Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200568
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:3016200568.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej

a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci
navrhovateľky G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29.
augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 15Sd/150/2016-66 zo dňa 22. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 15Sd/150/2016-66 zo dňa 22. mája 2017 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. marca 2016 č.
XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného
dôchodku.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia, po opísaní priebehu administratívneho konania uviedol, že

preskúmaním veci súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Zo
zisteného skutkového stavu je podľa krajského súdu nesporné, že posudkoví lekári odporkyne, ktorí
vypracovali v predmetnej veci posudok, vychádzali z odborných medicínskych nálezov a ku dňu
posudzovania zdravotného stavu navrhovateľky konštatovali, že stav navrhovateľky neopodstatňuje
zvýšenie sumy invalidného dôchodku vzhľadom na to, že miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 55%. Navrhovateľke sa nepodarilo v konaní predložiť žiaden
dôkaz, ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia.

Posudkoví lekári dostatočne posúdili aj na základe vlastných vyšetrení zdravotný stav navrhovateľky.
Posudky sú po stránke medicínskej zdôvodnené a v zásadných otázkach si neodporujú. Opakované
posúdenie jej zdravotného stavu bolo vykonané exaktne, neboli zistené podstatné rozdiely medzi
závermiodbornýchlekárovaichposúdením.Finančná,rodinná,čisociálnasituácianavrhovateľkynemá
vplyv na posudzovanie sumy dôchodkových dávok, lebo nezávisí od sociálnych, ani iných hľadísk, ale
riadi sa platným zákonom.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je správne a zákonné a ako
vecne správne ho potvrdil.Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom namietala, že jej
zdravotný stav nebol posúdený spravodlivo. Má za to, že jej zdravotné problémy odôvodňujú priznanie
plného invalidného dôchodku. Namietala aj prístup posudkových lekárov, ktorí dostatočne nezohľadnili

ňou predložené správy o nových diagnózach. Žiada preto o prešetrenie a nové posúdenie zdravotného
stavu.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľky uviedla, že dôvody, ktoré uvádza
navrhovateľkavodvolanínepovažujezaopodstatnené.Posúdeniedlhodobonepriaznivéhozdravotného

stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné
lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým
lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania. Navrhovateľka v
odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu
a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní,
a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo

vyvrátili. Pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa poukázala na
povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania,
kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky uvádzané
navrhovateľkou v odvolaní o neúplnom zistení jej zdravotného stavu preto považuje za nedôvodné,
vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových

zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia
navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z
hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou
dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto
danýdôvodnaďalšiedokazovanie.Navrhovateľkavkonanínepreukázala, žebyjejzdravotnýstav

bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, preto jej nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku nevznikol. Navrhla, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal a jednomyseľne dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(www.nsud.sk <.). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. augusta 2018 (§156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný
dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac
o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca
v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti

navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku. Pre posúdenie zákonnosti uvedeného rozhodnutia
odporkyne musel súd zistiť, či sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu dávky a jej
sumu, a teda či v danom prípade došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré by
odôvodňovalo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky oproti
miere, uvedenej v predchádzajúcich posudkoch.

Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľke bol priznaný invalidný dôchodok od októbra
2005 z dôvodu, že mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou. Pri riadnej lekárskej kontrole v októbri 2013 bola navrhovateľka naďalej uznaná za
invalidnú podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení so zvýšením miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na 55%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky posudkový
lekár označil depresívnu poruchu stredne ťažkú - kapitola V, položka 3 písm. a) prílohy č. 4 k zákonu -
45% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 35-45%) so zvýšením o 10%

za iné zdravotné postihnutia. Na základe jej ďalej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku bol jej
zdravotný stav opätovne posúdený v pobočke odporkyne dňa 10.03.2016 s nezmeneným záverom, čo
bolo podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia.

V rámci konania o opravnom prostriedku navrhovateľky proti predmetnému rozhodnutiu odporkyne bol

zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredie,
vysunuté pracovisko v Trenčíne dňa 14.07.2016. Posudkový lekár po zhodnotení obsahu opravného
prostriedku nezistil dôvody na zmenu posudku; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
opakovane určil na 55%, a to 45% za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly V, položka 3
písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a 10% za iné zdravotné postihnutia.

Pretožesúdnemôžesámposudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladompre
stanoveniemierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťpreúčelyinvalidity,musírovnakoako
odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím
na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný

dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré
bolivzásadezhodné,odvolacísúdnemaldôvodpochybovať.Odvolacísúdmázato,žeposudkovílekári
sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie,
z obsahu posudku je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného
postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pretože

navrhovateľka v odvolaní neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli
zaoberali a nepredložila v odvolacom konaní dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by
nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, nebol dôvod spochybniť závery
lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.

Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania, ktoré smeruje k prieskumu správneho
konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá
jeho priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom
platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom
administratívneho spisu - v opačnom prípade by bolo správne rozhodnutie, ktoré vzišlo z takéhoto

konania nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ani ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci až v
konaní pred súdom nie je vylúčené (§ 250i ods. l O.s.p.), pretože súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.Z postupu krajského súdu je zrejmé, že počas preskúmavania rozhodnutia správneho orgánu na
krajskom súde bolo vykonané dostatočné dokazovanie, krajský súd sa námietkami navrhovateľky
dôsledne zaoberal, dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch

a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré navrhovateľka udávala.

Námietka navrhovateľky, že posudková lekárka jej „odňala“ 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť vychádza z jej neznalosti a nie je dôvodná. Pôvodne mala za rozhodujúce zdravotné
postihnutie určenú Postmenopauzálnu osteoporózu s patologickou fraktúrou Th12 s maximálne možnou

mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo bolo neskôr zmenené tak, že za
rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená stredne ťažká depresívna porucha s vyššou mierou
poklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť,čoboloprenavrhovateľkuvýhodnejšie.Jejpredstava,
že sa mali spočítať % za obe diagnózy nemá oporu v zákone; zákonný postup umožňuje určenie iba
jedného, najzávažnejšieho zdravotného postihnutia, ktoré je možné navýšiť o maximálne možných 10%
za ostatné zdravotné postihnutia, ako to bolo aj v prípade navrhovateľky.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne
považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti
takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako
vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Žiada sa však poznamenať, že preskúmavané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného
dôchodku nevylučuje možnosť navrhovateľky opätovne požiadať o nové preskúmanie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k
významnému zhoršeniu jej zdravotného stavu, čo by preukazovali nové lekárske správy.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval

odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.