Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 27, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Csp/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416207738
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416207738.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená
advokátkou JUDr. Barborou Korenecovou, so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902, proti
žalovanému: Y. S., C.. X.X.XXXX, D. S. D. N. - W., Q. Q. XX/XX, o žalobe na zaplatenie sumy 1.380
€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.370,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1.380,- eur počítaný od 01.10.2011 do 17.05.2015 a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1.370,- eur počítaný od 18.05.2015 do zaplatenie, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému náhradu trov konania v pomere 98,56% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáhal zaplatenia od
žalovaného sumy 1.380 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným od 1.10.2011 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.4.2011
poskytolžalovanémuúvervovýške700€,ktorýsažalovanýzaviazalvrátiťspoluspríslušnýmpoplatkom

vovýške680€,spoluvovýške1.380€ v12-tichmesačnýchsplátkachpo115€počnúcdňom17.5.2011.
Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, a preto stratil výhodu splátok a celý dlh sa stal splatným dňa
1.10.2011. Okresný súd v Žiari nad Hronom trestným rozkazom sp.zn. XT XX/XXXX zo dňa 17.2.2012
uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného
zákona a podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom
na náhradu škody na občianske konanie.

2.Žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka s odôvodnením,
že trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XT XX/XXXX nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 4.4.2012 a žalobca podal žalobu dňa 24.8.2016. Žalobca podal žalobu po 5 -tich
rokoch od splatnosti dlhu a po 4 rokoch od právoplatnosti a vykonateľnosti trestného rozkazu. Na
pojednávaní uviedol, že predtým nepracoval, teraz už pracuje a mal by aj na splátky.

3.Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22.3.2017 tak, že žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v

Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 17Co/233/2017 zo dňa 21.6.2018 rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a poukazom na to, že ide o spor na náhradu škody
a nie o nároku zo zmluvy o úvere ako takej, pričom súd neposudzoval vznesenú námietku premlčania
z hľadiska náhrady škody.4.Na pojednávanie konané dňa 27.8.2018 sa nedostavil zástupca žalobcu, doručenia mal riadne
vykázané. Žalobca, ktorý na pojednávanie predvolávaný nebol, doručil súdu podanie, ktorým

ospravedlnilsvojuneúčasťnapojednávaní,akoajneúčasťsvojhoprávnehozástupcu.Požiadal,abysúd
konal v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, doručenie mal riadne vykázané.
Neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, doručil súdu rozhodnutie o vyhlásení konkurzu. Súd konal v
neprítomnosti strán sporu.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so Zmluvou o úvere, so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, s trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. XT XX/
XXXX, rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 20Odk/190/2018, s ostatným spisovým
materiálom.

6.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

8.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10.Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11.Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo

pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky,
pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.

12.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13.Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

14.Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

15.Podľa § 387 ods.1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom.

16.Podľa § 391 ods.1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.17.Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

18.Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí
sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

19.Podľa § 407 ods.1 Obchodného zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová
štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.

20.Podľa § 407 ods.3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

21.Podľa § 407 ods.4 Obchodného zákonníka účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku
1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

22.Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

23.Podľa § 369 ods.2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

24.Podľa § 166c ods.1 písm.d/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácie oddlžením sú
nedotknuté tieto pohľadávky
d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním

vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.

25.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 27.4.2011 Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX. V zmysle uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 700
€, ktorý sa žalovaný zaviazal veriteľovi zaplatiť, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 680 € čiže

celkovú sumu 1.380 €, a to v 12 mesačných splátkach po 115 €, počnúc dňom 17.5.2011 na účet
veriteľa. Zo zmluvy vyplýva aj tá skutočnosť, že žalovanému boli finančné prostriedky vyplatené v
hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovanému bol poskytnutí úver ako fyzickej osobe podnikateľovi, pričom
v zmluve o úvere je aj označený obchodným menom, IČO, miestom podnikania ako aj údajmi o zápise v
živnostenskom registri. Žalovaný úver nesplácal na základe čoho žalobca úver zosplatnil dňa 1.10.2011.

Žalobca v žalobe konštatoval, že žalovaný žalobcovi neuhradil žiadnu platbu. Uvedené skutočnosti
žalovaný nerozporoval.

26.Okresný súd v Žiari nad Hronom rozsudkom sp.zn. XT XX/XXXX zo dňa 17.2.2012, právoplatný dňa
4.4.2012 uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1

Trestného zákona, z dôvodu, že žalovaný v žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje v položke mesačné
výdavky a úver nesplácal a podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného
so svojim nárokom na náhradu škody na občianske konanie.

27.Znakmi skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákona

sú spôsobenie škody poškodenému (žalobcovi) páchateľom trestného činu ( žalovaným) trestným
činom- konaním opísaným v § 222 ods.1 Trestného zákona. Civilný súd je viazaný aj závermi trestného
súdu o to, kto škodu spôsobil, komu bola spôsobená a že škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti
s protiprávnym úkonom majúcim znaky trestného činu.

28.Žalobca pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že strany sporu neuzatvorili spotrebiteľskúzmluvu. Zmluva, ktorú uzavreli strany sporu, nemá ani charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. nakoľko žalovanému bol poskytnutý úver na výkon podnikania.

29.Žalobca nárok na ušlý zisk odvodzuje z toho, že ak by žalovaný neuviedol žalobcu do omylu a
nevylákal od neho istinu úveru, v zmysle zmluvy o úvere by mal nárok aj na ušlý zisk spočívajúci v
odplate. Odplatu tvoria pri zmluvách o úvere úroky a rôzne poplatky.

30.Vzhľadomnato,žežalovanýpriuzatváraníZmluvyoúvereč.XXXXXXXXXspáchalúmyselnýtrestný

čin a o jeho vine a treste bolo právoplatne rozhodnuté príslušným súdom, zodpovedá za škodu, ktorá tým
žalobcovi vznikla. Súd mal v spore preukázané všetky zákonom stanovené predpoklad zodpovednosti
za škodu ( protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
a úmyselné zavinenie žalovaného), čím vzniklo žalobcovi právo na náhradu škody. Žalovaný úver
nesplácal riadne a včas, žalobca úver zosplatnil dňa 1.10.2011.Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný
nezaplatil žiadnu splátku úveru, a preto je jeho dlh vo výške1.380 € ( 700 € úver a 680 € poplatok).

V odvolaní voči rozsudku zo dňa 22.3.2017 už tvrdil, že žalovaný zaplatil sumu 10 € dňa 18.5.2015.
Žalovaný uvedenú úhradu nerozporoval. Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že žalovaný spôsobil v
súvislosti so spáchaním prečinu úverového podvodu žalobcovi škodu vo výške 1.370 € ( 1.380 € mínus
10 €). Vzhľadom na to súd žalobe žalobcu v uvedenej časti vyhovel a čo do zvyšku žalobu žalobcu
zamietol ( 10 €).

31.Vzhľadom na to, že súd priznal žalobcovi finančné plnenie v zmysle výroku tohto rozhodnutia, ktoré
považoval za dôvodné, súd konštatuje, že pokiaľ sa týka uvedeného finančného plnenia, žalovaný sa
s plnením dostal do omeškania, a preto žalobcovi vzniklo aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v
uplatnenej výške, avšak len zo súdom priznanej istiny vo výške 1.370 €. Vzhľadom na to, súd žalobu

žalobcu zamietol čo do uplatneného úroku z omeškania zo sumy 10 € ( do ktorej istiny súd tiež žalobu
žalobcu zamietol).

32.Skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo-právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v
prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu

na náhradu škody a nie o nároku zo zmluvy o úvere ako takej. Náhrada škody je zodpovednostný vzťah,
nie vzťah záväzkový ( právny názor odvolacieho súdu v danej veci). Žalovaný v spore vzniesol námietku
premlčania. Súd ju posudzoval z hľadiska náhrady škody.

33.Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom ( § 387 ods.1 Obchodného

zákonníka). Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky ( §
397 Obchodného zákonníka). Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa
však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti ( § 398 Obchodného
zákonníka).

34.V tomto prípade ide o dve lehoty: subjektívnu lehotu, ktorá je štvorročná, a objektívnu lehotu, ktorá je
desaťročná. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby musia byť splnené dve podmienky, bez
ktorých nemožno uplatniť nárok na náhradu škody. Sú to a) vedomosť o škode, b) vedomosť o osobe
povinnej na jej náhradu. Objektívna premlčacia doba je pri práve na náhradu škody desaťročná. Jej

význam spočíva v tom, že vymedzuje časový rámec na uplatnenie štvorročnej subjektívnej lehoty, ak sa
táto lehota neskončila do desiatich rokov od porušenia povinnosti. Tým je zabezpečená právna istota
účastníkov právnych vzťahov. Začiatok objektívnej lehoty, na rozdiel od začiatku subjektívnej lehoty, sa
viaže na deň, keď došlo k porušeniu povinnosti. Z toho vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčí
najneskôr za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Objektívna premlčacia

doba sa uplatní len vtedy, keď nedošlo k uplynutiu štvorročnej subjektívnej premlčacej doby, a teda k
premlčaniu práva na náhradu škody.

35.Žalobca v žalobe tvrdil, že úver sa stal splatným dňa 1.10.2011, nakoľko žalovaný ho nesplácal riadne
a včas. Žalovaný uvedenú skutočnosť nerozporoval. Od uvedenej doby plynie objektívna 10 -ročná

premlčacia lehota. Žalobca sa dozvedel o škode ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá dňom 4.4.2012-
právopatnosťou Trestného rozkazu. Nasledujúcim dňom 5.4.2012 začala plynúť premlčacia doba 4
roky. Žalobca podal žalobu na súd dňa 24.8.2016, čiže po uplynutí uvedenej premlčacej doby. Súd však
musí zohľadniť skutočnosť, že žalovaný na dlh čiastočne plnil a to dňa 18.5.2015 sumu 10 € ( žalovanýuvedené tvrdenie žalobcu nerozporoval). Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba
ohľadne tejto časti ( § 407 ods.1 Obchodného zákonníka),

ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať,
že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku ( § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka), účinky uznania
záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo
v čase uznania už premlčané ( § 407 ods.4 Obchodného zákonníka). Vzhľadom na to, že žalovaný plnil
na dlh čiastočne dňa 18.5.2015, má toto jeho plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, nakoľko možno z

neho usudzovať, že plnením uznal aj zvyšok dlhu. Ku dňu 18.5.2015 dlh premlčaný nebol. Od uvedenej
doby plynula nová štvorročná premlčacia doba. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu premlčaný nie
je. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi plnenie, tak ak je konštatované v predchádzajúcich častiach
rozsudku.

36.Pokiaľ žalobca poukazoval na znenie ustanovenia § 408 ods.1 druhá veta Obchodného zákonníka

podľa ktorého: bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po
uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia
alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí šiestich rokov
odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom
alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. Súd poukazuje na to, že

obmedzenie premlčacej doby je upravené v záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov,
najmä v prípadoch nárokov, ktorých trvanie je v dôsledku všeobecného obmedzenia premlčacej doby
jednoznačne limitované. Maximálna dĺžka premlčacej doby je ustanovená na desať rokov (odsek 1).
Začiatok sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Na priebeh desaťročnej
premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie. Túto dobu nemôžu strany v žiadnom prípade meniť ani ju

vylúčiť, je záväzná. Ak sa súdne konanie začne pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby, čo bolo
aj v prejednávanom spore, nemožno uplatniť námietku premlčania ( 10 ročnú). Právo sa nepremlčí,
aj keď konanie bolo skončené až po uplynutí desaťročnej lehoty odo dňa, keď premlčacia doba začala
plynúť po prvý raz.

37.Súd zistil z Obchodného vestníka 61/2018, že rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
20Odk/190/2018 zo dňa 16.3.2018 bol na žalovaného vyhlásený konkurz. Súd zbavil žalovaného
všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v výnimkou ( okrem iných) nedotknutých
pohľadávok v zmysle § 166c ZKR. Oddlžením sú nedotknuté pohľadávky zo zodpovednosti za škodu
spôsobenúúmyselnýmkonanímvrátanepríslušenstvatakejtopohľadávky(§166cods.1písm.d/zákona

č.7/2005 Z.z.). Vzhľadom na uvedené, súd mohol konať o pohľadávke žalobcu a zaviazať žalovaného
na úhradu škody v zmysle výroku rozhodnutia.

38.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40.Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Jeho
úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 99,28 % zo žalovanej sumy 1.380 €, úspech žalovaného

predstavuje 0,72 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 98,56 % (99,28 % mínus 0,72 %). O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na

súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice

súdu.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej
vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (zákona č. 233/1995
Z.z.).