Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8SaZ/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200996
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200996.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: F. G., nar.

XX.XX.XXXX, J. štátnej príslušnosti, v súčasnosti T. tábor C., zast. Liga za ľudské práva, Baštová 5,
811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
ČAS: MU-PO-70-32/2018-Ž zo dňa 28.05.2018, v konaní o žalobe žalobcu zo dňa 29.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca s odkazom na ust. § 2 písm. d/ §

8 Zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoA“) domáhal vynesenia
rozsudku, ktorým by súd rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-70-32/2018-Ž zo dňa 28.05.2018 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvody svojej žaloby založil na hypotéze
ust. § 191 ods. 1 zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a skutkovo ich
podložil dôvodmi žalobcu uvedenými v žiadosti o udelenie azylu počas pohovoru dňa 16.03.2018,
že o udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany žiada z politických dôvodov a to z dôvodu členstva v
politickej strane Ertiani Natsionauri Modzraoba, v preklade Jednotné národné hnutie (ďalej len „JNH“),

pre ktoré sa mu členovia vládnej politickej strany Gruzínsky sen vyhrážali a žiadali, aby pre opozíciu
prestal pracovať a aby sa pridal k vládnej strane. V roku 2016 ho sledovali príslušníci polície dvakrát
ho násilne vtiahli do auta a vyhrážali sa mu, že ho zatknú, že určite niečo nájdu, nejaké narkotiká,
zbrane, alebo niekoho, kto bude proti nemu svedčiť. Preto sa rozhodol utiecť z Gruzínska a v Európe
požiadaťoazyl.Žalovanémuvytkol,ževosvojomrozhodnutíspochybnilcelújehopolitickúčinnosť,ktorá
má byť dôvodom jeho prenasledovania a odchodu z Gruzínska a namietol, že za kritérium možného
prenasledovania z politických dôvodov, prípadne za relevantnú skutočnosť, zastávanie významnejšej

straníckej funkcie, respektíve dĺžku pôsobenia v strane, rozhodne nepovažuje. Uviedol, že dlhé roky
bol sympatizantom strany ENM a ako radový člen strany sa aktívne podieľal na predvolebnom boji a
kampani medzi miestnymi ľuďmi vo svojom rodnom meste, kde bol verejne známy a mal možnosť
ovplyvňovať verejnú mienku v predvolebnom zápase. Nestotožnil sa so spochybňovaním mien osôb
uvedených žalobcom v žiadosti o azyl zo strany žalovaného a toto považuje za nedostatočné zistenie
skutkového stavu, pretože sa opiera len o verejne dostupné zdroje získané z odboru dokumentaristiky
a zahraničnej spolupráce. Konkrétne namietol preverovanie identity poslanca U. U., v prípade ktorého

na webovej stránke hnutia JNH sa údaje vôbec nemusia zhodovať so stavom v roku 2016, kedy sa v
Gruzínsku konali posledné parlamentné voľby. Ďalší menovaný M. N. bol preukázateľne poslancom a
členom parlamentu za stranu Jednotné národné hnutie v rokoch 2012 až 2016 a to, že web stránka
Gruzínskeho parlamentu neuvádza jeho detailné pracovné zaradenie a oblasť pôsobenia, rovnakonemožno považovať za spochybnenie jeho tvrdení. Ku konštatovaniu, že sa so svojimi obavami
neobrátil na štátne orgány uviedol, že ak aj existujú, neznamená to že fungujú, alebo že sa u nich dá
dovolať vykonania nápravy bez ešte ďalšieho zhoršenia situácie. Poukázal na ust. § 8, § 2 písm. d/ a

Rozsudky NS SR sp.zn. 10 Sža 10/2015 zo dňa 25.03.2015 a sp.zn. 1Sža 53/2014 zo dňa 10.02.2015,
pričom uviedol, že svoju žiadosť o udelenie azylu zdôvodnil dostatočne, jeho vyhlásenia sú súvislé
hodnoverné a konzistentné a ak niektoré z jeho tvrdení žalovaný považoval za nejasné mal možnosť
ho požiadať o ich objasnenie. To ale neurobil a obmedzil sa na vydanie rozhodnutia len na základe
povrchných a stručných informácií o krajine jeho pôvodu, zaobstaraných ODZS. Tieto jeho právny

zástupca pred vydaním rozhodnutia navrhol doplniť a to najmä zabezpečením informácií týkajúcich sa
zaobchádzania s občanmi Gruzínska, najmä s politicky aktívnymi členmi opozície zo strany polície a
žalovaného upozornil na výročnú správu Amnesty International zo dňa 22.02.2018. Návrhu žalovaný
ale nevyhovel a ani sa nijako nesnažil o doplnenie týchto informácií, bez ktorých nie je možné zistiť
odôvodnenosť strachu z prenasledovania, alebo hrozbu nebezpečenstva vážnej ujmy. Z nastolených
dôvodov považuje žalobca zistenie skutkového stavu za nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Za

vyslovene účelovú a nekorešpondujúcu s azylovými dôvodmi uvedenými v žiadosti o azyl, považuje
argumentáciu žalovaného opisom Gruzínska ako bezpečnej krajiny pôvodu a informáciami o trestných
činoch spáchaných občanmi Gruzínska v krajinách Schengenského priestoru. Rovnako za účelovú
označil aj informáciu žalovaného o takmer 100 % zamietnutých prípadov žiadateľov o azyl z Gruzínska
v Nemecku. Za nesprávne právne posúdenie veci na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,

prípadne pochybenia pri zisťovaní skutkového stavu veci považuje označenie žalovaného za osobu,
ktorá sa prostredníctvom inštitútu medzinárodnej ochrany snaží o legalizáciu svojho pobytu na území
SR a k jeho označeniu za prisťahovalca len na základe informácie, že už v minulosti cestoval za prácou
do Turecka a Ukrajiny. Dôvody, ktoré viedli žalovaného k vydaniu napadnutého rozhodnutia považuje
za ničím nepodložené s výtkou, že skutočnými azylovými dôvodmi žalobcu sa hlbšie nezaoberal a

rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Vyčítal mu formalizmus v tom, že
po návrate do Gruzínska mu nehrozí vykonanie trestu smrti, mučenie, alebo neľudské či ponižujúce
zaobchádzanie či trest.

2. Žalovaný vo vyjadrení žiadal správnu žalobu zamietnuť. Poukázal na dôvody, pre ktoré správny

orgán žalobcovi neudelil azyl a ani neposkytol doplnkovú ochranu a stručne na žalobcovu žalobnú
argumentáciu doplnil, že žalobca bol v zmysle Dublinského nariadenia, dňa 28.02.2018 vrátený z
územia Francúzska na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že je na konanie o udelenie azylu
príslušná a podľa § 4 ods. 6 Zákona o azyle sa jeho vstupom na územie SR začalo konanie o udelenie
azylu. Ďalej uviedol, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo žalobcovej výpovede zo dňa

16.03.2018akoajzobjektívnezistenýchskutočnostíavšeobecnýchinformáciíokrajinepôvodužalobcu,
ktoré sú založené v administratívnom spise, opätovne preskúmal žalobcovu žiadosť a skonštatoval, že
migračný úrad postupoval vecne správne, nakoľko z dôvodov, ktoré žalobca opísal vyplýva, že nesplnil
žiadnu z podmienok na udelenie azylu v SR v zmysle ust. § 8 a § 10 Zákona o azyle. Vyslovil názor, že
pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu je potrebné vychádzať z právnej úpravy vymedzujúcej pojem

utečenca v podmienkach SR, ide hlavne o Zákon o azyle a Ženevský dohovor o právnom postavení
utečencov z roku 1951. Žalobca nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu, nakoľko sa v jeho
prípade nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania, nebol vystavený mučeniu, neľudskému
alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, trestu alebo vážnemu a individuálnemu ohrozeniu života, alebo
nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho

konfliktu, tak ako to upravuje ust. § 2 písm. f/ Zákona o azyle a nie sú ani vážne dôvody domnievať
sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu takýmto skutočnostiam vystavený. Správnu žalobu
označil za nedôvodnú a účelovú.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Na pojednávaní súdu žalobca zopakoval svoju žalobnú argumentáciu, s rozvedením dôvodov svojej
politickej činnosti, ako príčiny jeho prenasledovania. Žalovaný sa na pojednávanie súdu nedostavil.

5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3

S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa prvého dielu štvrtej hlavy S.s.p. v rozsahu a medziach
dôvodov odvolania, keďže sa jednalo o vec podľa ust. § 107 ods. 1 pís. a/ a d/ S.s.p., nariadil vo
veci pojednávanie, na ktoré sa žalovaný, napriek riadne doručenému predvolaniu, dňa 19.09.2018,
nedostavil. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanéhov rozsahu dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné
ju zamietnuť (ust. § 219 S.s.p.).
.

6. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 S.s.p., správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo
včasevydaniajehorozhodnutia.Akniejevtejtohlaveustanovenéinak,použijúsanakonanieosprávnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.

7. Podľa § 219 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.

8. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok)“ tento
zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb

aprávnickýchosôbadôslednevyžadovaťplnenieichpovinností.Správneorgánysúpovinnépostupovať
v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa
konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa
vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a
iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre

neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

10. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný

stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

11. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

12. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

13. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, právne odôvodneného ust. § 2
písm. a/ a d/, § 4 ods. 6, § 8, § 9, § 10, § 13 ods. 1, § 13a, § 13c ods. 1/ a § 20 ods. 4, Zákona o
azyle súd zistil, že žalobcovi neudelil azyl a ani neposkytol doplnkovú ochranu. V skutkových dôvodoch
upriamil pozornosť na pohovor zo dňa 16.03.2018, v ktorom žalobca uviedol, že v roku 1990 ukončil
základnú školu, v rokoch 1990 až 1992 študoval na obchodno - ekonomickej škole, v rokoch 1992 - 1997

externe študoval etnografiu na Tbiliskej štátnej univerzite na fakulte histórie, diplom si ale neprevzal,
nakoľko za jeho vydanie požadovali 400 USD. V rokoch 1992-1994 pracoval na mzdovom oddelení
vojenskej jednotky v meste Alchaciche, v rokoch 1994-1997 nepracoval a na jar roku 1997 odišiel do
Turecka, kde až do roku 2003 pracoval nelegálne v rôznych podnikoch na spracovanie čaju. V roku
2004 odišiel za prácou do mesta Dnepropetrovsk na Ukrajinu, kde pracoval 2 a pol roka v obchodnom

sklade a u miestneho podnikateľa, ako manažér v oblasti reklamy. Po zmene politickej situácie na
Ukrajine v roku 2011, spoločnosť v ktorej podnikal zavreli a spolu s jeho známym, H. U., ho obvinili z
neplateniadaníadlhovvočištátuanapriekdeviatim súdnympojednávaniam,ktorýchsapreoneskorené
doručenie predvolania nezúčastnil, výsledok nepozná. V septembri 2012 spolu s týmto známym založilinovú spoločnosť, zaoberajúcu sa požiarnou signalizáciou, táto ale po roku zbankrotovala a preto sa
zamestnal ako majster v spoločnosti zaoberajúcej sa servisom a montážou autodielov, v ktorej pracoval
od roku 2013 do júla 2015. Následne sa vrátil do Gruzínska, kde sa podrobil neurologickej liečbe,

zistili mu vysoký tlak a vysoký cholesterol a ochorela aj jeho matka a kvôli úhrade liečby, musel
predať svoj byt v meste Kutajisi a žil z peňazí z predaja a z príležitostnej práce. Dňa 07.03.2017 letecky
vycestoval do Budapešti a následne do Francúzska, kde sa zdržiaval viac ako 7 mesiacov, pričom stravu
a ubytovanie mu poskytovala nejaká humanitárna organizácia. Tu dňa 20.03.2017 požiadal o azyl, ale
bolo mu oznámené, že z dôvodu dispozície slovenským vízom na vstup do Schengenského priestoru,

bude vrátený na Slovensko. Slovenské vízum mu udelilo dňa 06.03.2017 Veľvyslanectvo Litvy, ktoré
v Gruzínsku zastupovalo Slovensko a za ktoré zaplatil 2 200 eur. Ako dôvody v žiadosti o udelenie
azylu uviedol, že od roku 2003 bol sympatizantom Jednotného národného hnutia, ktorého členom sa
stal v marci 2016 a jeho úlohou bolo presviedčať miestnych obyvateľov aby ho volili. Členský preukaz
nevlastnil, pretože ho všetci obyvatelia mesta Achalciche poznali osobne. Pred voľbami dňa 08.10.2016
ho primátor mesta osobne kontaktoval a presviedčal, aby volil politickú stranu Gruzínsky sen a pretože

spoluprácu odmietol, primátor mu povedal, že ak táto strana voľby vyhrá, bude mať problém v tomto
meste ďalej žiť. Už pred voľbami si všimol, že ho sledujú príslušníci miestnej polície, prvýkrát pred
voľbami v októbri a druhýkrát v decembri 2016 ho upozornili, že ak bude pracovať proti nim zatknú ho
a naznačili mu, že určite niečo proti nemu nájdu, napr. zbrane, narkotiká, alebo niekoho, kto bude proti
nemu svedčiť. V deň volieb mu členovia tejto strany povedali, že mu zoberú pozemky, ktoré patria jemu

a jeho rodine. V jeho obvode síce vyhrala jeho politická strana ale celonárodne vyhral Gruzínsky sen. Po
voľbách už z domu nevychádzal a v noci z 22. na 23. februára 2017 mu jeden jeho priateľ pracujúci na
polícií prišiel oznámiť, že sa naňho chystá akcia s uväznením na 5-7 rokov. V Gruzínsku, kde je všetko
skorumpované nemôže počítať s pomocou súdov, štátnych orgánov, ani nadriadených zložiek polície.
Z uvedených dôvodov sa preto rozhodol Gruzínsko opustiť. Žalovaný dodal, že žalobca do konania

predložil Gruzínsky pas, občiansky a vodičský preukaz a tak pochybnosti o jeho identite nie sú.

14. Poukázal aj na informácie z ODZS, podľa ktorých sa dňa 08.10.2016 v Gruzínsku konali parlamentné
voľby a tieto so ziskom 48,68 % vyhral Gruzínsky sen. Jednotné národné hnutie so ziskom 27,11
% skončilo na druhom mieste. V meste Achalciche vyhral voľby J. zo strany Gruzínsky sen a na

druhom mieste skončil U. Z. z Jednotného národného hnutia. Zo strany Misie volebných pozorovateľov
boli tieto voľby definované ako súladné so záväzkami OBSE a ďalšími medzinárodnými normami
demokratických volieb a aj v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Žalobca v Jednotnom
národnom hnutí nezastával významnejšiu stranícku funkciu, nevlastnil ani členský preukaz, do strany
mal vstúpiť v marci 2016, teda len 5 mesiacov pred parlamentnými voľbami. Jeho informácie o tom,

že predsedom ich strany v meste Achalciche bol U. U. a oblastným predsedom M. N., ktorý bol
predsedom Gruzínskeho parlamentu do roku 2016 sa nezhodujú s informáciami získanými ODZS z
verejne dostupných zdrojov. Žalovaný uviedol, že uvedené fakty spochybňujú jeho politickú činnosť
a informácie z ODZS neuvádzajú prípady, že by v súvislosti s parlamentnými voľbami boli poprední
predstaviteliaalebočlenoviaZjednotenéhonárodnéhohnutiaprenasledovaníštátnoumocou.Gruzínsko

ještátmiEÚ(Rakúsko,Belgicko,Bulharsko,Francúzsko,NórskoaHolandsko)považovanézabezpečnú
krajinu, od 28.03.2017 majú jeho občania právo zdržiavať sa bez víz až na 90 dní v období 6
mesiacov, v krajinách Schengenského priestoru. Pravdou je, že niektoré štáty, najmä Nemecko a
Švédsko začali ani nie po roku zvažovať možnosť pozastavenia bezvízového režimu s Gruzínskom,
z dôvodu nárastu trestnej činnosti spáchanej v týchto štátoch občanmi Gruzínska a ako aj z dôvodu

počtu Gruzínskych občanov žiadajúcich v týchto krajinách o azyl. V Nemecku bolo takmer 100 %
takýchto žiadosti zamietnutých. Gruzínska vláda už dostala pochvalu od Európskych partnerov za to, že
bezodkladne a bezproblémovo prijíma naspäť všetky deportovaných občanov a neboli potvrdené žiadne
dôkazynaznačujúcenepriaznivézaobchádzaniesneúspešnýmižiadateľmipoichnávratedoGruzínska.
Čeliť sankciám alebo iným trestno-právnym postihom však môžu po svojom návrate tí občania, ktorí sa

v krajinách EÚ dopustili trestnej činnosti a preto boli z nich vyhostení. Z uvedených dôvodov správny
orgán zhodnotil nesplnenie podmienok na udelenie azylu zo strany žalobcu a skonštatoval, že žalobca
nie je ani prípad, na ktorý sa pre udelenie azylu vzťahujú podmienky podľa § 10 Zákona o azyle, teda na
účel zlúčenia rodiny a nie je ani prípadom, v ktorom by bolo možné udeliť azyl z humanitných dôvodov
podľa § 9 Zákona o azyle. Žalovaný ďalej posudzoval či žalobca nespĺňa podmienky na poskytnutie

doplnkovej ochrany podľa § 13 a/ alebo b/ Zákona o azyle a dospel k záveru, že ani reálnej hrozbe
vážneho bezprávia podľa klasifikácie uvedenej pod písmenom f/ v § 2 Zákona o azyle žalobca vystavený
nebol a ani mu takáto hrozba po návrate nehrozí a irelevantné z objektívnych dôvodov je aj posúdenie
podľa § 13b, nakoľko na území SR nemá žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovouochranou. K doloženiu stanoviska Amnesty International z 22.02.2018 doplnil, že sa netýka žiadateľa
ale dvoch prípadov nezákonného postupu Gruzínskych policajtov a táto správa práve poukazuje na to,
že takéto prípady postupu policajtov sa v Gruzínsku vyšetrujú.

15. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu
predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať
dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci

(úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného
dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy
má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov
preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či
vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností
viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá

nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.

16. Žalobcove žalobné námietky, sa týkali dôvodov prezentovaných žalovaným, že nedisponoval
ani členským preukazom Jednotného národného hnutia, že z jeho výpovede nevyplýva, že by bol v
strane zastával nejakú významnejšiu funkciu a do strany vstúpil v marci 2016, teda len 5 mesiacov pred

parlamentnými voľbami, ďalej že označenie predstaviteľov ich strany v meste Achalciche sa nezhoduje
s informáciami žalovaného. Na tieto tvrdenia argumentoval tým, že bol dlhé roky sympatizantom
strany Jednotné národné hnutie a ako radový člen strany sa aktívne podieľal na predvolebnom boji
a kampani medzi miestnymi ľuďmi v rodnom meste, kde bol verejne známy a mal možnosť určitého
ovplyvňovania verejnej mienky v predvolebnom zápase, čo viedlo jeho politických oponentov najprv k

slovnýmdohováraniamaupozorneniamaneskôrajknásilnýmvyhrážkamzostranypríslušníkovpolície,
pracujúcich pod vplyvom politických oponentov žalobcu. Nesúhlasil s tým, že prenasledovanie sa môže
viazať len na zastávanie významnej straníckej funkcie, či dĺžke pôsobenia v strane. Na konštatovanie
žalovaného, že sa so svojimi obavami neobrátil na štátne orgány, uviedol, že to že existujú, neznamená
že fungujú a dá sa na ne bez zhoršenia situácie obrátiť. Žalovanému vytkol, že ak mal v jeho tvrdeniach

nezrovnalosti, mal ho požiadať o doplnenie výpovede, ale na rozdiel od takéhoto postupu sa obmedzil
len na povrchné a stručné informácie o krajine jeho pôvodu. Za účelovú argumentáciu označil opis
Gruzínska ako bezpečnej krajiny a žalovanému vytkol, že skutočnými azylovými dôvodmi žalobcu sa
vôbec nezaoberal.

17. Dohovor OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len „Ženevský dohovor“)
definuje utečenca ako každú osobu, ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred
prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov, alebo z dôvodu príslušnosti k
určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov a nemôže prijať alebo v dôsledku
uvedenýchobávodmietaochranusvojhoštátu;aleboosobabezštátnehoobčianstva,ktorásanachádza

mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené
obavy nemôže alebo nechce vrátiť. Ženevský dohovor upravuje nielen to, kto je utečencom, ale aj
základnéprávautečencov,ktoréštátymusiadodržiavať.Týmisúprávobyťuznanýzautečenca,ochrana
pred potrestaním za neoprávnené prekročenie štátnych hraníc a právo nebyť navrátený do krajiny, kde
by utečencom hrozilo prenasledovanie (tzv. princíp non-refoulement). Tieto tri zásady sú najdôležitejšími

ochrannými prvkami, ktoré pre utečencov zaviedol Ženevský dohovor.

18. Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý
a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

19. Na tomto mieste správny súd konštatuje, že správny orgán naplnenie všetkých podmienok dôsledne
preveroval. Náležitým spôsobom zistil skutkový stav veci, aplikoval naň zodpovedajúce zákonné
ustanoveniaaveľmipodrobne,zrozumiteľne avovzájomnej logickej nadväznosti odôvodnilarozviedol
všetky podstatné a na seba viažuce sa fakty v ich vzájomných súvislostiach a to v rozmere skutkovýchdôvodov uvádzaných žalobcom. Z kontextu celého konania a vo väzbe na pôsobenie žalobcu a jeho
snahu o legalizáciu pobytu na území SR, podaním žiadosti o udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej
ochrany, súdu vyplynulo, že ani jedna z kladených podmienok konania o udelenie azylu nie je v jeho

prípade prítomná.

20. Konanie o udelenie azylu na území SR prebieha vo väzbe na splnenie podmienok taxatívne
uvedených v ust. § 8 ZoA, ako zákonného vyjadrenia ústavnej garancie poskytovania azylu
cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy

Slovenskej republiky). Právo na azyl je právom len cudzinca a to takého, ktorý bol mimo územia SR
prenasledovaný kvôli uplatňovaniu politických práv a priznáva sa v rozsahu dvoch kumulatívnych
materiálnych podmienok. Prvou je prenasledovanie, druhou je uplatnenie politických práv a slobôd.
Prvou podmienkou sa zaručuje ochrana až vo fáze reálneho prenasledovania a na jej splnenie
nestačí ohrozenie, resp. možnosť, že osoba bude v kratšej alebo vzdialenejšej budúcnosti ohrozená
prenasledovaním. Druhá podmienka práva na azyl je splnená, ak žiadateľ o azyl uplatnil slobodu

prejavu, slobodu zhromažďovania, slobodu združovania, volebné právo alebo právo na odpor a za to
je v zahraničí prenasledovaný. Udelenie azylu podľa ust. § 8 ZoA je objektívne viazané na prítomnosť
prenasledovania, ako skutočnosť definovanú v ust. § 2 písm. d/ ZoA alebo na odôvodnené obavy z tejto
skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne
nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

21. Súd v uvedených súvislostiach dáva do pozornosti tvrdenie žalobcu, že pred Gruzínskymi voľbami
dňa08.10.2016hoprimátormestaAchalcicheosobnekontaktovalapresviedčal,abyvolilpolitickústranu
Gruzínsky sen, nakoľko spoluprácu odmietol, primátor mu povedal, že ak táto strana voľby vyhrá bude
mať problém žiť ďalej v tomto meste. Na inom mieste uviedol, že bol za ním aj aj jeho bratranec z

tretieho kolena, ktorý pracuje pre primátora mesta Achalziche, a prostredníctvom neho sa stretol s
primátorom, ktorý ho presviedčal, aby sa pridal k politickej strane Gruzínsky sen, lebo ináč nebude mať
žiadne výhody. Vopred ho upozornil, že ak odmietne spolupracovať, bude v nepriazni vládnych orgánov.
Navrholmu,ženavonokbudenaďalejpracovaťprestranuZjednotenénárodnéhnutie,alezároveňajpre
Gruzínsky sen. Keď odmietol robiť špióna pre túto stranu, primátor mu povedal, aby sa ďalej nemiešal

do politiky a že mu neželá nič zlé, ale ľuďom, ktorí sú hore, sa to nebude páčiť. Pred voľbami si všimol,
že ho sledujú príslušníci polície, dvakrát ho násilne vtiahli do auta a vyhrážali sa mu, že ak bude proti
nim pracovať, zatknú ho. Prvýkrát to bolo pred voľbami a druhýkrát v decembri 2016. Pred voľbami J. V.
poslal svojich radcov k nemu domov a chceli ho provokovať a začali nadávať na Zjednotené národné
hnutie. Po voľbách mu povedali, že nechcú, aby ostal žiť v meste Achalciche. V deň volieb sa mu začali

vyhrážať členovia koalície Gruzínsky sen, že mu zaberú všetku pôdu, vylejú na ňu kyselinu a zničia ju.
V noci z 22. na 23. februára k nemu prišiel jeho známy, ktorý pracuje pre políciu a povedal mu, že sa
na neho niečo chystá, že jediné východisko pre neho je zutekať z krajiny. Ak neodíde, uväznia ho 5 až
7 rokov a dôvod si vymyslia. Na druhý deň ráno preto odišiel z domu do Tbilisi. Mal tam kamaráta, ktorý
mu poradil cestovnú agentúru, ktorá mu pomôže s vycestovaním z Gruzínska.

22. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa prenasledovaním rozumie
závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo
súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití
fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných

alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za
odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy
alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

23. Ustanovenie § 2 písm. d/ ZoA definujúce konkrétne situácie, ktoré je možné považovať za
prenasledovanie, nie je možné aplikovať na prípad žiadateľa o azyl bez predchádzajúceho splnenia
základnej podmienky ako predpokladu udelenia azylu, a tou je existencia opodstatnených obáv z
prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania

určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine (§ 8 ZoA). Za prenasledovanie
v zmysle § 8 ZoA je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované
či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy napr. so súkromnými osobami nemôžu byt dôvodom preudelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany
svojich práv pred štátnymi orgánmi.

24. Uvedené konanie nemožno v žiadnom prípade nachádzať v opise žalobcovej situácie v
Gruzínsku, ktorá nenapĺňa ani jeden z uvedených znakov prenasledovania. Za dôvodné považuje
súd konštatovanie žalovaného, že žalobca nezastával žiadnu významnú funkciu, a tak pôsobenie jeho
osoby, aktívne sa podieľajúcej na predvolebnej kampani nemožno spájať s akýmkoľvek druhom násilia
(fyzického alebo psychického vrátane sexuálneho, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych

opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí
súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo
diskriminačnomtrestnomstíhaníalebotreste).Vneprospechtvrdenížalobcu,jeajjehokrátkepôsobenie
v strane a aj argumentácia o tom, že členský preukaz nevlastnil, lebo ho všetci obyvatelia mesta
Achalciche poznajú. Takéto tvrdenie postráda logické súvislosti, nakoľko členský preukaz strany je
osvedčením člena strany a nie jeho statusu verejne známej osoby v určitej skupine osôb. Ak má žalobca

snahu svoju situáciu zastrešiť prenasledovaním jeho osoby, a vyhrážkami aj jeho rodine, v rozpore s
týmto je napr. i jeho tvrdenie, že sestra, u ktorej nejaký čas býval v Tbilisi, ako expertka vo svojej práci,
žiadnym dopadom jeho prenasledovania nepodlieha a tým nepodlieha ani jeho brat.

25.Zanedôvodnúpovažujesúd ajďalšiunámietku žalobcuonedoplnenídokazovania okrajinepôvodu

a jej bezpečnostnej situácie, s poukazom na to, že žalovaný zabezpečil do administratívneho spisu
rozsiahly materiál o Gruzínsku, o jeho politickej a bezpečnostnej situácii, skonštatoval vyhodnotenie
volieb zo strany Misie volebných pozorovateľov ako súladných so záväzkami OBSE a ďalšími
medzinárodnými normami demokratických volieb a aj v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi
a poukázal aj neuvedenie prípadov, že by v súvislosti s parlamentnými voľbami boli poprední

predstavitelia alebo členovia Zjednoteného národného hnutia prenasledovaní štátnou mocou. Tu súd
opätovne upozorňuje, čo žalobca namieta, že nezastával žiadnu významnejšiu funkciu v strane, resp.
hnutí a teda aj toto tvrdenie jeho prenasledovanie nemá reálny základ, a je v rozpore so zisťovaniami
správneho orgánu a jeho odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce, práve na takéto zisťovania
zameraného. Potom aj ďalšie námietky žalobcu, vo vzťahu k namietanej účelovosti tvrdení žalovaného

o trestnej činnosti občanov Gruzínska páchanej na území EÚ, či takmer 100% zamietnutých prípadov
žiadateľov o azyl z Gruzínska v Nemecku, bez konkretizácie v čom ich nesprávnosť spočíva, nemožno
považovať za dôvodné.

26. Žalobca uviedol, že už pred voľbami si všimol, ako ho sledujú príslušníci miestnej polície, prvýkrát

pred voľbami v októbri a druhýkrát v decembri 2016 ho upozornili, že ak nebude spolupracovať zatknú
ho a naznačili mu, že určite niečo proti nemu nájdu, zbrane, narkotiká, alebo niekoho kto bude proti
nemu svedčiť. V deň volieb mu členovia tejto strany povedali, že mu zoberú pozemky, ktoré patria jemu
a jeho rodine. V jeho obvode síce vyhrala jeho politická strana ale celonárodne vyhral Gruzínsky sen.
Po voľbách už z domu nevychádzal a v noci z 22 na 23. februára 2017 mu jeden jeho priateľ pracujúci

na polícií prišiel oznámiť, že sa naňho chystá akcia s uväznením na 5-7 rokov. V Gruzínsku, kde je
všetko skorumpované nemôže počítať s pomocou súdov, štátnych orgánov, ani nadriadených zložiek
polície. Z uvedených dôvodov sa preto rozhodol Gruzínsko opustiť.

27. Žalobca opäť svoje tvrdenia nepreukázal reálnou skúsenosťou násilia alebo hrozby násilia

vykonaného na jeho osobe, a napokon ani netvrdil, že mal snahu sa na políciu, príp. iné štátne orgány,
za účelom poskytnutia ochrany jeho osobe, vôbec obrátiť. Nie je dôvodné, na základe tvrdení žalobcu
o nemožnosti obrátiť sa na políciu pre jej skorumpovanosť, spochybňovať ani stanovisko Amnesty
International z 22.02.2018 týkajúce sa dvoch prípadov nezákonného postupu Gruzínskych policajtov,
s poukazom na to, že nezákonné postupy polície v Gruzínsku sú bežne tolerované, či priam štátnou

mocou podporované. Nedôveryhodne vyznievajú tvrdenia žalobcu o vyhrážkach zo strany miestnej
polície, že ak bude pracovať proti nim, niečo na neho nájdu. Polícia nie je politickou stranou, s ktorou
by mal žalobca viesť politický boj a tak opäť jeho tvrdenia vyznievajú veľmi nedôveryhodne. Tie by
mohli mať opodstatnenie, keby v Gruzínsku boli len dve politické strany uchádzajúce sa o moc v
štáte. Gruzínsko je krajinou, v ktorej oficiálne existuje 26 politických strán, z ktorých každá sa logicky

usiluje o moc v štáte, pričom žalobca status svojej osoby prezentuje ako jazýček na váhach boja dvoch
znepriatelených strán, čo rozhodne nevzbudzuje dôveru v reálnosť jeho tvrdení a dôležitosti jeho
postavenia na gruzínskej politickej scéne v postavení osoby politicky perzekvovanej.28. Inštitút azylu, ako najvyššia forma ochrany má slúžiť na nevyhnutnú ochranu života a slobody ľudí,
ktorí sa nachádzajú v bezprostrednom ohrození. Aby mohla byť osoba považovaná za utečenca, musí
preukázať, že sa opodstatnene obáva perzekúcie z rasových, náboženských, národnostných dôvodov,

z dôvodov príslušnosti k istej sociálnej skupine alebo z politických dôvodov, či z dôvodov uplatňovania
politických práv a slobôd. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 SžoKS 102/06 „môžu byť za
prenasledovanie považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné
svojím charakterom alebo opakovaním sa, musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša,
ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v čl. 1A Ženevského

dohovoru, teda z príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým
názorom. Ohrozenie slobody alebo života z vyššie uvedených dôvodov predstavuje perzekúciu, t.j.
činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru, vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny
alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak je úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a
ochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaných“. Žalobca politické, rasové, národnostné alebo
náboženské dôvody, ani dôvody zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine v súvislosti s obavami, že sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu
nepreukázal a relevantný dôvod na udelenie azylu v jeho prípade nenašiel ani súd, podľa názoru
ktorého, taký ani neexistuje.

29. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o

krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení
daných podmienok sa uplatňuje pravidlo: „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú
ochranu“. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných
ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v
spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie atď. dôjsť, a správny orgán nemá

dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti
musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. Žalovaný
zhromaždil do spisu dostatočné množstvo relevantných informácií o krajine pôvodu žalobcu, z ktorých
žiadna forma opodstatnenia prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia vo vzťahu k žalobcovi do
budúcnosti, nevyplýva. Súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či nevybočila z

medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre
takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom a v tomto smere správnemu orgánu
nemá čo vytknúť.

30. Záverom ešte správny súd dodáva, že konanie o medzinárodnej ochrane je konaním špecifickým

tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (viď. rozsudky Najvyššieho
správneho súdu z 26.02.2008 , č.j. 2 AZS 100/2007-64 a z 27.03.2008 , č.j. 4 AZS 103/2007-63, či
rozsudok NS SR zo dňa 29.07.2014 sp.zn. 1Sža/17/2014), ide o prospektívne rozhodovanie (t. j.
posudzuje sa opodstatnenie strachu z prenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a
nesprávne rozhodnutie má pre žalobcu obzvlášť závažné dôsledky. I so zreteľom na uvedené správny

súd nemohol prijať iný záver ako ten, ktorý už vyššie skonštatoval, že správny orgán dôkladne
zistil skutkový stav veci, na tento aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie
podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom, až nad rámec argumentácie žalobcu aj odôvodnil. Pretože
súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok žalobcu ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.

31. O trovách žalobcu súd rozhodol v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a s poukazom na výsledok
konania, teda jeho celkovú neúspešnosť v preskúmavanej veci, mu náhradu trov konania nepriznal.

32. O výške trov tlmočenia pojednávania rozhodne súd osobitným uznesením. Tieto trovy však znáša
štát s poukazom na ust. § 141 ods.2 O.s.p.

33. I keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov
za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti
zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia

rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku

rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).