Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313216384
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313216384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu H.. X. S., nar. XX.XX.XXXX,
podnikateľa podnikajúceho pod obchodným menom H.. X. S. I. W. s miestom podnikania v Z., na ul. R.
č. 8, právne zastúpeného X.. Bernardom Medárom, advokátom so sídlom v Humennom, na ul. Dubovej
č. 4, proti žalovanému Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Z., na ul. S. Č.. X, právne zastúpenému
X.. I. U., advokátkou so sídlom v Humennom, na ul. Laboreckej č. 1896/58, o zaplatenie sumy 15.720,20
Eur, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 21.09.2017
č.k. 6C 130/2013 - 156 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi priznal vo vzťahu k
žalovanému náhradu trov konania vedeného pod sp. zn. 6C 200/2008 o vydanie motorového vozidla v
celom rozsahu. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal náhradu trov konania vedeného pod sp. zn.
6C 130/2013 o zaplatenie sumy 15.720,20 Eur s prísl. v celom rozsahu.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom zo dňa 22.01.2013 č.k. 6C 200/2008
- 509 bolo žalovanému uložené vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo alebo mu zaplatiť sumu
11.617,87 Eur so 14,25 %-ným úrokom z omeškania od 01.08.2007 do zaplatenia. V časti týkajúcej sa
zaplatenia 14,25 % úroku z omeškania za obdobie od 29.12.2005 do 31.07.2007 súd prvej inštancie
konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil. Nárok žalobcu na zaplatenie obvyklého nájomného vo
výške 15.720,20 Eur alternatívne na zaplatenie sumy 9.113,40 Eur za neoprávnené držanie a užívanie
osobného motorového vozidla vylúčil na samostatné konanie. Ďalej vyslovil, že o trovách konania

rozhodne v konečnom rozhodnutí. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 30.09.2013 č.k. 7Co
68/2013 - 542 potvrdil rozsudok s výnimkou výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie a
odmietol odvolanie proti výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie. Rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania prenechal konečnému rozhodnutiu vo veci. Rozsudok Okresného súdu Humenné
vydaný vo veci 6C 200/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť
dňa 28.10.2013. V dôsledku uvedeného predmetom konania v prejednávanej veci tak zostal nárok
žalobcu na zaplatenie obvyklého nájomného vo výške 15.720,20 Eur alternatívne na zaplatenie sumy

9.113,40 Eur za neoprávnené držanie a užívanie osobného motorového vozidla.

3. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenieprávnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie. Dôkazná povinnosť je pritom na žalobcovi.

4. Žalobca uplatňoval ako škodu rozdiel v cene motorového vozidla v čase predaja dňa 28.12.2005 a v
čase, keď sa žalovaný snažil žalobcovi motorové vozidlo odovzdať dňa 13.11.2013. V jednom zo svojich
podaní žalobca uvádzal aj to, že by mohlo ísť o rozdiel v cene v čase, keď vyzval žalovaného na vrátenie
motorového vozidla pred odstúpením od kúpnej zmluvy a v čase pokusu žalovaného vozidlo vrátiť.
Kúpna cena motorového vozidla, ako to vyplynulo zo spisu Okresného súdu Humenné vedeného pod

sp. zn. 6C 200/2008 bola dohodnutá na sumu 350.000,- Sk, t.j. na sumu 11.617,87 Eur. Žalobca predložil
do konania znalecký posudok, kde všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu 13.11.2013 bola
znalcom určená na čiastku 3.602 Eur. Podľa znaleckého posudku predloženého žalovaným, všeobecná
hodnota toho istého motorového vozidla k rovnakému dátumu mala predstavovať sumu 5.652 Eur.
Výšku škody však nie je možné určiť matematickým odpočítaním všeobecnej ceny motorového vozidla
k 13.11.2013 od kúpnej ceny. Medzi stranami sporu bola kúpna zmluva uzatvorená dňa 28.12.2005

a žalobca od tejto kúpnej zmluvy odstúpil listom z 22.12.2008. Žalovaný teda v čase od 28.12.2005
do 22.12.2008 užíval motorové vozidlo na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy, nakoľko žalobca
mohol odstúpiť len od platne uzatvorenej zmluvy. Teda žalovaný v tomto období neporušil žiadnu právnu
povinnosť a nemohol žalobcovi spôsobiť škodu. Pri určení výšky škody nemožno vychádzať z ceny
motorového vozidla v čase uzatvorenia zmluvy. Bolo by možné vychádzať z ceny motorového vozidla,

ktorú malo v čase odstúpenia od zmluvy. Hodnotu motorového vozidla k tomuto dátumu žiadna zo
strán nepreukázala. Žalobca v jednom zo svojich podaní síce uviedol, že škodou by mal byť rozdiel
medzi cenou motorového vozidla v čase, keď žalobca vyzval žalovaného ešte pred odstúpením od
kúpnej zmluvy na vrátenie vozidla a cenou stanovenou k 13.11.2013, avšak v tomto smere žiaden dôkaz
nepredložil, ani nenavrhol takýto dôkaz vykonať.

5. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a
ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Ide o zmenšenie majetku
poškodeného. Škodu, tak ako si ju uplatnil žalobca, nemožno vyčísliť jednoduchým rozdielom v cene
motorového vozidla, či už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy alebo v čase odstúpenia od zmluvy, s cenou

vozidla ku dňu 13.11.2013, lebo hodnota motorového vozidla by sa znižovala prirodzenou amortizáciou
ajvtedy,akbyvozidloužívalsamotnýžalobca.Žalobcanepreukázalreálnuvýškuškody,ktorúuplatňoval
ako rozdiel v cene motorového vozidla v čase, keď ho žalovanému odpredal a v čase, keď mu žalovaný
chcel toto motorové vozidlo vrátiť. Nakoľko žalobca nepreukázal výšku škody, čo je jeden z predpokladov
na priznanie nároku na náhradu škody, ostatné predpoklady sa už nehodnotili. Preukázanie výšky škody

žalobcom je nevyhnutným predpokladom k tomu, aby nároku na náhradu škody mohlo byť vyhovené.
V tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

6. Žalobca si uplatňoval aj škodu vo výške ušlého zisku.

7. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v
tom, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré
sa dalo očakávať pri pravidelnom chode veci.

8. Žalobca žiadal škodu vo forme ušlého zisku od 01.07.2007 do 28.10.2013. Poukazoval na list,
ktorým žalovaného vyzval pred odstúpením od zmluvy na vrátenie motorového vozidla. Tento list je
však z 26.07.2007 a samotný žalobca stanovil lehotu na vrátenie motorového vozidla najneskoršie do
10.08.2007. Teda žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, ani nepreukázal, prečo uplatňuje ušlý zisk
už od 01.07.2007. V niektorých podaniach tento ušlý zisk požadoval od 01.08.2007. Ušlý zisk vyčíslil

vo výške obvyklého nájomného, pričom poukázal na obvyklé nájomné, za ktoré prenajímali motorové
vozidlá podnikateľské subjekty, ktoré mali prenájom motorových vozidiel v predmete svojej činnosti.
Poukázal na to, že obvyklá cena prenájmu bola zhruba 500,- Sk na jeden deň. Do konania ale žalobca
predložil zoznam prenájmu motorových vozidiel bez uvedenia obdobia, kde cena prenájmu na jeden
deň bola od 24 Eur do 50 Eur. Nepredložil teda žiaden dôkaz o tom, za akú cenu sa motorové vozidlá

prenajímali v čase od 01.07.2007 do 28.10.2013. Matematicky výšku škody za obdobie od 01.07.2007
do 28.10.2013 vypočítal tak, že počet dní vynásobil sumou 16,60 Eur. Nepredložil žiaden dôkaz, za
akú sumu by ako fyzická osoba motorové vozidlo skutočne prenajal. Nebolo možné vychádzať z ceny
prenájmu, na ktorú žalobca poukazoval, lebo išlo o prenájom motorových vozidiel podnikateľskýmisubjektmi, ktoré by od dosiahnutého zisku museli odpočítať náklady spojené s týmto podnikaním a dane,
ktoré by museli uhradiť. Zo živnostenského oprávnenia žalobcu vyplýva, že v predmete živnostenského
oprávnenia nemá prenájom motorových vozidiel. Žalobca nepreukázal objektívnym spôsobom, aby mal

záujemcu o prenájom svojho motorového vozidla a nepreukázal, za akú cenu by mu reálne motorové
vozidlo prenajal. Navyše, žalobca tvrdil, že motorové vozidlo mal záujem predať v čase, keď vyzval
žalovaného na vrátenie motorového vozidla. Z tohto vyjadrenia je teda jednoznačné, že žalobca ani
nemal úmysel predmetné motorové vozidlo prenajímať. Rovnako tak nedoložil žiaden relevantný dôkaz
o tom, aby mal záujemcu o kúpu motorového vozidla a za akú cenu.

9. Z koncepcie definície ušlého zisku vyplýva, že poškodený má naň nárok, ak preukáže, že pri
pravidelnom chode veci by došlo k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt. Teda by musel preukázať,
že očakával zisk, o ktorý prišiel. Žiaden takýto dôkaz však žalobca v konaní nepreukázal. Z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena súd podanú žalobu zamietol.

10. Keďže v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 200/2008 bolo rozhodnuté, že o trovách celého konania
sa rozhodne v konečnom rozhodnutí, v tejto veci bolo potrebné rozhodnúť o obidvoch častiach konania.

11. V konaní vedenom pod sp. zn. 6C 200/2008 bol žalobca v celom rozsahu úspešný, nakoľko jeho
žalobe o vydanie motorového vozidla alebo o zaplatenie kúpnej ceny motorového vozidla bolo v celom

rozsahu vyhovené. Vo vzťahu k tomuto konaniu žalobcovi bolo priznané právo na náhradu trov konania
proti žalovanému v celom rozsahu.

12. Vo veci vedenej pod sp. zn. 6C 130/2013 mal plný úspech žalovaný, a preto na náhradu trov konania
žalovanému bol zaviazaný žalobca.

13. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobca aj žalovaný.

14. Žalobca navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie

je svojvoľné a arbitrárne, nakoľko nie je riadne odôvodnené a vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd prvej inštancie rozhodol celkom formalisticky, svojvoľne bez toho, aby mal jeho
výrok rozumný základ v obsahu spisu a poskytol rozumné vysvetlenie toho, čo je predmetom sporu.
Žalovaný bol povinný po odstúpení od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu pre nezaplatenie kúpnej
ceny vrátiť žalobcovi predmet zmluvy. Nakoľko to žalovaný neurobil, zodpovedá za škodu a za ušlý

zisk žalobcovi porušením tejto povinnosti. To, že žalobca nemal v živnostenskom registri uvedený
prenájom motorových vozidiel je irelevantné, nakoľko žalobca uplatňoval škodu, resp. ušlý zisk vo výške
bežného nájmu ako fyzická osoba, nie ako živnostník. Je preto irelevantné, či žalobca má alebo nemá
živnostenské oprávnenie na túto činnosť. Žalovaný porušil právnu povinnosť vydať motorové vozidlo
žalobcovi na základe jeho výzvy z 26.07.2007 a to až do 13.11.2013 a v tomto období držal a užíval

motorové vozidlo neoprávnene a za toto neoprávnené držanie a užívanie je povinný poskytnúť žalobcovi
náhradu takto spôsobenej škody a aj to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočná škoda je rozdiel
v cene predmetného motorového vozidla ku dňu 01.07.2007 a ku dňu 13.11.2013. Zostatková cena
motorového vozidla podľa znaleckého posudku č. X/XXXX je ku dňu XX.XX.XXXX 3.602 Eur vrátane
DPH. Celková škoda vrátane ušlého zisku za žalované obdobie činí sumu 15.720,20 Eur čo bolo

vyčíslené podľa ceny bežného nájmu za motorové vozidlo bez obmedzenia najazdených kilometrov.

15. Žalovaný napadol len výroky o trovách konania a navrhol tieto zmeniť tak, aby žalovanému vo vzťahu
k žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania vedeného pod sp. zn. 6C 130/2013 v celom rozsahu.
Poukázal na to, že rozhodnutie o trovách vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tomto

prípade sa nerozhodovalo čiastočným ani medzitýmnym rozsudkom, a preto pri rozhodovaní o trovách
sa nemohlo postupovať podľa ustanovenia § 262 ods. 3 CSP v dôsledku čoho bolo možné rozhodnúť
iba o nároku na náhradu trov konania v konaní vedenom pod sp. zn. 6C 130/2013.

16. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolania žalobcu a žalovaného nie sú opodstatnené.17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18.Lennazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiajepotrebnépoukázaťnaustanovenie§420
ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Vychádzajúc z tohto ustanovenia základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie.

20. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho,
čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s
ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecných záväzným právnych predpisov
a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z
porušenia ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka.

21. Pokiaľ ide o porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného spočívajúce v nevydaní osobného
motorového vozidla žalobcovi, k tomuto nemohlo dôjsť skôr ako žalobca pre nezaplatenie kúpnej ceny
od zmluvy odstúpil. Pred odstúpením od zmluvy podľa ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka na
strane žalobcu neexistoval právny dôvod požadovať od žalovaného vydanie motorového vozidla. Je

to zrejmé z ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo
ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Povinnosť
žalovaného vydať motorové vozidlo žalobcovi mohla vzniknúť až po tom, čo došlo k zrušeniu zmluvy v
dôsledku odstúpenia od nej zo strany žalobcu.

22. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá
je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady
potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Povahu skutočnej škody majú aj rôzne náklady
spojené so vznikom a zisťovaním škody alebo aj zárobok, ktorý poškodenému ušiel, keď odstraňoval

následky škody. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať nebyť vzniku škody.
Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku
škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom
chode veci.

23. Žalobca, ako to bolo náležitým spôsobom zistené, v predmete svojej podnikateľskej činnosti nemal
prenájom motorových vozidiel a ani ničím právne významným nepreukázal, aby po odstúpení od zmluvy
mal záujemcu o prenájom vozidla. Okrem toho na pojednávaní konanom dňa 20.04.2017 právny
zástupca žalobcu uviedol, že žalobca mal záujem motorové vozidlo predať a nie prenajímať. Žalobca
osobne prítomný na tomto pojednávaní uvedené vyjadrenie svojho právneho zástupcu nespochybnil.

Samotný žalobca teda poprel, aby v jeho úmysle bolo prenajímať osobné motorové vozidlo. Za takejto
situácie žalobcovi ani žiadna škoda vo výške obvyklého nájomného vzniknúť nemohla.

24. Ničím nepreukázané zostali i tvrdenia žalobcu o jeho záujme osobné motorové vozidlo odpredať.
Žalobca nepredložil v priebehu konania akýkoľvek právne významný dôkaz o tom, že mal záujemcu o

kúpu motorového vozidla a za akú cenu.

25. Podľa ustanovenia § 191 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje

inak.

26. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovanýprávnymi predpismi o tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten -ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej

skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by
nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

27. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti

prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý je závislý od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významným z hľadiska hmotného práva.

28. Keďže žalobca nepreukázal existenciu škody ako jedného zo základných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu, súd prvej inštancie správne postupoval ak žalobu žalobcu zamietol.

29. Správnym je aj rozhodnutie o trovách konania týkajúcich sa veci 6C 200/2008 Okresného súdu
Humenné.

30. Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 22.01.2013 č.k. 6C 200/2008 - 509 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.,09.2013 č.k. 7Co 68/2013 - 542 bolo uložené

žalovanému vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo alebo mu zaplatiť sumu 11.617,87 Eur s
príslušným úrokom z omeškania. Týmito rozhodnutiami sa rozhodovalo iba o časti žaloby, pričom o
žalobcom uplatnenom nároku na náhradu škody sa nerozhodovalo. Rozsudkom sa teda nerozhodovalo
o celej prejednávanej veci, ale len o jej časti v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 veta druhá OSP v znení
účinnom do 30.06.2016. Možnosť rozhodnúť len o časti prejednávanej veci umožňuje i ustanovenie §

212 ods. 2 veta druhá CSP v znení účinnom od 01.07.2016. O povinnosti nahradiť trovy konania, či už
podľa ustanovenia § 151 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.06.2016 alebo podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, bolo možné rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Takýmto rozhodnutím bolo až konečné rozhodnutie vo veci, v ktorom sa rozhodlo o všetkých
žalobou uplatnených nárokoch.

31. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

32. Zároveň v odvolacom konaní vo veci samej úspešnému žalovanému priznal náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2
CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

33. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).