Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116225969
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116225969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: E. D., nar.
XX. XX. XXXX, W., L. M. XXX/XX, XXX XX, zast.: Mgr. Branislav Samec, advokát, C., V. V. X, XXX XX
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova
4, 816 23, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Baltazárom Muscskom, advokátom, so sídlom
Vajnorská 55, 831 04 Bratislava, IČO: 42 174 856, o zaplatenie 9.958,18 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 25Csp/75/2016-97 zo dňa 20. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej strane p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu (100%).

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 11.10.2016 domáhal súdneho

výroku, ktorým by súd zaviazal žalovanú stranu k úhrade poistného plnenia z krádeže - poistnej
udalosti vo výške 9.958,18 € s príslušenstvom. Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo ku krádeži vlámaním
v zmysle OSOBITNÝCH POISTNÝCH PODMIENOK, žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal,
že ku odcudzeniu vecí došlo krádežou vlámaním tak, ako to majú na mysli OSOBITNÉ POISTNÉ
PODMIENKY, poistenie pre prípad krádeže vlámaním (neuniesol dôkazné bremeno). Pokiaľ si žalobca
v rámci žaloby o zaplatenie sumy 9.958,18 € uplatňoval aj nárok na zaplatenie zlatej retiazky v sume
1.250,- €, zlatého prívesku v sume 462,- €, zlatého náramku v sume 718,- € a zlatého prsteňa v sume

425,- €, nebolo žalobcom preukázané, že na uvedené veci sa vzťahuje Poistenie domácnosti, Poistka
číslo 6 556 111 061, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca si žalobou o zaplatenie
sumy 9.958,18 € uplatňoval nárok z titulu poistného plnenia, ktorého výšku poistného plnenia vyčíslil
len vlastným úsudkom (cenu jednotlivých vecí uvedených v žalobe určil vlastným odhadom). Právny
zástupca žalovanej strany namietal hodnotu takto určených vecí a tým pádom aj výšku celkového
plnenia určenej úsudkom samotným žalobcom. Aj napriek tomu, že uvedené namietanie výšky plnenia
žalovaným bolo žalobcovi minimálne z pojednávania známe (že výška plnenia je sporná), hodnotu

odcudzených vecí a tým pádom aj výšku plnenia žalobca nezdokladoval iným, riadnym a jednoznačným
spôsobom tak, aby ceny odcudzených vecí neboli spochybniteľné. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti súd zastáva názor, že hodnota odcudzených vecí uvedených v žalobe, tým pádom aj výška
celého poistného plnenia je sporná (žalobcom riadne nepreukázaná). S poukazom na vyššie uvedenénamietanie hodnoty odcudzených vecí - výšky plnenia žalovanou stranou, dáva súdu logický záver, že
výška plnenia je nepreukázaná (čím je sporná zostatková hodnota vecí).S poukazom na vyššie uvedené
dôvody súd žalobu žalobcu zamietol.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že
v konaní jednoznačne nepreukázal, že k odcudzeniu vecí došlo krádežou vlámaním tak, ako to
majú na mysli osobitné poistné podmienky poistenia pre prípad krádeže vlámaním, t.j. žalobca v
tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Súd neposudzoval v konaní trestnoprávnu rovinu veci, ale

vychádzal z poistných podmienok žalovaného. V zmysle osobitných poistných podmienok má poistený
povinnosť vstupné otvory (dvere) do bytu riadne uzamknúť a zabezpečiť proti neoprávnenému vniknutiu.
Ostatné otvory (mimo vstupných dverí do bytu) sú bežne zabezpečované proti neoprávnenému
vniknutiu prekážkou brániacou vniknutiu násilím, väčšinou bezpečnostným sklom s rámom, t.j. oknom.
Za dostatočné uzatvorenie okien sa považuje stav, kedy sú zvnútra zabezpečené uzatváracím
mechanizmom, ktorý vylučuje ich prekonanie zvonku bez použitia násilia. Ako svedok bol vypočutý X.

W., poverený príslušník PZ konajúci vo veci odcudzenia hnuteľných vecí z bytu žalobcu, ktorý sa vyjadril,
že nie je vylúčené, že obidve okná na byte žalobcu boli uzavreté. Takisto potvrdil skutočnosť, že polícia
v danom prípade pracovala len s teoretickými hypotézami, určitými pracovnými verziami, podľa ktorých
žalobca pravdepodobne ponechal pootvorené jedno krídlo okna v polohe vetrania, cez ktoré páchateľ
„vyháčkoval" druhé okno a tak vnikol do bytu žalobcu. Nebolo zistené žiadne mechanické poškodenie

okna, čo však v žiadnom prípade nevylučuje použitie neznámeho nástroja, ktorým je možné otvoriť
aj riadne uzavreté okno bez akéhokoľvek mechanického poškodenia. Neschopnosť polície zistiť akým
spôsobom vlastne došlo neznámym páchateľom k otvoreniu otvoru do bytu - okna však nemôže bez
ďalšiehoviesťkzáveru,ženedošlokvlámaniudobytužalobcunielenzpohľadutrestnoprávneho,aleajv
zmysle naplnenia definície vlámania v zmysle poistných podmienok o to viac, že samotná polícia vydala

uznesenie, ktoré je právoplatné a v ktorého odôvodnení polícia konštatuje, že vykonaným šetrením
bolo zistené, že doposiaľ nezistený páchateľ vykonal krádež vlámaním. Svedkyňa - dcéra žalobcu X.
D. uviedla, že u nich v domácnosti je bežným zvykom okná otvorené na vetračku zatvárať, nakoľko
bývajú pri hlavnej ceste a hluk z cestnej premávky ich ruší. Svedok - syn žalobcu X. D. uviedol, že
pokiaľ opúšťala byt jeho matka, dvere uzatvárala a predpokladá, že balkónové dvere ponechal otvorené

páchateľ krádeže. Z vyššie uvedeného je možné usudzovať, že všetky otvory do bytu žalobcu boli v
čase vzniku poistnej udalosti riadne zabezpečené proti neoprávnenému vniknutiu v zmysle poistných
podmienok, čo je možné vyvodzovať už len zo samotnej skutočnosti, že žalobca bol v tomto čase na
dovolenke v zahraničí a je nanajvýš nepravdepodobné, že by počas dlhodobej neprítomnosti v byte
nezachoval bežnú opatrnosť a riadne neuzatvoril a nezabezpečil vstupy do vlastného bytu. Pokiaľ ide o

rozsah vecí, ktoré sa v čase vzniku poistnej udalosti nachádzali v domácnosti, objektívne nie je možné
ustáliť inak, než výpoveďami osôb, ktoré v tejto domácnosti žili, t.j. výlučne rodinných príslušníkov, nie
iných osôb, ktoré domácnosť občasne navštevujú (napr. susedia) a už vôbec nie výpoveďami ostatných
osôb. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že rozsah odcudzených vecí bol špecifikovaný
žalobcom už pri výpovedi na polícii dňa 12.7.2014, takto bol zahrnutý i do žaloby a následne exaktne

potvrdený jedinou stabilnou členkou domácnosti žalobcu - dcérou X. na pojednávaní dňa 20.6.2017.
Žalobca teda v konaní preukázal rozsah odcudzených vecí, u ktorých si uplatňoval nárok na poistné
plnenie t.j. tých ktoré sa nachádzali v jeho byte v čase vzniku poistnej udalosti a ktoré mu boli
odcudzené. hodnotu vecí, ku ktorým nedisponoval nadobúdacími dokladmi, preukazoval s poukazom
na hodnotu rovnakých alebo obdobných vecí v danom mieste a v čase vzniku poistnej udalosti formou

internetových výpisov z príslušných webových portálov. i literatúra pri riešení problematiky uzatvárania
poistnej zmluvy zastáva názor, že výška poistného a teda i stanovenie výšky poistného plnenia sa
určuje odhadom hodnoty vecí v domácnosti. Túto sumu si určuje poistník. (In.: Fekete, Občiansky
zákonník, druhá časť, Veľký komentár. 2. diel, Bratislava : Eurokódex, 2011,2373 s.). Teda, ak žalovaný
namietal hodnotu odcudzených vecí, ktorých rozsah žalobca preukazoval vyššie uvedenými dôkaznými

prostriedkami a súd nemohol bez ďalšieho aplikovať úvahu vo vzťahu k vyčísleniu hodnoty týchto vecí
podľa predložených dokladov o cenách obdobných vecí žalobcom, mal nariadiť znalecké dokazovanie
na určenie ceny odcudzených vecí. Ustanovenia čl. 2 ods. 2 bod 2.2. písm. k) a čl. 4 bod 1.1. 1.3. a 1.4
(ako aj niektoré ďalšie) sú podľa názoru žalobcu navzájom rozporné, nakoľko prvé z nich úplne vylučuje
z poistného plnenia peniaze, klenoty a vkladné knižky, avšak zvyšné tri stanovujú maximálnu výšku

poistného plnenia pri vzniku poistnej udalosti na týchto veciach, ktoré majú byť z poistenia vylúčené
úplne. Podľa názoru žalobcu sú tak Zmluvné dojednania v tejto časti neurčité a nezrozumiteľné, čo vedie
k ich absolútnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka a zároveň čiastočnej
neplatnosti Zmluvných dojednaní s poukazom na ust. § 41 Občianskeho zákonníka. V takomto prípadesúd nemal do úvahy brať ustanovenia Zmluvných dojednaní postihnuté absolútnou neplatnosťou, ale
v prípade uplatnenia nároku na poistné plnenie za odcudzené klenoty aplikovať zákonnú úpravu. Na
základe uvedeného navrhol, aby Krajský súd Žilina rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 20.6.2017

sp. zn. 25Csp/75/2016-97 zmenil tak, že : Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.958,18 € s
úrokom s omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.11.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v plnej
výške. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, kde uviedla, že žalobcovi sa nepodarilo
preukázať zásadnú skutočnosť pre posudzovanú vec, a to, že došlo k prekonaniu prekážky v zmysle
poistných podmienok vzťahujúcich sa na poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. V zmysle čl. 3
Tabuľka č. 1 rozsah poistnej sumy - poistného krytia 100.001 - 300.000,- Sk zmluvného dojednania
pre poistenie domácnosti a rekreačnej domácnosti je požadovaný spôsob zabezpečenia. Žalovaný mal
za to, že balkónové dvere nie je možné považovať za okno, ale za vstupný otvor do domu (dvere),

ktoré neboli riadne uzamknuté. Vzhľadom na dôkaznú núdzu žalobcu však táto skutočnosť nebola
pre konanie relevantná, keďže v konaní sa žalobcovi nepodarila preukázať ani zásadná skutočnosť,
a to riadne uzatvorenie všetkých otvorov (okien) do bytu. Žalobca v konaní nedokázal jednoznačne
preukázať to, že došlo ku krádeží vlámaním a že z jeho strany boli splnené všetky zabezpečovacie
prostriedky v súlade s poistnými podmienkami. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mal žalovaný za

to, že nesplnením požiadaviek poistných podmienok nárok na poistné plnenie žalobcovi nevznikol a
Okresný súd Žilina, správne právne vec posúdil na základe vykonaných dôkazov a vydal právne správny
rozsudok. Otázku posudzovania hodnoty vecí považujeme za vzhľadom na uvedené skutočnosti v bode
I. za nadbytočnú. Napriek tomu uvádzame, že žalobca nedokázal splniť svoju zákonnú povinnosť, ktorá
je imanentnou súčasťou poistného plnenie a náhrady škody, a to určenie výšky škody, resp. úbytku

na majetku. Tvrdenia žalobcu o veciach nachádzajúcich sa v byte nemôžu byť dostatočným záverom
pre preukázanie ich existencie. Rovnako určenie hodnoty veci považuje žalovaný za nepreukázané.
Má za to, že v konaní nebola dostatočne preukázaná existencia vecí a ani ich hodnota. Teoretické
informácie uvedené v odvolaní vo vzťahu k definícii vlámania považuje za nadbytočné, v konaní bola
zásadná definícia vlámania, tak ako ju treba vykladať na účely poistného vzťahu medzi žalobcom a

žalovaným. Žalobca v konaní nedokázal jednoznačne preukázať to, že došlo ku krádeží vlámaním a
že z jeho strany boli splnené všetky zabezpečovacie prostriedky v súlade s poistnými podmienkami.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť máme za to, že nesplnením požiadaviek poistných podmienok nárok
na poistné plnenie žalobcovi nevznikol a Okresný súd Žilina, správne právne vec posúdil na základe
vykonaných dôkazov a vydal právne správny rozsudok. Otázku posudzovania hodnoty vecí považuje

vzhľadom na uvedené skutočnosti za nadbytočnú. Napriek tomu uviedol, že žalobca nedokázal splniť
svoju zákonnú povinnosť, ktorá je imanentnou súčasťou poistného plnenie a náhrady škody, a to určenie
výšky škody, resp. úbytku na majetku. Tvrdenia žalobcu o veciach nachádzajúcich sa v byte nemôžu
byť dostatočným záverom pre preukázanie ich existencie. Rovnako určenie hodnoty veci považuje za
nepreukázané. Pre hodnotu veci je zásadná ich amortizácia, opotrebenie a celková kondícia, vzhľadom

na túto skutočnosť nie je možné určiť hodnotu vecí. Odkaz žalobcu na rozsudok iného prvostupňového
súdu považuje za špekulatívny, keďže každý prípad je nevyhnutné posudzovať osobitne vzhľadom na
jeho okolnosti. Má za to, že v konaní nebola dostatočne preukázaná existencia vecí a ani ich hodnota.
Napriek tomu túto skutočnosť považuje za irelevantnú, keďže žalobca nesplnil zásadné skutočnosti na
to, aby mu mohlo byť poskytnuté poistné plnenie a teda mohla byť skúmaná hodnota vecí. Rovnako je

podľa žalovaného nadbytočné vyjadrenie k námietke žalobcu vo vzťahu k šperkom a hotovosti, napriek
tomu k nemu v stručnosti uviedol. Poukázanie žalobcu na nesúlad v poistných podmienkach považuje
žalovanýzaúčelový,ktorýnemôžeobstáť.Žalobcaopomenulzákladnúvec,ato,žezmluvnédojednania
sa majú vykladať ako celok vo vzťahu k všetkým ponúkaným poistným produktom, avšak nie všetky ich
časti sa aplikujú na všetky druhy poistenia. Už len letmý pohľad do zmluvných dojednaní preukazuje,

že základné poistenie domácnosti obsahuje aj možnosti pripoistenia, ktoré však v predmetnom prípade
nebolo nijako dojednané. V prípade, ak si žalobca chcel uplatňovať náhradu peňazí a šperkov, tak ad.
1 musel preukázať existenciu pripoistenia k základnému poisteniu domácnosti, ad. 2 následne musel
preukázať splnenie zabezpečenia podľa článku 3 Tabuľka č. 3 poistná suma - výška plnenia do 300.000,-
Sk. Žalobca nedokázal splniť ani jednu z týchto podmienok, a tak jeho úvahy v odvolaní považuje za

absolútne neopodstatnené. Žalobca nedokázal preukázať to, že mal dojednané pripoistenie Vzhľadom
na uvedené v predmetnom prípade nebolo dojednané pripoistenie základného poistenia, a tak žalobcovi
nevznikol nárok na poistné plnenie za odcudzené peniaze v hotovosti a klenoty. S poukazom na uvedenéžiadal žalovaný, aby Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súd Žilina sp. zn. 25Csp/75/2016 zo dňa
20.06.2017 ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré

ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Podstatnou okolnosťou z ktorej odvolací súd vychádzal pri posudzovaní prejednávanej veci bol
vzťah žalobcu a žalovaného, ktorý bol vzťahom poistným založeným poistnou zmluvou č. 6 556 111 061
Poistenie domácnosti zo dňa 29. 09. 2009. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňoval poistné plnenie,

na ktoré mu vznikol nárok z titulu škodovej udalosti z poistenia majetku, keď zo strany neznámeho
páchateľa došlo v byte žalobcu k trestnému činu krádeže vlámaním.

10.Vkonanípredsúdomprvejinštanciebolipredmetomposudzovania3základnéskutočnosti,ktoréboli
zároveň zo strany žalovaného rozporované; spôsob akým došlo k vniknutiu do bytu žalobcu a či sa naň

vzťahuje poistenie, vyčíslená hodnota odcudzených vecí ako aj to, či na všetky veci uvedené v žalobe sa
dojednané poistenie vzťahuje. Vo vzťahu k týmto otázkam bolo zamerané aj vykonávané dokazovanie.

11. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súdneho spisu a na základe vykonaného dokazovania sa
odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a dôvodmi zamietnutia žaloby, keďže skutočnosť,

že došlo ku krádeží vlámaním a teda páchateľ musel prekonať prekážky chrániace vec pred krádežou,
nebola v konaní preukázaná. S poukazom na túto skutočnosť nebola splnená základná podmienka pre
priznanie poistného plnenia a ktorej nesplnenie potom vylučovalo, aby súd podanej žalobe vyhovel.
Rovnako nebolo možné dať žalobcovi za pravdu, ani v otázke uplatneného nároku na peniaze a klenoty,
ktoré mali byť pri krádeži odcudzené, nakoľko nebolo preukázané, že dojednané poistenie sa vzťahovalo

aj na tieto veci a zároveň nebolo preukázané pripoistenie týchto vecí.

12. Žalobca v podanom odvolaní vznášal námietky voči právnym záverom súdu prvej inštancie ako aj
k vykonanému dokazovaniu, pričom možno povedať, že išlo o opakovane uvádzané skutočnosti, ktoré
už boli obsahom písomných podaní, ktoré žalobca robil v priebehu konania, či obsahom jeho výpovedí

uskutočnených na pojednávaniach, na ktoré súd v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaným spôsobom
reagoval a vysporiadal sa s nimi.13. Na základe vykonaného dokazovania musel odvolací súd ustáliť, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a sa mu nepodarilo preukázať, že k poistnej udalosti došlo krádežou vlámaním, že uzavretá
zmluvaopoistenídomácnostisavzťahujeatedapredmetompoisteniasúajpeniazeaklenotyanakoniec

sa mu nepodarilo preukázať ani hodnotu vecí a samotného poistného plnenia, ktoré si podanou žalobou
uplatňoval.

14. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa
stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací súd

neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto
napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, a

preto odvolací súd priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Ďalej o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)