Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/350/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113204530
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113204530.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Bratislava,
Panenská 7, zastúpený JUDr. Marekom Czompolym, advokátom so sídlom Bratislava, Ventúrska
16, proti odporcovi: Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., R. E. XXX, o zaplatenie sumy 592,56
eura s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 13. augusta 2013, č. k. 19Ro/57/2013-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) napadnutým uznesením zo dňa 13. 08. 2013, č. k.
19Ro/57/2013-74 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 do konania na stranu odporcu
vedeného pod sp. zn. 19Ro/57/2013. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 93 ods.

1, 2, 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že navrhovateľ
sa písomným návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 12. 02. 2013
domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 592,56 eura s príslušenstvom a náhrady
trov konania. Podaním zo dňa 13. 03. 2013 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, že vstupujú do predmetného konania ako vedľajší účastník. Podaním zo dňa 26. 07. 2013
vzniesol navrhovateľ námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v skrátenom konaní a poukázal

na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 207/2011 zo dňa 10. 01. 02012. Vzhľadom k tomu,
že ide o skrátené konanie (konanie o vydanie platobného rozkazu), má odporca možnosť podať proti
vydanému platobnému rozkazu odpor a tým sa brániť voči účinkom rozhodnutia súdu. Rovnako súd
poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu, že pomoc v konaní zo strany vedľajšieho účastníka sa
môže v skrátenom konaní prejaviť najskôr, ak by sám odporca podal odpor, čo sa v danom prípade
nestalo, keďže ešte nedošlo k vydaniu platobného rozkazu. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd

rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podalo v zákonnej lehote odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, žiadajúc odvolací súd, aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že odvolací súd vstup Združenia
do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu pripustí. Poukázal na skutočnosť, že v
predmetnej právnej veci došlo k pochybeniu na strane súdu, keď predmetný spor zo spotrebiteľskej

zmluvy zaradil do registra skráteného konania „Ro“. S odvolaním sa na prílohu I časť II B bod 1 písm.
c) a prílohu I časť II J vyhlášky MSSR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy mal za to, že predmetná právna vec
nemala byť zaradená do registra skráteného konania „Ro“, ale do registra „C“. Následne sa v registri „C“
musí vykonať ex offo súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok, a to aj za účasti vedľajšieho
účastníka v konaní.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
uviedol, že toto Združenie namietalo, že súd pochybil, keď nesprávne zaradil predmetný spor doregistra skráteného konania „Ro“, pričom podľa Spravovacieho a kancelárskeho poriadku sa spory zo
spotrebiteľských zmlúv zapisujú do registra „C“. vzhľadom k uvedenému mal za to, že predmetná vec
mala byť zaradená do registra „C“, kde mala ex offo prebehnúť súdna kontrola neprijateľných zmluvných

podmienok, a to aj za účasti vedľajšieho účastníka v konaní. Navrhovateľ poukázal na to, že nie je
podstatné, do akého registra je vec pridelená pri doručení žalobného návrhu na súd vzhľadom k tomu, že
v registri „Ro“ nemusí súd vydať platobný rozkaz v prípade, ak uzná, že na to nie sú splnené podmienky,
a teda aj vtedy, ak súdnou kontrolou zistí, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. V registri „C“ však súd môže rozhodnúť aj platobným rozkazom. Z uvedeného dôvodu bol

argument Združenia bezpredmetný. Rozhodnutie súdu teda navrhovateľ považoval za vecne správne a
s odôvodnením tohto rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil. Záverom si navrhovateľ uplatnil náhradu
trov konania, na náhradu ktorých žiada zaviazať Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
a to vo výške 55,46 eura za 1 úkon v hodnote 38,18 eura + 8,04 eura režijný paušál + 20 % DPH.
Zdôraznil, že trovy konania zavinilo výlučne predmetné Združenie bez vedomia odporcu a tieto trovy by
inak nevznikli, pričom mal za to, že by bolo nespravodlivé požadovať náhradu trov od odporcu, ktorý ich

svojím konaním nijako nezavinil a ktorý o konaní Združenia ani nemal vedomosť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221
ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.

V danej veci bol súdu prvého stupňa dňa 12. 02. 2013 doručený návrh navrhovateľa na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie sumy 592,56 eura s príslušenstvom titulom nesplácania pohľadávky,
ktorá vznikla na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom
dňa 03. 10. 2002. Procesným úkonom zo dňa 13. 03. 2013 oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenie).

Výzvou zo dňa 15. 04. 2013 vyzval súd navrhovateľa, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy
špecifikoval žalovanú sumu 592,56 eura, pretože odporca vyčerpal z úverového rámca sumu 2 384,02
eura, avšak uhradil sumu 3 476,29 eura. Zároveň žiadal oznámiť, čo predstavuje rozdiel vo výške 1
092,27eura.Dňa30.07.2013doručilnavrhovateľsúduprvéhostupňanámietkuprotivstupuvedľajšieho
účastníka do konania. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie, ktorým nepripustil vstup

vedľajšieho účastníka - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania na stranu odporcu.
Podľa § 93 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo

na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 221 ods.1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.
Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné
predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených
záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vždy aj vtedy, ak hrubé vady v postupe
prvostupňového súdu spôsobili, že účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred
súdom. Prvoradou povinnosťou súdu je totiž zabezpečiť svojou činnosťou výkon spravodlivosti tak,

aby nedošlo k jej odopretiu. Súdny proces musí byť jednou zo záruk zákonnosti, v rámci ktorej musí
byť zabezpečená právna istota pri aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie
spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky,
resp. čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.V danej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere, a teda
právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Legitimácia na vstup Združenia

ako vedľajšieho účastníka do konania je vyvodzovaná nie z jeho právneho záujmu na výsledku sporu,
ale vyplýva priamo zo zákona a to z ust. § 93 ods. 2 OSP, keďže predmetom jeho činnosti je ochrana
práv spotrebiteľa podľa osobitného zákona. Keďže navrhovateľ namietal prípustnosť vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, súd prvého stupňa rozhodoval o prípustnosti jeho vstupu do konania na strane
odporcu.

I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný
úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má
bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné
právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Sama skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého
konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho
ešte neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci túto vôľu vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky.

Ani samotný status takejto právnickej osoby vyplývajúci z § 93 ods. 2 OSP ešte neznamená, že jej
vstup do konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky je vždy prípustný. V zmysle vyššie
uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že
určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili.
Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka

do konania (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 7. novembra 2013 sp. zn. 3 Cdo 280/2013).

Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane
v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho
súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane

účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá
zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do
konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci
môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2013 sp. zn. 3 Cdo 188/2012).

Postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti účastníkov konania konať pred súdom, pretože
súd rozhodol o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky, keďže súd prvého stupňa nedoručil oznámenie Združenia o jeho vstupe do konania ani
jednému z účastníkov konania. V tomto smere je následne potrebné poznamenať, že ani uznesenie,
ktorým súd vo veci rozhodol a taktiež ani odvolanie Združenia a vyjadrenie navrhovateľa k podanému

odvolaniu nebolo doručené odporcovi. Na č. l. 86 súdneho spisu sa nachádza Výzva na podanie
vyjadrenia k odvolaniu, ktorá je adresovaná na G., avšak z obsahu spisu nijako nevyplýva, z akého
dôvodu mala byť výzva v predmetnej veci doručovaná tomuto adresátovi. Navyše ako doklad o
doručovanívspiseniejezaloženádoručenka,atakniejezrejmé,akélistinybolipredmetomdoručovania
a či toto doručovanie aj bolo uskutočnené.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým nepripustil vstup vedľajšieho
účastníka na strane odporcu, je predčasné. Súd musí vždy účastníkov konania právne relevantným
spôsobom upovedomiť o procesnom úkone fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá prejavila vôľu vstúpiť
do konania ako vedľajší účastník. Súd musí mať jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník

v konaní podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či účastník neprejavil nesúhlas s vedľajším
účastníctvom a následne zákonu zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný
procesný úkon účastníka konania.
K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že konanie majúce povahu tzv. skráteného
konania nadobudne atribúty sporového konania až včasným podaním odôvodneného odporu odporcu,

v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie. Až po takomto procesne účinne
uplatnenom úkone odporcu môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v
konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v
prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 OSP), prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich
mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho

účastníctva podľa § 93 ods. 1 OSP). Ustanovenie § 172 ods. 9 OSP pri tom ukladá súdu povinnosť
nevydať platobný rozkaz na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, ak zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky. Treba tiež dodať, že rozdeľovanie spisov do jednotlivých súdnych registrov
(„Ro“, „C“, atď.) je internou záležitosťou súdu, nemajúcou vplyv na právne posudzovanie veci.S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého
stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.