Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/340/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415208221
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415208221.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
BNP J. J. O. SA, L. P. 1, XXX XX J., O. republika, zapísaný v parížskom K. obchodu a spoločností pod.č.
XXX XXX XXX, konajúci na území R. republiky prostredníctvom L. J. J. O. SA, pobočka zahraničnej
banky, A.: XX XXX XXX, XXX XX L., F. 2, zastúpený C. kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so
sídlom 811 01 Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanému: E. D., nar. XX. júna XXXX, trvale bytom R.
XXXX/XX, XXX XX B. nad P., o zaplatenie 1.185,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 18C/243/2015-64 zo dňa 14. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol (výrok II.), vo výroku,
ktorým určil neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzavretých dňa
14.01.2014 (výrok III.) a 26.01.2014 (výrok IV.) medzi CETELEM SLOVENSKO, a.s. a Jaroslavom
Garajom a vo výroku o náhrade trov konania (výrok V.) p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.185,21 Eur s

úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 878,92 Eur počítaným od 05.08.2014 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 306,29 Eur počítaným od 01.09.2014
do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta), čo do zvyšku
žalobu žalobcu zamietol (druhá výroková veta). Treťou výrokovou vetou okresný súd určil, že zmluvná
podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 14.01.2014 medzi CETELEM
SLOVENSKO,a.s.,BratislavaaE.D.,uvedenávbode4.4.,druhávetavznení:„NesplatenáistinaÚveru/
Revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v

ZoSÚ/ZoRSU, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia Úveru/Revolvingového úveru do
vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu,“ je neprijateľná a preto neplatná. Štvrtou výrokovou
vetou súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa
26.01.2014 medzi CETELEM SLOVENSKO, a.s., Bratislava a E. D., uvedená v bode 4.4. druhá veta v
znení: „Nesplatená istina Úveru/Revolvingového úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa
úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoRSU, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia
Úveru/Revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu,“ je neprijateľná a

preto neplatná. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere 100% trov konania
(piata výroková veta).1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že pôvodný veriteľ (CETELEM SLOVENSKO, a.s.) uzavrel so žalovaným dňa 14. januára
2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 782,10 Eur

na nákup tovaru. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v 18 mesačných splátkach po 54,66 Eur,
splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky 15.02.2014, celkovo sa
zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 934,62 Eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 23,40%, RPMN
26,09%, priemerná RPMN bola uvedená vo výške 45,94% a konečná splatnosť 15.07.2015. Poplatok
za poistenie predstavoval 5,24%. Do dňa rozhodnutia okresného súdu žalovaný na splátkach nezaplatil

nič, žalovaný úver nesplácal riadne a včas, a preto právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, ktorú skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 12.08.2014 a úver zosplatnil ku
dňu 04.08.2014. Listina oznamujúca zosplatnenie úveru bola žalovanému doručená dňa 21.08.2014.
Okresnýsúdtiežzistil,žepôvodnýveriteľuzavrelsožalovanýmajďalšiuzmluvuospotrebiteľskomúvere
dňa 26.01.2014, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 287,73 Eur na nákup tovaru. V
tomto prípade sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver v 10 mesačných splátkach po 33,03 Eur,

splatnosťmesačnejsplátky15.deňvmesiaci,splatnosťprvejmesačnejsplátky15.02.2014.Žalovanýsa
celkovo zaviazal zaplatiť žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) sumu 319,70 Eur pri ročnej úrokovej
sadzbe 23,56%, RPMN 26,27%, priemernej RPMN vo výške 50,91%, konečnej splatnosti 15.11.2014
a poplatku za poistenie 3,33%. Okresný súd tiež zistil, že žalovaný ku dňu vyhlásenia rozhodnutia na
splátkach nezaplatil nič. Okresný súd tiež konštatoval, že z dôvodu, že žalovaný úver nesplácal riadne

a včas, právny predchodca žalobcu úverovú zmluvu vypovedal s účinnosťou ku dňu 01.09.2014, kedy
sa stal celý úver splatným a táto skutočnosť bola žalovanému oznámená listom zo dňa 09.06.2014.
Oznámenie o vypovedaní úverovej zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 30.06.2014.

1.2 Vyššie uvedené zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzavretých medzi stranami sporu (resp. právnym

predchodcom žalobcu) súd prvej inštancie považoval za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zároveň aj ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z.. Okresný súd konštatoval, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods.2 zákona č.
129/2010 Z.z. a nároky vyplývajúce z oboch zmlúv o spotrebiteľskom úvere považoval za dôvodné v

žalovanej výške. Žalobcovi tak priznal nárok vo výške 878,92 Eur zo zmluvy zo dňa 14.01.2014, z toho
istina 782,10 Eur, 80,50 Eur dlžné úroky z úveru a 16,32 Eur z titulu dlžného poistenia úveru. Vo vzťahu
k zmluve zo dňa 26.01.2014 priznal žalobcovi sumu 306,23 Eur, z toho istina 287,73 Eur, 15,38 Eur
dlžné úroky z úveru a 3,18 Eur z titulu dlžného poistného z úveru.

1.3 Súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne, pri určení
úrokov z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
05.08.2014 a 01.09.2014 predstavovala 0,15% ročne. Žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania
vo výške 5,15% ročne, ktoré priznal počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, od 05.06.2014 pri
zmluve uzavretej dňa 14.01.2014 a od 01.09.2014 pri zmluve uzavretej dňa 26.01.2014, počnúc dňom

nasledujúcim po vypovedaní zmluvy o úvere.

1.4 Pokiaľ súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, zamietol uplatnený nárok na úroky z dlžných
úverových istín, u zmluvy uzavretej dňa 14.01.2017 vo výške 23,40% ročne zo sumy 782,10 Eur a u
zmluvy uzavretej dňa 26.01.2014 úrok vo výške 23,56% ročne zo sumy 287,73 Eur. Žalobca žiadal

priznal tzv. zmluvný úrok, dohodnutý v zmluvách o spotrebiteľskom úvere ako výšku úrokovej sadzby.
Podľa záveru okresného súdu žalobcovi po zosplatnení úveru, resp. po vypovedaní zmluvy o úvere
prináleží len zákonný úrok z omeškania, ktorý mu aj priznal, zmluvný úrok už nie. Vo vzťahu k tejto
skutočnosti súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 298 ods.1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s poukazom na článok 3 ods.1, 2, článok 5, článok 6

ods.1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.
Uzavrel, že zmluvné podmienky uvedené vo výrokoch III. a IV. napadnutého rozhodnutia, týkajúce
sa toho, že nesplatená istina úveru je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa dohodnutej
úrokovej sadzby s tým, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť úrok od doby poskytnutia úveru do vrátenia
peňažných prostriedkov za neprijateľné a neplatné zmluvné podmienky. Súd prvej inštancie považoval

za nepochybné, že tieto zmluvné podmienky uvedené v textoch zmlúv o úvere neboli individuálne
dojednané, žalovaný formulárové zmluvy v tomto smere nemohol ani ovplyvniť. Právny predchodca
žalobcu uzatváral zmluvy s rovnakou klauzulou formou formulárového znenia, o čom svedčí aj
skutočnosť, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatváral dve zmluvy, v oboch sú uvedenétieto zmluvné podmienky totožným spôsobom. Vzhľadom na rozsah ustanovení v časti 3. Spoločné
ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, môže obsah a hlavne význam a dosah zmluvných podmienok ujsť
pozornosti priemerného spotrebiteľa.

1.5 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1
C.s.p.,malzato,žežalobabolapodanádôvodne,žalobcamalneúspechlenvčastiúrokov.Zuvedeného
dôvodu okresný súd vyslovil záver, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v pomere 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť
žalobcovi aj úroky z dlžnej úverovej istiny alebo zruší napadnutý rozsudok v časti výroku, ktorým okresný
súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok, prípadne, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v plnom rozsahu. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1, písm. h) a písm. f) C.s.p.,

tvrdil tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. S
poukazom na 53 ods. 1, článok 5 ods. 2 smernice, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca
zdôraznil, že pojmovým znakom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj povinnosť dlžníka platiť úroky
z poskytnutého úveru, ktoré sú súčasťou celkových nákladov dlžníka ako spotrebiteľa, spojených so

spotrebiteľským úverom. Úrok z poskytnutého úveru je cenou peňažných prostriedkov, ktoré zmluvou o
úvere veriteľ umožňuje čerpať dlžníkovi. V danom prípade boli žalobcom žalovanému poskytnuté úvery,
ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokmi, žalobcovi zo zákona vyplýva nárok aj na úroky z
poskytnutých úverov, nakoľko úroky predstavujú pojmovú zložku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Ak by bol úver poskytnutý bez úrokov, nešlo by o

spotrebiteľský úver. Pojmovým znakom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je tak povinnosť dlžníka vrátiť
veriteľovi poskytnutý úver, spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom, medzi
ktoré zákon č. 129/2010 Z.z. zaraďuje aj úroky. O neprijateľnú zmluvnú podmienku potom nejde, ak
sa zmluvná podmienka týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, pokiaľ bola vyjadrená
jasne, určito a zrozumiteľne. Podľa ustanovenia § 53 ods.1 nie je možné rozhodovanie o zmluvnom

ustanovení, zakotvujúcom právo veriteľa uplatňovať voči spotrebiteľovi nárok na dohodnuté úroky až do
doby úplného splatenia istiny, z pohľadu neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Okresný súd z uvedeného
dôvodu právnu vec nesprávne právne posúdil, ak rozsudkom určil, že zmluvné podmienky v bode
4.4. zmlúv o spotrebiteľskom úvere sú neprijateľné, a preto neplatné z dôvodu, že tieto zmluvné
ustanovenia sa týkali hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, sú pritom vyjadrené jasne, určito

a zrozumiteľne, v súlade so zákonnými požiadavkami.

2.1Žalobcatiežnamietalnesprávneprávneposúdenieveciajvovzťahukzamietnutiunárokužalobcuna
zaplatenie zmluvne dohodnutých úrokov od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, resp. od výpovede
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že súdna prax konštatovala, že „Úroky vo výške dohodnutej

pri poskytnutí úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých
peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru
úroky v rovnakej výške“. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako veriteľ má nárok na vrátenie zmluvne
dohodnutého úroku aj za obdobie po splatnosti istiny, až do doby reálneho zaplatenia istiny z úveru
dlžníkom. Úroky sú totiž zmluvnou odplatou (cenou za používanie peňažných prostriedkov), pričom

úroky z omeškania predstavujú sankciu za omeškanie dlžníka s úhradou splatnej peňažnej pohľadávky.
Ak žalobca ako veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, resp. vypovedal zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, konal tak až na základe vzniknutého protiprávneho stavu, zapríčineného žalovaným ako
dlžníkom, ktorý porušil povinnosť splácať úvery včas a riadne. Plynutie času môže pri nekonaní veriteľa
spôsobiť premlčanie pohľadávky, spôsobiť ešte väčšie finančné zaťaženie dlžníka ako spotrebiteľa.

Oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, resp. vypovedať zmluvu, je naviazané na
porušenie povinnosti dlžníka riadne a včas splácať úver. Žalobca ako veriteľ nemôže byť sankcionovaný
zaprotiprávneanezodpovednékonaniedlžníka.Právneposúdenievecivykonanésúdomprvejinštancie
vedie k situácii ad absurdum, kedy protiprávne konanie žalovaného má väčšiu a silnejšiu právnu ochranu
ako konanie žalobcu v súlade so zákonom. Nakoľko žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky do dňa

podania odvolania nevrátil, žalovaný stále s týmito peňažnými prostriedkami nedisponuje. Aj takýto
pretrvávajúci stav odôvodňuje žalobcovu požiadavku na úhrade zmluvne dohodnutých úrokov až do
zaplatenia. Záver súdu prvej inštancie o zamietnutí nároku žalobcu na zmluvne dohodnutý úrok z istiny
aj po zosplatnení úveru až do jeho zaplatenia je nesprávny, nakoľko úroky sú cenou úveru a predstavujúsankciu za oneskorené zaplatenie poskytnutých peňažných prostriedkov, dohodnuté úroky z poskytnutej
istiny úveru sú zákonným príslušenstvom pohľadávky a predstavujú odplatu za poskytnutie peňazí;
sú odlišné od úrokov z omeškania, ktoré sú sankciou za omeškanie dlžníka s vrátením peňažných

prostriedkov a z ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné ustanovenia o
hlavnompredmeteplneniaaprimeranosticenynemôžubyťurčenéakoneprijateľnézmluvnépodmienky.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenia vo veci
podané neboli.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom §
380 ods.1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p. v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie

spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

7. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a

zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide
o spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah,
založený zmluvou o úvere, je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a

ustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Spotrebiteľskézmluvynepredstavujú
osobitný zmluvný typ, aplikovateľný len na občiansko-právne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia OZ
je potrebné použiť na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o
občiansko-právny alebo obchodno-právny vzťah. Žalobca ako dodávateľ v tejto veci zmluvné podmienky
so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. V konečnom dôsledku žalobca v podanom

odvolaní spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu zakladajúceho v súdnom konaní uplatnený nárok
ani nespochybnil.

8. V prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalobca (jeho právny predchodca)
ako veriteľ uzavrel so žalovaným dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z toho podľa zmluvy o

spotrebiteľskom úvere zo dňa 14. januára 2014 poskytol žalovanému úver vo výške 782,10 Eur na
nákup tovaru. Súd prvej inštancie nezistil, že by predmetná zmluva neobsahovala všetky zákonom
č. 129/2010 Z.z. ustanovené náležitosti. Okresný súd tiež zistil, že žalovaný svoje záväzky podľa
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14. januára 2014 neplnil vôbec, žalobcovi nezaplatil žiadnu
splátku. Následkom nezaplatenia splatných splátok právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil

zosplatnenie úveru ku dňu 04.08.2014. Vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.01.2014
súd prvej inštancie správne zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške
287,73 Eur na nákup tovaru, predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti,
žalovaný svoje záväzky podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere neplnil vôbec a žalobcovi (jeho
právnemu predchodcovi) nezaplatil žiadnu splátku. Ako následok nezaplatenia splatných splátok právny

predchodca žalobcu úverovú zmluvu vypovedal s účinnosťou ku dňu 01.09.2014, kedy sa úver stal
splatným. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie žalobe v podstatnej časti vyhovel,
keď priznal žalobcovi dlžnú istinu pohľadávky, dlžné poistenie úveru a dlžné úroky ku dňu zosplatnenia,
resp. ku dňu účinnosti výpovede úverovej zmluvy. Je zrejmé, že okresný súd nepriznal úroky z úveru zaobdobie po zosplatnení úverovej zmluvy zo dňa 14. januára 2014, resp. po účinnosti výpovede úverovej
zmluvy.

8.1 Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na

všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Spotrebiteľský
charakter zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným namietaný nebol.
V nadväznosti na citáciu vyššie uvedeného ustanovenia (§ 52 ods.2 OZ) odvolací súd poukazuje
na to, že predmetná právna úprava prekonala doterajšiu súdnu prax ohľadne aplikácie Obchodného
zákonníka na zmluvu o úvere, ktorá bola zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Okresný súd správne,

ako orgán rozhodujúci o nárokoch spotrebiteľskej zmluvy, je povinný prihliadať na ustanovenie § 52
ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014 a právny predpis,
ktorých súčasťou sú, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj

na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo
12/2014, ako aj 8MCdo 13/2014).

8.2 Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá
sa iba postupne vracia a spláca a za tento stav patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho

povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru
k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Ak však nastane stav, kedy spotrebiteľ už
nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V
tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 476/2012-14 zo

dňa 18.09.2012, ktorý považoval výklad krajského súdu (aj okresného súdu) za ústavne akceptovateľný
s tým, že okresný, ako i krajský súd v prejednávanej veci vyslovil právny záver, podľa ktorého dohodnuté
úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok) a od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov

z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Pokiaľ teda veriteľ,
v danom prípade žalobca, pristúpil k tomu, že považuje celý dlh za splatný, potom nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Ústavný súd SR v tejto súvislosti nezistil existenciu
takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo
možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel

práve na súdnu ochranu. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na podstatu zmluvného úroku, ktorý je
vyjadrením odplaty za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti
(veriteľneposkytujepeňažnéprostriedkypolehotesplatnosti).Veriteľovipatriadohodnutézmluvnéúroky
zposkytnutýchprostriedkovibadosplatnostidlhu,následnesadlžníkdostávadoomeškaniaajepovinný
platiť iba úroky z omeškania (viď aj rozsudok NS SR sp. zn. R 59/1998). Domáhať sa zmluvných úrokov

po zosplatnení úveru a ďalej úročiť úver nezodpovedá charakteru a podstate zmluvného úroku. Po
zosplatnení úveru sa dlžník nenachádza v režime požičiavania istiny a rovnako ani neužíva istinu, preto
žalobcovi ako veriteľovi neprislúcha odplata za užívanie požičanej istiny zmluvný úrok, ale sankčný úrok
z omeškania.

8.3 V rozpore s vyššie uvedeným je preto i dojednanie v časti 3, spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ,
bod 4.4 druhá veta, podľa ktorého: „nesplatená istina Úveru/Revolvingového úveru je až do dňa jej
úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoRSU, t.j. Klient je povinný
zaplatiť úroky od doby poskytnutia Úveru/Revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov
v celom rozsahu“. Toto dojednanie je zhodné v oboch úverových prípadoch, ako zo dňa 14. januára

2014 tak aj 26. januára 2014 a na základe uvedeného by inak mohol žalobca ako veriteľ požadovať od
žalovanéhoakodlžníkaúrokzúveruzcelejdlžnejsumypoprisankčnomúrokuzomeškania.Akoužbolo
uvedené, takýmto spôsobom by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, čo by
spôsobovalo nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Okresný súd v zmysle uvedenéhopotom správne uzavrel, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a preto neplatná, čo vyhlásil aj vo
výrokoch III. a IV. odvolaním napadnutého rozhodnutia. Úrok je cenou úveru len do jeho zosplatnenia,
po zosplatnení úveru je veriteľovi patrí úrok z omeškania, ktorý je sankciou, plní funkciu paušalizovanej

náhrady škody vzniknutej veriteľovi so zabezpečovacím, sankčným a kompenzačným účelom.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, ods.
2 C.s.p. v napadnutom rozsahu, výroku II., ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku (uplatneného úroku
po splatnosti úverov) zamietol, a výrokoch III. a IV., ktorými určil neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných

podmienok, ako vecne správne potvrdil a to aj v závislom výroku o trovách konania (výrok V.). Odvolaním
nenapadnutý výrok súdu prvej inštancie (výrok I.) ostal týmto rozsudkom nedotknutý.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).