Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/189/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114211583
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114211583.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnom spore žalobcu: I.. O. Š., L..

X.XX.XXXX, J. Š. XX, J., proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a. s. so sídlom Garbiarska 2,
Košice, IČO: 31690904, v konaní o zaplatenie 1.590,30 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť 1.525,67 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 1.525,67 eur od 27.11.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 91,88%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.5.2014 domáhal zaplatenia sumy 1.590,30 eur s 5,25%
ročným úrokmi z omeškania zo sumy 1.590,30 eur od 27.11.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 17.6.1998 v postavení poistenia uzatvoril so žalovaným - pod svojim vtedajším obchodným
menom Prvá česko-slovenská poisťovňa a. s. - poistnú zmluvu číslo 7048400002. Uzavretou poistnou
zmluvou sa žalovaný zaviazal vyplatiť žalobcovi poistnú sumu pre prípad smrti vo výške 70.000 Sk a pre
prípad dožitia vo výške 105.628 Sk. Začiatok poistenia bol dojednaný ku dňu 11.6.1998 s poistnou dobou
15 rokov, mesačným poistným vo výške 483 Sk, dobou platenia poistného 10 rokov a koncom poistenia

ku dňu 11.6.2013. Dodatkom zo dňa 29.4.2004 došlo k zmenám poistnej zmluvy, spočívajúcim v zvýšení
mesačného poistného na sumu 592 Sk, zvýšení poistnej sumy pre prípad smrti na sumu 74.900 Sk a
zvýšení poistnej sumy pre prípad dožitia na sumu 112.048 Sk. Žalobca poistné riadne a včas platil počas
celej dojednanej desaťročnej doby platenia poistného. Po uplynutí doby poistenia (11.6.2013) žalovaný
listom zo dňa 26.6.2013 vyzval žalobcu na vyplnenie tzv. nárokového listu spolu s poistkou, ktorými
podmienil vyplatenie dojednanej poistnej sumy. Žalobca požadované doklady žalovanému predložil v
prílohe listu zo dňa 8.7.2013, doručeného žalovanému dňa 12.7.2013. Žalovaný následne listom zo dňa

11.11.2013 oznámil žalobcovi likvidáciu poistnej udalosti spočívajúcej v dožití sa konca poistnej doby
s tým, že žalobcovi ako poistencovi uhrádza poistnú sumu 2.129,01 eur. Ako je už vyššie uvedené, v
poistnej zmluve v znení jej dodatku zo dňa 29.4.2004 bolo pre prípad dožitia dojednané poistné plnenie
vo výške 112 048 Sk, čo v prepočte prevodným kurzom 1 eur=30,126 Sk predstavuje sumu 3.719,31 eur.
Nakoľko z uvedenej sumy žalovaný uhradil žalobcovi len čiastku 2.129,01 eur, naďalej mu trvá povinnosť
uhradiť žalobcovi zostatok vo výške 1.590,30 eur. Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do 15
dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. V zmysle

oznámenia žalovaného o likvidácii poistnej udalosti, bola predmetná poistná udalosť likvidovaná ku dňu
11.11.2013. Nevyplatením zostávajúcej časti poistného plnenia vo výške 1.590,30 eur v lehote 15 dní
odo dňa likvidácie poistnej udalosti sa žalovaný dostal do omeškania, čím mu podľa ust. § 517 ods. 2OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov vznikla povinnosť
uhradiť úroky z omeškania vo výške 5,25% z dlžnej sumy 1.590,30 eur od 27.11.2013 do zaplatenia.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 14.05.2014 sp. zn. 19Ro/190/2014-ll, proti ktorému žalovaný v
zákonnej lehote podal odpor s odôvodnením, že dňa 17.12.2007 obdržal žalovaný od žalobcu žalobcom
podpísané potvrdenie z 12.12.2007, v obsahu ktorej žalobca uviedol, že súhlasí s tým, aby sa prípadné
spory medzi žalobcom a žalovaným vysporiadali podľa časti XV. poistných podmienok z 21.5.2007,
ktoré mu boli oznámené (§ 788 OZ) ich vyhlásením na príslušnej internetovej stránke. Tento súhlas

je „rozhodcovskou doložkou". Týmto listom vykonal žalobca viaceré zmeny v poistení, získal napríklad
zľavu na poistnom vo výške 1,33 eur mesačne. Žiadosti žalobcu z 12.12.2007 predchádzalo uverejnenie
poistných podmienok z 21.5.2007 na internete a zaslanie poistky z 10.8.2007. Ako vyplýva zo z
potvrdenia zo dňa 12.12.2007, napriek jeho podpísaniu mal
žalobca dané dodatočné právo v lehote 10 dní od podpisu rozhodcovskej doložky
„jednostranne odstúpiť od Časti XV. poistných podmienok (Rozhodcovské konanie) a to bez toho, aby

bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu". Toto svoje oprávnenie navrhovateľ v stanovenej
lehote a ani v dodatočnej primeranej lehote neuplatnil. Žalovaný poukázal na ust. § 106 ods. 1 O.s.p. a
niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach. Žalobu považoval žalovaný za nedôvodnú a podanú
predčasne. Ak sa žalobca dožil konca poistnej doby, na výplatu poistného plnenia, bolo potrebné toto
právo uplatniť voči poisťovni. Šetrenie začalo listom poisťovne zo dňa 27.5.2013, ktorým odporca vyzval

žalobcu na vyplnenie a zaslanie Nárokového listu a na predloženie potrebných údajov a podkladov.
Ako vyplýva z Oznámenia o likvidácii poistnej udalosti zo dňa 28.1.2014, uvedeným dňom došlo ku
skončeniuvyšetreniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoistiteľaplniť.Nároknapoistnéplnenie
je uplatnený v nesprávnej výške, pretože nezohľadňuje napríklad možnú redukciu poistnej sumy (čl. IX
poistných podmienok v spojení s viacerými omeškaniami žalobcu, viď platobný kalendár), zo zákona

povinné zdanenie poistného plnenia, či zistenie iného rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, ako je uvedené
v poistnej zmluve (krátenia, výluky, prepočty a pod.) určeného k výplate, ktoré vyplýva z daňových
predpisov, a o ktoré je poisťovňa povinná vyplácané poistné plnenie krátiť. Žalovaný zaplatil žalobcovi
poistné plnenie zistené podľa poistnej zmluvy a poistných podmienok platných pri ukončení poistenia
po odrátaní nedoplatku na poplatkoch a po zdanení.

3. Uznesením zo dňa 17.9.2014 súd konanie zastavil. Voči uzneseniu včas podal odvolanie žalobca
s odôvodnením, že text potvrdenia zo dňa 12.12.2007 koncipoval a predkladal žalovaný. V základom
texte tohto potvrdenia sa ďalej uvádza: „Týmto potvrdzujem obdržanie poistky o znížení poistného
a akceptovanie zníženia poistného.“ Až v ďalšom texte je malým písmom, ktorého veľkosť je oproti

ostatnému textu sotva tretinová, je uvedený odkaz na všeobecné poistné podmienky, nekonkrétnu
rozhodcovskú doložku a možnosť odstúpiť od dojednania o rozhodcovskom súde. Tento dokument
napĺňa všetky znaky nekalej obchodnej praktiky a klamlivého konania, tak ako ich definuje § 7,
8 zákona o ochrane spotrebiteľa. V ust. § 1b nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, bolo ustanovené, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako

aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom,
ktorého výška je najmenej 1,9 mm. V čase podpisu predmetného potvrdenia takáto exaktná právna
úpravaveľkostipísmasíceabsentovala,avšaksúčasnývýslovnýlegislatívnyrámecposkytujespoľahlivé
vodítko aj na posudzovanie tohto kritéria vo vzťahu k interpretácii ochrany spotrebiteľa v zmluvných

vzťahoch, ktoré vznikli pred účinnosťou novej právnej úpravy. Žalovaným predložené potvrdenie je
jasne zavádzajúce. Obsah rozhodcovskej doložky nebol zachytený tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobca s poukazom na § 53 ods. 1, ods. 4 písm.
r) a ods. 5 OZ mal za to, že rozhodcovská doložka je neplatná, preto neexistuje prekážka aplikácie
právomoci všeobecného súdu v tomto konaní. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal

na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-342/2013 z 3. apríla 2014, podľa ktorého rozhodcovská
doložka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve nie je a priori neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to ani
ak je súčasťou súvislého textu obchodných podmienok, písm. q) prílohy Smernice 93/13/EHS je jasne
a zrozumiteľne vyložené tak, že dojednanie v rozhodcovskej doložke je vtedy neprijateľné, ak bolo jeho
úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom rozhodnutí rozhodcovského súdu práva podať žalobu,

opravný prostriedok alebo akýkoľvek iný právny prostriedok obrany. Tiež poukázal na uznesenie IV. ÚS
394/2012, ktoré judikuje, že RK a ani RR neznamená „odňatie práva spotrebiteľovi brániť svoje právo
na všeobecnom súde" naopak označuje žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za „účinný právny
prostriedok obrany" proti RR.4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 14.11.2016 sp.zn. 11Co/9/2015 napadnuté uznesenie
zrušil a v odôvodnení konštatoval, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných

podmienok z 21.5.2007 (poistné podmienky) žalovanej, podľa ktorej vzájomné spory účastníkov a
všetky sporné nároky vyplývajúce (vzniknuté) z poistenia majú byť rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným poisťovňou, príp. vytvoreným podľa potreby
od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne
(časť XV. bod 2 VPP), nebola žalobcom ako spotrebiteľom individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1

OZ). VPP vo formulárovej podobe pripravila žalovaná, pričom žalobca nemal možnosť individuálne
ovplyvniť obsah VPP vrátane dohody o riešení prípadných budúcich sporov pred rozhodcovským súdom
zriadeným poisťovňou a nebol s VPP (ktoré neboli súčasťou poistnej zmluvy uzavretej 17.6.1998)
vopred oboznámený. Rozhodcovská doložka vyžaduje od žalobcu ako spotrebiteľa, aby prípadné spory
so žalovanou vzniknuté z poistnej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a zveruje poisťovni
(dodávateľovi) právo vybrať a poveriť konkrétnych rozhodcov na riešenie sporov, čím znevýhodňuje

žalobcu (spotrebiteľa) a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v jeho neprospech, a preto je táto zmluvná podmienka neprijateľná, a tým v zmysle § 53 ods. 5 OZ
aj absolútne neplatná, teda nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov
medzi účastníkmi vzniknutých z uzavretej poistnej zmluvy. Tento záver nemôže spochybniť ani tvrdenie
žalovanej, že žalobca mal možnosť jednostranne odstúpiť od časti XV. VPP v lehote 10 dní od doručenia

potvrdenia zo dňa 12.12.2007 k poistnej zmluve č. 7048400002, lebo táto okolnosť nepredstavuje
individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľom (individuálne dojednanie znamená, že
spotrebiteľ si z určitých dôvodov pri uzavretí zmluvy osobitne vymieni nejakú klauzulu, ktorá má preňho
osobitný význam), a nemá pri posúdení platnosti rozhodcovskej doložky ani žiadny právny význam
vzhľadom na všeobecnú zásadu uplatňovanú v občianskoprávnych vzťahoch, podľa ktorej platnosť

právneho úkonu treba posudzovať so zreteľom na okolnosti existujúce v čase uzavretia, resp. vzniku
právneho úkonu (zmluvy).

5. Žalovaný ďalej v konaní uviedol, že poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné
obsahové náležitosti (essentialia negotii) podľa § 788 OZ. Rozpor právneho úkonu s akýmkoľvek

zákonom a nie „iba" s Občianskym zákonníkom zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Poistné
je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy, čo plynie z § 788 OZ. Podľa zákona platného a účinného
v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve v súlade s § 9 ods.
3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby kalkulácie a
sadzby poistného (t. j. výška poistného, resp. cena poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom

pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali
dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska
skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve bolo v rozpore s ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z. z. a že je
v rozpore s ust § 35 zák. č. 8/2008 Z. z. Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok
č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v

poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom Č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, teda
bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu UDP-K
Žalovaného orgán štátu - Ministerstvo financií utvrdzoval i svojimi následnými kontrolami. Z odborného
vyjadrenia - listu NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 2.12.2013 vyplýva, že v čase pred rokom 2002 sa
sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť

obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola teda určená
v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. To, že výšku poistného určil verejnoprávny
subjekt v rozpore s vtedajším zákonom, je významnou skutkovou okolnosťou. Ide tu o tzv. regulovanú
zmluvu, ktorá predstavuje medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Pred rokom 1990
boli tieto zmluvy spravidla dôkladne upravované osobitnou legislatívou, pričom strany boli oprávnené

zmeniť alebo doplniť zmluvu iba v obmedzenom rozsahu. Národná banka Slovenska kontrolovala to,
čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne
zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv). Národná
banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanové „zle a nízko", teda že je stanovené
protizákonne. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť. Ani jedna

zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný správny
úkon prihliada súd ex offo, nie je možné ho dodatočne zhojiť. Ako ďalší dôvod, prečo žalobe nemožno
vyhovieť,žalovanýuviedolmnasledovné: Prvémesačnépoistnéobdobiesazačalo11.6.1998askončilo10.7.1998,kedy11.07.1998začaloďalšiemesačnépoistnéobdobie.Prvýmdnomkaždéhozmesačných
poistných období bol posledný deň v mesiaci, kedy bolo aj poistné
splatné. Kedy mal žalobca platiť poistné, vyplýva z § 796 ods. 1, 2 OZ. Žalobca neplatil počas trvania

poistnéhovzťahupoistnévždyriadneanajmänievčas.Akovyplývaztextučl.9ods.2písm.a)poistných
podmienokz1.6.1995,jeprávneirelevantné,koľkokrátmalbyťžalobcasúhradoupoistnéhovomeškaní
a či k tomu došlo zavinene alebo úplne bez jeho zavinenia. Počet dní omeškania ako aj frekvenciu
omeškania s úhradou poistného sú činitele, ktoré zohľadňuje poistno - matematická metóda, akou sa
znížené poistné plnenie vypočítava (čl. 9 ods. 6 poistných podmienok z 1.6.1995). Poistná suma, ktorá

je poistným plnením uvedeným v poistnej zmluve sa tvorí s časti uhradeného poistného a určitého
zhodnotenia za pomoci najmä štátom stanovenej technickej úrokovej miery. Poistná matematika počíta
s ideálnym stavom, v ktorom poistník nie je s úhradou poistenia nikdy v omeškaní. Ak tento predpoklad
poistník počas trvania poistenia poruší (je logické, že poisťovňa nemôže zhodnocovať časť poistného,
keď ho poistník včas nezaplatí, a to počas doby, keď je v omeškaní), nastáva zmena v obsahu poistenia
podľa čl. 9 poistných podmienok. Ako vyplýva z odbornej literatúry („Pojistná matematika : Teórie a

praxe", s. 252) redukcia
poistenia nemusí byť pre poisťovňu vždy príťažou. Z toho plynie, že v zásade príťažou je. Zmena obsahu
poistenia podľa čl. 9 poistných podmienok, ktorú poisťovňa nedokáže svojim prejavom vôle ovplyvniť
(čl. 28 poistných podmienok), je teda pre poisťovňu zásadne nevýhodou. Poistné podmienky z 1.6.1995
boli schválené Rozhodnutím Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995. Dokument

schválený štátnym orgánom (včítane čl. 9 ods. 2 písma/ poistných podmienok) požíva prezumpciu
správnosti, a z toho dôvodu nemôže byť neurčitý, nezrozumiteľný a ani nejasný. Čl. 9 príslušných
poistných podmienok temer doslova kopíruje znenie § 12 až § 14 („Dôsledky neplatenia poistného")
vyhlášky č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb, ktorá bola všeobecne platná a
účinná pre oblasť životného poistenia v Slovenskej republike takmer 27 rokov. Čl. 9 ods. 2 písm. a)

poistných podmienok predpokladá, že ak nie je poistné zaplatené „v plnej výške" (riadne) a „v lehote
stanovenej Občianskym zákonníkom" (včas, § 796 ods. 2 O.z.) „poistenie sa zmení na poistenie so
zníženou poistnou sumou", teda ex lege dôjde ku zmene poistenia na poistenie so zníženou poistnou
sumou, poisťovňa už iba vypočíta zníženú poistnú sumu podľa „poistno-technických zásad. Z trinásteho
odôvodnenia Smernice č. 93/13/EHS a jej čl. 1 ods. 2 vyplýva, že v „regulačných opatreniach členských

štátov, ktoré určujú podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nepredpokladá, že budú obsahovať nekalé
podmienky" a že „zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné regulačné ustanovenia, nepodliehajú
ustanoveniam tejto Smernice."

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením obsahu predlžených listinných

dôkazov.

7. Podľa návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy typu UDP-K č. 7048400002 bola prijatím a podpísaním
tohto návrhu žalovanou (vtedy s obchodným menom Prvá Česko-Slovenská poisťovňa, akciová
spoločnosťKošice)uzavretádňa10.6.1998poistnázmluvamedzižalovanouažalobcomakopoistníkom

apoisteným sozačiatkompoisteniaod11.6.1998akoncompoistenia11.6.2013,boladohodnutápoistná
doba 15 rokov, doba platenia poistného 10 rokov, výška poistného pre prípad smrti a dožitia 483 Sk
(16,03 eur), poistná suma pre prípad smrti 70.000 Sk (2.323,57 eur) a pre prípad dožitia 105.628
Sk (3.506,21 eur) a poistné pre úrazové pripoistenie vo výške 38 Sk (1,26 eur) a poistná suma pre
prípad smrti, trvalých následkov a plnej invalidity 50.000 Sk (1.659,70 eur). Žalobca v zmluve vyhlásil, že

bol oboznámený so Všeobecnými poistnými podmienkami a Osobitnými poistnými podmienkami Prvej
Česko-Slovenskej poisťovne, a.s. 17.6.1998 vydal žalovaný vydal žalobcovi poistku k uvedenej poistnej
zmluve.

8.Medzistranaminebolosporné,žeVšeobecnépoistnépodmienkypreživotnépoistenie,boli schválené

Ministerstvom financií SR pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 a že podľa čl. 9 bodu 1 uvedených
VPP, ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené v plnej výške v
lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty. Zníženú poistnú
sumu vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad. Tiež nebolo medzi stranami sporné, že
žalovaná zaslala žalobcovi tlačivo Žiadosť o zníženie poistného v liste s názvom Vernostný bonus „Čo

je doma, to sa počíta“. Súdu je z iných konaní známy obsah uvedeného listu, kde žalovaná uvádza,
že poistníkovi z dôvodu, že poistné uhrádza v súlade s poistnou zmluvou, mu týmto priznáva zníženie
mesačného poistného počnúc najbližším mesiacom s tým, že dohodnuté poistné sumy sa týmto ku
dňu zníženia poistného nemenia a že pre dohodu o znížení poistného postačí, aby počnúc najbližšímpoistným obdobím uhradil nanovo stanovené znížené poistné a aby vyplnil a zaslal poisťovni žiadosť
uvedenú na druhej strane listu, že o zmene poistného bude informovaný poistkou o zmene poistného
a že verí, že ho darček potešil.

9. Podľa dodatku k poistnej zmluve č. 7048400002 na antiinflačné zníženie finančných parametrov
uzavretým 29.4.2009 medzi Prvou československou poisťovňou a žalobcom došlo k zmene finančných
parametrov a navýšila sa suma poistného pre prípad smrti a dožitia zo 483 Sk (16,03 eur) na 554 Sk a
výška poistného spolu s úrazovým pripoistením z 521 (17,29 eur) na 592 Sk (19,65 eur), poistná suma

pre prípad smrti zo 70.000 Sk (2.323,57 eur) na 74.900 Sk (2.486,22 eur) a poistná suma pre prípad
dožitia zo 105.628 Sk (3.506,21 eur) na 112.048 Sk (3719,31 eur) s účinnosťou od júna 2003.

10. Z potvrdenia poistky TS2/07 o znížení poistného z 12.12.2007 súd zistil, že je na meno žalobcu
s adresou trvalého bydliska Pri Hornáde 1, Košice ako poistníka k č. poistnej zmluvy 7048400002, v
ktorej sa uvádza, že potvrdzuje obdržanie poistky o znížení poistného a akceptuje zníženie poistného

z 592 na 552 Sk. Drobným písmom je ďalej uvedené: „Poistné sa znížilo v súlade so všeobecnými
poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007, ktoré boli
poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk. Poistník súhlasí, aby sa
všetky sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia a z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred
špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej

poisťovni Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. Od tohto dojednania o
rozhodcovskom súde môže poistník odstúpiť písomne v lehote 15 dní od doručenia tejto listiny poisťovni.
Poistník ku dňu zníženia poistného čestne prehlásil, že má záujem na ďalšom trvaní poistného vzťahu
do konca dojednanej doby poistenia. Potvrdenie sa považuje zároveň za žiadosť o vykonanie finančnej
zmeny v poistnej zmluve v smere zníženia pôvodne dohodnutého poistného. Podpisom potvrdenia

poistníknávrhnazníženiepoistnéhoajnávrhvšeobecnýchpoistnýchpodmienokPrvejčesko-slovenskej
poisťovni Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007 ako súčasť poistenia podľa poistnej zmluvy vyššie uvedeného
čísla v celom rozsahu akceptuje. Potvrdenie je neodvolateľné a nemožno ho vziať späť, jeho právne
účinky môžu mať vplyv na výšku poistného, poistné plnenie, odkupnú hodnotu, kapitalizáciu poistenia,
jeho bonifikáciu a technickú úrokovú mieru. Poisťovňa bude voči poistníkovi účtovať takto znížené

poistné na základe vzájomnej dohody s poistníkom spätne ku prvému dňu poistného obdobia, v ktorom
poistník po prvý krát uhradil poistné znížené o 40 Sk.

11. Podľa poistky z 10.8.2007 k poistnej zmluve č. 7048400002 bolo celkové poistné pôvodné 592 Sk
(19,65 eur), celkové poistné znížené 552 Sk (18,23 eur). Menším písmom bolo dopísané, že ďalšie

nároky poistníka, poisteného sú obsiahnuté vo VPP poisťovne z 21.5.2007, úplné znenie ktorý je
uverejnené na internetovej stránke www.pcsp.sk a ktoré sa tak stávajú súčasťou
poistného vzťahu. Poisťovňa vydáva túto poistku ako potvrdenie o zmene poistnej zmluvy. Právne účinky
poistky nastávajú doručením klientovi, ak jej doručeniu predchádzala písomná žiadosť poistníka alebo
doručením písomného potvrdenia TS1/07 poistníka o obdržaní a akceptácii tejto poistky.

12. Podľa platobného kalendára pre predmetnú zmluvu dohodnuté mesačné poistné vo splatné od k 11.
dňu v kal. mesiaci bolo pravidelne uhrádzané po celú dobu 10 rokov s omeškaním (najdlhšie 7 dní) a
to od 11.6.1198 do 11.5.2003 vo výške 17,294 eur, od 11.6.2003 do 11.12.2007 vo výške 19,6508 eur a
od 11.1.2008 do 11.5.2008 vo výške 18,323 eur s tým, že žalobca uhradil predpísané poistné vo výške

2.210,05 eur a vznikol mu preplatok o jednu splátku vo výške 18,32 eur, hoci žalovaný v uvedenom
platobnom kalendári z neznámych dôvodov uvádza preplatok 15,67 eur.

13. Podľa Všeobecných poistných podmienok platných od 21.5.2007, časť XVI. Sadzobník
administratívnych poplatkov bod 1 bol poplatok za žiadosť poistníka o vykonanie finančných zmien v

poistnej zmluve 250 Sk (8,30 eur) a poplatok za zníženie poistného na žiadosť alebo po dohode s
poistníkom 100 Sk (3,32 eur) a podľa bodu 7 poisťovňa môže určiť osobitný jednorazový ročný alebo
pravidelný mesačný administratívny a správny poplatok za správu poistenia, ktorý je určený na úhradu
nákladov súvisiacich so správou poistenia (včítane poplatkov poisťovne voči orgánom verejnej moci,
najmä orgánom dohľadu) a so správou aktív platný na nasledujúci kalendárny rok vždy najneskôr

do 30. novembra príslušného roka s výnimkou poplatku za rok 2007, ktorého výšku môže určiť do
30.augusta 2007. Aktuálnu výšku poplatku potom zverejňuje na internetovej stránke www.pcsp.sk
a na obchodných miestach. Poplatok sa vzťahuje na všetky poistné zmluvy,
mesačný poplatok je splatný s mesačným poistným.14. Podľa časti XVII. bodu 7. VPP poisťovňa je oprávnená voči akýmkoľvek pohľadávkam poistníka voči
poisťovni z poistenia započítať akúkoľvek pohľadávku poisťovne voči poistníkovi a to najmä pohľadávku,

ktorá vznikla z právneho dôvodu neuhradeného poistného, neuhradeného administratívneho poplatku
poistníka, uloženej sankcie, zmluvnej pokuty, akéhokoľvek príslušenstva pohľadávky. Spôsobilou
pohľadávkou na vzájomný zápočet zo strany poisťovne voči poistníkovi je i pohľadávka nesplatná,
resp. premlčaná. Poisťovňa tiež môže vyporiadať pohľadávku voči poistníkovi prepočtom, ktorý ovplyvní
výsledné poistné sumy a to tým, že poistenie prepočíta tak, aby sa znížila potrebná rezerva poistenia

tak, aby v momente prepočítania bola potrebná a vytvorená Zillmerizovaná rezerva po odpočítaní
predmetnej pohľadávky poisťovne voči poistníkovi. Táto rezerva i poistné sumy sa stávajú záväznými.
O zmene finančných parametrov poistnej zmluvy bude poistník v tomto prípade informovaný v rámci
najbližšej každoročnej informácie o finančnom stave poistenej zmluvy. Podľa bodu 7f. VPP ak poistník,
ktorý uzavrel poistnú zmluvu pred 21.5.2007, pristúpi v rámci novácie zmluvného záväzku, akcie pre
poistníkov alebo v inom prípade k týmto VPP, zrušujú sa všeobecné poistné podmienky pôvodne s

poistnou zmluvou dojednané s výlukou právnych predpokladov, vzniku poistných udalostí a niektorých
nárokov z nich plynúcich, ak príslušnú výšku nároku neupravujú tieto VPP inak a ak to povaha týchto
VPP pripúšťa. V prípade v poistnej zmluve uvedenej garantovanej poistnej sumy sa povaha tejto sumy
mení na poistnú sumu, ktorá je výpočtovým základom pre v zmysle týchto VPP stanovenú vyplácanú
poistnú sumu (časť II. čl. 12 bod 2b VPP). Ak bolo dojednané poistenie s kapitalizáciou poistnej

sumy, nárok na kapitalizáciu zaniká a nahrádza sa bonifikáciou, ktorú určí poisťovňa na www.pcsp.sk,
pritom príslušná úroková miera sa upravuje na 1% ročne (s tým, že poistník má právo na prebytky na
poistnom priznané poisťovňou). Východiskové poistné sumy sa po odrátaní kapitalizácie určia spätným
prepočtom za pomoci matematicko-poistných metód a vzorcov, ktoré boli použité pri výpočte na začiatku
poistenia, prepočítanie sa vykoná od začiatku poistenia s tým, že takto určené a podľa týchto VPP

upravenévýslednépoistnésumy kmomentuichvyčísleniabudúpoistníkovioznámenévrámcinajbližšej
každoročnej informácie o finančnom stave poistnej zmluvy. Podľa časti II. čl. 12 bod 2b VPP ak poisťovňa
pristúpi k prepočtu poistného plnenia na vyplácané poistné plnenie, oprávnená osoba má v prípade
vzniku poistnej udalosti nárok na vyplácané poistné plnenie vypočítané metódou uvedenou ďalej, nie
na poistné plnenie uvedené v poistnej zmluve.

15. Podľa rozhodnutia MF SR č. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995 bolo žalovanému - vtedy s názvom
Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. - udelené povolenie na výkon poisťovacej činnosti na území
SR, súčasťou povolenia boli i schválené všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie. Podľa
protokolu o kontrole vyhotoveného Ministerstvom financií SR oddelenie dozoru nad poisťovníctvom

spojení so súladom medzi produktmi ponúkanými na trhu a schválenými všeobecnými poistnými
podmienkami a obchodným plánom týkajúci sa kontroly vykonanej v čase od 9.-25.6.1999, neboli u
žalovanej zistené žiadne závažné nedostatky.

16. V protokole NBS z dohľadu vykonaného u žalovaného od 30.4.2007 do 5.9.2007 bolo konštatované,

že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Skupina dohľadu
na danú skutočnosť upozornila zástupcov poisťovne. K tomu zástupcovia žalovanej uviedli, že
ich informačný systém používa na výpočet poistného a technických rezerv správne matematické

metódy, ktoré sú zohľadnením všetkých záväzkov voči poisteným. Skupine dohľadu algoritmus výpočtu
technických rezerv v informačnom systéme PČSP a.s. nebol sprístupnený, a teda nebolo možné overiť
správnosť tohto algoritmu. Taktiež bolo žalovanému vytknuté, že zmenil kalkulačné vzorce na výpočet
poistného a technických rezerv produktov ŽP vo svojom informačnom systéme a zmenené kalkulačné
vzorceneoznámildo10dnípredichúčinnosťou.VnotárskejzápisniciN29/2008,Nz23331/2008NCR1s

23161/2008 zo dňa 2.6.2008 je uvedené, že hlavným problémom medzi dohľadom a PČSP Rapid a.s.
je otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Poistné bolo poisťovňou
vypočítané poistnou udalosťou na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy
na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Ide o nízke
nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K. Listom NBS z 15.2.2008 boli určené a oznámené

lehoty žalovanému na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri
dohľade a na predloženie písomných správ o tom, a to do 10 pracovných dní od doručenia tohto listu,
prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v protokole z dohľadu vykonaného
v PČSP Rapid a.s., predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti nedostatočnosti technických rezerv,a to do 31.3.2008 prijať opatrenia na nápravu nedostatkov, do 10.4.2008 predložiť NBS správu o splnení
prijatých opatrení. Uvedené lehoty boli predlžené listom z 18.3.2008.

17. V odpovedi sp.zn. ODT-7467/2012 z 30.7.2012 na žiadosť o informáciu I. zo 16.7.2012 NBS uviedla,
že pri výkone dohľadu nad poskytovateľmi poistenia prepočítava prostredníctvom svojich pracovníkov
správnosť kalkulácií jednotlivých poistení s využitím metód a princípov poistnej matematiky a štatistiky,
čím je možné zistiť, či je poistenie ekonomicky reálne. Významným ukazovateľom ekonomickej
reálnosti niektorých typov poistení sú tzv. technické rezervy, ktoré poisťovne vytvárajú taktiež podľa

špecifických poistno-matematických vzorcov. Orgán štátneho dozoru nad poisťovníctvom kalkulácie a
sadzby poistného po zistení, že sú poistno-matematicky správne, schválil, čím sa stali pre poskytovateľa
poistného záväznými a boli tak zárukou bezpečného fungovania poisťovne. Dodržiavanie schválených
kalkulácií a sadzieb poistného bolo predmetom pravidelnej kontroly orgánu štátneho dozoru nad
poisťovníctvom. Postupnou harmonizáciou právnych predpisov Slovenskej republiky s komunitárnym
právom bol slovenský poistný trh plne liberalizovaný (najmä zásadnou rekodifikáciou práva poistného

trhu vykonanú zákonom č. 95/2000 Z.z.) a orgán dohľadu už nemá právomoc schvaľovať sadzby
poistného, či všeobecné poistné podmienky. Sadzby poistného sú tak v súčasnosti predmetom voľnej
hospodárskej súťaže.

18. Podľa listu NBS adresovaného Arbitrážnemu súdu Košice s.r.o. z 2.12.2013 kalkulácie a sadzby

poistného plnenia UDP-K boli v rámci obchodného plánu činnosti poisťovne odsúhlasené Ministerstvom
financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa tak stali pre poisťovňu záväznými.
NBS ani jej právny predchodca nevydali žiadne rozhodnutie, ktorým by sa menilo alebo rušilo
rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poistnému produktu UDP-K. Protokol NBS č. ODO-12990/2007 z
29.7.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni

v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V protokole
konštatovala, že kalkulačné vzorce (medzi nimi aj produktu UDP.K) nie sú v súlade s poistno-
matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých
produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaný zaväzuje plniť v prípade
nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla

naďalej používať kalkulácie a sadzby produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne,
čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UPD-K materiálne neplatným. Poisťovňa sa
aplikáciou nesprávnych poistno-matematických postupov vystavovala riziku, že v prípade dožitia sa
poisteného konca poistnej doby nebude mať dostatok finančných prostriedkov na výplatu poistnej
sumy na dožitie. NBS s cieľom stability finančného trhu preto uložila poisťovni prijať také opatrenia,

ktoré by odstránili nedostatok (poistno-matematickú chybu) v kalkuláciách dotknutých produktov a
tým umožnila správnu tvorbu technickej rezervy na životné poistenie. Nesprávny poistno-matematický
postup poisťovne bolo potrebné revidovať, nesprávne kalkulácie prepočítať a prijať opatrenia, ktoré
by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na životné poistenie. NBS však nešpecifikovala
konkrétny postup na odstránenie nedostatkov, spôsob prijatia opatrení.

19. Žalovaný listom z 26.6.2013 v nadväznosti na list žalobcu zo 14.6.2013 - žiadosť o výplatu poistného
plnenia pri dožití žiadal žalobcu o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného
plnenia. Následne žalobca listom z 8.7.2013 predložil žalovanému vyplnený nárokový list pri dožití sa
konca poistenia z 8.7.2013 s požadovanými prílohami. Žalovaný listom z 11.11.2013 oznámil žalobcovi

likvidáciu poistnej udalosti a k výplate určil 2.129,01 eur pozostávajúca z poistnej sumy s výnosmi vo
výške 1.911,63 eur, bonifikácie vo výške 583,66 eur, preplatku 15,67 eur po odpočítaní dane z príjmu
(19%) 82,95 eur a nedoplatku na administratívnych poplatkoch 299 eur.

20. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu

plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

21. Podľa § 788 ods. 2 OZ poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia
osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné

alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa
bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti
poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej
hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.22. Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím

zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

23. Podľa § 788 ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch
v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

24. Podľa 796 ods. 1 OZ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za
dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za
celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

25. Podľa 796 ods. 2 OZ ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného
obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

26. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
27. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik

povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

28. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,

je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

29. Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť

aj ďalšie povinnosti.

30.Podľa§801ods.1OZpoisteniezanikneajtak,žepoistnézaprvépoistnéobdobiealebojednorazové
poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

31. Podľa § 801 ods. 2 OZ úč. do 31.12.2002 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné
obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiaca od jeho splatnosti.

32. Podľa § 801 ods. 3 úč. do 31.12.2002 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť. Poistenie
zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

33. Podľa § 801 ods. 2 OZ úč. od 1.1.2003 poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie
nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak
nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

34. Podľa § 801 ods. 3 úč. od 1.1.2003 lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

35. Podľa 804 OZ poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný
vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré

prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2
o vrátení poistného.

36. Podľa § 816 ods. 1 OZ z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma
alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej

podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
37. Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán,
pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.38. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

39. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

40. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

41. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

42. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

43. Podľa § 37 OZ právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

44. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky
sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo

priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

45. Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva
alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné
informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý

z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

46. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu súd musel predovšetkým skúmať, či došlo medzi stranami k
platnému uzavretiu poistnej zmluvy s ohľadom na dohodnutú výšku poistného ako jednej z podstatných

náležitostí zmluvy, keď podľa tvrdenia žalovaného dojednané poistné bolo v rozpore s ust. § 31a zák. č.
95/2002 Z. z. a § 35 zák. č. 8/2008 Z. z., čo malo podľa § 39 OZ spôsobiť absolútnu neplatnosť zmluvy.
K tomu súd uvádza, že postavenie a činnosť žalovaného pri výkone poisťovníctva sú zo strany štátnych
orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve,
zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad

finančným trhom a na základe toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovaného
od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej
činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995), ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako
nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom (Protokol č.ODO-12990/2007
z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že „kalkulačné vzorce uvedené v poistno-matematických modeloch

produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
atechnickýchrezervanezohľadňujúvšetkyzáväzkyvočipoisteným,ktorésaPČSP(žalovaná)zaväzuje
plniť v prípade vzniku poistnej udalosti, pričom najkritickejšie produkty boli UDP-K a Kapitál, nakoľko
problémom bolo nízke, kalkulované poistné počítané pri poistnej sadzbe UDP-K z poistnej sumy na smrť
namiesto z poistnej sumy na dožitie a v neposlednom rade aj oznámenie o určení lehôt na odstránenie

nedostatkov. Žalovaný nepreukázal, že správnym rozhodnutím mu mala byť uložená povinnosť zrušiť
alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu jej mohla byť
uložená iba povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto
produktov. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo
viesť k rozporu s kogentnými právnymi predpismi. Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné

technické, kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného
systému a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom. Zásada odlišnosti verejno-právnej
a súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitáosoba nemá oprávnenie na podnikanie aj v § 27 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
(platného v čase uzavretia zmluvy), podľa ktorého povinnosti predávajúcich, výrobcov, dovozcov alebo
dodávateľov majú aj osoby, ktoré prevádzkujú činnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) až e) bez

príslušného oprávnenia. Žalovaný sa snažil presvedčiť súd, že ak súkromnoprávny vzťah pozostáva z
elementov závislých na tretej autorite, potom je nepriamo na nej závislý. Avšak nie všetky súčasti takého
súkromnoprávneho vzťahu sú určované verejným právom (napr. už samotné rozhodnutie vstúpiť doň je
absolútne nezávislé na verejnoprávnej ingerencii). Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaný bol povinný
zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno-matematických modeloch produktov

životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a v zmysle konkrétnych
záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod hrozbou vysokých pokút,
avšak nepreukázal, že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných zmlúv, takýto výklad
ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu (podľa vyjadrení NBS táto žalovanému
neuložila povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech klientov). Na základe takto zisteného
skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie štátneho kontrolného orgánu

do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta, čo nemôže viesť k prenosu
alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov alebo za prípadne
nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-právnom vzťahu, a ani k
modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne zmeniť alebo zrušiť súkromno-
právny vzťah. Žalobca, ktorý nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu z NBS, nemôže znášať následky sporov

medzi žalovanou a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden nárok voči NBS. Prípadnú škodu takto
vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si povinností pri výpočte technických rezerv
alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti môže byť iba porušením verejnoprávnych
noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv.
Žalovaný sa v konaní snažil vzbudiť dojem, že cena poistenia (poistné) bola určená tretím subjektom

- Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb.
na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom na
základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti žiadosti. Podľa §
11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve platného a účinného v rozhodnom čase,
súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti

alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky
pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Z vyššie uvedeného je
zrejmé,žejedinýmsubjektom,ktorýnavrholcenupoistnéhoatedacenupoistenia,ktorýjuzapracovaldo
svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením pravdepodobnosti, bol
žalovaný, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý na podklade úplnej žiadosti

žalovaného, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny poistenia, vydal povolenie na
podnikanievoblastipoisťovníctvaprežalovaného.Napodkladetakéhotokonaniadozornéhoorgánu,ale
nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou treťou osobou. Skutočnosť, že žalovaný
až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v
rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Poistná zmluva je svojim

charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je
nútený akceptovať návrh poisťovne, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo
strany poisťovne predložené. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne
vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného
by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný alebo zmenu dojednaných podmienok

v jeho prospech, ale vznik jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho
záväzkoch voči poistenému), resp. ušlého zisku, čo však nebolo predmetom tohto konania. Žalovaný
napriek výsledkom kontroly orgánu dohľadu mal zotrvať v poistnom vzťahu za podmienok, aké boli
dohodnuté, čo nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt
servanda). Žalovaný sa so zisteným nedostatkom mohol vyporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov

- so súhlasom oboch zmluvných strán, ďalšou možnosťou bol prevod dotknutých zmlúv na inú poisťovňu
alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných produktov z vlastných zdrojov za cenu straty. Súd
považuje za absurdné tvrdenie žalovaného, že podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo
pre rozpor so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (§ 9 ods. 3 a 11 ods. 3 upravujúce udelenie
povolenia na podnikanie poisťovne) od počiatku absolútne neplatné, čo má za následok neplatnosť

celej poistnej zmluvy. Nie každý a akýkoľvek rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, ale len ak sankcia neplatnosti vyplýva priamo zo zákona. V danom prípade zákon o
poisťovníctve nespája vydanie povolenia v prípade, že sa neskôr ukáže, že neboli splnené podmienky
pre jeho vydanie, s jeho neplatnosťou, tobôž s neplatnosťou právnych úkonov poisťovne, ktorej bolotaké povolenie vydané. Predmetný poistný vzťah vznikol 15.11.1998, teda v čase kedy ust. § 31a zák.
č. 95/2002 Z.z. ešte nebolo účinné. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp)
právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného

pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení, ktorý ovláda oblasť verejného aj súkromného
práva. Uvedený princíp vychádza zo zásady, že kto konal s dôverou v určitý zákon, nemá byť v svojej
dôvere sklamaný. S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru, že napriek tomu,
že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu výpočtu
poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne a platne

uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Súd dodáva, že hrozbu finančnej podnikateľskej straty v
prípade zotrvania žalovaným v poistných zmluvách s poistenými za podmienok, ako boli dohodnuté pred
novelou zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve (§ 31a vložený zákonom č. 186/2004 Z.z. do zákona
č. 95/2002 Z.z. s účinnosťou od 15.4.2004) nie je možné považovať za záujem chránený zákonom,
ktorý by odôvodňoval jeho protiprávne konanie spočívajúce v jednostrannej zmene zmluvného vzťahu.
Dojednaná výška poistných súm bola jasne žalobcom uvedená a daná a nepochybne bola i jedným

z určujúcich činiteľov, ktoré viedli k uzavretiu tejto zmluvy so žalovaným. Základný princíp zmluvného
práva „pacta sunt servanda - zmluvy sa musia dodržiavať“ vyplýva z čl. 2 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd. Žalovaného nikto nenútil navrhnúť také sumy poistného, ako vo svojich zmluvách,
či podnikateľských stratégiách navrhol, ten však podcenil tvorbu dodatočných technických či iných
finančných rezerv pre krytie rizík zo svojich produktov, za čo odmieta niesť podnikateľské riziko. Súd

teda právne uzatvára, že predmetná poistná zmluva bola uzavretá platne.

47. Medzi stranami bola 10.6.1998 uzavretá poistná zmluva so začiatkom poistenia od 11.6.1998 a
koncom poistenia 11.6.2013, v ktorej bola dohodnutá doba platenia poistného 10 rokov, výška poistného
pre prípad smrti a dožitia 483 Sk (16,03 eur), poistná suma pre prípad dožitia 105.628 Sk (3.506,21

eur) a poistné pre úrazové pripoistenie vo výške 38 Sk (1,26 eur), ktorej súčasťou boli vtedy platné VPP.
Dodatkom k uvedenej poistnej zmluve bolo medzi stranami dohodnuté zvýšenie poistného pre prípad
smrti a dožitia zo 483 Sk (16,03 eur) na 554 Sk a výška poistného spolu s úrazovým pripoistením z 521
(17,29 eur) na 592 Sk (19,65 eur) aj zvýšenie poistnej sumy pre prípad dožitia zo 105.628 Sk (3.506,21
eur) na 112.048 Sk (3719,31 eur) s účinnosťou od júna 2003. Následne žalovaný 12.12.2007 potvrdil

žalobcovi zníženie poistného z 592 Sk na 552 Sk (18,32 eur), ktoré žalobca pravidelne uhrádzal po
celých 10 rokov. Dôvodom uzavretia poistnej zmluvy je skutočnosť, že v budúcnosti vznikne náhodná,
nepredvídaná udalosť v zmluve bližšie špecifikovaná. Poistník sa poistnou zmluvou zaviazal platiť v
zmluve dohodnuté poistné a poisťovateľ sa zaväzuje v prípade vzniku poistnej udalosti uskutočniť
plnenie, na ktorom sa tieto dva subjekty zmluvne dohodli. Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu

medzi poisťovňou, právnickou osobou a poisteným, fyzickou osobou súd zistil, že obsahom daného
právneho vzťahu je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v zmysle §
788 Občianskeho zákonníka, pri tvorbe obsahu záväzkovo-právneho vzťahu bez akejkoľvek regulácie
verejným právom, a uzavrel, že ide o výlučne súkromno-právny vzťah. Z hľadiska typu poistnú zmluvu
medzi účastníkmi súd posúdil ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku

poistného plnenia a ani výšku poistného nemohol žalobca v žalovaným vopred pripravenom návrhu
na uzavretie zmluvy individuálne ovplyvniť, mohol sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v
takejto navrhovanej podobe uzavrie, alebo nie. Žalovaný pri poskytnutí poistného plnenia odrátal dlžné
poplatky uvedené vo VPP z r. 2007. Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné
poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k

nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán (§ 493 OZ), pokiaľ tento zákon neustanovuje
inak. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 OZ).
V danom prípade je potrebné poukázať na okolnosti, za akých malo dôjsť k pristúpeniu poistníka k
VPP platným od 21.5.2007. Žalovaný žalobcovi zaslal list s názvom Vernostný bonus „Čo je doma,

to sa počíta“, v ktorom mu oznámil, že mu priznáva zníženie mesačného poistného o 40 Sk s tým,
aby vyplnil a zaslal poisťovni žiadosť uvedenú na druhej strane listu vo forme predtlače. Žalobca v
konaní nerozporoval, že túto podpísal, keď následne mu žalovaný zaslal potvrdenie poistky TS2/07 o
znížení poistného z 12.12.2007, kde je drobným písmom ďalej uvedené: „Poistné sa znížilo v súlade so
všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007,

ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk… ...Podpisom
potvrdenia poistník návrh na zníženie poistného aj návrh všeobecných poistných podmienok Prvej
česko-slovenskej poisťovni Rapid a.s. zo dňa 21.5.2007 ako súčasť poistenia podľa poistnej zmluvy
vyššie uvedeného čísla v celom rozsahu akceptuje. Potvrdenie je neodvolateľné a nemožno ho vziaťspäť, jeho právne účinky môžu mať vplyv na výšku poistného, poistné plnenie...“ Aj v poistke z
10.8.2007, podľa ktorej bolo celkové poistné znížené z 592 Sk (19,65 eur) na 552 Sk (18,23 eur) je
menším písmom bolo dopísané, že ďalšie nároky poistníka, poisteného sú obsiahnuté vo VPP poisťovne

z21.5.2007,úplnézneniektorýjeuverejnenénainternetovejstránke www.pcsp.sk a ktoré sa tak stávajú súčasťou poistného vzťahu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súhlas s novými
VPP bol vpísaný drobným písmom do tlačiva žalovaného, ktoré mal žalobca vyplniť v súvislosti s
iným jeho právnym úkonom - kedy mal súhlasiť s prijatím „bonusu“ priznaného mu žalovaným, pričom
žalobcovi neboli žalovaným predložené nové VPP, ktorými sa zásadným spôsobom upravuje výpočet

poistného plnenia a zavádzajú nové administratívne poplatky.. Ako vyplynulo z výpovede žalobcu, ten
bol v tom domnení, že dostal zníženie poistného, že inak sa nič nemení. Z uvedeného je zrejmé,
že nemal vôľu nič iné meniť, než prijať žalovaným ponúkaný bonus vo forme zníženia poistného.
Žalobca používal v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. úč. od 1.7.2007 o ochrane spotrebiteľa nekalé
obchodné praktiky, ak pod zámienkou poskytovania vernostných bonusov, či služieb naviac sa snažil
poistníkom vnútiť podpísanie pristúpenia k novým VPP, do ktorých zakomponoval „úpravu“ výsledných

poistnýchsúmvneprospechpoistníkov,hocivsprievodnýchlistochuvádzalvecnenesprávneinformácie
(ohľadne nemennosti dojednaných poistných súm), v dôsledku čoho bol spôsobilý uviesť poistníka/
poistenca do omylu a spôsobiť, že prijme rozhodnutie, ktoré by ináč nikdy neprijal a používal praktiky
v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti (zanedbaním, resp. nesplnením si povinností pri
výpočte technických rezerv, chybou pri výpočte, prípadne nenaplnením miery solventnosti). Súd dodáva,

že podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, platného v čase uzavretia
predmetnej poistnej zmluvy, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené,
neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných
vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok. Súdna judikatúra dospela
k záveru, že podmienky, na ktoré zmluva odkazuje alebo sú k nej pripojené či zmluvným stranám

známe, nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však
musíten,ktosaichdovoláva,preukázať,žebolikzmluvepripojenéalebo druhejstraneznáme.Samotný
podpis pod tzv. včleňovaciu klauzulu pre ich uplatnenie sám o sebe nepostačuje, ale je potrebné,
aby zároveň bol naplnený i druhý predpoklad, teda známosť týchto podmienok, či ich priloženie.
Dôkazné bremeno preukázania naplnenia uvedených predpokladov pritom leží na osobe, ktorá sa

ustanovenia týchto podmienok dovoláva. Všeobecné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel
od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy
prepisovať ustanovenia technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemajú slúžiť k tomu, aby
do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl dodávateľ
ustanovenia, ktorá sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa

najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka, zavedenie poplatkov, redukovanie plnenia). Pokiaľ tak
i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému jednaniu nemožno
priznať právnu ochranu. Rovnako je nekalé a v rozpore s dobrými mravmi správanie žalovaného
vzhľadom na ustanovenie časti II. čl. 15 ods. 20 všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007, podľa
ktorého je možné pristúpiť k zmene poistných podmienok samotným faktickým znížením poistného, keď

poisťovateľ o takejto platnej zmene poistných podmienok a o akceptácií zníženého poistného doručí
poistníkovi poistku. A to práve v súvislosti s jeho konaním, keďže svojim klientom výslovne oznámil, že
im ako bonus znižuje poistné, pričom ich ale neupozornil, že faktickým znížením poistného zo strany
poistníka má dôjsť k pristúpeniu k novým VPP, ktoré sa zásadne líšia od tých pôvodných, ktoré boli
súčasťou poistnej zmluvy, pričom tieto nové VPP (s neprehľadným a v časti nezrozumiteľným obsahom)

klientom ani nezaslal. Z listu žalovaného z 1.6.2007 s názvom Vernostný bonus „Čo je doma, to sa
počíta“ by každý bežný spotrebiteľ mohol nadobudnúť dojem, že skutočne ide o vernostný bonus, dar zo
strany poisťovateľa a že ten očakáva iba súhlas s prijatím daru. Z textu tlačiva na druhej strane písaného
drobnejším písmom mohol spotrebiteľ vyvodiť, že ide o menej významné ustanovenia. Určite z toho
nemohol nadobudnúť dojem, že pristupuje k poistným podmienkam, ktoré majú zásadným spôsobom

ovplyvniť konečnú výšku poistného plnenia, či založiť jeho povinnosť uhrádzať nemalé administratívne
poplatky. Žalobca nemal žiadnu možnosť z predtlače vylúčiť vetu ohľadne pristúpenia k novým VPP a
ich znalosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že išlo o nekalé obchodné praktiky žalovaného,
ktoré sú podľa zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ). Vzhľadom

na uvedené súd vyhodnotil „pristúpenie“ k novým VPP ako neplatný právny úkon. Žalobca teda nie
je viazaný VPP z 21.5.2007 vrátane časti XVI. - Sadzobník administratívnych poplatkov, teda krátenie
poistného plnenia o údajné nedoplatky na poplatkoch je nedôvodné.48. Žalovaný súdu nepreukázal ani dôvody, pre ktoré by žalobcovi vznikol nárok len na redukované
poistné plnenie v súlade s čl. 9 ods. 2 príslušných poistných podmienok z 1.6.1995 a § 804 OZ (poistné
podmienky pre poistenie osôb určujú, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného) - ak nebolo

poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom,
uplynutím tejto lehoty poistenie sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej
sumy). Podľa § 801 ods. 1 a 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo
jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti. Poistenie zanikne
aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti

(podľa OZ úč. do 31.12.2002), resp. do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho
zaplateniesupozornenímnazánikpoistenia,aknebudepoistnézaplatené(podľaOZúč.od1.1.2003).Z
platobného kalendára pre predmetnú poistnú zmluvu súd zistil, že žalobca nebol v omeškaní s poistným
za prvé poistné obdobie viac ako 3 mesiace odo dňa jeho splatnosti, ani s ďalším poistným viac ako
6 mesiacov, nikdy nebol v omeškaní viac ako 7 dní. Žalovaný súdu nepreukázal, že by bol žalobcu
vyzýval na zaplatenie dlžného poistného, teda neboli naplnené zákonné podmienky pre zánik poistenia

ani podmienka ustanovená vo VPP pre redukciu (ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené
v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom), ku ktorej by došlo prvým dňom po lehote,
uplynutím ktorej inak poistenie zaniká pre neplatenie poistného (a nie až pri uplatnení nároku na poistné
plnenie).
49. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení úč. od 1.1.2015, z príjmov podľa

odsekov 2 a 3 sa daň vyberá zrážkou, pričom sa použije sadzba dane vo výške 19 % (ak tieto príjmy
sú vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x), použije
sa sadzba dane vo výške 35 %).

50. Podľa § 43 ods. 3 písm. f) cit. zákona daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej

republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa
vyberá zrážkou, ak ide o plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku [§ 7 ods. 1 písm. e)].

51. Podľa § 43 ods. 5 cit. zákona základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených v
odseku 3 písm. e) a f) je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné.

52. Podľa § 43 ods. 10 prvá veta cit. zákona zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate,
poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka.

53. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd zohľadnil zrážku 19% DPH z už uhradeného

poistného plnenia vo výške 82,95 eur, nakoľko bola vykonaná v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami. Pokiaľ však ide o poistné plnenie, ktoré má žalovaný vyplatiť žalobcovi podľa
tohto rozsudku, je už na zodpovednosti žalobcu (obdobne ako pri priznávaní hrubej mzdy), aby
výsledok úspešného rozhodnutia súdu zdanil podľa príslušných právnych predpisov. Súd teda zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1.525,67 eur vypočítanej zo sumy dojednaného poistného plnenia pre

prípaddožitia3.719,31eurpluspreplatoknapoistnom18,32eurmínusvyplatenápoistnásuma2.129,01
eur mínus už zrazená daň z vyplatenej poistnej sumy 82,95 eur

54.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

55. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

56. Z listu žalovaného z 11.11.2013 je zrejmé, že najneskôr v uvedený deň došlo k ukončeniu šetrenia
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, a teda v zmysle § 797 ods. 3 OZ bolo plnenie
splatné do pätnástich dní. Keďže žalovaný neuhradil svoj dlh riadne a včas, vzniklo žalobcovi právo
aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni jeho splatnosti a to

vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná sadzba ECB k 27.11.2013 bolo vo výške 0,25%, teda
výška úrokov z omeškania po navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,25% ročne. Súd preto
zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,025% ročne zo sumy Žalobca siuplatnil úroky z omeškania až od dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t.j. od 13.8.2015.
Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd nemôže prekročiť návrh, súd teda zaviazal žalovanú i na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.526,67 eur od 27.11.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej

časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

57. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a priznal žalobcovi ako viac úspešnej
strane sporu náhradu trov konania vo výške 91,88 %. Plný úspech žalobcu v konaní by predstavovala
suma 1.590,30 eur s prísl., skutočný úspech žalobcu v konaní predstavuje suma 1.525,67 eur s prísl.,
teda percento úspechu žalobcu vo veci je 95,94 % a neúspechu 4,06 % (úspech žalovaného), čo v
konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu svojich účelne vynaložených trov vo výške

91,88 % vychádzajúc z odčítania neúspechu žalobcu od jeho úspechu.

59. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.