Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010993
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317010993.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obvineného I. K., pre zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1/ Tr. zákona a iné, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu
Galanta zo dňa 17.1.2018, č. k. 2T/190/2017-200, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.2.2018,

takto

r o z h o d o l :

Podľa§193ods.1písm.c)TrestnéhoporiadkusasťažnosťobvinenéhoI.K.,nar.X.X.XXXX,zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta uznesením zo dňa 17.1.2018, č. k. 2T/190/2017-200 rozhodol takto:
Podľa § 238 ods. 3/ Tr. poriadku obvinený I. K., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom Y. X, toho času vo výkone
väzby v ÚVV Leopoldov od 14.08.2017, i naďalej sa ponecháva vo väzbe, nakoľko dôvod väzby podľa

§ 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku je daný.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku súd nezistil možnosť nahradenia väzby obvineného dohľadom
probačného a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, podal sťažnosť obvinený, ktorú písomne
odôvodnil jeho obhajca podaním zo dňa 2.2.2018. Prokurátor sa práva na podanie sťažnosti vzdal.
Obvinený svoju sťažnosť odôvodnil tým, že hmotnoprávne predpoklady vzatia obvineného do väzby

nemôžesúdvžiadnomprípadeopieraťodomnienkyčiindície.Dôvodväzbyuvedenýv§ 71ods.1písm.
c) Trestného poriadku v predmetnej veci nie je daný a to vzhľadom na povahu a závažnosť trestného
činu, ktorý sa obvinenému kladie za vinu, ako aj vzhľadom na okolnosti prípadu. Nebezpečenstvo
páchania trestnej činnosti zo strany obvineného nehrozí preto, akútne, teda bezprostredne. V záujme
účinnej ochrany spoločnosti nie je preto potrebné dať prednosť ochrane spoločnosti pred osobnou
slobodou obvineného. Obvinený udržuje so svedkyňou poškodenou H. G. vo výkone väzby písomný

kontakt, pričom svedkyňa mu dáva ešte jednu šancu, v listoch mu napísala, že ho ľúbi a chce naďalej
po jeho návrate s obvineným žiť. Obvinený jej počas väzobného stíhania zasiela peniaze na živobytie.
Obvinený sa ku skutku priznal, a uvedomil si protiprávnosť svojho konania, toto oľutoval a s poškodenou
udržiava vzťah a chce sa k nej vrátiť. Má záujem podieľať sa na výchove ich spoločnej dcéry. Na základe
vyšetrenia duševného stavu nie je obvinený pre spoločnosť nebezpečný. Obvinený je ochotný podrobiť
ambulantnej psychiatrickej liečbe. Obhajca tiež poukázal na zásadu proporcionality a chápania väzby

ako výnimočného prostriedku zaistenia obvineného pre účely trestného konania. Poukazuje tiež na
povinnosť sudcu skúmať aj dôvodnosť trestného stíhania, čo je predpokladom, bez ktorého nie je možná
väzba.Navrhol,abynadriadenýorgánnazákladejehosťažnostipreskúmalrozhodnutieprvostupňového
orgánu, aby uznesenie zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že ho prepúšťa z väzby na slobodu.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, aka) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal
správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal
sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť podala
oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Obvinený je na základe obžaloby podanej prokurátorom na Okresnom súde Galanta dňa 15.12.2018
trestne stíhaný pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu

s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 14.09.2017 v čase okolo 03.30 hod. až 04.00 hod. v meste A., na ulici E., v obytnom bloku číslo
XXXX/XX v byte č. XX, kde býva v spoločnej domácnosti so svojou družkou H. G. a ich maloletou dcérou,
pristúpilkposteli,kdevtomčasespalajehodružkaaichspoločnámaloletádcéraaskovovýmkladivoms
dĺžkoukovovejčasti12cm,ktorésipredtýmzobralzkúpeľne,dvakrátudrelH.G.dooblastihlavy,pričom

jej vulgárne nadával a potom, ako sa posadila na posteľ ju opätovne udrel kladivom do zadnej časti hlavy,
následne sa jej vyhrážal, že ju zabije, ak o tejto skutočnosti niekomu povie a zobral jej mobilný telefón,
ktorým si chcela privolať pomoc, pričom uvedeným konaním spôsobil H. G. zranenia, a to odierku na
rozhraní temennospánkovozáhlavovom vpravo v rozsahu 0,7 cm, tržnú ranu veľkosti cca 1 cm v pravej
spánkovej oblasti vo vlasatej časti hlavy, podliatinu v spánkovej a temennej oblasti vpravo s bodkovitým

podkožným emfyzémom, stav po traume hlavy, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s celkovou dobou
liečenia do 7 dní, pričom v prípade pokračovania násilného konania zo strany obvineného mohol byť
poškodený životne dôležitý orgán poškodenej H. G., a uvedeným konaním vzbudil u H. G. dôvodnú
obavu o jej život a zdravie.
Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol o trvaní väzby obžalovaného v štádiu konania pred

súdom, po podaní obžaloby, podľa ustanovenia § 238 ods. 3 Trestného poriadku.
V čase podania obžaloby sa obvinený nachádzal vo väzbe, do ktorej bol vzatý uznesením Okresného
súdu Galanta zo dňa 16.09.2017, sp. zn. 1Tp/51/2017, právoplatným dňa 16.09.2017 podľa § 71 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku.
Sťažnostný súd skúmal jednak formálne podmienky pre rozhodnutie o väzbe obvineného po podaní

obžaloby, ako i materiálne podmienky jeho väzby.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd rozhodol napadnutým uznesením o väzbe
obvineného po jeho výsluchu pred senátom, na ktorý súd predvolal obvineného, jeho obhajcu ako aj
prokuratúra. Všetky predvolané osoby sa na tomto výsluchu osobne zúčastnili a obvinenému i jeho

obhajcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k otázke väzby v rozsahu, ktorým sa garantuje dodržanie práva
obvineného na obhajobu.
Formálne podmienky na rozhodnutie o ponechaní obvineného vo väzbe boli splnené, keďže obžaloba
bola podaná v lehote viac ako 20 pracovných dní pred uplynutím základnej lehoty väzby v prípravnom
konaní a prvostupňový súd o väzbe rozhodol do uplynutia z tejto základnej lehoty väzby.

Pri skúmaní existencie materiálnych podmienok väzby obvineného dospel okresný súd k správnemu
záveru, že v súčasnom štádiu trestného konania existuje dôvod na pokračovanie jeho väzby.
V predmetnej trestnej veci je splnený ten materiálny predpoklad, ktorý vyžaduje dôvodnosť
trestného stíhania voči obvinenému. Na základe výsledkov vykonaného vyšetrovania existuje dôvodné
podozrenie, že obvinený sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a tento skutok má

zákonné znaky vyššie uvedených trestných činov. Podozrenie vyplýva najmä z výpovede svedkyne
poškodenej H. G., ako i z výpovede samotného obvineného, ktorý sa v prevažnej miere k spáchaniu
trestnej činnosti priznáva. V konečnom dôsledku, aj v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol, že ku skutku
sa priznal, uvedomil si protiprávnosť svojho konania a oľutoval ho. Uvedené výpovede potvrdzujú
i závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva, odvetvia traumatológie. Rovnako ako

prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je toho názoru, že v súčasnom štádiu trestného stíhania, po podaní
obžaloby, existuje dôvodná obava, že pri prepustení obvineného na slobodu, aby tento pokračoval v
páchaní trestnej činnosti, respektíve sa jej opätovne dopustil. Táto obava vyplýva najmä z charakteru
tak v danej trestnej činnosti, zo spôsobu jeho spáchania, ako ich spôsobí obvineného. V tomto smeresťažnostný súd poukazuje na predchádzajúce odsúdenia obvineného. Všetky uvedené skutočnosti vo
svojej vzájomnej súvislosti vyvolávajú obavu z opakovania trestnej činnosti obvineného voči poškodenej,
čo odôvodňuje jeho ponechanie vo väzbe podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Na v tomto

závere nič nemení ani to, že poškodená udržuje s obvineným písomný kontakt a podľa vyjadrenia
obvineného mu odpustila a chce s ním ďalej žiť. Z dosiaľ vykonaného vyšetrovania vyplynulo, že
obvinený sa mal násilnej trestnej činnosti voči poškodenej dopustiť surovým spôsobom a bez zjavného
dôvodu. Samotný obvinený svoje konanie vysvetľuje tak, že mu praskli nervy, že ho poškodená
podvádza a že ho poškodená iba využíva. Spôsob spáchania trestného činu, ako i pohnútky, ktoré

obvineného k spáchaniu trestnej činnosti mali viesť, potom vyvolávajú vážnu obavu z toho, že takéto
konanie by mohol voči poškodenej zopakovať.
Z rovnakého dôvodu nie je možné v tomto prípade nahradiť väzbu obvineného dohľadom probačného
a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Z vyššie uvedených skutočností potom vyplýva, že rozhodnutie Okresného súdu o ponechaní
obvinenéhovoväzbepodľa§71ods.1písm.c)Trestnéhoporiadkujevecnesprávne.Väzbaobvineného

v tomto prípade legálne a legitímne sleduje záujem ona plynulo mame rušenom vykonaní aktuálneho
trestnéhostíhania.Právoobvinenéhonaosobnúsloboduniejeobmedzenéprotizákonne,činelegitímne,
ako to uvádzal vo svojej sťažnosti jeho obhajca.
Napriek vecnej správnosti napadnutých výrokov, neušlo pozornosti sťažnostného súdu, že prvostupňový
súd sa v súvislosti s vydaním napadnutého uznesenia dopustil viacerých pochybení. Napadnuté

uznesenie prvostupňový súd prijal po vykonávaní procesného úkonu, ktorý nazval „výsluch
obžalovaného“, čo vyplýva zo zápisnice o takomto úkone z čísla listu 197 až 198. Z obsahu tohto
procesného úkonu okresného súdu je však jasné, že sa v skutočnosti jednalo o neverejné zasadnutie v
zmysle § 301 Trestného poriadku, keďže išlo o rozhodnutie súdu, ktorý rozhodoval v senáte a to mimo
hlavného pojednávania. Zákonná sudkyňa bola v zápisnici nesprávne označená ako sudkyňa, keďže

vykonávala funkciu predsedníčky senátu. Toto nesprávne označenie sa tiež nachádza v písomnom
vyhotovení uznesenia.
Ďalšieho pochybenia sa prvostupňový súd dopustil, keď pri vyhlasovaní napadnutého uznesenia
nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 72 ods. 3, § 76 ods. 3, ods. 4 a § 83 ods. 2 Trestného
poriadku.Vzmyslecitovanýchzákonnýchustanoveníbolopovinnosťouprvostupňovéhosúduvyhlásené

uznesenie v úplnom znení, spolu s jeho odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku uviesť
priamo v zápisnici o úkone. Ide totiž o rozhodnutie o väzbe postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4
Trestného poriadku. V takomto prípade lehota na podanie sťažnosti sa vždy riadi ustanoveniami §
83 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré je vo vzťahu k ustanoveniu § 187 ods. 1 Trestného poriadku
ustanovením špeciálnym. Proti výroku napadnutého uznesenia je teda prípustné podanie sťažnosti len

ihneď po vyhlásení uznesenia, a nie v lehote do troch dní odo dňa jeho vyhlásenia, ako znie poučenie
prvostupňového súdu v napadnutom uznesení (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod
značkou R 10/2013). Uvedené nedostatky prvostupňového rozhodnutia však nemali priamy vplyv na
správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov o väzbe. Pri nesprávnom poučení obvineného o možnosti
podať opravný prostriedok, nedošlo k ujme na jeho právach, nakoľko mu prvostupňový súd poskytol

dlhšiu lehotu na podanie sťažnosti, ako mu vyplýva z ustanovení Trestného poriadku. Napriek tomu
však sťažnostný súd považoval za potrebné poukázať na uvedené nedostatky, nakoľko tieto sa v
rozhodnutiach prvostupňového súdu vyskytujú opakovane.
S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery, dospel tunajší súd k rozhodnutiu, že sťažnosť
obvineného je nedôvodná a preto ju zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Poučenie:

P
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.