním ponechal nedotknutý.

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu, a preto odvolací
súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.