Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/130/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313216384
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8313216384.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu Ing. Jaroslava Kičika

TKR servis, IČO: 30 628 407, Osloboditeľov 8, Humenné, zastúpeného JUDr. Bernardom Medárom,
advokátom, Dubová 4, Humenné, proti žalovanému Q. A., bytom S. X, Z., zastúpenému JUDr. Tatianou
Andrejcovou, advokátkou, Laborecká 1896/58, Humenné, o zaplatenie 15 720,20 eur takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobcovi, vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania vedeného pod sp. zn. XC/XXX/
XXXX o vydanie motorového vozidla, v celom rozsahu.

P r i z n á v a žalovanému, vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania vedeného pod sp. zn. XC/XXX/
XXXX o zaplatenie 15 720,20 eur s príslušenstvom, v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 23.12.2008 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vydať mu osobné motorové vozidlo zn. HYUNDAI SONATA, EČ Z. alebo uhradiť sumu 11
617,87 eur. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť škodu vo výške obvyklého
nájomného za obdobie od 29.12.2005 do 23.12.2008 za neoprávnené užívanie osobného motorového
vozidla zn. HYUNDAI SONATA EČ Z. a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Neskôr žalobca

upresnil, že výška obvyklého nájomného za uvedené obdobie je 15 720,20 eur a žiadal túto sumu priznať
s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od podania žaloby do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom z 22.1.2013 tak, že uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi
osobné motorové vozidlo zn. HYUNDAI SONATA EČ Z. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alebo
mu uhradiť sumu 11 617,87 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 1.8.2007
do zaplatenia. Konanie zastavil sčasti o zaplatenie 14,25% úroku z omeškania zo sumy 350 000,-

Sk za obdobie od 29.12.2005 do 31.7.2007. Nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške obvyklého
nájomného, t. j. vo výške 15 720,20 eur za obdobie od 1.7.2007 do 2.2.2010, alternatívne vo výške 9
113,40eurzaneoprávnenédržanieaužívanieosobnéhomotorovéhovozidlazn.HYUNDAISONATAEČ
Z., s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 28.12.2008 do zaplatenia, vylúčil na samostatné
konanie. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí. Krajský súd
v Prešove rozsudkom sp. zn. XCo/XX/XXXX z 30.9.2013 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, s
výnimkou výroku o vylúčení časti žaloby na samostatné konanie. Odmietol odvolanie proti výroku o

vylúčení časti žaloby na samostatné konanie. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania ponechal
konečnému rozhodnutiu vo veci. Rozsudok vo výroku o vydanie motorového vozidla alebo zaplatenie
sumy 11 617,87 eur s prísl. a vo výroku o čiastočnom zastavení konania nadobudol právoplatnosť dňa
28.10.2013.3. Predmetom daného konania bol teda nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške obvyklého
nájomného v sume 15 720,20 eur, alternatívne vo výške 9 113,40 eur za neoprávnené držanie a

užívanie motorového vozidla. Právny zástupca žalobcu podaním z 3.2.2014 podanú žalobu odôvodnil
tak, že vyčíslil škodu za neoprávnené držanie a užívanie hnuteľnej veci osobného motorového vozidla
žalovaným od 1.8.2007 do 2.2.2010, resp. do 28.10.2013 tak, že dohodnutá kúpna cena vozidla k
28.12.2005 bola 350 000,- Sk, teda 11 617,87 eur. Skutočná zostatková hodnota tohto motorového
vozidla bola ku dňu 28.10.2013 maximálne vo výške 1 900 eur. Takže priama škoda predstavuje

rozdiel medzi týmito sumami a to je 9 717,87 eur. Túto sumu si žalobca uplatnil spolu s úrokom z
omeškania vo výške 14,25% od 28.12.2008 do zaplatenia. Výšku škody vo výške bežného nájmu za
neoprávnené užívanie motorového vozidla žalovaným od 28.12.2008 do 2.2.2010 resp. do 28.10.2013
žalobca odôvodnil tým, že bežné nájomné za nájom osobných motorových vozidiel strednej triedy činí
denne16,60eur(500,-Sk).Žalobcavýškuvypočítalzaobdobieod1.7.2007do2.2.2010tak,žežalovaný
užíval motorové vozidlo v roku 2007 184 dní, v roku 2008 365 dní, v roku 2009 365 dní a v roku 2010 33

dní, čo spolu činí 947 dní. Túto sumu vynásobil 16,60 eur za deň a uviedol, že škoda vo výške bežného
nájmu je tak vo výške 15 720,20 eur. Zároveň vypočítal výšku škody za držbu a užívanie motorového
vozidla za obdobie od 1.8.2007 do 28.10.2013 vo výške 15 720,20 eur, čo je za 2340 dní užívania.
Denne to je suma 6,72 eur (15 720,20 eur : 2340 dní). Sumu 6,72 eur vynásobil 2340 dňami a škodu
vyčíslil rovnako na sumu 15 720,20 eur.

4. Skutkovo uplatnené nároky odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.12.2005
uzatvorená kúpna zmluva, ktorou žalobca predal žalovanému osobné motorové vozidlo zn. HYUNDAI
SONATA EČ Z. za dohodnutú kúpnu cenu 350 000,- Sk, t. j. 11 617,87 eur. Keďže žalovaný neuhradil
kúpnu cenu, vyzval ho žalobca listom z 26.7.2007 na vrátenie motorového vozidla. Keďže žalovaný

motorové vozidlo nevrátil, listom z 22.12.2008 odstúpil žalobca od kúpnej zmluvy a zároveň žiadal vrátiť
predmetné motorové vozidlo. Keďže žalovaný tak neurobil, podal žalobca 23.12.2008 na súd žalobu,
ktorou sa domáhal vrátenia motorového vozidla, alebo zaplatenia kúpnej ceny. Súd rozhodol rozsudkom,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2013 tak, že žalovaný je povinný motorové vozidlo vrátiť, alebo
zaplatiť kúpnu cenu. Za obdobie, kedy žalovaný motorové vozidlo užíval žiadal žalobca škodu, ktorú

vyčíslil ako rozdiel medzi kúpnou cenou a hodnotou motorového vozidla v čase právoplatnosti rozsudku
súdu, t. j. vo výške 9 717,87 eur alebo žiadal sumu 15 720,20 eur ako nájomné za neoprávnené užívanie
motorového vozidla podľa horeuvedeného vyčíslenia.

5. Žalovaný nárok žalobcu neuznal a žiadal podanú žalobu zamietnuť v celom rozsahu. K nároku na

škodu vo výške 9 113,40 eur žalovaný uviedol, že nie sú splnené podmienky na jej priznanie, pretože
žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť, škoda nevznikla, pretože nárok žalobcu možno uspokojiť
inak (vydaním motorového vozidla), nie je odôvodnená ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody. Žalovaný sa protiprávneho konania nedopustil. Pokiaľ ide o zavinenie,
žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/1067/2005 zo 16.2.2006 podľa

ktorého, ku škode by teoreticky mohlo dôjsť, iba ak by pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola
nedobytná. Teda objektívne by muselo byť zistené, že veriteľ sa svojho práva nedomôže. V danom
prípade takáto situácia nenastala, lebo žalovaný žalobcu listom z 11.11.2013 informoval, že je pripravený
vydať mu predmetné motorové vozidlo. Dostavil sa v uvedený deň za prítomnosti notárky do advokátskej
kancelárie právneho zástupcu žalobcu, za účelom odovzdania motorového vozidla. O tejto skutočnosti

je spísaná notárska zápisnica.

K nároku na ušlý zisk vo výške 15 720,20 eur žalovaný uviedol, že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v
tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku

poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia
majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania
škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku
ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (uznesenie NS SR č. 4Cdo 319/2008 z 28.4.2010).
Žalovaný poukázal na to, že žalobca ako živnostník pred uzatvorením kúpnej zmluvy vybral predmetné

motorovévozidlozmajetkusvojejfirmyanevyužívalhonapodnikanie.Vobsahuživnostinemáprenájom
motorových vozidiel.6. Ako prostriedok procesného útoku žalobca použil prehľad o cenách motorových vozidiel HYUNDAI
SONATA na trhu v rokoch 2013 a 2014 a to predložením výsledku vyhľadávania cez internet. Zároveň
predložil cenník autopožičovní za požičiavanie motorových vozidiel strednej triedy v roku 2014 a to

rovnako vyhľadávaním cez internet, predložil list, ktorým vyzval žalovaného na vrátenie motorového
vozidla a predložil znalecký posudok znalca Ing. Branislava Hajdučka č. X/XXXX.

Žalovaný použil ako prostriedok procesnej obrany notársku zápisnicu č. K. XXX/XXXX, výzvu na
prevzatie motorového vozidla, výpis zo živnostenského registra žalobcu a znalecký posudok znalca Ing.

Mariána Vojtka č. X/XXXX.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými aj ústnymi prednesmi právnych zástupcov
strán sporu, s listinnými dôkazmi, najmä s výzvou žalobcu adresovanou žalovanému na vrátenie
motorového vozidla, s výstupmi z internetového vyhľadávania o cenách motorových vozidiel HYUNDAI
SONATA v roku 2013, 2014 a výškou nájomného za prenájom motorových vozidiel strednej triedy v

roku 2014, s notárskou zápisnicou K. XXX/XXXX, s výzvou žalovaného, aby žalobca prevzal motorové
vozidlo, s výpisom zo živnostenského registra žalobcu, so znaleckými posudkami znalcov Ing. Hajdučka
a Ing. Vojtka, oboznámil sa s exekučným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX a zistil
nasledovný skutkový stav.

8. Zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XC/XXX/XXXX vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa
28.12.2005 uzatvorená kúpna zmluva, ktorou žalobca odpredal žalovanému osobné motorové vozidlo
zn. HYUNDAI SONATA EČ Z. za dohodnutú kúpnu cenu 350 000,- Sk. Žalobca vyzval žalovaného
listom z 26.7.2007 na vrátenie motorového vozidla a to najneskôr do 10.8.2007. Keďže žalovaný
motorové vozidlo nevrátil, žalobca listom z 22.12.2008 odstúpil od kúpnej zmluvy. Rozsudkom z

22.1.2013 prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť motorové vozidlo, alebo
muzaplatiťkúpnucenu.VspojenísrozsudkomKSvPrešovesp.zn.XCo/XX/XXXXnadobudolrozsudok
právoplatnosť dňa 28.10.2013.

9. Žalovaný listom z 11.11.2013 oznámil žalobcovi, že chce plniť rozsudok súdu tak, že je pripravený

vydať motorové vozidlo spolu s potvrdením o jeho technickom stave. Dňa 13.11.2013 bola zároveň
spísaná JUDr. Katarínou Korenkovou notárska zápisnica, v ktorej notárka osvedčila, že sa zúčastnila
odovzdávania motorového vozidla právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Bernardovi Medárovi a že tento
motorové vozidlo odmietol prevziať a následne bolo zaparkované v uzamknutej garáži č. XXXX na D.
ulici v Z., do uspokojenia pohľadávky žalobcu.

10. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXEr/XXXX/XXXX súd zistil, že žalobca podal súdnemu
exekútorovi dňa 9.12.2013 návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanému a žiadal vykonať exekúciu
vymožením sumy 11 617,87 eur. Žalovaný ako povinný podal dňa 13.6.2014 námietky proti exekúcii
s tým, že žalobca špecifikoval exekučný titul iba na peňažné plnenie, ale v zmysle exekučného

titulu išlo o alternatívny petit a povinný mal možnosť vrátiť oprávnenému motorové vozidlo. Povinný
chcel predmetné motorové vozidlo odovzdať dňa 11.11.2013. Uznesením z 21.1.2015 súd námietkam
povinného proti exekúcii vyhovel s odôvodnením, že exekučný titul - rozsudok sp. zn. XC/XXX/XXXX
obsahoval alternatívny petit, na základe ktorého povinný chcel oprávnenému vrátiť motorové vozidlo a to
dňa 13.11.2013, o čom svedčí notárska zápisnica. Keďže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,

ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, súd námietkam vyhovel. Predmetné rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil aj KS v Prešove uznesením XXCoE/XX/XXXX z 25.6.2015 a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 6.8.2015.

11. V priebehu konania žalobca žiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu, ktorému súd vyhovel

a uznesením z 13.2.2014 pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný je povinný uhradiť
žalobcovi škodu vo výške obvyklého nájomného, t. j. vo výške 15 720,20 eur za obdobie od 1.7.2007
do 28.10.2013, alternatívne vo výške 9 113,40 eur za neoprávnené držanie a užívanie osobného
motorového vozidla zn. HYUNDAI SONATA EČ Z., s úrokom z omeškania vo výške 14,25% od
28.12.2008 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

12. Na pojednávaní dňa 20.4.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že netrvá na alternatívnom petite
tak, ako bola pripustená zmena žaloby na pojednávaní dňa 13.2.2014, ale žalobca len žiada, aby súd
zaviazal žalovaného uhradiť mu škodu vo výške obvyklého nájomného, t. j. 15 720,20 za obdobieod 1.7.2007 do 28.10.2013, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% z dlžnej sumy ročne od
28.12.2008 do zaplatenia. Právny zástupca uviedol, že žalobca nežiada alternatívne sumu 9 113,40
eur za priamu škodu tak, ako to vyplývalo z predchádzajúcich podaní. Nárok na obvyklé nájomné

odôvodnil aj poukazom na Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Poukázal na to, že
pri používaní súkromného motorového vozidla na pracovné cesty je stanovená základná náhrada za
ubehnutý kilometer a to vo výške 0,180 eur za 1 km cesty. Ide o amortizáciu vozidla a žalobca má nárok
aj na zisk k tejto amortizácii. Touto argumentáciou však chcel len poukázať na to, že nárok žalobcu
je dôvodný. Upresnil, že suma 15 720,20 eur je uplatňovaná ako ušlý zisk podľa § 442 ods. 1 OZ. K

obrane žalovaného o tom, že žalobca nemá v živnostenskom oprávnení prenájom motorových vozidiel
uviedol, že žalobca mal záujem motorové vozidlo predať a nie ho prenajímať. Nemohol realizovať predaj
motorového vozidla, lebo mu ho žalovaný neodovzdal. Poukázal na to, že sú splnené všetky podmienky
pre uplatnený nárok, lebo žalovaný sa dopustil protiprávneho konania tým, že pred odstúpením od
zmluvy nevrátil žalobcovi motorové vozidlo. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 12.5.2017 právny
zástupca žalobcu odôvodnil uplatnený nárok tak, že bežné nájomné za nájom a užívanie motorových

vozidiel strednej triedy bez obmedzenia najazdených kilometrov činila denne 500,- Sk, t. j. 16,60 eur.
Výškuškodyvypočítalnasumu15720,20eur.Uviedol,žesúsplnenéajďalšiepredpokladyprepriznanie
nároku na náhradu škody, lebo žalovaný sa dopustil porušenia právnej povinnosti tým, že nesplnil
výzvu žalobcu z 26.7.2007 na vrátenie motorového vozidla. Príčinná súvislosť je daná správaním sa
žalovaného, lebo ak by motorové vozidlo žalobcovi odovzdal, žalobca mohol dosiahnuť zisk vyčíslený

ako škodu. Zavinenie sa predpokladá.

13. Žalobca predložil do konania znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom Ing. Branislavom
Hajdučkom, ktorý určil všeobecnú hodnotu vozidla HYUNDAI SONATA EČ Z. ku dňu 13.11.2013 sumou
3 602 eur. K predloženému znaleckému posudku právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný porušil

svoju právnu povinnosť vydať predmetné motorové vozidlo žalobcovi na základe jeho výzvy z 26.7.2007
atoaždo13.11.2013avtomtoobdobížalovanýpredmetnémotorovévozidlodržalaužívalneoprávnene
a za to je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu takto spôsobenej škody a aj to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Pritom skutočná škoda je rozdiel v cene predmetného motorového vozidla ku dňu 1.7.2007
a ku dňu 13.11.2013. Zostatková cena predmetného motorového vozidla činí 3 602 eur, takže celková

škoda vrátane ušlého zisku činí 15 720,20 eur. Žalobca mal pritom záujem predmetné motorové vozidlo
predať už k 1.7.2007, ale konaním žalovaného mu to bolo znemožnené a v čase, keď sa žalovaný
prvý krát pokúsil žalobcovi motorové vozidlo vrátiť, t. j. 13.11.2013, bolo nepredajné len ako cena šrotu.
Zároveň sa právny zástupca vyjadril k námietke premlčania vznesenej žalovaným a uviedol, že nárok
žalobcu nie je premlčaný, lebo zo strany žalovaného bolo nevydanie predmetného motorového vozidla

úmyselné a preto premlčacia lehota je desaťročná. Právne vec odôvodnil tak, že žalobca uplatňuje
náhradu škody podľa § 420 a § 442 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zároveň súdu doložil uznesenie
OkresnéhoriaditeľstvaPZvHumennomopribratíznalcanastanovenievšeobecnejhodnotymotorového
vozidla pre potreby trestného stíhania pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového
vozidla.

14. Žalovaný sa prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril tak, že neboli splnené zo strany žalobcu
podmienky pre uplatnenie nároku na priamu škodu, lebo podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
nesplnenie zmluvného záväzku nemožno považovať za škodu. Žalobca by sa mohol domáhať náhrady
škody len v prípade, ak by nemohol vymôcť svoju pohľadávku. V danom prípade bola rozsudkom

súdu žalovanému uložená povinnosť vydať žalobcovi motorové vozidlo. Žalobca nemá nárok ani na
škodu vo výške obvyklého nájomného, čiže vo výške ušlého zisku. Nepreukázal, že očakával zisk z
prenájmu motorového vozidla a že tak dosiahne reálny príjem. Žalobca nemal prenajímanie motorových
vozidiel v živnostenskom oprávnení a keďže motorové vozidlo predal žalovanému, nemohol mať reálny
záujem toto motorové vozidlo v budúcnosti prenajímať. Takýto úmysel ani nepreukázal. Žalovaný pritom

poukázal na rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 3Cob/122/2012 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Obo 113/2007 podľa ktorého, ušlým ziskom môže byť iba zisk, ktorý by bol žalobca dosiahol pri
riadnom výkone prenájmu. Išlo by teda o rozdiel medzi tržbami a nákladmi súvisiacimi s prenájmom
vozidla. Ušlým ziskom nemôže byť suma rovnajúca sa tržbám z prenájmu. Žalobca len poukázal na
cenníky, za aké sa motorové vozidlá prenajímali, pričom išlo o subjekty, ktoré mali prenájom vo svojej

podnikateľskej činnosti. Poukázal tiež na rozsudok KS v Trnave sp. zn. 2Cob/20/2014, podľa ktorého pri
vyčíslení ušlého zisku treba od ceny, ktorú by bol prenajímateľ fakturoval svojim zákazníkom, odpočítať
jeho náklady, ktoré by musel vynaložiť.15. Žalovaný tvrdil, že neporušil žiadnu právnu povinnosť, pretože vydanie motorového vozidla mu
vyvstalo až po právoplatnosti rozsudku. Poukázal pritom na to, že prvé rozhodnutie prvoinštančného
súdu bolo také, že žaloba bola zamietnutá. Vzniesol námietku premlčania, lebo považoval nárok za

čiastočne premlčaný vzhľadom na to, ako bol petit žaloby menený a kedy bola pripustená zmena
žalobného petitu.

16. Žalovaný predložil do konania znalecký posudok č. X/XXXX znalca Ing. Mariána Vojtka, ktorý
určil všeobecnú hodnotu vozidla HYUNDAI SONATA EČ Z. ku dňu 13.11.2013 sumou 5 652 eur.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že predmetný znalecký posudok predkladá len z opatrnosti,
lebo žalobca predložil znalecký posudok, kde všeobecná hodnota totožného motorového vozidla je
iná. Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu, keď bolo motorové vozidlo odovzdávané. Zároveň
právna zástupkyňa predložila uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Humenné č. ČVS:R.-XXX/X-B.-Z.-
XXXX z 8.8.2017, ktorým trestné stíhanie žalovaného za prečin neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla bolo zastavené.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju v celom
rozsahu zamietol. Predmetom konania bola suma 17 720,20 eur, vrátane úroku z omeškania vo výške
14,25% z dlžnej sumy ročne od 1.7.2007 do 28.10.2013. Keďže súd nie je viazaný právnym posúdením
veci tak ako ho špecifikoval žalobca, posudzoval uplatnený nárok aj ako škodu, aj ako ušlý zisk.

18. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladmi pre vyhovenie nároku na náhradu škody je splnenie základných podmienok a to porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie. Dôkazná povinnosť je pritom na žalobcovi.

19. Žalobca uplatňoval ako škodu rozdiel v cene motorového vozidla v čase predaja 28.12.2005 a
v čase, keď sa žalovaný snažil žalobcovi motorové vozidlo odovzdať, t. j. 13.11.2013. V jednom zo
svojich podaní žalobca uvádza aj to, že by malo ísť o rozdiel v cene v čase, keď vyzval žalovaného na
vrátenie motorového vozidla pred odstúpením od kúpnej zmluvy a v čase pokusu žalovaného vozidlo

vrátiť. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX mal súd za preukázané, že kúpna cena bola
dohodnutá vo výške 350 000,- Sk, t. j. 11 617,87 eur. Žalobca predložil do konania znalecký posudok,
kde bola určená znalcom všeobecná hodnota motorového vozidla ku dňu 13.11.2013 a to vo výške 3
602 eur a žalovaný predložil znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty toho istého motorového
vozidla k rovnakému dátumu a cena bola 5 652 eur. Výšku škody však nie je možné určiť matematickým

odpočítaním všeobecnej ceny motorového vozidla k 13.11.2013 od kúpnej ceny. Medzi stranami sporu
bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 28.12.2005 a žalobca od tejto kúpnej zmluvy odstúpil listom z
22.12.2008. To znamená, že žalovaný v čase od 28.12.2005 do 22.12.2008 užíval motorové vozidlo na
základeplatneuzatvorenejkúpnejzmluvy,lebožalobcamoholodstúpiťlenodplatneuzatvorenejzmluvy.
Teda žalovaný v tomto období neporušil žiadnu právnu povinnosť a nemohol žalobcovi spôsobiť škodu.

Nemožno pri určení výšky škody vychádzať z ceny motorového vozidla v čase uzatvorenia zmluvy, bolo
by možné vychádzať z ceny motorového vozidla, ktorú malo v čase odstúpenia od zmluvy. Žiadna zo
strán však hodnotu motorového vozidla k tomuto dátumu nepreukázala. Žalobca v jednom zo svojich
podaní síce uviedol, že škodou by mal byť rozdiel v cene motorového vozidla v čase, keď žalobca vyzval
žalovaného ešte pred odstúpením od kúpnej zmluvy na vrátenie a v cene k 13.11.2013, ale v tomto

smere nepredložil žiaden dôkaz, ani nenavrhol takýto dôkaz vykonať.

20. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a
ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ako všeobecným ekvivalentom. Ide o zmenšenie majetku
poškodeného. Tu je potrebné uviesť, že škodu tak ako ju uplatnil žalobca, nie je možné vyčísliť

jednoduchým rozdielom v cene motorového vozidla či už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy alebo v čase
odstúpenia od zmluvy,s cenou motorového vozidla ku dňu 13.11.2013, lebo hodnota motorového vozidla
by sa znižovala prirodzenou amortizáciou aj keby ho užíval samotný žalobca. Žalobca teda nepreukázal
reálnu výšku škody, ktorú uplatňoval ako rozdiel v cene motorového vozidla v čase, keď ho žalovanému
odpredal a v čase, keď mu žalovaný chcel toto motorové vozidlo vrátiť. Keďže žalobca nepreukázal

výšku škody, čo je len jeden z predpokladov na priznanie nároku na náhradu škody, ostatné predpoklady
už súd nehodnotil. Preukázanie výšky škody žalobcom je nevyhnutným predpokladom vyhovenia nároku
na náhradu škody a keďže žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, nebolo možné tomuto
jeho nároku vyhovieť.21. Žalobca uplatňoval aj škodu vo výške ušlého zisku. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná
škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch

spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových
hodnôt, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí (t. j. keby nebolo došlo k vzniku škody).

22. Žalobca žiadal škodu vo forme ušlého zisku od 1.7.2007 do 28.10.2013. Poukazoval na list, ktorým
žalovaného vyzval, pred odstúpením od zmluvy na vrátenie motorového vozidla. Tento list je však z

26.7.2007 a samotný žalobca stanovil lehotu na vrátenie motorového vozidla najneskoršie do 10.8.2007.
Teda žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil ani nepreukázal, prečo uplatňuje ušlý zisk už od 1.7.2007
(v niektorých podaniach od 1.8.2007). Ušlý zisk vyčíslil vo výške obvyklého nájomného, pričom poukázal
na obvyklé nájomné, za ktoré prenajímali motorové vozidlá podnikateľské subjekty, ktoré mali prenájom
motorových vozidiel v predmete svojej činnosti. Poukázal na to, že obvyklá cena prenájmu bola zhruba
500,- Sk na jeden deň. Do konania však žalobca predložil zoznam prenájmu motorových vozidiel

bez uvedenia obdobia, kde cena prenájmu na jeden deň bola od 24 eur do 50 eur. Nepredložil teda
žiaden dôkaz o tom, za akú cenu sa motorové vozidlá prenajímali v čase od 1.7.2007 do 28.10.2013.
Matematicky výšku škody za obdobie od 1.7.2007 do 28.10.2013 vypočítal tak, že počet dní vynásobil
sumou 16,60 eur. Nepredložil žiaden dôkaz za akú sumu by ako fyzická osoba motorové vozidlo
skutočne prenajal. Nebolo možné vychádzať z ceny prenájmu, na ktorú žalobca poukazoval, lebo išlo

o prenájom motorových vozidiel podnikateľskými subjektami, ktoré by od dosiahnutého zisku museli
odpočítať náklady spojené s týmto podnikaním a dane, ktoré by museli uhradiť. Zo živnostenského
oprávnenia žalobcu vyplýva, že v predmete živnostenského oprávnenia nemal prenájom motorových
vozidiel. Žalobca nepreukázal objektívnym spôsobom, že mal záujemcu o prenájom svojho motorového
vozidla a nepreukázal za akú cenu by mu reálne motorové vozidlo prenajal. Navyše žalobca tvrdil, že

predmetné motorové vozidlo mal záujem predať v čase, keď vyzval žalovaného na vrátenie motorového
vozidla. Z tohto vyjadrenia je teda jednoznačné, že žalobca ani nemal úmysel predmetné motorové
vozidlo prenajímať. Rovnako tak nedoložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že mal záujemcu o kúpu
motorového vozidla a za akú cenu.

23. Z koncepcie definície ušlého zisku vyplýva, že poškodený má naňho nárok ak preukáže, že pri
pravidelnom chode vecí by došlo k rozmnoženiu jeho majetkových hodnôt. Teda by musel preukázať,
že očakával zisk, o ktorý prišiel. Žiaden takýto dôkaz však žalobca v konaní nepreukázal. Z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena na náhradu ušlého zisku súd podanú žalobu zamietol.

24. Keďže v konaní XC/XXX/XXXX súd rozhodol tak, že o trovách celého konania rozhodne v konečnom
rozhodnutí, bolo potrebné rozhodnúť o obidvoch častiach konania.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX bol žalobca v celom rozsahu úspešný, lebo súd vyhovel
jeho žalobe a zaviazal žalovaného vrátiť mu motorové vozidlo alebo zaplatiť jeho cenu. Preto v tejto časti
konania súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

V konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX mal úspech v konaní žalovaný, lebo súd žalobu žalobcu

o zaplatenie 15 720,20 eur s prísl. zamietol v celom rozsahu. Preto súd priznal žalovanému vo vzťahu
k žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.