Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Anna Kovaľová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/108/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314211788
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314211788.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX,
XXX XX X., o zaplatenie 1.999,99 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 7C 128/2016-72 zo dňa 24. októbra 2016 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o povolení splátok a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozhodnutím konanie v časti o
zaplatenie sumy 67,96 eur s príslušenstvom zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1 988,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 988,27 eur od 10.05.2013
do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 500,- eur splatných vždy
k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celéhoplnenia.Žalobuvozvyšnejčastizamietol.Žalobcovipriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu31,20
%.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 9 odsek 2 písm. k/, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“); § 52, § 53, § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“); § 232 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
3. Vychádzal zo zistenia, že nárok žalobcu je dôvodný len v rozsahu uplatnenej istiny. Žalobca ako
banka a žalovaný ako dlžník dňa 13.12.2012 uzavreli Úverovú zmluvu č. XXXXX podľa ustanovenia
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
2.000 Eur. Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Mal za preukázané, že žalovaný v prospech
žalobcu uhradil sumu 11,73 Eur. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v zmluve o úvere
absentuje údaj požadovaný zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia
§ 9 odsek 2 písm. k/ a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený
iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné,
neurčité a nie je v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru,
že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ zákona č.
129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zaviazal teda žalovaného zaplatiť ešte sumu1.988,27 Eur, teda sumu, ktorá mu bola reálne zo strany žalobcu poskytnutá. Vzhľadom na výšku
priznanej sumy a na žiadosť žalovaného, súd prvej inštancie povolil žalovanému uhradiť dlžnú sumu
žalobcovi v splátkach. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní (predmetom konania bolo zaplatenie sumy
3.032,07 Eur s príslušenstvom, žaloba čo do sumy 67,96 Eur s príslušenstvom bola vzatá späť, súd
žalobe čo do sumy 1.988,27 s príslušenstvom vyhovel) žalobcovi priznal trovy konania v rozsahu 31,20
%.
4.Protirozsudkuvrozsahuzamietnutejčastižalobypodalvčasodvolaniežalobca.Navrhol,abyodvolací
súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu. Uviedol, že z bodu 1.1
zmluvy o úvere vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky (ďalej
len „VOP“), a teda niektoré náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať sú aj vo VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom
texte zmluvy nasledovne: výška anuitnej splátky - 53,26 Eur; termín splatnosti 1. anuitnej splátky -
15.01.2013; počet anuitných splátok - 60; periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky - mesačne, v 15.
deň kalendárneho mesiaca. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom
splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. V prospech jeho argumentácie
svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia,
a.s. proti Kláre Biróovej. Článok 10 odsek 2 písm. h/ smernice č. 2008/48 treba vykladať v tom zmysle, že
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Čo sa týka rozhodnutia súdu, ktorým povolil žalovanému splniť dlh v splátkach,
súdprirozhodovanívychádzallenzožiadostižalovaného,ktoréhopomeryžiadnymspôsobomneskúmal
a preto nepostupoval v zmysle ustanovenia § 232 odsek 3 C.s.p..
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné a to voči výroku o
povolení splátok.
7. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere je
zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaných ako dlžníkov z úverovej zmluvy a že
je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konal preto správne, keď
preskúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 odsek
2 tohto zákona.
8. V zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. k/ ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
9. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
10. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný
zákonom o spotrebiteľských úveroch v čase jej uzavretia a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Takéto údaje musia byť v zmluve výslovne uvedené, nemožno ich vyvodzovať z ďalších
zmluvných náležitostí.
11. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle ustanovenia § 9
odsek 2 v spojení s § 11 odsek 1 ZoSÚ bol správny.12. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej
z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená
medzi stranami sporu (č.l. 6 spisu) obsahovala len výšku, počet a termíny anuitnej splátky, a to v sume
53,26 Eur v počte 60 splátok s dátumom splatnosti na 15. deň v mesiaci.
13. Čo sa však týka výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje.
Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca
ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené
(§ 11 odsek 1 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu,
že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný
ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010)
14. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní odvolací súd
uvádza, že zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá
jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva
vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad
Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z..
Súd prvej inštancie náležitosti úverovej zmluvy posúdil podľa zákona platného v čase uzatvorenia
zmluvy. Predmetný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je platný aj v čase rozhodovania
odvolacieho súdu. Aj z hľadiska právnej istoty by nebolo správne, aby sa nezmenil zákon, no iba výklad
jeho ustanovenia, a to úplne opačným spôsobom.
15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu voči výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody odvolací súd rozsudok v zamietavej časti potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).
16. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť
opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky.
Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé
plnenie.
17. Súd je oprávnený určil, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach, ale po spoľahlivom zistení
možností a schopností toho, kto je na dané plnenie povinný. Súd prvej inštancie rozhodol o povolení
splácania dlhu v splátkach len na základe vyhlásenia žalovaného na pojednávaní dňa 24.10.2016.
Žalovaný vtedy uviedol, že vzhľadom na výšku sumy žiada, aby mu súd umožnil splatiť istinu v 4
splátkach, pričom výška splátky by bola 500 Eur mesačne. Táto suma by bola v jeho schopnostiach
a možnostiach, aby ju pravidelne žalobcovi splácal. Z obsahu spisu nevyplýva, aby prvoinštančný súd
vykonal dokazovanie v tom smere, či by nebolo v žalovaného možnostiach splatiť celý dlh bez potreby
jeho rozloženia na splátky. Súd nepreskúmal jeho finančnú situáciu, či zárobkové pomery. Z tohto
dôvodu je rozsudok v časti povolenia splátok nepreskúmateľný.18. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 odsek 1 Ústavy
SR a práva podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s
uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Pozri III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS
260/06)
19. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
20. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok vo výroku o povolení splátok a v súvisiacom výroku o trovách
konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 odsek 1 C.s.p.).
21. Po vrátení veci bude potrebné riadne odôvodniť povolenie splácania peňažného plnenia v splátkach.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.