Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/165/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205463
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1218205463.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: Energetic Systems, s.r.o., IČO: 46780751, Šamorínska
10, 821 06 Bratislava-Podunajské Biskupice, zastúpeného: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska
10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: BUMACO, s.r.o., IČO: 46363998, Agátová 4D, 841 01
Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.06.2018 navrhol, aby súd zriadil na presne špecifikované
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Ružinov, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného,
záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 55.350,- eur, 60.220,80 eur a

70.928,- eur s prísl. z titulu mandátnej zmluvy zo dňa 10.07.2009 formou zabezpečovacieho opatrenia.
Návrh odôvodnil obavou, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená, keďže žalobca zistil, že sa
žalovaný snaží scudzovať prevedený majetok z dlžníka na tretie osoby (nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX) prostredníctvom realitnej kancelárie (v ponuke na webovej stránke realitnej kancelárie sú už
len 2 posledné byty).

2. Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením
môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

3. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno
zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže
rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri
rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ

neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku
predpokladomprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Idenajmäoosvedčeniedôvodnostiatrvanianároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

4. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú

potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie
sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ
osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,

pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte
sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka
môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. R 20/1998)

5. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.

Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním
alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že sa žalovaný snaží scudzovať nehnuteľný majetok
na tretie osoby (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX) prostredníctvom realitnej kancelárie, nie je
dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko
žalobca neosvedčil, že nehnuteľnosti žalovaný predáva za nízku cenu (alebo darovaním či zámenou za

veci nižšej hodnoty), resp. že má v úmysle svojím konaním poškodiť spoločnosť žalovaného, či žalobcu.
Žalobca sa teda len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že žalovaný sa účelovo
zbavuje svojho majetku. Žalobca svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil, preto
tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalovaný zamýšľa
realizovať svoje práva vlastniť a scudzovať majetok, neznamená to nevyhnutne, že to chce urobiť s

cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti.

6. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v
danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal
plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd mu však
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde,
písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).