Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214222498
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214222498.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: L. M. (pôvodne
A.), nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K.. F. XXXX/X, P., o zaplatenie 200,75 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 157,66 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 157,66 € od 8.1.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky dojednané medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s.
a žalovanou vo Všeobecných obchodných podmienkach k zmluve o pôžičke zo dňa 17.5.2011, uvedené
v bode 11.2 v znení: "Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa
Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti
je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta

stáva aj splatnou.", v bode 11.4 v znení: " Súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady
vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.", sú ako neprijateľné, n e p l a
t n é.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 57,08 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.12.2014 právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) doručil
súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 200,75 € spolu s
príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,75 € od 8.1.2012 do zaplatenia)

a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril dňa 17.5.2011 zmluvu o
pôžičke č. 20078185 na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 370,86 €, ktoré
sa žalovaná zaviazala splatiť 15 mesačnými splátkami. Žalovaná titulom pôžičky uhradila sumu 197,41
€. Keďže žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 24.12.2011 ju vyzval na okamžitú
úhradu celej dlžnej sumy naraz, pričom žalovaná dlžnú sumu neuhradila.

2. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po

oboznámení sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to zmluvou o pôžičke, podmienkami k zmluve o
pôžičke,predžalobnouupomienkou,kópioudoručenky,prehľadomsplátokaúhrad,zmluvouopostúpení
pohľadávok spolu s prílohou, uznesením č.k. 15Ro/591/2014-22 zo dňa 7.4.2015, platobným rozkazomč.k. 15Ro/591/2014-26 zo dňa 25.5.2015, uznesením č.k. 15Ro/591/2014-35 zo dňa 16.12.2015 ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

3. NazákladezmluvyopostúpenípohľadávokuzatvorenejmedzižalobcomaspoločnosťouConsumer
Finance Holding, a.s. dňa 1.2.2015, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku
voči žalovanej titulom zmluvy č. 20078185 zo dňa 17.5.2011, ktorá je predmetom tohto konania. Tunajší
súd uznesením č.k. 15Ro/591/2014-22 zo dňa 7.4.2015 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu
tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila

spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..

4. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke č. 20078185 zo dňa 17.5.2011, predmetom tejto
zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 250,38 € (keď pôžička bola poskytnutá na
uhradenie kúpnej ceny spotrebného tovaru vo výške 287,49 €, z ktorej sumy žalovaná uhradila akontáciu
vo výške 37,11 €). V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 22,25

€ s dobou splácania 15 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 56,96 %,
RPMN vo výške 56,96 % pri priemernej RPMN vo výške 46,56 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli
vyčíslené v sume 83,37 € a teda žalovaná mala celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 370,86 €.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli podmienky k zmluve o pôžičke. Ako vyplynulo z podania právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 24.12.2011, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovanej

túto vyzval na úhradu dlžnej sumy 306,86 € do 3 dní od doručenia upomienky. Predmetnú upomienku
žalovaná neprevzal a zásielka bola právnemu predchodcovi žalobcu vrátená. Z predloženého prehľadu
splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaná titulom poskytnutej pôžičky do 9.11.2014 celkove uhradila sumu
197,41 €.

5. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám v priebehu konania napriek výzve súdu nevyjadrila.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001

Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa článku 11. Podmienok k zmluve o pôžičke „POPLATKY, POKUTY, SANKČNÉ ÚROKY“, bodu
11.2, Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný
zaplatiťZmluvnúpokutuvovýške10%zdlžnejSplátky.VtentodeňsaZmluvnápokutastávaajsplatnou.

Podľa článku 11. Podmienok k zmluve o pôžičke „POPLATKY, POKUTY, SANKČNÉ ÚROKY“, bodu
11.3, v prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti okrem
Zmluvnej pokuty i Sankčný úrok vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Sankčný úrok
je splatný na výzvu Spoločnosti.

Podľa článku 11. Podmienok k zmluve o pôžičke „POPLATKY, POKUTY, SANKČNÉ ÚROKY“, bodu
11.4, Súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na
zabezpečenie vymáhania pohľadávky.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom

je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť
určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať
v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

7. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej pôžičky, sankčnej

pokuty, pokuty za omeškanie, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvy dojednané pre prípad porušenia
zmluvy.

8. Žalobca ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o pôžičke a teda
súd sa musel zaoberať otázkou, či táto spotrebiteľská zmluva (podľa obsahu) bola uzavretá v súlade
s citovanými zákonnými ustanoveniami.

9. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti
podanej žaloby, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou vznikol dňa 17.5.2011 záväzkový vzťah titulom uzavretej zmluvy o pôžičke, na
základe ktorej boli žalovanej poskytnuté za odplatu finančné prostriedky vo výške 250,38 €. Tieto

finančné prostriedky sa žalovaná zaviazala splatiť v mesačných splátkach po 22,25 € s dobou splácania
15 mesiacov spolu s akontáciou vo výške 37,11 €, celkove vo výške 370,86 €. Účastníci uzatvorili z
hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň
však má uzavretá zmluva charakter spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Spotrebiteľským úverom je každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy veriteľom spotrebiteľovi, a to za odplatu bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou
zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 cit. zákona. Musí ísť o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov,
ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy v
danom prípade je potrebné zmluvu o pôžičke považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. §
52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, nakoľko jej účastníci definične spĺňajú

charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanej túto
charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola uzavretá štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva,
kde text zmluvy bol vopred pripravený veriteľom a žalovaná nemala možnosť žiadnym podstatným

spôsobom zasahovať do obsahu zmluvy a príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Hoci zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná
sa o absolútny obchodnoprávny vzťah, ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva bola
uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy pripravenej pre veľký počet spotrebiteľov
nemoholpodstatnýmspôsobomovplyvniť.Vzhľadomnauvedenésúdpriprávnomposúdenívecizmluvu
posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex
specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad a

tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, mal súd preukázané, že žalovaná titulom poskytnutého
úveru uhradila celkove sumu 197,41 €. Žalobca vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 200,75 €
(a to titulom dlžnej sumy pôžičky 157,66 € a titulom pokuty za omeškanie, pokuty sankcie 43,09 €).

10. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o

pôžičke poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 250,38 €. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná
titulom úveru zo sumy 370,86 € zaplatila sumu 197,41 €. Súd preto v časti zaplatenia uplatnenej istiny
vo výške 157,66 € žalobe vyhovel, keď žalovaná pohľadávku žalobcu nenamietala a v konaní tiež
nepredložila žiaden dôkaz o úhrade dlžnej sumy, resp. o zániku pohľadávky iným spôsobom. Súd priznal
žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. aj

úroky z omeškania počnúc odo dňa 8.1.2012 (ku ktorému dňu už žalovaná bola v omeškaní s plnením
svojho záväzku).11. Súd žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. 11 bod
11.2, 11.3 a 11.4 Podmienok k zmluve o pôžičke zamietol. Súd v prvom rade poukazuje na to, že na
platné dojednanie zmluvnej pokuty sa vyžaduje písomná forma (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Písomná forma však nemôže byť dodržaná odkazom zmluvy na všeobecné obchodné podmienky,
takáto forma je zachovaná, ak je dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu dohody a označenie osôb, ktoré
ju dohodli. Všeobecné obchodné podmienky (v tomto prípade Podmienky k zmluve o pôžičke) môžu

síce dokresliť vzťahy medzi účastníkmi, nie však zakotviť tak dôležitý inštitút, ako je zmluvná pokuta.
Právny predchodca žalobcu vo všeobecných obchodných podmienkach pre porušenie platobných
povinností upravil viacero inštitútov sankčnej povahy, a to zmluvnú pokutu, sankčný úrok, náklady
na vymáhanie, spotrebiteľ je tak za to isté porušenie zmluvy (omeškanie so splácaním pôžičky)
sankcionovaný viacnásobne, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, neprimerané zaťaženie dlžníka a na druhej strane neúmerný prospech veriteľa. Ku všetkým

nárokom uplatneným podľa bodu 11. Podmienok k zmluve o pôžičke (z ktorých bol uplatnený na
zaplatenie nárok v zmysle bodu 11.2, 11.3 a 11.4) je potrebné poznamenať, že tieto podmienky
sú vyhotovené drobným a nahusteným písmom tak, že voľným okom je text takmer nečitateľný. V
zmluve síce žalovaná v rámci predtlačeného textu prehlásila, že súhlasí so zmluvnou pokutou a
sankčným úrokom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas, aj tento text

je však písaný nahusteným, v porovnaní s ostatným textom zmluvy drobnejším písmom. Súd nemal
preukázané, že tieto nároky boli so žalovanou ako spotrebiteľom individuálne dojednané, že boli
výsledkom dohody účastníkov. Dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v článku 11., bode 11.2, 11.3
Podmienok k zmluve o pôžičke súd považuje za absolútne neplatné pre absenciu písomnej formy,
keď Podmienky k zmluve o pôžičke nie sú žalovanou podpísané ako aj s ohľadom na skutočnosť,

že túto zmluvnú podmienku (v časti bodu 11.2) určil za neprijateľnú. Súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010 z 30.11.2011, v zmysle ktorého ,,ani
zo samotného technického spojenia zmluvy a všeobecných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú
nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia so všeobecnými
obchodnými podmienkami“. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od

obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré
sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú
(napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu

dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu
ochranu. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, na ich základe nevzniká právo žalobcovi na
zaplatenie nárokov vyplývajúcich z takýchto zmluvných podmienok. Dojednania upravené v bode 11.2.,
11.3. a 11.4. Podmienok k zmluve o pôžičke súd považoval za neprijateľné podmienky jednoznačne
poškodzujúce spotrebiteľa predovšetkým preto, že tieto dojednania neboli obsiahnuté v zmluve, ale

len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli (tak ako aj zmluva) formulované na vopred
veriteľom vypracovanom formulári s vopred určenými podmienkami a obsahom a preto spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa názoru súdu sama tá skutočnosť, že zmluvná pokuta, sankčný
úrok ako aj nárok titulom nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky neboli uvedené v zmluve o
pôžičke (ale boli upravené vo formulárovej podobe všeobecných obchodných podmienok), vnáša do

tohto právneho vzťahu značný nepomer majúci dopad aj na vznik povinnosti zaplatiť tieto nároky,
ktorých výška nebola ani v Podmienkach k zmluve o pôžičke ustálená. Pritom zmluvná pokuta a sankčný
úrok predstavujú viacnásobný postih žalovaného za nedodržanie rovnakej zmluvnej podmienky, a to
nedodržanie splátkového kalendára. Vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľ pre spotrebiteľa
v neprehľadnej, zložito formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracoval také zmluvné

dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú
pozornosti spotrebiteľa. Súd pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednania
účastníkov zmluvy o zmluvnej pokute, sankčnom úroku ako aj v Podmienkach k zmluve o pôžičke bližšie
nešpecifikovanýchnákladochspojenýchsvymáhanímpohľadávkysúneprijateľnéapretopodľaust.§53
ods.4Občianskehozákonníkaaajpodľa§39Občianskehozákonníka(preichrozporsdobrýmimravmi)

neplatné. Dojednanie o zmluvnej pokute súd tiež považoval za neplatné pre absenciu podpisu žalovanej
na Podmienkach k zmluve o pôžičke, keď v ich časti nie je splnená podmienka dodržania písomnej
formy dojednania zmluvnej pokuty (§ 544 ods. 2 OZ), a preto je dohoda o zmluvnej pokute absolútne
neplatným právnym úkonom (§ 40 ods. 1 OZ) a veriteľovi tak nárok na zmluvnú pokutu nevznikol.Na základe takýchto neplatných zmluvných dojednaní žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie týchto
nárokov, ktorých dôvodnosť a výšku v konaní ani nepreukázal. Z tohto dôvodu súd uplatnený nárok
žalobcu v tejto časti zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala
strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslil pomer úspechu žalobcu v
konaní v rozsahu 78,54 % a úspech žalovanej v rozsahu 21,46 %. O výške trov konania rozhodne súdny

úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.