Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617203192
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617203192.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň Mgr.
StanislavyMiklánkovejaJUDr.IvetyAnderlovejvsporežalobcov:1/T.E.,nar.XX.XX.XXXX,2/F.E.,nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom M. XXXX/XX, F., proti žalovanému W. F. F. C. SA, so sídlom W. M XXX XX
F., C. republika, konajúcemu prostredníctvom organizačnej zložky W. F. F. C. SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom W., O. 2, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Y. O. A. S. s.r.o., so sídlom W., H. XX, G.: XX

XXX XXX, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. decembra 2017, č.k. 6Csp/172/2017-87, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o náhrade trov konania m e n í tak,
že žalovaný m á proti žalobcom 1/, 2/ n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v
rozsahu 50 %.

Žalovaný m á proti žalobcom 1/, 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy
uzatvorená ako súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní
kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXX zo
dňa 06.02.2013 je neplatná. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť Okresnému súdu Partizánske súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali
proti žalovanému určenia, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, Zmluve
o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb
č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.02.2013 v časti 3 bod 3 a v časti 2 bod 5.3. sú neprijateľné; určenia,

že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená ako súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Zmluvy o
revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb
č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.02.2013 je neplatná; určenia, že rozhodcovská doložka zo dňa
06.02.2013 je neplatná a určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere, Zmluva o revolvingovom úvere a
vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXX zo
dňa06.02.2013uzatvorenámedzižalobkyňouažalovanýmjebezúročnáabezpoplatkov.Zvykonaného

dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia 1/,2/ ako spoludlžníci a spoločnosť
I. X. a.s. ako veriteľ uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol úver vo výške 9
037 eur s úrokovou sadzbou 16,38%, splatný v 120 mesačných splátkach po 164,26 eur. Dohodnutý
bol aj poplatok za poistenie 6,99%. RPMN bola podľa zmluvy 17,67%. Celková čiastka k zaplateniu
bola 18 423,60 eur, priemerná RPMN 12,29%. Splatnosť mesačnej splátky bola k 15. dňu v mesiaci
a termín konečnej splatnosti bol určený ako dátum poslednej mesačnej splátky úveru, ktorý mal byť

oznámený klientovi písomne po poskytnutí úveru. Zmluva má povahu zmluvného formulára vopred
pripraveného veriteľom. Veriteľ zmluvu uzatváral v rámci predmetu svojho podnikania, pričom zo zmluvynevyplýva, že by ju žalobcovia ako dlžníci uzatvárali v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Zmluva obsahuje v časti 2 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. V tejto časti obsahuje zmluva v bode 5.3

rozhodcovskú doložku, ktorá sa týka revolvingovej zmluvy a ktorá dáva právomoc na rozhodovanie v
spore z tejto zmluvy Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie. V časti 3 (Spoločné
ustanovenia) bod 3.3. obsahuje zmluva Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč.
zákonníka v platnom znení), podľa ktorej klient výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade,
že sa omešká so splácaním úveru viac ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí minimálne dve po sebe nasledujúce

splátky úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenia čerpaného úveru
v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet Cetelemu. Cetelem
s týmto spôsobom zabezpečenia záväzkov klienta súhlasí. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich
platcov mzdy klienta, ako aj na iné príjmy klienta, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako
so mzdou. Náklady spojené so zrážkami nesie klient. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa §
137, § 161 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); § 37

ods. 1, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 5, § 551 ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie uviedol, že vo vzťahu k určeniu, že zmluvné podmienky v časti 3. bod 3. a v časti
2 bod 5.3. sú neprijateľné, súd naliehavý záujem na podanie žaloby nezistil. Čo sa týka časti 3 bod 3
zmluvy,ideodohoduozrážkachzomzdy,vovzťahukuktorejsaosobitnýmpetitomžalobcoviadomáhajú
určenia jej neplatnosti. Už táto skutočnosť sama osebe vylučuje naliehavý právny záujem na určení,

že je neprijateľnou podmienkou. Súd totiž pri rozhodovaní o jej neplatnosti skúma, či je alebo nie je
neprijateľnou podmienkou ako predbežnú otázku. Samostatné určenie, že táto zmluvná podmienka je
neprijateľná, by bolo nadbytočné. Naliehavý právny záujem je daný len vtedy, ak vzťahy strán nie je
možné riešiť iným spôsobom. V tomto prípade vzťahy strán týkajúce sa predmetnej dohody o zrážkach
zo mzdy sú riešené pri rozhodovaní o jej neplatnosti. V časti 2 bod 5.3 zmluva obsahuje rozhodcovskú

doložku týkajúcu sa Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej
zmluvy o poskytovaní platobných služieb. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by táto časť
zmluvy nadobudla účinky, pretože žalobcovia ani žalovaní v spore netvrdili, že by im bol poskytnutý aj
revolvingový úver. Predmetná rozhodcovská doložka sa týka tej časti zmluvy, v ktorej sú ustanovenia
o revolvingu, ktorý však žalobcovia nečerpali. Napadnutá rozhodcovská doložka sa teda na žalobcov

nevzťahuje (vzťahuje sa na nich osobitná rozhodcovská doložka dojednaná na samostatnej listine ako
prílohe zmluvy). Určenie neplatnosti tejto rozhodcovskej doložky by teda nevyriešilo definitívne žiadne
sporné skutočnosti medzi stranami, preto na takom určení naliehavý právny záujem nie je. Naproti
tomu, súd zistil naliehavý právny záujem na určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou
predmetnej zmluvy, je neplatná. Súd vychádzal z posúdenia, či určením neplatnosti tejto dohody je

možné definitívne vyriešiť sporné vzťahy, ktoré sa jej týkajú. Podľa posúdenia súdu je možné spornosť
dohody o zrážkach zo mzdy vyriešiť buď v konaní o zdržanie sa výkonu práv z nej, alebo v konaní o
určenie jej neplatnosti. Skutočnosť, že sporné vzťahy je možné riešiť aj v inom type sporu však podľa
právneho posúdenia súdu neznamená automaticky nedostatok právneho záujmu na podaní určovacej
žaloby. Určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy môže priaznivo ovplyvniť postavenie žalobcov.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný realizuje práva z predmetnej dohody. Ak súd rozhodne
o jej neplatnosti, dôsledkom bude, že majetok žalobcov bude zaťažený v menšom rozsahu, a to len
do výšky dohodnutých splátok, nie do výšky maximálnej sumy ako pri výkone rozhodnutia. Platnosť
aleboneplatnosťpredmetnejdohodybynemohlabyťpredmetomposudzovaniaprirozhodovaníožalobe
na plnenie (ide len o zabezpečovací inštitút, ktorý má vo vzťahu k hlavnému záväzku akcesorickú

povahu a ktorý práva z hlavného záväzku priamo neovplyvňuje). Určovacia žaloba je teda v tejto časti
predmetu konania účinným nástrojom, ktorým sa môžu žalobcovia domôcť svojich práv bez toho, aby
bolo dôvodné iniciovať ďalší spor. Súd posúdil predloženú dohodu o zrážkach zo mzdy uvedenú v časti
3 čl. 3 predmetnej zmluvy ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, z toho dôvodu ako
neplatnú. Vychádzal pritom z toho, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Dohodu o

zrážkach zo mzdy včlenil do formulára zmluvy o úvere vopred veriteľ - dodávateľ a je súčasťou všetkých
obdobných zmlúv o úvere uzatváraných v danom období so spotrebiteľmi. Je integrálnou súčasťou
zmluvného formulára a nie je možné ju z neho odčleniť. Spotrebiteľ ju môže len prijať ako súčasť
formulárovej zmluvy, alebo neuzavrieť zmluvu ako celok. Súd vidí neprijateľnosť predloženej dohody v
tom, že dáva veriteľovi možnosť nútene sa domôcť plnenia od dlžníka, a to bez toho, aby bol základ

a výška jeho nároku preskúmaný v osobitnom konaní (súdnom alebo rozhodcovskom). Takisto dáva
možnosť veriteľovi, aby sa od spotrebiteľa domohol mesačne väčšieho plnenia, ako bolo dohodnuté
v zmluve o úvere, pretože podľa dohody má nárok na zrážky do maximálnej zákonnej výšky ako pri
výkone rozhodnutia, nie len do výšky dohodnutej mesačnej splátky. Ďalej súd prihliadal aj na to, že včase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmá výška zabezpečeného záväzku a jeho výšku
v zásade určí veriteľ (tým, že ju predloží zamestnávateľovi a uvedie, do akej výšky sa majú zrážky
vykonávať), a to vrátane príslušenstva, pri ktorom môže nastať spornosť ohľadom jeho výšky (súd si

nemohol nevšimnúť, že v zmluve chýba údaj o konkrétnom termíne konečnej splatnosti úveru, čo môže
mať vplyv na nárok žalovaného na úroky a poplatky). Dohoda o zrážkach zo mzdy teda podľa názoru
súdu nie je ani dostatočne určitá. Súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená ako súčasť
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej
zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 42683082539006 zo dňa 06.02.2013 je neplatná. Súd prvej

inštancie mal ďalej za to, že spotrebiteľ sa môže účinne brániť proti účinkom rozhodcovskej doložky
iným spôsobom, a to jednoduchým písomným vyhlásením o tom, že odvoláva súhlas s riešením sporu
na rozhodcovskom súde. Naliehavosť jeho právneho záujmu na určení neplatnosti rozhodcovského
rozsudku teda daná nie je. Napokon súd skúmal danosť naliehavého právneho záujmu na určení, že
zmluva je bezúročná a bez poplatkov (presnejšie, že úver je bezúročný a bez poplatkov). Ani v tejto
časti predmetu sporu súd naliehavý právny záujem na určení nezistil. Prípadné určenie bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru totiž nijako nezabráni ďalším možným sporom. Aj v prípade určenia sa môže
žalovaný domáhať v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní zaplatenia nezaplatenej istiny,
respektíve v prípade, ak by žalobcovia zaplatili viac, ako sa domnievajú že sú povinní platiť, môžu sa
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. V týchto konaniach by potom súd ako predbežnú otázku
skúmal aj otázku, či má veriteľ nárok na príslušenstvo pohľadávky alebo nie (alebo v akom rozsahu

má nárok), respektíve či je poskytnutý úver úročený a vznikol nárok na zaplatenie poplatkov alebo nie.
Rozhodnutím o bezúročnosti a bezpoplatkovosti nezískajú žalobcovia jednoznačnú odpoveď na otázku,
koľko žalovanému dlhujú, pretože časť ich dlhu bola zaplatená, časť bola zaplatená s omeškaním,
teda evidentne vznikol aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. Definitívne odstránenie
spornosti práva tak podanou žalobou o určenie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov nie je

možné dosiahnuť. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania. Súd vychádzal z toho, že žalobcovia aj žalovaný boli každý v časti predmetu konania úspešný
a neúspešný. Každá zo strán bola teda v konaní čiastočne úspešná a čiastočne neúspešná. Preto súd
o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O povinnosti
zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o

súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho
pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

2. Proti tomuto rozsudku vo výroku III. o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie

žalovaný. Uviedol, že právo na riadne odôvodnenie uznesenia ako súdneho rozhodnutia je súčasťou
práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia, bez
uvedenia zákonných ustanovení, na základe ktorých rozhodol, t.j. bez náležitého právneho posúdenia
veci, je rozhodnutím nepreskúmateľným, zmätočným, nezrozumiteľným. Takéto rozhodnutie strane
sporu neposkytuje náležité odôvodnenie, prečo a na základe akej právnej normy súd rozhodol. Žalovaný

má za to, že bolo porušené jeho základné právo na spravodlivý súdny proces a na súdnu ochranu.
Z výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobcovia mali v spore úspech v časti petitu žaloby,
ktorou žiadali súd o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená ako súčasť Úverovej zmluvy
je neplatná. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Podľa odbornej verejnosti vo všeobecnosti platí, že
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné

rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany
nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí a nižší úspech žalobcu potom znamená, že v konaní
úspešnejší žalovaný získa aj pomernú časť trov. Pomer úspechu je základným meradlom pri priznaní
nároku na náhradu trov konania. Ak žiadna zo strán nedosiahla plný úspech v spore, má každá zo strán
čiastočný úspech. Nárok na náhradu trov konania pri čiastočnom úspechu je založený na prevažujúcom

úspechu strany v spore. V prípade, že sa v spore pomerne vyváži úspech a
neúspech sporových strán, súd spravila neprizná nárok na náhradu trov konania žiadnej strane. Ak však
má strana sporu čiastočný úspech vo vyššom pomere ako protistrana, nároky na náhradu trov sa podľa
tohto pomeru prekryjú a odpočítajú a výsledná hodnota predstavuje výšku rozsahu nároku na náhradu
trov konania strany, ktorá mala v spore úspech vo vyššom rozsahu ako protistrana. Z výroku rozsudku je

zrejmé, že žalobcovia mali v predmetnom spore len čiastočný úspech, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že
im bolo rozsudkom súdu vyhovené len v jednej časti petitu žaloby z celkových štyroch, ktoré vyplývajú
zo žalobného návrhu. Žalobcovia mala teda v spore 25% úspech. Žalovaný mal v predmetnom spore
75% úspech a 25% neúspech, z čoho matematicky vyplýva, že žalobcovia mali nahradiť žalovanémutrovy vo výške 75% a žalovaný žalobcom má nahradiť trovy vo výške 25%. Vzhľadom k tomu, že nároky
náhradu trov konania oboch sporových strán sa prekrývajú, navzájom sa odpočítajú 75% - 25% = 50%.
Na základe vyššie uvedeného je žalovaný toho názoru, že má mať nárok na náhradu trov konania

voči žalobcom v rozsahu 50%, a preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,
že žalovanému prizná voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% a prizná
žalovanému aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobcovia 1/, 2/ sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrili.

4.KrajskýsúdvTrenčíneakosúdodvolacípreskúmalvecvnapadnutomrozsahuvovýrokuIII.onáhrade
trov konania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

5. Odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania.
Výroky I., II., a IV odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, a preto ich odvolací súd
nepreskúmaval.

6. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Vyššie citovaného ustanovenia § 255 CSP upravuje tzv. zásadu úspechu v spore Úspech vo veci

súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa
určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný
úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol
naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.

10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou zo dňa 05.06.2017
domáhali určenia, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, zmluve o
revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č.
XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 06.02.2013 (ďalej len „zmluva o úvere“) v časti 3. bod 3 a v časti 2 bod

5.3 sú neprijateľné. Zároveň sa domáhali určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o
úvere a rozhodcovská doložka je neplatná. Domáhali sa tiež určenia, že zmluva o úvere je bezúročná
a bezpoplatkov. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyslovil, že dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorá je súčasťou zmluvy o úvere je neplatná. Vo zvyšnej časti, t. j. vo zvyšných troch petitoch žaloby, a
to vo veci určenia, že zmluvné podmienky uvedené v zmluva o úvere v časti 3. Bod 3 a v časti 2 bod 5.3

sú neprijateľné, určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky a určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti
zmluvy o úvere, súd žalobu zamietol.

10. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia boli úspešní len v rozsahu 1/4 uplatnených nárokov v žalobe, t.
j. v rozsahu 25 %. Žalovaný bol úspešný v rozsahu 75 %. V zmysle § 255 ods. 2 CSP je preto potrebné

náhradu trov konania pomerne rozdeliť. Čistý úspech žalovaného po odpočítaní úspechu žalobcov je
50%. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo výroku III. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP
zmenil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 spojení

s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).