Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/166/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213354
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213354.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, v zast. Advokátska kancelária
Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená súdom povinnosť zaplatiť
mu sumu 175 eur z titulu náhrady škody ako aj sumu 165,96 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Takúto
žalobu žalobca odôvodnil tým, že mu bola spôsobená škodu, resp. nemajetková ujma z titulu
nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. nakoľko v exekučnom konaní vedenom
na tunajšom súde U. XXXX/XXXX proti povinnému H. V.Š., žalobca ako oprávnený podal súdnemu

exekútorovi písomným podaním návrh na vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, s tým že takáto
pohľadávka vznikla na základe zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom ako
oprávneným a povinným. Súdny exekútor následne požiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o vydanie
poverenie na vykonanie exekúcie a to na podklade rozsudku rozhodcovského súdu. Tunajší súd vydal
v predmetnej veci poverenie na vykonanie exekúcie, pričom písomným podaním zo dňa 28.10.2009
žalobca požiadal o zmenu súdneho exekútora s tým, že očakával, že tunajší súd mu svojou činnosťou

poskytne súdnu ochranu v zákonnom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene súdneho
exekútora rozhodnutím súdu v zákonnej lehote čo sa však nestalo. Poukázal na ustanovenie § 44
ods. 7 resp. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku s tým, že súd mal rozhodnúť o návrhu na zmenu
súdneho exekútora do 30 dní. Následne exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla svojou
komplexnosťou podstatne ovplyvniť čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, nerozhodol v zákonnej
lehote. V predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému

súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že by k vydaniu rozhodnutia o zmene
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe a to uznesením zo dňa 11.02.2010. Žalobca si preto z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj
nemajetkovejujmyvpeniazochažiadaltakpriznaťmajetkovúškoduvovýške175€,ktorápredstavovala
náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho

exekútora a rozhodnutím o ňom. Suma pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie a
správu informačného systému sumou 40 € a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnymexekútorom vo výške 50 €. Ďalej škodu tvorí suma 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií,
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu

konania. Žalobca tiež žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na
prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Z titulu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil sumu 165,96 €,

pričom sa uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania činnosti
exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za rok. V
danej veci bol exekučný súd podľa názoru žalobca nečinný viac ako 106 dní.
2.Žalovaný žiadal takúto žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože podľa jeho názoru je zmätočná s
tým, že žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že takéto dôkazné bremeno by
mal znášať sám. Zároveň uviedol, že prieťahy v konaní pred všeobecným súdom o náhradu škody nie

je oprávnený posudzovať súd ale túto právomoc má ústavný súd, resp. predseda súdu. Žalobca tiež
poukazoval na skutočnosť, že mu boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a to dňa 23.04.2012, pričom dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba
a je tak zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr a z tohto dôvodu ide o
predčasne uplatnený nárok na súde. Okrem toho žalobca pri predbežnom prerokovaní takéhoto návrhu

neposkytol potrebnú súčinnosť a preto nepovažuje žalovaný takýto nárok za predbežne prerokovaný.
Pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003, ku ktorej došlo pri pôsobení orgánov
verejnej moci pri výkone funkcie verejnej moci je potrebné splniť určité predpoklady, a to nezákonné
rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalovaný poukázal na to, že

pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote je potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 9
ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z., v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho
výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom

žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej týmto ustanovením,
nepredložil. Žalobca tak nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v
súdnom konaní. Okrem toho žalovaný vzniesol námietku premlčania, pretože došlo k nesprávnemu
úradnému postupu pred 23.4.2009 a podľa jeho názoru žalobca nepreukázal vznik škody ako aj jej
výšku. Podľa názoru žalovaného tiež žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako aj skutočnosť,

že by mu náhrada mala byť poskytnutý v peniazoch. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu je tiež potrebné
prihliadať na aspekt dobrých mravov nakoľko ten pri svojej podnikateľskej činnosti používal neprijateľné
podmienky a zneužíval slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný tiež uviedol,
že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu a škodou resp.
nemajetkovou ujmou.

3. Následne na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 29.11.2016 s tým, že právny zástupca
žalobcu ako aj zástupca žalovaného mali predvolanie riadnym spôsobom doručené, pričom ani jeden
z nich nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Zároveň právny zástupca žalobcu
súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní.

4.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj spisom Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. XXEr XXXX/XXXX /. XXXX/XX/; ako aj ostatným spisovým materiálom, pričom zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. XXEr XXXX/XXXX má súd za preukázané, že žiadosť o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciepodalsúdnyexekútornaOkresnýsúdvŽiarinadHronomdňa
06.10.2004, k čomu pripojil návrh na vykonanie exekúcie spísaný dňa 26.8.2004 ako aj exekučný titul a
to notársku zápisnicu X. zo dňa 12.6.2004 spísanú notárom E.. E. F. v ktorej bol povinným H. V. uznaný
jeho záväzok voči žalobcovi. Následne exekučný súd poverením zo dňa 11.10.2004 poveril súdneho

exekútora H.. E. Ď. vykonaním exekúcie. Písomným podaním, ktoré bolo doručené exekučnému súdu
dňa 02.11.2009 požiadal žalobca o zmenu súdneho exekútora. Výzvou zo dňa 24.11.2009 bol súdny
exekútor H.. E. Ď.N. vyzvaný na vyčíslenie si trov konania. Následne exekučný súd uznesením zo
dňa 11.2.2010 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú z dôvodu, že notárska zápisnica neobsahujejednu z podmienok materiálnej vykonateľnosti a to súhlas povinného s vykonateľnosťou a preto nie
je exekučným titulom. Okrem toho v odôvodnení takéhoto rozhodnutia súd uviedol, že súd doposiaľ
nerozhodol o zmene súdneho exekútora nakoľko v prípade ak dôjde k zastaveniu exekúcie zmena

súdneho exekútora by bola neúčelná. Proti takémuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, pričom
odvolací súd uznesením zo dňa 3.6.2010 potvrdil takéto rozhodnutie exekučného súdu. Uznesením zo
dňa 27.7.2010 exekučný súd exekúciu zastavil s tým, že takéto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
4.3.2011. Následne súdny exekútor vrátil exekučnému súdu vydané poverenie. Na základe opatrenia
predsedu tunajšieho súdu R.. C. bola takáto právna vec pridelená novému zákonnému sudcovi H.. G.

F. a to dňa 16.8.2016 nakoľko zákonný sudca E.. Y. Š. je dlhodobo práceneschopný.

5.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola

spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
6.Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

7.Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
8.Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom
podľa § 4 a § 11.

9.Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
aozmeneniektorýchzákonovúčinnéhodo31.12.2012,akpríslušnýorgánneuspokojínároknanáhradu
škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.
10.Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk
ak osobitný predpis neustanovuje inak.
11.Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, v prípade ak iba samotné konštatovanie
porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
12.Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, výška v nemajetkových peniazoch podľa
ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najme na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
13.Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.14.Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najnovšie však

počas 6 mesiacov.
15.Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia
dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

16.Podľa § 44 ods. 9 toho istého zákona súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods.8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
17.Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému náhradu majetkovej škody ako aj

nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup v súlade
s ustálenou súdnou praxou možno považovať ak ide o porušenie právnou normou ustanoveného
postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí s rozhodovacou
činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho

nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt
na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie X. R. Č.. XCdo XX/XXXX/.
18.V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a nemajetkovú

ujmu vo výše 165,96 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom stanovenej
30-dňovej lehote. Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo
vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť

úkonaleboopomenutievydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehote.Rovnakonesprávnymúradným
postupom je aj nevydanie rozhodnutia.
19.Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že v danej veci o návrhu na zmenu súdneho exekútora
nebolo síce rozhodnuté v 30-dňovej lehote, avšak treba poukázať na názor Ústavného súdu SR,
podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať

len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález
Ústavného súdu SR zo 7.5.2013, sp. zn. A. N. XXX/XXXX-XX). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej
rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky
nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú
rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti,
že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. nález A. N. XX/XX).
Všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho
exekútora spolu s uvedením exekútora, ktorým žiada nahradiť pôvodného exekútora. Exekučný súd
po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi

na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov, pretože súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho
exekútora exekučný súd musí rozhodnúť v uznesení aj o trovách doterajšieho exekútora. Súd musí
vyzvať exekútora aj na zaslanie príslušného exekučného spisu, aby mohol realizovať postup v zmysle
§ 44 Exekučného poriadku, pričom v rámci rozhodnutia o zmene exekútora poverí vykonaním exekúcie
nového exekútora a následne vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý

bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Z pripojeného exekučného spisu tak, ako je vyššie
konštatované, súd zistil, že návrh na zmenu exekútora bol podaný 2.11.2009, pričom súd vyzval
exekútora na predloženie spisu, ako aj vyčíslenie trov konania s tým, že následne bola exekúcia vyššie
uvedeným exekučným súdom vyhlásená za neprípustnú, pričom v odôvodnení takéhoto rozhodnutia
exekučný súd uviedol, že nerozhodoval o zmene súdneho exekútora z dôvodu, že by to nebolo účelné.

Odvolací súd takéto rozhodnutie súdu ako aj jeho postup v exekučnom konaní potvrdil, a preto exekučný
súd exekučné konanie zastavil. Takéto rozhodnutie bolo tiež potvrdené odvolacím súdom. Z vyššie
uvedenýchskutočností másúdzapreukázané,žeexekučnýsúdprirozhodovaníožiadostioprávneného
o zmenu súdneho exekútora konal bez zbytočných prieťahov a súd nezistil žiadne prieťahy v postupeexekučného súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup. Okrem toho žalobca
ako oprávnený v exekučných veciach podával v rovnakom čase hromadne návrhy na zmenu exekútorov,
pričom v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať

i s určitým technicko-administratívnym zdržaním. Súd pri výklade pojmu zbytočné prieťahy podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. vychádzal z ustálenej judikatúry Ústavného súdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské
právaatozpojmuprávonaprejednanievecivprimeranejlehote,pretožemedziprávomnaprerokovanie
vecibezzbytočnýchprieťahovaprávonaprejednanievecivprimeranejlehotenietzásadnýchodlišností.
Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Ústavného súdu , dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne

neopodstatnenej je aj zistenie, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Z tohto vyplýva, že nie každý prieťah
v súdnom konaní má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu a
pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať materiálne. Keďže exekúcia bola vyhlásená za
neprípustnú a následne exekučné konanie bolo zastavené bolo neúčelné, aby súd rozhodoval o zmene
súdneho exekútora tak ako žiadal žalobca. Zároveň takýto postup potvrdil aj odvolací súd, ktorý potvrdil

rozhodnutie exekučného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú ako aj o zastavení exekučného
konania. Pokiaľ ide o uplatnenie náhrady skutočnej škody, tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal vznik škody, pričom nebola tiež splnená zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi
vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu. Keďže žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu
v danom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik skutočnej škody a ani

nemajetkovej ujmy a neexistuje tu ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu
spočívajúcom v tom, že rozhodol o zmene súdneho exekútora po uplynutí 30-dňovej lehoty súd žalobu
zamietol.
20. Pokiaľ ide o trovy konania tak súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku pretože
žalovaný bol úspešný v celom rozsahu a preto mu súd priznal právo na náhradu trov vo výške 100%

voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť,
ktorému súdu je určené, spisovú značku súdneho konania, kto ho podal, ktorej veci sa týka, čo sa

ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané, pričom rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniťajtým,žeprávoplatnéuzneseniesúduprvejinštancie,ktorépredchádzalorozhodnutiuvoveci
samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný

nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie,
ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému, návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní návrh na
súdny výkon rozhodnutia.