Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Iveta Anderlová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/13/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209303
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817209303.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu T. Z. L., s.r.o., so sídlom F., T. XX, K.: XX XXX
752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. E. Z., s.r.o. so sídlom F., T. XX, proti žalovanému R.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. S. XXX, o zaplatenie 552,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. septembra 2017, č.k. 11Csp/92/2017-29 takto
r o z h o d o l :
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 552,03 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 19.06.2014 do zaplatenia s odôvodnením, že so
žalovaným uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol úver 1.284,25 eur,
ktorý úver mal splácať vo výške mesačne 80,37 eur v počte 42 mesačných splátok. Žalovaný prestal
uhrádzať dlh a nezaplatil druhú splátku, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť, kedy uhradil sumu
732,22 eur. Keďže žalovaný bol v omeškaní aj s úhradou splátky č. 8 a to viac ako tri mesiace, si uplatnil
právo podľa § 565 Obč. zák., t. j. okamžitú splatnosť úveru. Dlh žalovaného predstavoval 552,03 eur.
Nesplatený úver podľa žalovaného bola suma 552,03 eur s tým, že žalovaný uhradil sumu 732,22 eur.
Žalobca nasvojetvrdeniapredložil Oznámenieozosplatnenízodňa 21.05.2014,Žiadosť oposkytnutie
revolvingového úveru/Zmluvu o revolvingovom úvere, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti T. Z. L., s.r.o., Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Žalovaný súdu
predložil tri výplatné pásky o zrážkach zo mzdy vo výške 80,37 eur za mesiac jún 2017, júl 2017 a
august 2017, z ktorých výplatných pások vyplýva, že žalovanému bola zrazená zo mzdy suma 80,37
eur trikrát. Súd zhodnotil všetky predložené listinné dôkazy stranami sporu a dospel k záveru, že medzi
stranami sporu došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej bol fyzicky
poskytnutý žalovanému úver vo výške 1.284,25 eur, ktorý mu bol pripísaný na účet. Žalovaný z úveru
uhradil 737,22 eur a žalobca sa domáhal zaplatenia rozdielu medzi poskytnutým úverom 1.284,25 eur a
zaplatením 737,22 eur, sumy 552,03 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný súhlasil so zrážkami zo mzdy,
ktoré zrážky zamestnávateľ naďalej zráža od mesiaca júna 2017, nebolo dôvodné, aby žalobca podal
žalobu o zaplatenie dlhu 552,03 eur, keďže žalovaný so zrážkami súhlasil. Na svoje tvrdenie predložil
aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú podpísal svojím podpisom a súhlasil, aby sa mu zrážala čiastka
vyplývajúceho z revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX. Preto by bolo duplicitné zaviazať žalovaného
zaplatiť sumu 552,03 eur, keď na základe žiadosti žalobcu zo dňa 26.05.2017 mu začal zamestnávateľ
žalovanéhoIng.U.F.F.sosídlom T.zrážaťzomzdyod júna2017 sumu80,37eurkaždýmesiac.Žaloba
bola podaná dňa 07.06.2017, kedy zrážka vykonaná už z jeho mzdy bola 80,37 eur. S poukazom aj
na súhlasný prejav žalovaného, že súhlasí so zrážkami zo mzdy a s poukazom na Dohodu o zrážkach
zo mzdy, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Záverom uviedol, že nie je možné, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalovanú sumu, keďže táto suma bola žalovanému zrazená zo mzdy vo výške241,11 eur za tri mesiace (jún, júl, august 2017) a naďalej zamestnávateľ zráža zo mzdy žalovanému
sumu 80,37 eur so súhlasom žalovaného. Ak by súd zaviazal žalovaného zaplatiť túto sumu, išlo by o
duplicitné plnenie, kedy by žalovaný zaplatil žalovanú sumu dvakrát. Z týchto dôvodov žalobu zamietol.
Žalovaný bol v konaní úspešný, neuplatnil trovy konania, preto súd o trovách konania rozhodol podľa
§ 262 ods.1, CSP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na
to, že súd prvej inštancie nevychádzal z podanej žaloby, z ktorej vyplýva, že žalovaný sa dostal do
omeškania so splácaním splátok podľa úverovej zmluvy a v dôsledku toho sa celý dlh žalovaného stal
splatným. Konkrétne pre omeškanie s úhradou splátky č. 8 o viac ako tri mesiace nastala splatnosť
celého dlhu. Zosplatnením dlhu bol žalovaný povinný dlh vyrovnať naraz, čo nesplnil. Žalobca si preto
svoj nárok na úhradu zosplatneného dlhu uplatnil voči žalovanému a žiadal, aby súd žalovanému
uložil uvedenú povinnosť formou rozhodnutia. Skutočnosť, že medzičasom žalovaný uhradil čiastočne
zosplatnený dlh neznamená, že žalovaný nie je v omeškaní so splácaním, pretože v tomto omeškaní
je už od 19.06.2014. Akékoľvek čiastočné plnenie omeškaného dlhu má za následok len to, že dlh sa
zmenšuje. Nie však to, že žalovanému zanikla povinnosť celý dlh vyrovnať, alebo že už nie je v omeškaní
s jeho úhradou. Ak súd prvej inštancie dospel k tomu, že žalovaný svoj dlh počas konania čiastočne
zaplatil, potom by išlo o skutočnosť majúcu vplyv na zamietnutie žaloby v určitej časti, nie však v
celom rozsahu. Žalovaný je stále v omeškaní, čiže okrem dlžnej a nesplatenej žalovanej istiny je povinný
zaplatiť aj úrok z omeškania. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zistený skutkový stav
a vo veci nesprávne rozhodol aj po právnej stránke. Nesprávnosť súdneho rozhodnutia vyplýva aj z
toho, že ak žalovaný prestane uhrádzať prostredníctvom zrážok zo mzdy a napádané rozhodnutie by
zostalo právoplatné, potom by sa nemohol domôcť svojho nároku, pretože napádané rozhodnutie by
predstavovalo prekážku rozsúdenej veci. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že medzi stranami
sporu došlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 1284,25 eur. Žalovaný z úveru uhradil 737,22 eur a žalobca sa domáha
zaplatenia rozdielu medzi poskytnutým úverom 1284,25 eur a zaplateným úverom zo strany žalovaného
v sume 737,22 eur, t.j. sumy 552,03 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný súhlasil so zrážkami zo mzdy,
ktoré zrážky zamestnávateľ žalovaného zráža od mesiaca júna 2017, nebolo podľa názoru súdu prvej
inštancie dôvodné, aby žalobca podal žalobu o zaplatenie dlhu 552,03 eur. Konštatoval, že nie je možné,
aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú sumu, keď táto suma bola žalovanému zrazená zo mzdy
vo výške 241,11 eur za tri mesiace (jún, júl, august 2017) a naďalej zamestnávateľ zráža zo mzdy
žalovanému sumu 80,37 eur so súhlasom žalovaného. Ak by súd zaviazal žalovaného zaplatiť túto
sumu, išlo by o duplicitné plnenie, kedy by žalovaný zaplatil žalovanú sumu dvakrát. Z týchto dôvodov
žalobu žalobcu zamietol.
6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za nesprávny.
7. Z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci spotrebiteľského
záväzkového vzťahu žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1284,25 eur, ktorý sa zaviazal
žalovaný platiť spolu s úrokom v 42-mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. Podľa tvrdení žalobcu v
podanej žalobe, žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 8 o viac ako tri mesiace, preto si žalobca
uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Obč. zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalobca sa podanou
žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 552,03 eur, ktorá predstavuje nesplatenú sumu
úveru. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa
30.05.2013, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 01.05.2014, oznámenie veriteľa o schválení úveru,
zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti T. s.r.o.8. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
9. Podľa § 565 Obč. zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
10. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému
termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. V prípade, ak niektorá
splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnuté, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody
splátok. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods.
9 Obč. zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.
11. Z uvedeného potom treba vyvodiť, že veriteľ má právo vymáhať len nezaplatenú splátku a rovnako
má právo pri porušovaní povinnosti spočívajúcej v nezaplatení niektorej zo splátok, za splnenia
podmienky, že to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené, žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žiadať
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky veriteľovi vyplýva výlučne z ust. § 565 Obč.
zákonníka.
12. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia zosplatneného dlhu, keď
dôvodil, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok podľa úverovej zmluvy, preto
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a zosplatnením dlhu bol žalovaný povinný dlh vyrovnať naraz, čo
nesplnil. Súd prvej inštancie sa týmito tvrdeniami žalobcu vôbec nezaoberal, svoje rozhodnutie založil na
nesprávnom závere, že žalovaný spláca žalovaný nárok v dohodnutých splátkach (zrážkami zo mzdy)
a preto dospel k záveru, že nie je dôvodné, aby bol rozsudkom zaviazaný opätovne k plateniu, kedy
by mohol vlastne duplicitne uhradiť tú istú sumu. Pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku
žalobcu bolo potrebné vyhodnotiť, či vyhlásenie predčasnej splatnosti celej pohľadávky bolo v súlade
so zmluvou o revolvingovom úvere a zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. či
toto bolo zmluvnými stranami dohodnuté. Žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky veriteľovi vyplýva výlučne z ust. § 565 Obč. zákonníka. Pokiaľ zo strany žalobcu došlo k platnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti celej pohľadávky, žalovaný stratil tzv. výhodu splátok a v dôsledku toho
sa celý dlh žalovaného stal splatným. Skutočnosť, že medzičasom žalovaný uhradil v priebehu konania
čiastočne zosplatnený dlh neznamená, že žalovaný nie je v omeškaní so splácaním, čiastočné plnenie
omeškaného dlhu má za následok len to, že dlh sa zmenšuje. V takom prípade by išlo o skutočnosť
majúcu vplyv na zamietnutie žaloby v určitej časti (zaplatenej sumy), nie však v celom rozsahu.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c), § 391 ods. 1 CSP.
14. Na základe uvedeného súd prvej inštancie v ďalšom konaní posúdi, či vyhlásenie predčasnej
splatnosti celej pohľadávky bolo v súlade so zmluvou o revolvingovom úvere a zmluvnými dojednaniami
zmluvy o revolvingovom úvere, t.j. či toto bolo zmluvnými stranami dohodnuté a či žalobca upozornil
žalovaného na uplatnenie tohto práva v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka. Až po vyhodnotení
týchto skutočností sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku, zistí, aké plnenia boli zo strany
žalovaného medzičasom vykonané a potom vo veci opätovne rozhodne.
15. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
16. Podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí
o veci.
17. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.