Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. november 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414207281
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414207281.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: S. X., J..

XX.XX.XXXX, G. XXX I. V., O., Z. V., v konaní právne zastúpený JUDr. Karolom Spišákom, advokátom,
Tuhovská 1, Bratislava, proti žalovanej: F.. S. W., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XX, G., v konaní o určenie
vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou žiadal žalobca určiť, že je polovičným podielovým spoluvlastníkom zo
spoluvlastníckych podielov žalovanej k nehnuteľnostiam v k.ú. Kopernica, Lutila a Lúčky bližšie
špecifikovaným v žalobnom návrhu.

Dôvodil tým, že žalovaná je podľa § 485 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) povinná vydať mu
polovicu svojich spoluvlastníckych podielov, lebo ide o podiely pôvodne patriace ich nebohému otcovi a
žalovaná, ktorá ich zdedila, neuviedla v dedičskom konaní, že dedičom je aj žalobca ako syn poručiteľa.

Žalovaná žiadala žalobu odmietnuť z dôvodu jej obsahových nedostatkov. Vecne navrhla žalobu
zamietnuť vznesúc námietku premlčania, nakoľko dodatočné dedičské konanie po otcovi bolo
právoplatne skončené v roku 1996. Žalobcu ako dediča nahlásila, no tento sa dlhodobo zdržiaval na
neznámom mieste v zahraničí a preto sa na neho neprihliadalo.

Súd s použitím ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol bez účasti

žalovanej, ktorá sa opakovane na pojednávania nedostavovala.

Z listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené oboma sporovými stranami ako aj z výpovede žalobcu,
jeho manželky a svedka K. X. mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca ešte v roku 1969 emigroval
do zahraničia a v podstate žiadne priame kontakty so svojimi rodičmi celý zvyšok ich života neudržiaval.
Mal o nich informácie sprostredkované rodinou svojej manželky a od svojej emigrácie až do smrti rodičov
sa s nimi osobne nestretol. O smrti otca, ktorý zomrel v roku 1982 sa dozvedel z listu od matky, o smrti

matky zomrelej v roku 1992 sa ubezpečil až pri osobnej návšteve pôvodného bydliska v Bratislave v
roku 1994.Pôvodné dedičské konanie po otcovi účastníkov konania Z. X., zomrelom 18.04.1982 bolo vedené
Štátnym notárstvom v Bratislave pod sp. zn. D 435/82 a bolo skončené rozhodnutím zo dňa 31.08.1982,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.1982. Následne bolo po menovanom vedené dodatočné

dedičské konanie sp. zn. D 344/93, v ktorom bolo notárom JUDr. Miroslavom Pavlovičom vydané
dňa 16.04.1996 osvedčenie o dedičstve a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.1996. Všetky tam
uvedené spoluvlastnícke podiely poručiteľa k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Kopernica
nadobudla žalovaná.

Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným
dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na
ujmu pravého dediča.

Toto ustanovenie slúži na ochranu oprávneného dediča v tom smere, že ak sa po právoplatnom skončení

dedičského konania zistí, že v skutočnosti je oprávneným dedičom niekto iný než ten, komu svedčí
právoplatné dedičské rozhodnutie, oprávnený dedič sa môže proti nepravému dedičovi domáhať, aby
mu vydal zdedený majetok.

Oprávnený dedič môže proti nepravému dedičovi právo na vydanie majetku z dedičstva uplatniť žalobou,

noakomajetkovéprávoajprávonavydaniededičstvapodliehapremlčaniu.Vyplývatozust.§100ods.2
Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva, čím ale nie je dotknuté ust. § 105 Občianskeho zákonníka. Ust. § 105 Občianskeho zákonníka
určuje,žeakideoprávooprávnenéhodedičanavydaniededičstvapodľa§485Občianskehozákonníka,
začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

V prejednávanej veci sa základné dedičské konanie po otcovi účastníkov skončilo v roku 1982,
dodatočné dedičské konanie bolo skončené v roku 1996. Preto pokiaľ žaloba bola podaná na tunajšom
súde dňa 09.06.2014, stalo sa tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby určenej v ust. § 101
Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že ak nie je ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie

odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania a
ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v zákonom
stanovenej dobe s tým, že ak sa dlžník premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať,
súd nemohol právo na vydanie žalovaných spoluvlastníckych podielov žalobcovi priznať kvôli jeho
premlčaniu.

Žalobca síce poukazoval na rozpor žalovanou vznesenej námietky s dobrými mravmi, no jeho
argumentácia vzhľadom na vykonané dôkazy nebola dôvodnou.

Správne žalobca argumentoval, že aj vznesenie námietky premlčania môže byť podľa § 3 ods. 1

Občianskehozákonníkavýkonomprávavrozporesdobrýmimravmi.Idealeosituácie,kedybypriznanie
právnych účinkov námietke premlčania viedlo z hľadiska súladu s dobrými mravmi k neprijateľným
dôsledkom v právnom vzťahu účastníkov a podľa názoru súdu o taký prípad v prejednávanej veci nejde.

Samotný žalobca sa pred súdom vyjadril, že motiváciou k podaniu tejto žaloby bola snaha pomôcť

strýkoviK.X.zachrániťdom,ktorémubypotomsvojučasťdedičstvadaroval.Akovyplynulozosvedeckej
výpovede menovaného a vyjadrení žalovanej, títo majú skutočne medzi sebou spory ohľadne domu
a záhrady a teda podľa názoru súdu žalobca vedomý si svojho morálneho dlhu voči rodičom, nebol
primárne k žalobe vedený snahou dediť po otcovi. Po dobrovoľnom odchode do zahraničia sa o
rodičov zodpovedajúcim spôsobom dlhé roky nezaujímal, až do ich smrti sa s nimi osobne nestretol

a títo tak boli odkázaní len na pomoc žalovanej ako svojej dcéry. Nezáujem potomka o rodiča, resp.
neposkytnutie pomoci v závažných životných situáciách môže pritom viesť na základe rozhodnutia
poručiteľa k úplnému zbaveniu dedičského práva potomka. Súd preto z hľadiska dobrých mravov
považuje z uvedených dôvodov za nenáležité, aby žalobca v rovnakom pomere ako žalovaná (resp.
vôbec)získalmajetokposvojomotcovi.Pritomniejepravdivé,žežalovanážalobcuakodedičazamlčala,

lebo v dedičskom konaní po otcovi sa na žalobcu ako na dediča na neznámom mieste neprihliadalo a
v dedičskom konaní po matke ho sama žalovaná ako dediča nahlásila v rámci predbežného vyšetrenia
dedičstva (č.l. 71 spisu).Preto súd žalobu zamietol. V dôsledku premlčania práva žalobcu už nebolo potrebné sa zaoberať
totožnosťou žalovaných nehnuteľností s predchádzajúcim pozemnoknižným stavom podľa dedičského
rozhodnutia z roku 1996.

Kvýhradámžalovanejsúdeštedodáva,žežalobcompodanážalobamalazobsahovéhohľadiskavšetky
potrebné náležitosti podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, bola prejednateľnou a preto
nebol žiaden dôvod na jej odmietnutie. Pokiaľ žalovaná navrhovala konanie prerušiť z dôvodu potreby
obstarania dedičských spisov po rodičoch, súd len konštatuje, že návrh na doplnenie dokazovania (v

danom prípade aj tak nadbytočný) nie je dôvodom na obligatórne, či fakultatívne prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Preto tento návrh žalovanej zamietol.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuvzhľadomnaúspech
žalovanej. Súd síce na pojednávaní vyslovil výrok o tom, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy
konania vo výške uvedenej v písomnom vyhotovení rozsudku, no nakoľko žalovaná trovy konania v

trojdňovej lehote nevyčíslila a zo spisu jej žiadne nevyplývajú, súd podľa § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho
súdneho poriadku nebol viazaný vyhláseným výrokom o trovách konania a preto žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.