Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. august 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317010993
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2317010993.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr.JankyKlčovejaJUDr.RastislavaKresla,vtrestnejveciprotiobžalovanémuI.K.,nar.XX.XX.XXXX
v J., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona
v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní

obžalovaného I. K. proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 06.06.2018, sp. zn. 2T/190/2017,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.08.2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného I. K., nar. XX.XX.XXXX v J., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný I. K. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1

písm. c/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 14.09.2017 v čase okolo 03.30 hod. až 04.00 hod. v meste A., na ulici E., v obytnom bloku číslo
XXXX/XX v byte č. XX, kde býva v spoločnej domácnosti so svojou družkou H. G. a ich maloletou dcérou,

pristúpilkposteli,kdevtomčasespalajehodružkaaichspoločnámaloletádcéraaskovovýmkladivoms
dĺžkoukovovejčasti12cm,ktorésipredtýmzobralzkúpeľne,dvakrátudrelH.G.dooblastihlavy,pričom
jej vulgárne nadával a potom, ako sa posadila na posteľ ju opätovne udrel kladivom do zadnej časti hlavy,
následne sa jej vyhrážal, že ju zabije, ak o tejto skutočnosti niekomu povie a zobral jej mobilný telefón,
ktorým si chcela privolať pomoc, pričom uvedeným konaním spôsobil H. G. zranenia, a to odierku na
rozhraní temennospánkovozáhlavovom vpravo v rozsahu 0,7 cm, tržnú ranu veľkosti cca 1 cm v pravej

spánkovej oblasti vo vlasatej časti hlavy, podliatinu v spánkovej a temennej oblasti vpravo s bodkovitým
podkožným emfyzémom, stav po traume hlavy, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie s celkovou dobou
liečenia do 7 dní, pričom v prípade pokračovania násilného konania zo strany obvineného mohol byť
poškodený životne dôležitý orgán poškodenej H. G., a uvedeným konaním vzbudil u H. G. dôvodnú
obavu o jej život a zdravie.

Za to bol obžalovanému podľa § 155 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/,
§ 38 odsek 2, § 41 ods. 1/Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona sa ukladá trest prepadnutia veci a to 1 ks kovové kladivo
s drevenou rúčkou.Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný titulom náhrady škody zaplatiť sumu vo
výške 188,76 Eur Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35937874.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 229 až 231 spisu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle §
257 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku a zároveň svoje konanie oľutoval. Z
uvedeného dôvodu okresný súd nevykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vo vzťahu k výroku
o vine, nakoľko vyhlásenie obžalovaného bolo urobené dobrovoľne, vážne a po porade so svojim
obhajcom. Okresný súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného vykonal dokazovanie k uloženiu trestu.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona zvážil všetky okolnosti
prípadu, charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného ako aj pomer poľahčujúcej a priťažujúcej
okolnosti. Po ich zhodnotení dospel k záveru, že v danom prípade pomer poľahčujúcej okolnosti (§
36 písm. l/) a priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. h/) je rovnomerný a preto uložil obžalovanému trest v
základnej trestnej sadzbe pri dolnej hranici trestnej sadzby (základná trestná sadzba od 5 rokov do 12

rokov), a to trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Vzhľadom na doterajšiu beztrestnosť obžalovaného
nebolo možné použiť ustanovenie trestného zákona o mimoriadnom znížení základnej trestnej sadzby
s poukazom na spôsob vykonania útoku na telesnú integritu poškodenej, ktoré v čase útoku spala, na
časť tela - hlava, na ktorú bol útok vedený ako aj na útočiaci predmet. Konaním obžalovaného mohlo
byť spôsobené aj oveľa závažnejšie zranenie prípadne jeho konanie mohlo mať aj fatálny následok. Pre

výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko vo výkone trestu doposiaľ nebol. Zároveň uložil i trest prepadnutia veci a to kovového
kladiva s drevenou rúčkou, ktorá vec bola použitá na spáchanie skutku a vlastníkom prepadnutia veci
sa stáva štát.

Nakoľko poškodená spoločnosť VšZP a.s. si včas a riadne uplatnila nárok na náhradu škody, okresný
súd zaviazal obžalovaného aj k tejto náhrade vo výške 188,76 Eur, ktorá suma predstavuje náklady na
vyšetrenia a ošetrenie poškodenej H. G..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote podal odvolanie obžalovaný, prokurátor prítomný na

hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania.

V písomne podanom odvolaní obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu ( č.l. 236 spisu) uviedol, že
rozhodnutie I. stupňového súdu považuje za neprimerane prísne, pretože okresný súd nedostatočne
zistil skutkový stav veci, zároveň rozhodnutie vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci a

nesprávnej právnej kvalifikácie.

Má za to, že okresný súd nesprávne právne kvalifikoval jeho konanie a to v tom, že vyhodnotil konanie
ako útok voči osobe chránenej podľa § 155 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek1písm.c/Trestnéhozákona.Pojemblízkaosobavtomtoustanovenínezahŕňablízkuosobupodľa

§ 127 odsek 5, pretože v tomto prípade ide o blízku osobu, ktorá predstavuje znak základnej skutkovej
podstaty v nej vymenovaných trestných činov a preto nemôže ísť aj o osobitný kvalifikačný znak.

Pri vymeriavaní trestu sa nezaoberal znaleckými posudkami, ktoré boli vypracované na jeho osobu a to
MUDr. Strakom ako i MUDr. Uhrínom, ktorí vo svojich znaleckých posudkoch uviedli, že trpí telesnými

ochoreniami, ktoré môžu spôsobiť svojim následkami aj forenzne významné ochorenie(organickú
poruchu osobnosti), ktoré mohlo ovplyvniť ovládacie a rozpoznávacie schopnosti v čase spáchania
skutku.

V neposlednom rade išlo o spáchanie skutku v štádiu pokusu a preto sa mal súd zaoberať aj touto

skutočnosťouprivýmeretrestu.Priurčovanídruhutrestusúdprihliadneajnato,doakejmierysakonanie
páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu.Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta
sp. zn. 2T/190/2017 podľa § 321 Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku po
zrušení tohto rozsudku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol.

Obžalovaný odvolanie podané proti rozsudku okresného súdu písomne zdôvodnil aj sám ( č.l. 233-234
spisu). V odôvodnení uviedol, že trestnú činnosť úprimne oľutoval, vyhrážania sa voči poškodenej
nedopustil.

Okresný súd pri ukladaní trestu mal prihliadnuť i na ďalšie poľahčujúce okolnosti a to okolnosti podľa §
36 odsek 1 písm. i/, písm. j/, písm. n/ Trestného zákona.

Nesúhlasí s tým, že v čase útoku poškodená spala, nie je to pravda nakoľko celú noc sa hádali, že si
vodí do spoločného bytu mužské návštevy a v čase útoku nespala, písala SMS.

Poukázal na to, že predsedníčka senátu ho brala do väzba, tá istá sudkyňa prijala obžalobu a tá istá
sudkyňa ho odsúdila na 5 rokov, preto si myslí, že z týchto dôvodov bola zaujatá voči jeho osobe a to i
vzhľadom k tomu, že na hlavné pojednávanie nepredvolala poškodenú.

V závere žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil súdu I. stupňa s príkazom, aby

to dostal nový sudca Okresného súdu v Galante, aby bola jeho vec spravodlivo rozhodnutá, alebo aby
krajský súd znížil mu trest na základe poľahčujúcich viacerých okolností tak, ako to má na mysli § 36
písm. i/, písm. j/, písm. n/ Trestného zákona. Okresný súd vôbec nezvážil, že pred týmto skutkom viedol
riadny život a staral sa o spoločnú domácnosť, riadne pracoval.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaného, obhajcu a krajského
prokurátora.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že návrh odvolania obžalovaného ako
nedôvodne zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že je v kontakte s poškodenou, ktorá mu aj posiela listy.

Obhajca obžalovaného sa pridržiaval písomne podaného odvolania, ktoré doplnil návrhom, aby odvolací
súd nerušil a nevracal vec súdu I. stupňa, ale aby sám vo veci rozhodol.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí v zmysle ustanovenia § 326 ods.5 Trestného poriadku doplnil
dokazovanie, keď za súhlasu procesných strán (obžalovaného a prokurátora) prečítal znalecké posudky
znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie MUDr. Mária Straku ( č.l.109-120 spisu) a MUDr.
Maroša Uhrína ( č.l.128 - 152 spisu).

Podľa § 317 odsek 1) Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
napadnutého rozsudku proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania,

ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Z obsahu pripojeného spisu okresného súdu odvolací súd zistil, že :

• prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 15.02.2017 obžalobu na I. K. pre zločin ublíženia

na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1, § 155 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1 Trestného zákona;• okresný súd vo veci určil termín hlavného pojednávania na deň 06.06.2018;

•nahlavnompojednávaníč.l.223-227obžalovanýpozákonnompoučenípodľa§257odsek1Trestného

poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný. Následne v zmysle ustanovenia § 333 odsek 3 písm. c/, písm.
d/, písm. e/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zodpovedal kladne na položené otázky a
okresný súd po vyjadrení prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 odsek 7 Trestného
poriadku s tým, že dokazovanie sa vykoná ohľadne výroku o treste a náhrade škody;

• okresný súd následne vykonal oboznámenie vyčíslenia škody, oboznámil register trestov, posudky.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku, na
otázky v zmysle § 333 odsek 3 Trestného poriadku odpovedal áno a na návrh prokurátora konajúceho
vo veci, okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa

nevykoná a následne vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Zo zápisnice
o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo v tomto smere vykonané zákonnou a procesne
správnou formou v potrebnom v rozsahu.

Vzhľadom na predmetné vyhlásenie obžalovaného a poučení obžalovaného podľa § 257 odsek 2

Trestného poriadku krajský súd preskúmal odvolanie obžalovaného len v rozsahu uloženého trestu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa vyrovnal s obžalobou, ako aj s obhajobou
obžalovanéhoatiežakýmiprávnymiúvahamisaspravoval,keďposudzovaldokázanéskutočnostipodľa
príslušných ustanovení zákona v otázke uloženého trestu, čo do jeho druhu a výmery tak aj náhrade

škody, ako to predpokladá ustanovenie § 168 Trestného poriadku.

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona Kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 155 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 odsek 1 písm. c/ Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo
inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody
až na jeden rok.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že

mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob páchania činu a jeho následok, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne ľutoval.

Podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.V dôvodoch rozsudku súd I. stupňa sa pri ukladaní trestu riadil vyššie citovaným ustanovením § 34 odsek
1, odsek 4 Trestného zákona, pričom v dostatočnej miere zohľadnil účel trestu, ktorým sa má zabezpečiť

ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vyhodnotil odpis z registra trestov obžalovaného,
jeho osobu (obžalovaný má 4 záznamy aj keď sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, trestnej činnosti,
prektorújesúdenýspáchalniekoľkomesiacovoduplynutiaskúšobnejdoby),výpiszregistrapriestupkov
(priestupkovo bol prejednávaný a postihnutý 3-krát), prihliadol na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný
a oľutoval spáchanie trestnej činnosti (§ 36 písm. l/ Trestného zákona), ako aj na priťažujúce okolnosti (§

37 písm. h/ Trestného zákona) spáchal viac trestných činov, na základe čoho dospel k ustáleniu rozsahu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a k vyhodnoteniu ich vzájomného pomeru v zmysle ustanovenia
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý bol zamestnaný, jeho
pomery, závery znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria ako možnosť jeho
nápravy.

Zhodne so závermi okresného súdu aj odvolací súd uzatvára, že okresný súd správne uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby (5 rokov), pretože
v danom prípade účel trestu možno dosiahnuť, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život
len uložením nepodmienečného trestu v danej výmere.

Podľa§48odsek2Trestnéhozákona,súdzaradípáchateľanavýkontrestuodňatiaslobodyspravidlado
ústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia,akvposledných10-tichrokochpredspáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Taktiež súd I. stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona,

keď obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10-tich pred spáchaním skutku nebol vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Podľa § 60 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na

spáchanie trestného činu.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona, trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu
páchateľovi

Vzhľadom k tomu, že kovové kladivo s drevenou rúčkou bolo použité na spáchanie trestného činu
správne okresný súd rozhodol o tom, že v zmysle § 60 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona uložil trest
prepadnutia veci. Zároveň správne rozhodol, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

K odvolacím námietkam obžalovaného:

Odvolací súd nepreskúmaval skutkové zistenia ani právnu kvalifikáciu, ako sa jej domáhal obžalovaný
to z toho dôvodu, že vyhlásenie o vine, ktoré obžalovaný urobil je v zmysle § 257 odsek 5 Trestného
poriadku nenapadnuteľné odvolaním a ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písm.
c/ Trestného poriadku o čom bol obžalovaný za prítomnosti svojho obhajcu na hlavnom pojednávaní

predsedníčkou senátu riadne poučený a tomuto poučeniu porozumel.

K odvolacím argumentom obžalovaného k uplatneniu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm.
i/ Trestného zákona odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by
obžalovaný spáchal trestný čin, ktorým by odvracal útok alebo iné nebezpečenstvo alebo konal za

okolnosti, ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu alebo konal bez toho,
že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany, krajnej núdze, výkonu práva a povinnosti alebo
súhlasu poškodeného oprávneného použitia zbrane, dovolaného rizika alebo plnenia úloh agenta.

K poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona odvolací súd uvádza, že vzhľadom na

doterajší život obžalovaného nemožno konštatovať, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny
život a to s poukazom na to, že v registri trestov má 4 záznamy aj keď sa na jeho osobu hľadí ako
na osobu netrestanú poukazujú na osobu obžalovaného, ktorý nerešpektuje zákony, keďže skutku, pre
ktorý je v súčasnosti trestne stíhaný sa dopustil v priebehu jedného roka od uplynutia skúšobnej doby vtrestnej veci za ktorú bol odsúdený Okresným súdom Nitra dňa 19.12.2014 sp. zn. 5T/123/2014 a taktiež
je potrebné prihliadnuť na výpis z evidencie priestupkov podľa ktorého bol doposiaľ 3-krát priestupkovo
prejednávaný a boli mu uložené pokuty.

Podľa trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.júna 2017, sp.zn.Tpj 55/2016
( Stanovisko č.44 zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR 5/2017) súd po podaní
obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu -
objasňovania ( v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní

podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou
okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona.

S poukazom na vyššie uvedené Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
neprichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/Trestného zákona.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z výrokov
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.