Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617216093
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617216093.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členov
senátu JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne Z. D., H.. X.X.XXXX, K. H.
N., Š. H. XXXX/XX, proti žalovanej Všeobecnej úverovej banke, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO:
31 320 155, zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., Poprad, Námestie sv. Egídia 40/93,
o určenie neplatnosti zmluvy a o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl., o odvolaní žalobkyne proti

uzneseniu 1Csp/372/2017-83 zo 17.1.2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Žalovanej priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konnia v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že I. konanie zastavuje, II. žalovanému sa
priznáva plná náhrada trov konania, III. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.
2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho domáhala, že pred
začatím pojednávania podaním z č. l. 69a) zobrala žalobu v plnom rozsahu späť. Citoval znenie § 144, §
145 ods.1, § 146 ods.1 CSP a konštatoval, že k späťvzatiu žaloby došlo pred nariadením pojednávania,
preto konanie zastavil bez toho, aby zisťoval stanovisko žalovanej strany. Právny zástupca žalovanej

však si uplatnil náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP a vzhľadom
na skutočnosť, že strana žalobkyne procesne zavinila zastavenie konania, priznal plnú náhradu trov
konania protistrane, t. j. žalovanému, o ktorých výške rozhodne § 262 ods.2 CSP.
3.Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa proti výroku II, kde žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% v tomto uznesení napáda, tento výrok sa jej dotýka
a domáha sa, aby súd vo veci samej rozhodol nasledovne: Okresného súdu Spišská Nová Ves zo

17.1.2018 sp. zn. 372/2017 -83 ZRUŠUJE vo výroku II a žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov
konania. Odvolanie podala z dôvodu, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Nárok na náhradu trov v plnom rozsahu napáda. §
138 Civilný sporový poriadok - Zjavne nedôvodná žaloba - Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je
po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na

späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Súd už pred nariadením pojednávania
mohol posúdiť, že ide o zjavne nedôvodnú žalobu a mohol ju vyzvať na jej späť vzatie a neboli byžiadnej zo strán vznikli trovy konania. O trovách konania súd mohol rozhodnúť aj s poukazom na §
257 CSP je zákonným ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo
zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené

tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon, preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov
konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie

náhrady trov inak úspešnej strane a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie.
Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena
zákonnej úpravy, ak strana ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohla posúdiť dôvodnosť
žaloby v čase jej podania). Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadnuť i na postoj strán v konaní. Je dlhodobo PN, preto je pre ňu akákoľvek náhrada trov

likvidačná, preto žiada súd, aby prehodnotil rozhodnutie o náhrade trov konania nakoľko ako spotrebiteľ
bez právneho vzdelania nedokázala vyhodnotiť následky vyplývajúce z podania neoprávneného návrhu.
Ako spotrebiteľ neprávnik nevedela a ani nemohla posúdiť dôvodnosť žaloby v čase jej podania, pretože
v období pred účinnosťou CSP viaceré všeobecné súdy SR obdobné žaloby, akú podala, považovali
za opodstatnené. Poukázala na prísnu aplikáciu ustanovení o náhrade trov konania, ktorá môže viesť k

nežiaducim tvrdostiam a preto žiada súd, aby žalovanému s poukazom na uvedené nižšie skutočnosti
nárok na náhradu trov konania nepriznal. Nakoľko podala žalobu unáhlene nedokázala vyhodnotiť
následok svojho konania. Úver, ktorý je predmetom konania naďalej spláca, A teda spravodlivosti, ekvity
alebo rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú subjekty, ktorých základné
pozície sú značne nerovnovážne (napríklad aj vo vzťahu podnikateľa a spotrebiteľa), sa nie je možné

uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda akási formálna
rovnosť, pretože v skutočnosti nerovnosť základných prostriedkov spôsobuje aj nerovnosť vo výsledku
samotnom. Riešenie tejto situácie spočíva v nerovnovážnej úprave subjektívnych práv a povinností
účastníkov súkromnoprávneho vzťahu tím, že slabšej zmluvnej strane (spotrebiteľovi) je priznaných viac
práv a silnejšej zmluvnej strane (podnikateľ) je uložené viac povinností. Cieľom danej právnej úpravy je

teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tím, že budú právne vyrovnané základné ekonomické,
informačne, odborné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Inak povedané, aby bolo možné
dosiahnuťrovnostiakocieľa,jenutnénerovnosťzákladnýchpozíciíkorigovaťrovnakonerovnouúpravou
práv a povinností. Nepochybne sa to týka aj náhrady trov. V § 257 CSP, je citovaná skutočnosť, že súd
ako jediný rozhodovací orgán môže brať osobitný zreteľ na to, ak je oslabená jedna zo strán a ona takou

určite ako občan bez právneho vzdelania je. Vo svetle uvedených skutočností žiada, aby súd rozhodol
takakojeuvedenévúvodeodvolania.Vodvolacomkonanínemánárokžiadnazostránnatrovykonania.
4.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný (č. l. 123-124), ktorý uviedol, že I. má za to, že súd
vec správne právne posúdil keď rozhodol o priznaní plnej náhrady trov konaniam žalovanému, a to s
poukazom na § 256 ods.1 CSP. Citoval znenie § 256 ods.1 CSP a poukázal na to, že konaním žalobkyne

-späťvzatímnávrhunazačatiekonaniadošlokzastaveniukonania;žalobkyňasvojímkonanímprocesne
zavinila zastavenie tohto konania. Má za to, že má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov, ktoré potreboval na bránenie svojho práva. Je jednoznačne presvedčený o tom, že v predmetnom
konaní je namieste postup v súlade s § 256 ods.1 CSP pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania,
pretože nie sú tu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Nie je spravodlivé, aby ten, kto dôvodne

bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, nezískal náhradu trov
konania, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Citoval znenie § 257 CSP a uviedol, že výnimočne
súdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľaacitovalzodôvodnenia
Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: 6Co/ 170/2013. Vo vzťahu k možnej aplikácii § 257 CSP, teda k
prípadnému nepriznaniu jeho náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, uviedol, že

o aplikácii tohto ustanovenia rozhoduje súd na základe voľnej úvahy, avšak k možnej aplikácii môže
súd pristúpiť len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky a to existencia dôvodov hodných
osobitnéhozreteľaaexistenciavýnimočnýchokolností.Podľanehovšaktietopodmienkysplnenéniesú.
Ďalej pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, ale aj si všímať okolnosti, ktoré viedli

strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Do úvahy teda treba brať tiež postoj strany -
žalobkyne v konaní ako aj jeho postoj. Má za to, že uvedené konanie mu nemôže byť kladené za vinu; a
že uvedené nemôže byť považované za dôvod hodný osobitého zreteľa, na základe ktorého by bola na
mieste aplikácia § 257 CSP - tu poukázal na to, že žalobkyňa je tou stranou sporu, ktorá má v rukách tokoho označí za stranu v konaní ako aj to čo bude predmetom konania. III. Na základe vyššie uvedeného
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a uplatnil si nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

5.Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebol odvolaním napadnutý a ostatné výroky
nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavané.
6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
7.Žalobkyňa v odvolaní uplatnila všetky odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 CSP avšak odôvodnila
len odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom
o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť
alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne

aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na

základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
8.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, teda ani tento odvolací dôvod nie je daný.

9.Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa

treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady
trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich
hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby
neodporovalo dobrým mravom. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje

predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať
náhradu trov konania. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o
ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí

vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. § 257 CSP (predtým § 150 O.s.p.), preto
nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade
trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom
rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné

vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad
takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska
aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov
v priebehu konania a pod. teda nebolo konkretizované, v čom ide o výnimočný prípad a aké boli dané
dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska § 257 CSP. Pri skúmaní existencie podmienok hodných

osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 CSP treba prihliadať v prvom
rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do
úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie §257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu
konania a pod. (R 82/2006, Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2006). Súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ak súd

pristúpi k aplikácii § 257 CSP, vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležíte odôvodnený (porov. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21.10.2010,
nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016 z 21.2.2017), v opačnom prípade by tým došlo k
závažnému zásahu do základných pravidiel rozhodovania o náhrade trov konania kedy platí zásada
úspechu v konaní. V danom prípade súd nevyužil tzv. moderačné absolučné právo. Argumentácia

žalobkyne reflektuje ustálenú judikatúru v tejto oblasti, ktorá okrem iného dospela k záveru, že „§ 257
CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle
svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. Citované ustanovenie, preto nie je možné vykladať tak, že je
naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania",

(porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009 z 28.01.2010). Obdobne Najvyšší
súd SR v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že „§ 150 ods.1 O.s.p. neslúži k zmierňovaniu
majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé,
aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy,
získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten,

kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým
vzhľadomnaexistenciuokolnostísúvisiacichsostavompredzačatímsporu,sosprávanímsaúčastníkov
v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod." (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2011 z 18.1.2012).
10.Podľa názoru odvolacieho súdu sa v prípade žalobkyne súčasná existencia oboch vyššie

špecifikovaných podmienok nepotvrdila. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že uplatnenie tohto
osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to
vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie
javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Žalobkyňa
osobitosť konania vidí v tom, že ide o spotrebiteľský spor. Je pravdou, že ide o spor, v ktorom spotrebiteľ

ako slabšia strana požíva zvýšenú ochranu, ale táto sa netýka trov konania, pričom spotrebiteľský spor je
bežným, ničím výnimočným sporom. Okrem uvedeného, žalobkyňa svoje zhoršené sociálne postavenie
ničím nepreukázala.
11.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

12.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
14.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15.V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto jej bolo priznané právo na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.
16.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.