Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 7, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 30Cb/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116213304
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1116213304.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: SOS Eurocar s.r.o. so sídlom Drieňová 1/B, 821 01

Bratislava, IČO: 47 451 041, zast. Mgr. Miroslav Golian, advokát so sídlom Budatínska 16, 851 05
Bratislava proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s. so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO:
00 653 501 o zaplatenie istiny vo výške 2 042,23 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 20.06.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2 042,23 EUR s úrokom z omeškania v zákonom
stanovenej výške a náhrady trov konania z dôvodu nevyplatenia poistného plnenia.

2. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 09.03.2016 o7.30 došlo k dopravnej nehode na
Rusovskej ceste v Bratislave, tak že motorové vozidla D. B. EČ: BA XXX UJ patriaci T. P. nar.

XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX Q. (ďalej aj ako „MV“), spôsobil dopravnú nehodu , ktorú aj zavinil
s motorovým voidlom K. K EČ:MA XXX CD, ktorého vlastníkom je J. F., s trvalým bytom F. ulica 3, XXX
XX P.. Obaja účastníci dopravnej nehody boli poistení u žalovaného č. poisty T. P. XXXXXXXXXX, č.
poistky J. F. X XXXXXX XXX.

3. Majiteľ motorového vozidla D. B. EČ: Ba XXX UJ - T. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX 04
Bratislava splnomocnil 09.03.2016 žalobcu na zastupovanie pri všetkých právnych úkonov súvisiacich s

uplatňovaním náhrady škody, ktorú splnomicniteľ utrpel na základe ustanovení zákona č. 381/2001 Zz.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalovaný predmetnú poistnú udalosť evidoval pod č. 910813 0916.

4. V zákazkovom liste vytvorenom 09.03.2016 so špecikáciou MV s uvedením čísla poistnej udalosti a
poisťovne - žalovaného. V zákazkovom liste je uvedený súhlas pánaX. Po P. ( vlastníka MV) s opravou
MV a so súhlasom p.P. že uhradí náklady súvisiace s opravou MV, ktoré neuhradí poisťovňa.

5. Po zrealizovaní opravy MV, žalobca vystavil dňa 18.03.2016 faktúru č. 16009 na sumu 2 207,23
EUR na meno p. T. P. s lehotou splatnosti 25.03.2016. Dlžná suma žalovaným vyplatená nebola, išlo
o sumu poníženú o spoluúčasť vo výške 165 EUR, a žalobcovi 31.03.2016 doručil list „ vyrozumenie“,ktorým žiadal poistený žiadol o doplnenie dokladov. Následne bolo žalobcom zistené, že listom zo dňa
28.04.2016 žalovaný oznámil žalobcovi aj poistenému p. P., že poistné plnenie na základe faktúry č.
16009 ponížené o spoluúčasť teda sumu 2 042,23 EUR vyplatil priamo p. P.. Žalobcovi nebol zo strany

žalovaného objasnené, na základe akých dôvodov plnil priamo poistenému.

6. Žalovaný do dňa podania žaloby nebol vyzrozumený z akého dôvodu žalovaný plnil poistné plnenie
(náhraduškody)priamopoistenému,napriekexistujúcejplnejmocipričommázato,žežalobcovivznikol
nárok aj na úrok z omeškania.

7. Súd v predmetnej právnej věci vydal platobný rozkaz v konaní č. 30 Cb/93/2016-20 dňa 21.06.2017,
voči ktorému v zákonnej lehote podal odôvodnený odpor žalovaný.V dôsledku uvedeného bol vydaný
platobný rozkaz zrušený, uznesením zo dňa 11.08.2017, v konaní č. 30 Cb/93/2016 -37.

8. Žalovaný odpor odôvodnil tým, že medzi poškodeným p. V. P. a spoločnosťou P. Eurocar s.r.o.,

vznikol zmluvný vzťah, pričom žalovaný nie je účastníkom tohto zmluvného vzťahu. Dňa 18.3.2016 bola
spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s doručená žiadosť o bezhotovostnú platbu za opravu (krycí list). V
zmysle uvedenej žiadosti „Dolu podpísaný T. P. Vás týmto žiadam o poukázanie poistného plnenia z
poistnej udalosti zo dňa 9.3.2016 na mojom vozidle továrenskej značkyL. priamo na účet opravcu P. V.
s.r.o. XXXXXXXXXX/XXXX.“ Ďalej podľa uvedenej žiadosti „Zároveň sa zaväzujem, že prípadné položky

nesúvisiace s poistnou udalosťou - t.j. vykonané práce alebo materiál opravcom dodaný nad rámec
poškodenia vozidla zisteného a priznaného pracovníkom poisťovne, ako aj dojednanú výšku spoluúčasti
a DPH (v prípade platiteľov DPH) uhradím priamo opravcovi pred prebratím vozidla od opravcu“.
Žalovanému nie je zrejmé, aký subjekt žiadosť o bezhotovostnú platbu za opravu/krycí lis podpísal,
keďže pri podpise žiadateľa je pečiatka opravcu spoločnosti SOS Eurocar s.r.o. V rámci šetrenia poistnej

udalosti boli porovnané podpisy p. X.X.XXXX. P. nachádzajúce sa na zázname o dopravnej nehode a
na predloženom plnomocenstve zo dňa 9.3.2016. Porovnaním podpisov bolo zistené, že
30Cb/93/2016-63

je možné mať pochybnosti ohľadom totožnosti týchto podpisov. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal

v rámci likvidácie poistnej udalosti predložiť plnomocenstvo udelené splnomocnencovi spoločnosti SOS
Eurocar s.r.o. s úradne osvedčeným podpisom splnomocniteľa. Musíme konštatovať, že plnomocenstvo
s overeným podpisom splnomocniteľa žalovanému v rámci likvidácie nebolo doručené. Vzhľadom na
pochybnosti ohľadom subjektu, ktorému malo byť poistné plnenie poukázané pracovník oddelenia
likvidácie telefonicky kontaktoval poškodeného p. T. P.. Poškodený p. T. P. výslovne uviedol, že si neželá,

aby bolo poistné plnenie vyplatené na bankový účet opravcu spoločnosti SOS Eurocar s.r.o. z dôvodu,
že autoservis vykonal opravu s vadami. U. p. T. P. oznámil žalovanému, že si želá uhradiť plnenie na svoj
bankovýúčet,nazákladečohozaslalžalovanémulist„zaslanieč.účtu“.Žalovanýmázato,žepostupoval
správne, keď v rámci likvidácie poistnej udalosti poukázal plnenie priamo poškodenému na základe jeho
žiadosti. Podľa názoru žalovaného si má žalobca uplatňovať nárok na zaplatenie fakturovanej sumy od

p. T. P., keďže p. T. P. si od žalobcu objednal vykonanie opravy motorového vozidla. Z dôvodu, že medzi
žalobcom a žalovaným nie je žiadny zmluvný vzťah a rovnako neexistuje ani právny titul, na základe
ktorého by mohol žalobca od žalovaného plnenie žiadať, žalovaný namieta pasívnu vecnú legitimáciu
v spore.

9. Súd vo veci nariadil pojednávania na termíny: 09.04.2018, 07.05.2018, za účasti právneho zástupcu
žalobcu a žalovaného, s výnimkou pojednávania zo dňa 07.05.2018, na ktoré sa PZ žalobcu ospravedlnil
a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. V rámci pojednávania súd vykonal dokazovanie
výsluchom strán sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi.

9.1. PZ žalobcu trval na tom, že konaniu žalovaného bolo neštandardné, napriek predloženej plnej
moci plnil inej osobe ( splnomocniteľovi). Pričom plnomocenstvo má všetky náležitosti platného právního
úkonu.

9.2. Žalovaný uviedol, že rešpektoval vôľu poistenca nebyť zastúpený v konaní, pochybnosť vznikla pri

realizovaní bezhotovostnej platby, kde sa likvidátorovi podpis poistenca javil sporný. Žalovaný namietal
v konaní nedostatok pasívnej legitimácie, pričom zotrvával na svojich vyjadreniach v písomnej forme,
založených do súdneho spisu.10. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi takto: list PZ žalobcu žalovanému zo dňa 06.05.2016, Zápis o
poškodení vozidla k škodovej udalosti č. PZ 9137094186, Vyrozumenie, Zaslanie dokladu z 03.05.2016,
faktúra č. 16009, Záznam o dopravnej nehode, Plnomocenstvo, Zákazkový list opravy, oznámenie o

výške poistného, zaslanie účtu p. P., Žiadosť o bezhotovostnú platbu / krycí list/ z 18.03.2016, Čestné
prehlásenie s týmto zistením:

Zvyrozumenia,list31.03.2016žalovanýuvádza,žehokontaktovalpoistenýspožiadavkoudodatočného
doplnenia podkladov, požiadal o dočasné pozastavenie likvidácie.

Z faktúry č. 16009 z 18.03.2016 vyplynula cena opravy motorového vozidla v sume 2 207,23 EUR.

Z Plnomocenstva udeleného p. P. žalobcovi vyplynulo, že žalobca je oprávnený zastupovať poisteného
pri všetkých právnych úkonoch súvisiacich s uplatňovaním náhrady škody, ktorú splnomocniteľ utrpel pri
prevádzke motorového vozidla v súvislosti s poistnou udalosťou registrovanom pod č. 9108130916.

Oznámenie o výške poistného plnenia bolo adresované p. XX.XX.XXXX.s výpočtom poistného plnenia,
dňa 28.04.2016.

Z Čestného prehlásenia p. U., zamestnanca žalovaného vyplynulo, že pri overovaní požadovaného

smerovania platby bola vyslovená požiadavka na pozastavenie realizácie úhrady servisu, nakoľko
oprava MV bola vykonaná nekvalitne.

Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka p. P., a to z dôvodu hospodárnosti konania s ohľadom na merito
konania, kedy svedecká výpoveď bola plnohodnotne nahradená listinnými dôkazmi.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh .“

Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby
zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 CSP „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 CSP “Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

11. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako „ ObZ“) „ Tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s

podnikaním.“ ods. 2. „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 ObZ „ Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.“

30Cb/93/2016-64

Podľa ustanovenia § 265 ObZ „ Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.“Podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb - Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „ OZ
“) cit: „ (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých

na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.” Na základe uvedeného
je osvedčené, že za spôsobenú škodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného u
žalovaného.”

Podľa ustanovenia § 415 OZ „ Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.“

Podľa ustanovenia § 31 OZ „ (1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou
osobou.Splnomocniteľudelízatýmtoúčelomplnomocenstvosplnomocnencovi,vktoromsamusíuviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. (2)

Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu
orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.“

Podľa ustanovenia § 32 OZ „ (1) Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí,
že koná vo vlastnom mene. (2) Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia

zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi,
ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe
osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. (3) Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo
musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých
sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný,

sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.“

Podľa ustanovenia § 33 OZ „ (1)Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z
plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ
neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo

sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. (2) Ak splnomocnenec pri konaní
prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva,
je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez
zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez
plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku,

alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. (3) Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou
sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.“

Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 OZ „ Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo
splnomocniteľ.“

Podľa ustanovenia § 33b ods. 4,5,6 OZ „ (4) Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi
známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie
sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť. (5) Ak
splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže

sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním
splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela. (6)
Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný
urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu
na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo,

pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.“

Podľa ustanovania § 788 ods. 1 OZ cit: “ (1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.”

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj ,,zákon o PZP“ alebo ,,zákon o povinnom zmluvnom poistení“), „ Tento zákon upravuje povinnézmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len
„poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).“

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o PZP “ Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.“

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o PZP „ Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.“

12. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého
rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd mal za preukázané existenciu vzťahu založeného
na povinnosti žalovaného nahradiť škodu vzniknutú na motorovom vozidle spolu s úrokom z omeškania

vyplývajúceho z poistného vzťahu.

13. Súd zisťoval vecnú legitimáciu strán sporu na námietku žalovaného voči nedostatku pasívnej
legitimácie v konaní. Z teórie práva podporené ustálenou judikatúrou platí, že vecná legitimácia je
teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného a

niekedy aj z procesného práva, ktorý v
30Cb/93/2016-65

konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní resp. exekúcii. Vecná legitimácia
vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá je nositeľom

tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia v konaní, má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník
konania, ktorý je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná
legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa v priebehu konania ukáže, že žalobcovi patrí právo z
hmotnoprávneho vzťahu, súd vyhovie jeho žalobnému návrhu, v opačnom prípade jeho návrh zamietne.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každéhosúdnehokonania.Súdvecnúlegitimáciuskúmavždyajbeznávrhuaajvprípade,žejužiadenz
účastníkovkonanianenamieta(rozsudokNajvyššiehosúduSRz29.júna 2010,sp.zn.2Cdo205/2009).

14. Spornosť v tomto konaní je v posúdení konania žalovaného, ktorý plnil nie splnomocnencovi,
konajúcemu na základe generálnej plnej moci vystavenej poisteným p.P. dňa 09.03.2016, ale priamo
poistenémXX.XX.XXXX. ktorý písomne upozornil poisťovňu ( svojho zmluvného partnera) aby, sa plnilo
na účet ním uvedený v oznámení doručenom poisťovni z časovej chronológie úkonom vykonaným pred

realizáciou platby pojistného plnenia, to bolo oznámené 28.04.2016.

15. Súd sa vysporiadal s predmetom nároku - poistné plnenie, na ktoré si uplatňuje právo na plnenie
žalobca tak, že námietku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní uznal v celom rozsahu s tým, že
žalovaný nie je povinný plniť v prospech žalobcu, nakoľko zmluvným partnerom - zmluvnou stranou

v poistnom vzťahu je poistený p. P.. Žalovaný vystupoval v pozícii splnomocneného zástupcu na
základe právneho úkonu Plnomocenstva zo dňa 09.03.2016 s vymedzením okrem iného plnenia v
súvislosti s pojistnou udalosťou registrovanou pod č.9108130916 vrátane prijatia pojistného plnenia,
resp. akáhokoľvek finančných nárokov.

16. Z teórie občianskeho práva v súlade s paragrafovým znením v ustanoveniach § 31- 33b zákona
č. 40/1064 Zb. Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou
alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v
ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri plnomocenstve udelenom právnickejosobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento
orgán udelí plnomocenstvo. Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí,
že koná vo vlastnom mene. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia

zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi,
ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe
osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný
priamo splnomocniteľ.
Plnomocenstvo zanikne

§ vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
§ ak ho splnomocniteľ odvolal,
§ ak ho vypovedal splnomocnenec,
§ ak splnomocnenec zomrie.
Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom
právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy,

ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu. Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva
plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.

17. Súd pri hodnotení predmetného právne vzťahu, zobral na zreteľ ustanovenie § 33b ods. 4 OZ
„ Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako

keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní
plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.“ § 33 ods. 5 „ Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že
udelil plnomocenstvo splnomocnencovi na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania
plnomocenstva, len ak jej toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba
v čase konania splnomocnenca o tomto odvolaní vedela.“ V súlade s citovaným právnymi predpismi

- ustanoveniami § 33b OZ, súd vyhodnotil konanie splnomocniteľa p.S.vo vzťahu k žalobcovi ako
splnomocnencovi a žalovanému ako tretej osobe tak, že písomným oznámením - žiadosti o plnenie
v prospech účtu p.P., jasne určito a zrozumiteľne prejavil vôľu zaslať bezhotovostné plnenie na ním
označené platobné miesto/ č. účtu. Žalovaný ako zmluvná strana p.XX. Na a ako povinný konal správne,
obozretne a v súlade so zmluvným dojednaním ak poistné plnenie zaslal poistenému. V súlade s

citovanými ustanoveniami OZ je pravdou , že zo vzťahu splnomocnenia § 32 ods. 2 OZ vyplýva, že ak
splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva
a povinnosti priamo splnomocniteľovi, v danom prípade opravneným z poistného plnenia zostáva teda
p. P..

18. Na základe uvedeného, vedúc sa vecnou argumentáciou podloženou citovanými právnymi
predpismi, súd má za to, že nebol preukázaný súdu právnym úkon, ktorým by žalovaný ako
splnomocnenec prevzal/ vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným ako poisťovňou ohľadne poistného
plnenia, preto mu nárok na poistné plnenie priamo nevznikol. Pokiaľ splnomocniteľ učinil zmenu
platobného miesta, konal vo vzťahu k žalovanému oprávnene, preto tento jeho právny úkon požíva

právnu ochranu a činí žalovaného v tomto konaní za nie pasívne legitimovaného.

19. Keďže žalobca v žalobe označil za povinného osobu, ktorej neprináleží povinnosť plniť v prospech
žalobcu ohľadne žalobou uplatneného nároku, na základe preukázaných dôvodov, súd žalobu ako
nedôvodnú pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného zamietol v celom rozsahu.

20. Súd dospel k záveru, že žaloba voči žalovanému je nedôvodná v celom rozsahu keďže žalobca
nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku a to z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, ktorý v tejto veci nie je nositeľom tvrdenej povinnosti ako účastníka konania
vyplývajúceho z hmotného práva, t. j. nemá pasívnu vecnú legitimáciu vyplývajúcu z hmotného práva,

o ktorých právach sa v konaní rozhoduje, a preto žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi
žalovanú sumu s príslušenstvom.

21. Súd má za to, že v danom prípade je aplikovateľný aj názor uvedený rozhodnutí Ústavného súdu
Českej republiky, sp.zn. II ÚS 2221/2007: „Soud musí nejen respektovat právo, ale aj jeho výklad a

aplikace musí směřovat k výsledku spravedlivému. Právo
30Cb/93/2016-66musí být především nástrojem spravedlivosti, nikoli souborem právních předpisu, které jsou mechanicky
a formalisticky aplikovány bez ohledu na smysl a účel toho kterého zájmu chráneného příslušnou
normou.“ V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia

žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré súd v tomto prípade mal
za preukázané a nesporné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu
zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku ( ďalej aj ako „ CSP“) cit “ O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.” Keďže v konaní bol úspešný žalovaný v súlade so zásadou
úspechu v konaní podľa ustanovenia § 255 CSP, mu prislúcha nárok na náhradu trov konania, ktorý
mu súd priznal v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods.

2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ako je to uvedené vo výroku toho
rozsudku.

Poučenie:

: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).