Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713201666
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1713201666.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu v I.

rade: G. T., narodený X.X.XXXX, a žalobkyne v II. rade S. T., narodená XX.X.XXXX, obaja bytom D.P.
XX,G.,obajazastúpeníPERSPECTALegal,s.r.o.sosídlomPrievozská4D,Bratislava,W.:XXXXXXXX
proti žalovanému v I. rade C. B., narodený XX.X.XXXX, bytom J. XX, J. a žalovanému v II. rade O. J.,
narodený X.X.XXXX, bytom C. XXX, C., zastúpený Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o. so sídlom
Seberíniho 1, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca v I. rade a žalobkyňa v II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v I.
rade a žalovanému v II. rade trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa XX.X.XXXX doručenou súdu dňa X.X.XXXX sa žalobcovia domáhali určenia, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 4. poschodí (ďalej len „byt“)
v bytovom dome na D. A.. E. Č.. XX v G., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Okresným úradom G., okres G., obec G., katastrálne územie G. ako stavba - bytový dom súpisné č.
XXXX,postavenýnapozemkochzapísanýchnalistevlastníctvač.XXXX,katastrálneúzemieG.,parcely
registra„C“,parcelnéčísloXXX/XX,zastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2,bytovýdomsúpisné

č. XXXX, postavený na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G.,
parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a bytový
dom súpisné č. XXXX, postavený na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie G., parcely registra „C“, parcelné číslo XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, a to i s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
XXXX/XXXXXX (ďalej spolu aj ako „nehnuteľnosť“).

2. V žalobe uviedli, že nehnuteľnosť nadobudli na Základe zmluvy o prevode družstevného bytu zo
dňa X.XX.XXXX za trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako vyplýva z
návrhu, žalobkyňa v II. rade si v auguste v roku 2011 vypočula v autobuse rozhovor o možnosti získania
výhodného úveru, zapamätala si číslo na ktoré zavolala a dohodla si s p. T. stretnutie za účelom
poskytnutia úveru vo výške XX.XXX eur. Na ďalšom stretnutí iniciovanom p. T. jej táto mala navrhnúť
poskytnutie pôžičky od žalovaného v I. rade pod podmienkou zábezpeky bytu. Žalobcovia ďalej v návrhu
uviedli, že s týmto návrhom žalobkyňa v II. rade súhlasila a asi o týždeň alebo dva sa stretla s p. T.

u notára, kde sama, bez žalobcu v I. rade podpísala zmluvu o prevode bytu. P. T. o tejto skutočnosti
vedela, mala sa vyjadriť „že sa to nejak spraví“, zobrala zmluvu a následne ju doniesla podpísanú aj za
žalobcu v I. rade. Následne sa žalobkyňa v II. rade stretla za prítomnosti p. T. so žalovaným v I. rade,
ktorý mal na stretnutie so sebou priniesť dohodnutú čiastku za prevod bytu vo výške XX.XXX eur, z tejtovšak mala žalobkyňa v II. rade dostať len X.XXX eur, zvyšok jej mal dať po uhradení nejakých poplatkov.
Uvedené sa však nestalo a žalovaný v I. rade medzičasom previedol byt na žalovaného v II. rade. Dňa
XX.X.XXXX zavolal synovi žalobcu v I. rade neznámy muž s tým, že sa majú okamžite vysťahovať z bytu

pretože tento im už nepatrí, žalobca v I. rade sa mal až v tento deň dozvedieť od žalobkyne v II. rade,
že byt predala bez jeho vedomia a že XX.X.XXXX podala v tejto veci aj trestné oznámenie, pretože bola
podvedená. Žalobca v I. rade podal dňa XX.X.XXXX trestné oznámenie tiež, jeho podpis na zmluve o
prevode bytu mal byť sfalšovaný.

3. Žalobcovia majú za to, že podľa § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„OZ“) je jednoznačne nemožné, aby takýmto spôsobom došlo k platnému prevodu vlastníctva bytu v
bezpodielovomspoluvlastníctvemanželov.Pretožejenevyhnutné,abyzmluvupodpísaliobajamanželia,
je napadnutá zmluva absolútne neplatná v zmysle ust. § 39 OZ. Žalobcovia dôvodili, že na základe
takto absolútne neplatnej zmluvy nemohlo prejsť vlastnícke právo k predmetnému bytu na žalovaného
v I. rade, žalobcovia vlastnícke právo k bytu nikdy nestratili a teda je na rozhodnutí súdu, aby určil, že

vlastníkmi bytu sú žalobcovia. Žalobcovia vidia existenciu naliehavého právneho záujmu v tom, že na
základe takéhoto rozhodnutia súdu môže dôjsť k zmene zápisu na liste vlastníctva.

4. Žalobcovia k žalobe na preukázanie svojich tvrdení priložili výpis LV č. XXXX k.ú. G. zo dňa
XX.X.XXXX, na ktorom je ako vlastník bytu zapísaný žalovaný v II. rade. Taktiež predložili Zmluvu o

prevode družstevného bytu zo dňa X.XX.XXXX kde vystupujú ako manželia - kupujúci, zápisnicu o
trestnom oznámení podaného žalobkyňou v II. rade dňa XX.X.XXXX doplnenú žalobcom v I. rade dňa
XX.X.XXXX, v ktorej uviedli skutočnosti takmer totožné ako v návrhu na začatie konania s tým, že celú
vec vnímajú ako podvod. Žalobca v I. rade sa mal o celej záležitosti dozvedieť až XX.X.XXXX. Žalobca
v I. rade v zápisnici uviedol, že nejde len to, že „sa máme do soboty dňa XX.X.XXXX vysťahovať z

nášho bytu, ale už dlhšie asi 4 roky dozadu má (žalobkyňa v II. rade) finančné problémy, kvôli ktorým
si postupne brala rôzne pôžičky, až sme takto prišli o byt“.

5. Žalovaný v I. rade k žalobe uviedol, že je majiteľom realitnej kancelárie W. O., D..O..M.., ktorá sa
orientuje aj na výkup nehnuteľností. Jedného dňa ho kontaktovala žalobkyňa v II. rade s konkrétnou

otázkou, či nevie vykúpiť jej byt, že na byte viazne záložné právo a sú na ňom evidované aj nedoplatky
voči bytovému družstvu, pričom predaj odôvodňovala tým, že má problémy v podnikaní, dlhy a chce
sa s manželom rozviesť. Následne bola dohodnutá kúpna cena za byt vo výške XX.XXX eur, pričom
podmienkou žalobkyne v II. rade bolo, aby mohla v byte bývať ešte po dobu 3 mesiacov. K odovzdaniu
kúpnej ceny malo dôjsť oproti osvedčeným čestným vyhláseniam žalobcov v hotovosti do rúk žalobkyne

v II rade. S odstupom niekoľkých dní mu žalobkyňa v II. rade predložila potvrdenie o splatení si svojich
záväzkov voči správcovi bytového domu vystavené na meno žalobcu v I. rade zo dňa X.X.XXXX
- na potvrdení pod pečiatkou Stavebného bytového družstva občanov tento potvrdzuje, že prijal od
žalobcu v I. rade sumu X.XXX,XX eur, žalovaný v I. rade priložil aj prislúchajúci príjmový pokladničný
doklad Č.. G. zo dňa X.X.XXXX (vystavený na meno žalobcu). Žalovaný v I. rade predložil aj Správou

katastra potvrdenú žiadosť o výmaz záložného práva na predmet zálohu - byt, ktoré svedčilo v prospech
záložného veriteľa P. Ú. S. B., S..D.. z titulu zabezpečenia záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXX.
Uvedenú žiadosť zo dňa X.X.XXXX žalovaný v I. rade predložil súdu ako aj výpis z listu vlastníctva č.
XXXX zo dňa X.X.XXXX, podľa ktorého vlastnícke právo k bytu k tomuto dátumu svedčilo žalobcom z
titulu zmluvy o prevode vlastníctva bytu E. XXX/XX, s tým, že v časti „ťarchy“ bolo zapísané záložné

právo v prospech spoločnosti TOMA úverová a leasingová, a.s. Ako ďalej uviedol žalovaný v I. rade,
žalobkyňa v II. rade sa z bytu v dohodnutej lehote nevysťahovala a tak jej a aj žalobcovi v I. rade zaslal
výzvy na vysťahovanie, na dôkaz čoho predložil súdu podacie lístky adresované žalobcom (každému
osobitne) zo dňa XX.XX.XXXX. Následne ho mala kontaktovať žalobkyňa v II. rade že našla kupcu na
byt, ktorý ich tam ponechá bývať, ktorým bol žalovaný v II. rade a tento byt aj kúpil.

6. Žalovaný v II. rade žiada žalobu zamietnuť, vlastníkom bytu sa stal na základe kúpnej zmluvy zo
dňa XX.X.XXXX uzavretej so žalovaným v I. rade, pričom v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel, že v
byte býva žalobkyňa v II. rade s rodinou. Po prevode vlastníckeho práva bola na žiadosť navrhovateľky
v II. rade dňa XX.X.XXXX uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú do XX.X.XXXX, žalovaný v II.

rade mal súhlasiť s krátkodobým nájmom z dôvodu, že žalobkyňa v II. rade mu tvrdila, že je v ťažkej
životnej situácii a potrebuje si vyriešiť otázku náhradného bývania. Aj napriek dohode však byt nebol
v stanovenom termíne vyprataný, žalovaný v II. rade na naliehanie žalobkyne v II. rade súhlasil s
uzavretím ďalšej nájomnej zmluvy na dobu 3 mesiacov. Žalovaný v II. rade ďalej uviedol, že vyplatilvšetky dlhy viaznuce na byte, ktoré predstavovali sumu X.XXX,XX eur, na preukázanie čoho predložil
súdu internetbankingové potvrdenie o úhrade sumy X.XXX,XX eur zo dňa XX.X.XXXX v prospech účtu
W. D. s informáciou pre príjemcu „D. T. K. XX.X.XXXX“. Žalovaný v II. rade predložil súdu na preukázanie

svojich tvrdení nájomné zmluvy uzavreté medzi žalovaným v II. rade ako prenajímateľom a žalobkyňou
v II. rade ako nájomcom zo dňa XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX, na ktorých je osvedčený podpis žalobkyne
v II. rade a podľa ktorých bola žalobkyňa v II. rade z titulu vzniku nájomného vzťahu oprávnená užívať
byt od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX (podľa zmluvy zo dňa XX.X.XXXX) a následne odo dňa XX.XX.XXXX
do dňa XX.X.XXXX (podľa zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX). Žalovaný v II. rade súdu predložil aj notársku

zápisnicu sp. zn. L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX spísanú dňa XX.XX.XXXX obsahom
ktorej je vyhlásenie povinnej osoby - žalobkyne v II. rade o uznaní záväzku voči oprávnenej osobe
- žalovanému v II. rade vypratať byt a jej súhlase s exekúciou v prípade nesplnenia tohto záväzku.
Žalovaný v II. rade predložil súdu aj rukou písané plnomocenstvo zo dňa X.XX.XXXX zo žalobcu v I.
rade na žalobkyňu v II. rade na „podpisovanie dokladov ohľadom prepisu bytu“. Ako žalovaný v II. rade
uviedol na výsluchu na otázku vlastného právneho zástupcu či ho žalobkyňa v II. rade informovala že

by mal byť prevod vlastníckeho práva na žalovaného v I. rade neplatný, o tom zmienka údajne v živote
nepadla, reč bola vždy iba o tom, ako si žalobkyňa v II. rade potrebuje doriešiť ubytovanie.

7.VpriebehukonaniažalobkyňavII.radetvrdeniauvádzanévnávrhuzmenila,vrámcivýsluchuuviedla,
že k p. T. sa dostala prostredníctvom zamestnankyne spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.., v ktorej mala pôžičku

cca X.XXX eur. Stretnutie s p. T. malo prebiehať aj s ďalšou ženou menom Iveta s blond vlasmi, tieto
ženy jej mali tvrdiť, že jej vybavia pôžičku v banke, žalobkyňa v II. rade na ďalšom výsluchu na otázku
protistrany uviedla, že iniciatívna na poskytnutie úveru vyšla z p. T.. Neskôr sa dohodli na krátkodobom
odkúpení bytu za XX.XXX eur s tým, že už majú kupcu. Z kúpnej ceny chcela žalobkyňa zaplatiť najmä
dlh XX.XXX eur ktoré minula zo spoločného účtu s manželom (žalobca v I. rade), z ktorého si brala

peniaze keď nešiel obchod. U notára pri podpise zmluvy mala byť p. T., osoba menom Iveta a neznámy
muž, žalobkyňa v II. rade odovzdala p. T. občiansky preukaz žalobcu v I. rade, ktorý mu vzala bez jeho
vedomia. P. T. mala ísť do vnútra budovy k notárovi spolu s neznámym mužom po tom, ako žalobkyňa
v II. rade vyšla z budovy po podpise zmluvy. Žalobkyňa v II. rade ďalej uviedla, že so žalovaným v I.
rade sa stretli v ten istý deň aj s oboma ženami ktoré boli s ňou u notára, žalovaný v I. rade mal peniaze

za byt „rozdeliť na kôpky“, jedna mala byť na vyplatenie dlžoby spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.., ďalšia na
dlh na bytovom družstve v sume X.XXX eur, ďalšia v sume X.XXX eur šla jej a ostatné (nevie uviesť
akú sumu) si nechali žalovaný v I. rade, p. T. a žena menom W. s blond vlasmi. Žalobkyňa v II. rade
potom čakala na telefonát od p. T., že vybavila úver, žalobkyňa v II. rade si chcela odkúpiť byt naspäť
za XX.XXX eur. Zhruba pred rokom sa mala žalobkyňa v II. rade dozvedieť, že vlastníkom bytu sa stal

žalovaný v II. rade a tento ju následne vyzval, aby byt opustila. Na otázku protistrany, kedy sa dozvedela
že je byt predaný žalovanému v II. rade uviedla, že nevie kedy presne to bolo. Žalobkyňa v II. rade
počas konania opakovane uvádzala, že vedela, že sa byt prepísal bez jej manžela (žalobca v I. rade),
ale myslela si že sa jej to vyplatí a potom sa byt prepíše späť. Na otázku protistrany prečo podpísala
nájomnú zmluvu táto uviedla že nevie.

8. Súd vypočul aj žalobcu v I. rade, ktorý trvá na tom, že o celej záležitosti celý čas nevedel, dozvedel sa
o tom asi 1-2 dni predtým ako išla žalobkyňa v II. rade na políciu. Tvrdí, že jeho podpis je sfalšovaný na
kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX a súvisiacich dokumentoch ako aj na čestnom vyhlásení z toho istého
dňa, ktoré má preukazovať prevzatie kúpnej ceny za byt žalobcom v I. rade. Uviedol, že so žalobkyňou

v II. rade mali účet v Slovenskej sporiteľni ako aj v P. J., tam bolo asi XX.XXX eur, on sa však nestaral o
financie a zistil že na účtoch nie je nič až keď „sa to všetko prevalilo“. Žalobkyňa mu nepovedala, na čo
minula všetky tie prostriedky, na otázku protistrany či si žalobca v I. rade v priebehu 3 rokov nevšimol
že mu z účtu zmizlo XX.XXX eur uviedol že nie.

9. Súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu a výsluchu strán doplnil dokazovanie vyžiadaním si
údajov z verejných registrov a nariadením znaleckého dokazovania, ktoré navrhli žalobcovia za účelom
preskúmania pravosti podpisu žalobcu v I. rade na spornej zmluve o prevode vlastníckeho práva zo dňa
X.X.XXXX a súvisiacich dokumentoch z toho istého dňa.

10. Súd si vyžiadal z Okresného úradu G., katastrálny odbor (toho času Katastrálny úrad v J., Správa
katastra G.) spisový obal E. XXXX/XXXX a E. XXX/XXXX, v ktorom sa nachádzajú originály listín na
ktoré sa zhodne odvolávajú obe strany. Obsahom spisového obalu E. XXXX/XXXX je návrh na vklad
vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa X.X.XXXX, rozhodnutiekatastra o povolení návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu zo dňa XX.X.XXXX s pripojenými
doručenkami - za žalobcu v I. rade prevzal rozhodnutie splnomocnenec s totožným podpisom ako
žalobkyňa v II. rade, vyhlásenie v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov zo dňa X.X.XXXX vystavené na meno žalobcu v I. rade a sporná zmluva o prevode vlastníctva
bytu zo dňa X.X.XXXX, ktorú mali uzavrieť žalobcovia ako predávajúci a žalovaný v I. rade ako kupujúci.
Podľa čl. VIII bod 2 zmluvy mali žalobcovia právo v byte zotrvať do XX.XX.XXXX. V článku VII bod 1
zmluvy bola dohodnutá kúpna cena za byt vo výške XX.XXX eur, ktorá mala byť vyplatená v hotovosti, o
čom sa žalobcovia podľa zmluvy zaviazali vystaviť potvrdenie. Podľa čl. VIII bod 8 zmluvy sa žalobcovia

zaviazali použiť finančné prostriedky, ktoré nadobudnú ako kúpnu cenu na bezodkladné splnenie svojich
záväzkov voči spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.. a odovzdať žalovanému v I. rade o tom kvitanciu, ktorú
predložia aj príslušnej správe katastra za účelom výmazu záložného práva viaznuceho na byte. Čestné
vyhlásenia žalobcov o prevzatí celej kúpnej ceny zo dňa X.X.XXXX s osvedčenými podpismi sú taktiež
obsahom spisového obalu E. XXXX/XXXX. Podpisy žalobcu v I. rade na čestnom vyhlásení ako aj na
zmluve sú overené, osvedčovaciu doložku overil a podpísal notár I.. M. Ď.. V spisovom obale E. XXX/

XXXX sa nachádza okrem návrhu na vklad a ostatných súvisiacich listín aj samotná kúpna zmluva na
byt zo dňa XX.X.XXXX uzatvorená medzi žalovaným v I. rade ako predávajúcim a žalovaným v II. rade
ako kupujúcim.

11. Súd si od notára JUDr. M. Ď. so sídlom v J. vyžiadal výpis (kópiu) z knihy osvedčovania pravosti

podpisov, ktorému Centrálny register osvedčených podpisov pridelil poradové číslo O (ako občan)
XXXXXX/XXXX. Na výpise bolo pri uvedenom poradovom čísle pridelenom k zmluve o prevode
vlastníctva bytu zo dňa X.X.XXXX uvedené meno žalobcu v I. rade, jeho adresa a rodné číslo. Čestné
vyhlásenie malo pridelené číslo M. XXXXXX a taktiež bolo pri ňom uvedené nielen meno žalobcu v I.
rade, ale aj jeho adresa a rodné číslo. Súd na návrh žalovaného v II. rade doplnil dokazovanie výsluchom

svedka JUDr. M. Ď., nar. XX.X.XXXX, v ktorého notárskom úrade malo dôjsť dňa X.X.XXXX k podpisu
sporných dokumentov, a to najmä zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa X.X.XXXX a
čestného vyhlásenia o prevzatí kúpnej ceny z toho istého dňa. Tento uviedol, že pre časový odstup si na
tieto udalosti nepamätá a nevie sa k nim vyjadriť, po otázkach žalobcov všeobecne uviedol, že nevie,
koľko mal zamestnancov v rozhodnom období, ale v súčasnosti má na trvalý pomer zamestnanú jednu

pracovníčku, ostatné sú študentky ktoré sa menia a overuje ten, kto má čas. Uviedol, že nie je možné,
aby bol u nich na úrade overený podpis osoby, ktorá u nich nie je osobne prítomná, z hľadiska medicíny
však nevie vylúčiť, že by osoba, ktorá príde s originálnym občianskym preukazom nie je osobou, ktorej
ten preukaz skutočne patrí.

12. Súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné
písmo, aby vypracoval znalecký posudok a posúdil, či sú podpisy žalobcu v I. rade na zmluve o prevode
vlastníctva bytu a súvisiacich dokumentoch zo dňa X.X.XXXX pravé. V znaleckom posudku č. XX/
XXXX znalkyňa Mgr. K. L. určila, že sporné podpisy obsiahnuté na zmluve o prevode vlastníctva bytu,
čestnom vyhlásení a ostatných súvisiacich dokumentoch zo dňa X.X.XXXX nie sú pravými podpismi

žalobcu v I. rade. Súd nepripustil návrh žalobcov vykonať dôkaz výsluchom znalkyne za účelom definície
pojmu “pravý podpis“, pretože takéto dokazovanie je nadbytočné, jeho výsledok by žiadnym spôsobom
neovplyvnil rozhodnutie v merite veci a jeho vykonanie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti.

13. Súd si z Okresného riaditeľstva PZ v G. vyžiadal konečné rozhodnutie vo veci podaných trestných

oznámení zo strany žalobcov. V zmysle uznesenia ČVS: M.-XX/OEK-G.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX bolo
trestné oznámenie podané žalobkyňou v I. rade pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu
odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania. V rozhodnutí je naviac uvedené, že
žalobkyňa v II. rade chcela trestné oznámenie vziať späť (nulitný úkon) z dôvodu, že na jej osobe
nebol spáchaný žiadny trestný čin pretože vedela, že zmluvu o prevode vlastníckeho práva bytu zo

dňa X.X.XXXX podpísala bez prítomnosti manžela (ktorému zobrala občiansky preukaz) a teda konala
protiprávne.

14. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový stav:
Žalobcovia na základe zmluvy o prevode družstevného bytu zo dňa X.XX.XXXX nadobudli byt do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako vyplýva z výpisu z LV č. XXXX zo dňa X.X.XXXX,
zmluvou zo dňa XX.X.XXXX bolo v prospech spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.. zriadené na byt záložné právo
na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXX. Toto bolo z LV vymazané na žiadosť záložného
veriteľa až po prevode vlastníckeho práva k bytu v prospech žalovaného v I. rade na základe zmluvy zodňa X.X.XXXX. Žalobcovia ostali naďalej v byte bývať, podľa čl. VIII bod 2 zmluvy tam mali právo zotrvať
až do XX.XX.XXXX. Dňa XX.X.XXXX bola podpísaná ďalšia zmluva o prevode vlastníctva k tomuto
bytu, na základe ktorej sa novým vlastníkom bytu stal žalovaný v II. rade, ktorý je aktuálne zapísaný

ako vlastník na liste vlastníctva. V ten istý deň bola medzi žalovaným v II. rade ako prenajímateľom a
žalobkyňou v II. rade ako nájomcom uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú do XX.X.XXXX, nájom
bol predĺžený na základe ďalšej nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX. Žalobkyňa v
II. rade svoj záväzok vysťahovať sa z bytu k tomuto dátumu uznala aj formou notárskej zápisnice sp.
zn. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCR1s XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovia byt dňa

XX.X.XXXX nevypratali a dňa X.X.XXXX podali žalobu na určenie vlastníckeho práva k bytu. Majú za
to, že zmluva o prevode vlastníckeho práva zo dňa X.X.XXXX je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatným
právnym úkonom na základe ktorého nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v I.
rade a následne ani na žalovaného v II. rade.

15. Súd uvedený skutkový stav ustálil na základe zhodných vyjadrení strán a písomných dôkazov.

Spornou je v tomto konaní otázka platnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa
X.X.XXXX,ktorábymalabyťvrámciurčovacejžalobyposúdenáakootázkapredbežná.ŽalobcavI.rade
tvrdí, že spornú zmluvu nepodpísal, jeho podpisy sú na všetkých súvisiacich listinách zo dňa X.X.XXXX
vrátane kúpnej zmluvy a čestného vyhlásenia o prevzatí kúpnej ceny sfalšované a o celej záležitosti
až do XX.X.XXXX nevedel. Žalobkyňa v II. rade tvrdí, že sa malo jednať len o krátkodobý predaj bytu

(resp. pôžičku), ktorý mal vyriešiť jej nepriaznivú finančnú situáciu. Uznáva, že byt predala bez vedomia
žalobcu v I. rade s pomocou jeho občianskeho preukazu. Žalovaný v I. rade a v II. rade trvajú na tom, že
žalobu je nutné zamietnuť, pretože vlastnícke právo nadobudli riadne a zákonom dovoleným spôsobom.

16. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluva o
prevode vlastníctva bytu musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať náležitosti
vymedzené v zákone.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (civilná úprava účinná ku dňu podaniu žaloby)

návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa§137písm.c)CSPžaloboumožnopožadovať,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
to vyplýva z osobitného predpisu.Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

17. Ako je zrejmé z citovaných právnych predpisov vo vzťahu k žalobnému petitu, žalobcovia podali tzv.

určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (úprava účinná do 30.6.2016) a
podľa úpravy účinnej od 1.7.2016 podľa § 137 písm. c) CSP. Podľa oboch civilných kódexov je danosť
naliehavého (kvalifikovaného) právneho záujmu conditio sine qua non procesnej prípustnosti takejto
žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej
žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je
potrebné takúto žalobu zamietnuť.

18. Skúmanie existencie naliehavého právneho záujmu, ktoré súd vykonáva ex offo, je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou a teda
nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Pre žalobcu to znamená
nevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmuna

žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.
Existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe musí teda preukázať žalobca, ak si túto
dôkaznú povinnosť nesplní, jej dôsledkom je zamietajúce rozhodnutie súdu.

19. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak medzi stranami existuje aktuálny stav

objektívnej právnej neistoty (najmä u žalobcu), resp. právny vzťah medzi stranami je sporný a jestvuje
potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny
záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným
určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej

otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

20. Žalobcovia žiadali určiť, že sú vlastníkmi bytu, ktorý bol prevedený na žalovaného v I. rade a
následne na žalovaného v II. rade bez toho, aby navrhli vyrovnanie záväzkov, ktoré v súvislosti a
následkom opakovaného prevodu vlastníckeho práva k bytu vznikli. Žalobcovia, najmä žalobkyňa v II.
rade žiadnym spôsobom nespochybnila, že by za prevod vlastníckeho práva na žalovaného v II. rade

dostala protiplnenie. Jej vyjadrenia boli v tomto ohľade rozporné, najprv tvrdila, že dostala „na ruku“
X.XXX eur, potom X.XXX eur, jej vyjadrenia neboli jednoznačné ani v tom smere, aké dlhy a v akej výške
boli zo sumy ktorá jej bola odovzdaná vyrovnané, takisto sa nevedela ustáliť v tom, akú vysokú pôžičku
chcela predajom bytu získať. Jednoznačne bol však, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, splatený
záväzok žalobkyne v II. rade voči spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.., ktorá v čase uzavretia spornej kúpnej

zmluvy dňa X.X.XXXX bola na liste vlastníctva zapísaná ako záložný veriteľ (výpis z listu vlastníctva č.
XXXX k.ú. Pezinok zo dňa X.X.XXXX, žiadosť záložného veriteľa - spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.. o výmaz
záložného práva viaznuceho na byte zapísanom na LV č. XXXX k.ú. Pezinok zo dňa X.X.XXXX, aktuálny
výpis z LV, čl. E. bod X zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa X.X.XXXX). Žalobcovia nespochybnili
ani skutočnosť, že dňa X.X.XXXX bol vyplatený dlh voči správcovi bytového domu vo výške X.XXX,XX

eur, potvrdenie správcu bolo vystavené na meno žalobcu v I. rade (vyhlásenie správcu v zmysle zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zo dňa X.X.XXXX, príjmový pokladničný
doklad č. G. zo dňa X.X.XXXX). Žalobcovia žiadnym spôsobom nespochybnili ani tvrdenie žalovaného
v II. rade, že dňa XX.X.XXXX vyplatil všetky dlhy viaznuce na byte, ktoré s ohľadom na časové súvislosti
museli vzniknúť v čase, keď byt ešte riadne užívali žalobcovia (a dodnes ho užívajú). Uvedené žalovaný

v II. rade preukázal výpisom z účtu vytlačeným z internetbankingu.

21. Z uvedeného je zrejmé, že autoritatívnym určovacím výrokom by súd neodstránil neistotu medzi
stranami sporu, nevyriešeným by zostalo vzájomné vysporiadanie a všetky právne dôsledky spojenés viacnásobným prevodom bytu. Vzájomné plnenie by mal pritom primárne žiadať ten, kto má záujem
na navrátení vzťahov, t.j. v tomto konkrétnom prípade žalobcovia. Podmienky prípustnosti určovacej
žaloby korešpondujú s jej funkciou dosiahnuť úpravy tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou

odvrátenia budúcich sporov a komplexného riešenia vzťahov strán. Ak nemožno v konkrétnom prípade
očakávať, že takúto funkciu bude určovacia žaloba plniť, nemožno predpokladať ani právny záujem na
tomto určení. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu predpokladá teda posúdenie,
či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcov, či rieši celý
obsah sporného právneho stavu, či túto spornosť odstraňuje a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po

ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak by súd vyhovel žalobcom, bola by nastolená
situácia, kedy by sa žalobcovia opäť stali vlastníkmi bytu bez toho, aby boli povinní čokoľvek vracať a
nároky žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia by boli citeľne ohrozené. Je nutné zohľadniť
aj skutočnosť, že na byte viazlo záložné právo, ktoré bolo vymazané následkom prijatého protiplnenia
za (čo aj neplatný) prevod nehnuteľnosti.

22. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcov, podľa ktorej je naliehavý právny záujem
na určení práva daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí
žalovanému a teda vyhovujúci rozsudok by bol podkladom pre vykonanie obnovy vlastníckeho práva
pôvodných vlastníkov. Takýto právny názor síce ustálila súdna prax a je všeobecne uznávaným,
avšak nekonzumuje osobitosti jednotlivých prípadov. Generálna aplikácia tejto premisy by mohla viesť

k rozhodnutiu, ktorého dôsledky by boli v ostrom rozpore so základnou funkciou určovacej žaloby
komplexne odstrániť vzniknutú právnu neistotu a zabrániť množeniu ďalších sporov medzi dotknutými
stranami. Žalobcovia v tomto smere jednoznačne neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že by bola
daná existencia naliehavého právneho záujmu, vôbec sa nevysporiadali s potrebou riešenia právnych
vzťahov vzniknutých po opakovaných prevodoch bytu. Samotná nesprávna formulácia petitu môže mať

za následok zamietnutie žaloby. Žalobcovia počas celého konania naviac takmer žiadnym spôsobom
nereagovali na procesnú obranu žalovaných, ich procesný postup nekorešpondoval s celkovým vývojom
sporu, následkom čoho sa im nepodarilo preukázať danosť naliehavého právneho záujmu. Vývoj
judikatúry za posledné roky je dôkazom toho, že i v prípade určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam
je nutné naliehavý právny záujem chápať v omnoho širšom kontexte ako ho prezentovali žalobcovia.

Pretože existencia naliehavého právneho záujmu je v prípade určovacích žalôb nevyhnutná, súd
nemohol vo veci meritórne rozhodnúť v zmysle návrhu.

23. Súd sa aj napriek neexistencii naliehavého právneho záujmu s odkazom na vykonané znalecké
dokazovanie vysporiadal aj s otázkou platnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa

X.X.XXXX. Podľa názoru súdu je táto absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ. Ak účastníkmi zmluvy
o scudzení majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú obaja manželia a
ak nebol podpis jedného z nich jeho pravým podpisom tak nemožno dospieť k záveru, že by táto
zmluva bola postihnutá tým, že by s jej uzavretím druhý manžel nesúhlasil. Podstatnou je skutočnosť,
že podľa písomného vyhotovenia zmluvy by mali byť jej účastníkmi obaja manželia a teda nie pravý

podpis jedného z manželov nahradzujúci jeho len predstiera vôľu účastníka zmluvy, hoci takúto vôľu
v skutočnosti nemal a ani ju neprejavil. Súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý
žiadna zo strán relevantným spôsobom nespochybnila, takisto vzal do úvahy aj výsluch JUDr. M. Ď. (v
ktorého notárskom úrade sa sporná zmluva podpísala), ktorý z biologického (medicínskeho) hľadiska
nevylúčil možnosť overenia podpisu osoby s cudzím občianskym preukazom (teda ak by sa táto osoba

na osobu na občianskom preukaze podobala). Sporná zmluva teda trpí vadou vôle žalobcu v I. rade,
ktorého podpis na zmluve nebol evidentne pravý a je teda absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ. Ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania, pri podpise zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 5.9.2011
nebol spáchaný trestný čin (súd sa stotožnil so závermi v uznesení ČVS: M.-XX/OEK-G.-XXXX zo
dňa XX.X.XXXX) avšak zmluva je absolútne neplatná a to následkom toho, že žalobkyňa v II. rade

poskytnutím občianskeho preukazu žalobcu v I. rade tretím osobám vedome umožnila aby túto zmluvu
(o ktorej vedela že ju musí podpísať aj žalobca v I. rade) podpísala namiesto neho iná osoba.

24. Pretože súd dospel k právnemu záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k bytu zo dňa X.X.XXXX, musel sa vysporiadať aj s otázkou, či vlastnícke právo k bytu mohlo

prejsť z nevlastníka (žalovaný v I. rade) na žalovaného v II. rade na základe ďalšej kúpnej zmluvy zo
dňa XX.X.XXXX. Súd je povinný vo svetle aktuálnej judikatúry za účelom poskytnutia ústavnoprávnej
ochrany v zmysle čl. 20 Ústavy postaviť na roveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom, čím sa dostávajú do vzájomnej kolízie dveústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery
v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet). Pokiaľ

nemožno zachovať maximum z oboch základných práv, je nutné prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti s ohľadom na individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu - vyššie riziko
má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, ktorému je nutné poskytnúť ústavnoprávnu
ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri od právneho
úkonu, ktorý bol neskôr posúdený ako absolútne neplatný. Fundamentálnou podmienkou pre tento

originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné
súdy povinné skúmať z úradnej povinnosti, ak je vlastníctvo nadobúdateľa spochybňované treťou
osobou. Je teda možné, aby v prípade, že nadobúdateľ odvodzoval svoje vlastnícke právo od osoby,
ktorásavskutočnostinestalavlastníkomnehnuteľnosti,satentonadobúdateľstalskutočnýmvlastníkom
veci. Je vždy nevyhnutné, aby všeobecné súdy zvažovali existenciu dobrej viery nadobúdateľa z
toho vyplývajúcu možnosť nadobudnutia sporného vlastníckeho práva nielen iba vtedy, pokiaľ sa toho

nadobúdateľ konkrétne výslovne dovoláva, a to aj vtedy, pokiaľ z ďalších okolnosti prípadu či tvrdení
strán vyplýva, že by nadobúdateľovi mohla svedčať dobrá viera.

25. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových
prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Princíp právnej istoty

neodmysliteľne patrí medzi základné atribúty a základné hodnoty demokratického právneho štátu,
pričom jeho neopomenuteľnou súčasťou je i dôvera jednotlivca v rozhodovaciu činnosť orgánov štátu,
či už ide o rozhodovanie orgánov moci zákonodarnej, výkonnej či súdnej. Je zrejmé, že nadobúdateľ
nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti konajúci v dobrej viere v obsah tejto evidencie, je
hodný ústavnej ochrany, to práve s ohľadom na existenciu tejto verejnoprávnej evidencie. Sama nutnosť

ochrany dobrej viery nadobúdateľa však ešte neznamená, že by obdobnú ústavnú ochranu nebolo
nutné poskytnúť vlastníckemu právo pôvodného vlastníka, ktorého vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
evidovaných v katastri nehnuteľností nebolo nikdy prevedené na inú osobu vzhľadom k absolútnej
neplatnosti uskutočneného prevodného úkonu.

26. Súd, usilujúc zachovať maximum z oboch dotknutých práv, starostlivo vyhodnotil každý aspekt
vzniknutých vzťahov medzi stranami sporu. Stret dotknutých práv je nutné riešiť v súlade so všeobecnou
ideu spravodlivosti tak, aby boli riadne zohľadnené nielen individuálne okolnosti prípadu, ale aj určité
všeobecné súvislosti dopadajúce na všetky prípady riešeného typu. Tieto súd vymedzuje v bodoch 27
až 33 odôvodnenia rozsudku.

27. V rámci týchto skutočností súd zobral do úvahy dĺžku doby, ktorá uplynula od vadného zápisu
urobeného na základe absolútne neplatnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa
X.X.XXXX. Návrh na vklad vlastníckeho práva v zmysle tejto zmluvy bol podaný dňa X.X.XXXX, tento
bol povolený dňa XX.X.XXXX a do dispozície žalobcov sa rozhodnutie o povolení vkladu dostalo dňa

XX.X.XXXX (doručenky pripojené k rozhodnutiu o povolení vkladu v spisovom obale katastra č. V XXXX/
XXXX). Žaloba o určenie vlastníckeho práva bola podaná až dňa X.X.XXXX, t.j. takmer poldruha roka
od uskutočnenia vadného zápisu.

28. Súd taktiež skúmal okolnosti za ktorých k takémuto absolútne neplatnému právnemu úkonu a

nasledujúcemu zápisu do katastra nehnuteľností došlo, hlavne či pritom bol spáchaný trestný čin a
či sa žalobca v II. rade mohol skutočne zúčastniť predmetného katastrálneho konania. Ako je zrejmé
z vykonaného dokazovania, žalobcovia krátko pred podaním žaloby podali trestné oznámenie pre
podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu ktoré bolo odmietnuté uznesením ČVS: M.-XX/OEK-
G.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX s poukazom na subsidiaritu trestnoprávnej represie. Ako je výslovne

uvedené v tomto rozhodnutí, žalobkyňa v II. rade chcela vziať trestné oznámenie späť(nulitný akt),
pretože si uvedomuje, že konala protiprávne a vedela, že bez manžela a s jeho občianskym preukazom
podpisuje zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu (dňa X.X.XXXX). Sama žalobkyňa v II. rade pred
OR PZ v Pezinku uznala, že na nej nebol spáchaný trestný čin podvodu a teda nebola pri podpise
spornej zmluvy uvedená do omylu (§ 221 ods. 1 Trestného zákona). Obsah tohto rozhodnutia plne

korešponduje s právnym názorom súdu, t.j. že zmluva je absolútne neplatná, avšak pri jej podpise
nebol spáchaný trestný čin podvodu. Súd poukazuje na osobnú prítomnosť žalobkyne v II. rade pri
podpise zmluvy, ktorú strany žiadnym spôsobom nespochybnili a ktorá sama zabránila žalobcovi v I.
rade zúčastniť sa podpisu zmluvy, pretože mu o svojich zámeroch nič nepovedala a len vzala jehoobčiansky preukaz. Súd po komplexnom vyhodnotení dôkazov neuveril rozporným tvrdeniam žalobkyne
v II. rade, ktorá sa evidentne snažila čo najrýchlejšie a bez vedomia žalobcu v I. rade vyriešiť svoju
nepriaznivú finančnú situáciu. Jej tvrdenia, že sa malo jednať len o krátkodobý predaj bytu, resp. že malo

ísť len o pôžičku absolútne nekorešponduje s listinnými dôkazmi založenými v spise. Obsah zmluvy o
prevode vlastníckeho práva zo dňa X.X.XXXX je jednoznačný a teda nemožno logicky ustáliť, že by bola
táto zmluva zastretá iným právnym úkonom a žalobkyňa v II. rade by mohla byť uvedená do omylu. I
v priebehu konania žalobkyňa v II. rade raz uvádzala, že nevedela že predáva byt, potom zas tvrdila,
že vie že predala byt bez vedomosti žalobcu v I. rade. Ako už bolo uvedené vyššie, nevedela sa ustáliť

ani vo vyjadrení, aké protiplnenie dostala za byt „na ruku“, resp. aké jej záväzky boli z tohto protiplnenia
uhradené. Súd k uvedenému záveru dospel aj vo svetle ďalších rozporných tvrdení žalobkyne v II.
rade, ktorá najprv uviedla, že sa o možnostiach riešenia svojej finančnej situácie dozvedela z autobusu,
následne však svoje vyjadrenia zmenila a trvala na tom, že sa o nich dozvedela od zamestnankyne
spoločnosti P. Ú. S. B., S..D.. Žalovaný v I. rade tvrdil, že ho žalobkyňa v II. rade kontaktovala sama,
pretože v oblasti odkúpenia zadlžených bytov aj podniká (súd z verejných registrov zistil, že žalovaný v I.

radejeskutočnekonateľomspoločnosti,ktorátútočasťpodnikateľskejčinnostiprezentujeajnainternete
). Súd má za to, že ak by aj žalobkyňa v II. rade skutočne, tak
ako sama prezentuje, nemala vôľu „trvalo“ scudziť byt, jej konanie pri podpise spornej zmluvy vykazuje
veľmi vysokú mieru nedbanlivosti a neobstojí oproti ochrane vlastníckeho práva žalovaných.

29. V rozpore s tvrdeniami žalobkyne v II. rade je aj preukázaný skutkový stav po podpise spornej zmluvy
zodňaX.X.XXXX.ŽalobkyňavII.radetvrdila,ženeviepresnekedydošlokprevoduvlastníckehoprávak
bytu na žalovaného v II. rade, z jej vyjadrení vyplynulo, že sa to dozvedela náhodne, resp. po vyzvaniach
žalovaného v II. rade aby opustila byt. Jej tvrdenia sú však v logickom rozpore so skutočnosťou, že
hneď v deň podpisu kúpnej zmluvy medzi žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade (XX.X.XXXX)

podpísala so žalovaným v II. rade ako novým vlastníkom bytu nájomnú zmluvu (na ktorej je overený
podpis žalobkyne v II. rade). Tento fakt žalobkyňa v II. rade žiadnym spôsobom nespochybnila a na
priamu otázku protistrany, prečo podpísala túto zmluvu táto odpovedala „neviem“. Z uvedených dôvodov
súd vyhodnotil tvrdenia žalobkyne v II. rade, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázala a ani sa nesnažila
preukázať, ako účelové.

30. Súd zohľadnil aj všetky plnenia, ktoré vynaložili žalovaní na nehnuteľnosť. Tieto neboli vynaložené vo
forme investície, žalobcovia nehnuteľnosť doteraz nevypratali. Z predchádzajúceho výkladu je zrejmé,
že na byte neviazne už záložne právo, pričom zabezpečená pohľadávka bola evidentne vyplatená z
kúpnej ceny za byt, či už zo strany žalobcov alebo žalovaného v I. rade. Ak by sa žalobcom navrátilo

vlastnícke právo k bytu, toto by im prislúchalo nezaťažené žiadnou ťarchou a teda bez primeraného
protiplnenia by na ich strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. Taktiež súd poukazuje na tvrdenia
žalovaného v II. rade podložené listinnými dôkazmi (internetbankingové potvrdenie), že dňa XX.X.XXXX
uhradil dlh viaznuci na byte voči správcovi vo výške X.XXX,XX eur. Súd opäť pripomína, že žalobcovia
uvedené žiadnym spôsobom nespochybnili a ani sa nesnažili spochybniť.

31. Súd posudzoval aj právne úkony žalobkyne v II. rade, ktoré realizovala po neplatnom prevode
vlastníckeho práva. Uzavretie nájomných zmlúv zo dňa XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX s tým, že podpis
na nich bol riadne osvedčený notárom (čo žalobcovia v priebehu konania nespochybnili) nemožno
vyhodnotiť inak ako tak, že žalobkyňa v II. rade akceptovala vzniknutý právny stav, t.j. stratu

nehnuteľnosti. Spísanie notárskej zápisnice sp. zn. L. XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCR1s XXXXX/
XXXX dňa XX.XX.XXXX obsahom ktorej je vyhlásenie žalobkyne v II. rade o uznaní záväzku voči
oprávnenej osobe - žalovanému v II. rade vypratať byt len potvrdzuje tento záver. Načasovanie žaloby a
trestných oznámení zo strany žalobcov až po dátume XX.X.XXXX, kedy mali byt vypratať skôr naznačujú
účel vyhnúť sa exekúcii v prospech žalovaného v II. rade ako oprávneného z predmetnej notárskej

zápisnice.

32. Súd sa s ohľadom na výsledky znaleckého dokazovania osobitne zaoberal aj otázkou ochrany
pôvodného vlastníctva žalobcu v I. rade, t.j. či táto môže prevážiť nad ochranou vlastníctva
dobromyseľného nadobúdateľa. Procesný útok spočívajúci v nevedomosti žalobcu v I. rade však súd

taktiež vyhodnotil ako nepreukázaný, žalobcovia opäť neuniesli dôkazné bremeno. Žalobcovia tvrdili,
že žalobca v I. rade sa o „celej záležitosti“ dozvedel až XX.X.XXXX po tom, ako bol neznámou osobou
vyzvaný na vypratanie bytu. K neplatnému prevodu bytu došlo dňa X.X.XXXX, dňa XX.X.XXXX kataster
doručoval rozhodnutie o povolení vkladu aj žalobcovi v I. rade, ktorý rozhodnutie evidentne neprevzalosobne (na doručenke je zrejme podpísaná žalobkyňa v II. rade ktorá list prevzala ako splnomocnenec).
Žalovaní na uvedené v priebehu konania upozorňovali, žalobcovia sa však k tejto skutočnosti žiadnym
spôsobom nevyjadrili. Takisto žiadnym spôsobom nereagovali na procesnú obranu žalovaných, podľa

ktorejvyhlásenievzmysle§5ods.2zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov
zo dňa X.X.XXXX ako aj prislúchajúci príjmový pokladničný doklad (ktoré boli súdu predložené a teda
sa dostali aj do dispozície žalobcov) boli vystavené v prospech (na meno) žalobcu v I. rade a teda
existuje reálny predpoklad, že pre toto potvrdenie išiel k správcovi sám žalobca v I. rade (a sám aj
dlh vyplatil). Žalobcovia sa taktiež nevyjadrili ani k tvrdeniu žalovaného v I. rade podľa ktorého im mal

každému osobitne zaslať výzvu na vysťahovanie z bytu na dôkaz čoho predložil podacie lístky potvrdené
poštou zo dňa XX.XX.XXXX. Za zmienku stojí aj žalovaným v II. rade predložené plnomocenstvo zo
dňa X.XX.XXXX zo žalobcu v I. rade na žalobcu v II. rade na „podpisovanie dokladov ohľadom bytu“,
ku ktorého existencii sa žalobcovia taktiež žiadnym spôsobom nevyjadrili a dokonca nenamietali ani
fakt, že podpis na tomto plnomocenstve bol jedným z podkladov pre znalecký posudok č. XX/XXXX
ako porovnávací podpis ozn. G. Č.. XX. Tento znalecký posudok bol žalobcom (právnemu zástupcovi)

doručený dňa 10.10.2016, odkedy sa konali 3 pojednávania, a to dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a
X.X.XXXX. Žalobcovia evidentne akceptovali skutočnosť, že znalec považoval podpis žalobcu v I. rade
naplnomocenstvezodňaX.XX.XXXXzapravý.Vosvetletýchtoskutočnostívyznievanepravdepodobne
aj tvrdenie žalobcu v I. rade, že si až do roku 2013 nevšimol že zo spoločného účtu ktorý mal so
žalobkyňou v II. rade zmizlo XX.XXX eur, keď sám pri podaní trestného oznámenia dňa XX.X.XXXX

tvrdil, že žalobkyňa v II. rade mala finančné problémy už 4 roky. Je zrejmé, že žalobcovia jednoznačne
neuniesli dôkazné bremeno ani v tomto ohľade, na dôkazy svedčiace v prospech vedomosti žalobcu v
I. rade o oboch prevodoch žiadnym spôsobom nereagovali a už vôbec ich nespochybnili.

33. Súd vychádzajúc z tvrdení strán a z vykonaného dokazovania nemá dôvod relevantným spôsobom

pochybovať o dobrej viere žalovaného v II. rade a ani žalovaného v I. rade, žalobcovia (resp. najmä
žalobkyňa v II. rade ktorá vykonala všetky rozhodné právne úkony) počas celého konania ani raz
neuviedli, že by do dňa predchádzajúceho začatiu konania mohli mať žalovaní vedomosť o absolútnej
neplatnosti právneho úkonu. Žalobca v I. rade podľa zhodných vyjadrení strán nebol pri podpise spornej
zmluvy u notára a teda nemal dôvod predpokladať, že by podpis žalobcu v I. rade osvedčený notárom

mal byť nepravý. Takisto mu bolo predložené vyhlásenie v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov na meno žalobcu v I. rade. Žalobcovia žiadnym spôsobom nespochybnili
ani vyjadrenie žalovaného v II. rade (ktorý nehnuteľnosť nadobudol od žalovaného v I. rade riadne
zapísanom v katastri nehnuteľnosti ako vlastník), podľa ktorého sa žalobkyňa v II. rade nikdy pred ním
nemala zmieniť o neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa X.X.XXXX aj keď o nej

evidentne vedieť musela pretože ako sama uviedla, občiansky preukaz vzala žalobcovi v I. rade bez jeho
vedomia a vedome ho doniesla k notárovi. Uvedené vyjadrenie podporuje aj dôkaz vo forme nájomnej
zmluvy, ktorú žalobkyňa v II. rade podpísala so žalovaným v II. rade ako novým vlastníkom bytu.
Ostatné tvrdenia žalobcov, ktoré hmlisto naznačovali vzťah medzi žalovanými navzájom, žalovanými a
p. T., resp. ženou s blond vlasmi menom Iveta, nemá súd za preukázané a to nielen z dôvodu zjavnej

nekonzistentnosti a chaotickosti tvrdení žalobkyne v II. rade, ale i z dôvodu absolútnej absencie dôkazov,
ktoré by aspoň sčasti podporili jej tvrdenia. Podľa uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Pezinku Č.:M.-
XX/OEK-G.-XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola p. Kičinová riadne vypočutá a žalobkyňa v II. rade uznala,
že ona sama konala protiprávne, nebol na nej spáchaný trestný čin podvodu a teda nebola uvedená
do omylu. Súd taktiež pripomína, že neplatnosti spornej zmluvy sa žalobcovia začali domáhať až po

ukončení nájomného vzťahu, ktorý bol opakovane predĺžený, t.j. až po dátume XX.X.XXXX, kedy im
reálne hrozila exekúcia vyprataním bytu na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice sp. zn. N
XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCR1s XXXXX/XXXX spísanej dňa XX.XX.XXXX.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu

nedôvodná. Súd dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1 CSP, t.j. každý
dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli strany. Súd má za to, že
žalobcovia nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu ktorý je conditio sine qua non
určovacej žaloby a taktiež nepreukázali, že by potreba ochrany vlastníckeho práva žalobcov mala

prevažovať nad potrebou ochrany vlastníckeho práva žalovaných. Žalobcovia sa evidentne ocitli v
dôkaznej núdzi a neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, následkom čoho súd vyhodnotil celkové vyznenie
procesného útoku žalobcov ako perfídne s následkom straty sporu. Vzhľadom na právnu istotu ďalších
nadobúdateľov spornej nehnuteľnosti a na mieru nedbanlivosti žalobcov v súvislosti s úkonmi týkajúcimisa nehnuteľnosti skôr prichádza do úvahy použitie inštitútu bezdôvodného obohatenia voči žalovanému
v I. rade a žalovanému v II. rade. Podľa názoru súdu je s poukazom na všeobecnú ideu spravodlivosti
potrebné zachovať právny stav aký je v súčasnosti, nemožno totiž zachovať maximum z kolidujúcich

základných práv.

35. Súd vychádzal z princípu právnej istoty, a z neho vyplývajúceho princípu dôvery v akty štátu a
ochrany dobrej viery, z princípu ochrany nadobudnutých práv, a preto bolo nevyhnutné chrániť dobrú
vieru žalovaného v II. rade. Súd má za to, že ak dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o

prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa X.X.XXXX a zároveň ustálil, že vzhľadom na princíp istoty
a z neho vyplývajúci princíp dôvery v akty štátu a princíp ochrany nadobudnutých práv je nevyhnutné
chrániť dobrú vieru nadobúdateľa (žalovaného v II. rade) a zachovať existujúci právny stav, jeho
závery sú s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS XXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX ústavne udržateľné a v súlade s princípom všeobecnej idey spravodlivosti. Súd poukazuje
najmä na vysokú mieru nedbanlivostného správania sa žalobcov ktorá neobstojí oproti (ani žalobcami)

nespochybnenej dobrej viere žalovaných. Vzhľadom na právnu istotu ďalších nadobúdateľov k spornej
nehnuteľnosti a na to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem vo veci samej súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok

na ich náhradu majú žalovaní ako účastníci plne úspešní v konaní, a preto im priznal náhradu konania
v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.