Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 30, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317204812
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6317204812.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu Intrum
Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00
Bratislava, proti žalovanému U. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXX/XX, XXX XX M., o

zaplatenie 3 257,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno
č.k. 5Csp/78/2017-54 z 31. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Brezno vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a v závislom
výroku o trovách konania (III. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom z 31. októbra 2017 konanie v sume 1,32 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1,32 Eur od 20. 06. 2014 do zaplatenia zastavil (I. výrok) a
vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanému sa
priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (III. výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že právny predchodca žalobcu (Consumer

Finance Holding, a.s.) sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 3 258,84 Eur s príslušenstvom.
Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1,32 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1,32 Eur od 20. 06. 2014 do zaplatenia zastavil
podľa ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“).
Žalovaný na pojednávaní dňa 31. 10. 2017 namietol premlčanie uplatneného nároku, pretože poslednú
splátku zaplatil za mesiac január 2014. Ďalej uviedol, že jeho vyjadrenie k žalobe, kde súhlasil so

zaplatením dlžnej sumy, nemyslel ako uznanie dlhu.
Okresný súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovaným dňa 16. 01. 2013 zmluvu o pôžičke (ďalej aj ,,Zmluva o pôžičke“, resp. „Zmluva o poskytnutí
pôžičky“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 3 301,28 Eur (z toho sumu 1 600,-
Eur v hotovosti a zvyšok bol použitý na splatenie dvoch predchádzajúcich úverov), ktorú sa žalovaný
zaviazal splatiť v 89 mesačných splátkach po 88,57 Eur, pri RPMN 32 %, ročnej úrokovej sadzbe 32 %,

priemernej RPMN 18,29 %, celkových nákladoch spotrebiteľa 4 581,45 Eur, celkovej sume pôžičky 7
882,73 Eur, splatnosti splátok 20. dňa v mesiaci a termínom konečnej splatnosti 6/2019.
Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 25. 06. 2014 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanému, že jeho dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Výška dlžnej sumy bola 3 296,40 Eur,
z toho istina predstavovala 3 267,52 Eur.
Žalovaný zaplatil 24 splátok po 88,57 Eur. Poslednou zaplatenou splátkou bola splátka za mesiac

01/2014.Súd prvej inštancie uviedol, že Zmluvu o pôžičke je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu
a zároveň aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

(ďalej aj ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. ,,ZoSÚ“). Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Medzi účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté plnenie (vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov) v
splátkachavprípadeneuhradeniačoilenčastidohodnutejsplátkyriadneavčas,bolprávnypredchodca

žalobcu oprávnený požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa úver
vrátane príslušenstva stal predčasne splatným, čo zodpovedá § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej
aj,,OZ“).Listomzodňa25.06.2014právnypredchodcažalobcuoznámilžalovanému,žejehodlhsastal
predčasne splatným v celom rozsahu pre omeškanie s platením splátok. Podľa názoru okresného súdu
nezaplatením splátky splatnej dňa 20. 02. 2014 riadne a včas sa žalovaný dostal prvýkrát do omeškania.
Súd prvej inštancie uviedol: ,,Premlčacia doba je podľa § 101 OZ trojročná, pričom podľa § 103 OZ platí,

že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Účelom § 103 OZ je zabrániť vyčkávaniu veriteľa
s využitím práva podľa § 565 OZ pri omeškaní dlžníka a motivovať ho k čo najskoršiemu vymáhaniu
svojej pohľadávky, ak nedôjde k dobrovoľnému plneniu. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je

viazanénaokamihvyužitiaprávapodľa§565OZ(resp.53ods.9OZ)veriteľom,alenaokamihsplatnosti
tej splátky, pre ktorú sa toto právo využíva. Ak je umožnené veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý úver,
potom sa musia aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa "predlžovať"
premlčaciu dobu tým, že bude výkon tohto práva realizovať čo najneskôr. Na základe toho súd dospel
k záveru, že ustanovenie § 103 OZ treba aplikovať aj na premlčanie dlhu zosplatneného na základe

oprávnenia daného veriteľovi. Splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. Podľa predloženej listiny
- prehľad splátok a úhrad bola poslednou zaplatenou splátkou splátka splatná dňa 20. 01. 2014. Toto
vyplýva aj z predžalobnej upomienky zo dňa 21. 05. 2014, kde je uvedená výška dlžných splátok 283,43
Eur, čo po prepočte predstavuje tri celé nezaplatené splátky (február až apríl 2014), preto už pri tejto
splátke mohlo dôjsť k zosplatneniu úveru podľa § 53 ods. 9 OZ, keď sa žalovaný dostal do omeškania

trvajúceho viac ako tri mesiace so zaplatením tejto splátky (na tom nič nemení ani skutočnosť, že v
predžalobnej upomienke je uvedené, že ak nebude splátka splatná v mesiaci 03/2014 zaplatená do dňa
05. 07. 2014 bude právny predchodca žalovaného oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť). Právny
predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť listom zo dňa 25. 06. 2014. Premlčacia doba však
nezačala plynúť od tohto zosplatnenia, ale už od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo

veriteľa žiadať predčasné splatenie. V tomto prípade nebola zaplatená riadne a včas v plnej výške
splátka splatná dňa 20. 02. 2014 a odvtedy začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku
dlhu žalovaného, ktorá uplynula najneskôr dňa 21. 02. 2017 a žaloba bola na súd podaná dňa 09. 05.
2017. Na tento záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 OZ umožňuje uplatniť právo podľa § 565
OZ až po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k §

565 druhej vete OZ, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky.
Ak totiž pri sume splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou
splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto
spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 OZ. To je však v rozpore s § 565 OZ,
ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok). V prípade

spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ po uplynutí trojmesačného omeškania
s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky, ale to nemá vplyv
na plynutie premlčania. Preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína
plynúť od zročnosti splátky, pre ktorej nezaplatenie sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu
predčasného splatenia. Vzhľadom na to, že § 53 ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po

trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou "pre nesplnenie ktorej
sa stane zročným celý dlh" v zmysle § 103 OZ. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím troch mesiacov
resp. zosplatnením alebo uplynutím lehoty na zaplatenie uvedenej vo výzve na úhradu dlžnej sumy,
ktorou bola vyhlásená predčasná splatnosť) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. Súd
preto žalobcom uplatnený nárok a nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo

k hlavnému záväzku, ktorý podlieha rovnakému premlčaniu ako hlavný záväzok, z vyššie uvedeného
dôvodu pre premlčanie zamietol. Súd pritom bližšie neskúmal, či boli splnené všetky podmienky § 53
ods.9OZ,pretožeúčelomtohtoustanoveniajeochranaspotrebiteľaanieveriteľaaajprípadnénásledkyporušenia tohto ustanovenia je potrebné posudzovať v prospech spotrebiteľa, ktorého má chrániť a nie
veriteľa, ktorého chrániť nemá.“
Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca v podaní zo dňa 30. 10. 2017 navrhol, aby súd rozhodol

rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle ustanovenia § 282 CSP. Aby uznanie dlhu malo zamýšľané
právne účinky, ustanovenie § 558 OZ vyžaduje, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky. Obligatórnym znakom uznania dlhu je určenie právneho dôvodu dlhu. Ten musí byť
vymedzený zrozumiteľne, určito, nezameniteľným spôsobom. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol,
že ,,súhlasím s plným rozsahom o zaplatenie dlžnej sumy do zaplatenia, aby mi bolo vyhovené zaplatiť

mesačnou splátkou 10,-Eur", čo prvoinštančný súd nepovažoval za platné uznanie dlhu, pretože nie je
uvedený ani právny dôvod ani výška peňažného dlhu, ktoré sú podstatnou náležitosťou tohto právneho
úkonuvzmysle§558OZapriabsenciiktorejsanemôžejednaťoplatnéuznaniedlhu.Zároveňnaotázku
prvoinštančného súdu na pojednávaní, či má tento ,,súhlas" súd prvej inštancie považovať za uznanie
dlhu, žalovaný uviedol, že v žiadnom prípade nie, pretože chcel iba platiť v splátkach a nemal vedomosť
o premlčaní. Keďže žalovaný platne dlh neuznal, neboli splnené procesné podmienky ustanovenia §

282 CSP na vydanie rozsudku pre uznanie nároku.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako strane v konaní
úspešnej v celom rozsahu priznal nárok náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Žalobca podal včas formálne proti celému rozsudku okresného súdu, avšak z obsahu jeho odvolania

vyplýva, že de facto podal odvolanie do výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol
(II. výrok). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a vyhovel jeho žalobe v celom
rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa jeho názoru nie je rozhodnutie prvoinštančného súdu správne. Uviedol, že žalovaný v písomnom
podaní adresovanom okresnému súdu dňa 18. 07. 2017 výslovne uviedol: ,,Súhlasím s plným rozsahom

o zaplatenie dlžnej sumy až do zaplatenia.“ Z jeho vyjadrenia nie je možné dospieť k inému záveru
ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom sporu, žalovaný uznáva. V tejto súvislosti
poukázal rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/660/2014, č.k. 14Co/345/2016-67. Uviedol,
že požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je v zmysle súdnej judikatúry splnená aj bez výslovného
použitia výrazu uznanie dlhu, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav (R

25/1993). V procesnom práve, v ktorom sa uplatňuje princíp prejavenej vôle sporových strán, je podľa
čl. 11 ods. 1 CSP rozhodujúci obsah a nie forma právneho úkonu.
V podaní zo dňa 27. 10. 2017 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ustanovenia
§ 282 CSP z dôvodu uznania nároku žalovaným. V posudzovanej veci došlo k procesnému uznaniu
ním uplatneného nároku žalovaným, pre platnosť ktorého sa nevyžaduje splnenie hmotnoprávnych

predpokladov pre uznanie dlhu vyjadrených v ustanovení § 558 OZ (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3 Obo 38/2009 zo dňa 25. 03. 2010). V prípade uznania nároku žalovaným súd neskúma
hmotnoprávne predpoklady uznania, pričom procesnoprávne účinky uznávacieho úkonu žalovaného nie
je možné vziať späť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 380/98, publikované v Zbierke
stanovísk NS pod R 10/2000).

Podľa jeho názoru boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku,
preto súd prvej inštancie mal rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku.
Keďže procesnoprávne účinky uznávacieho prejavu žalovaného nie je možné účinne vziať späť, zmena
vyjadrenia žalovaného k ním uplatnenému nároku vrátane vznesenia námietky premlčania je bez
významu.

Žalovaným vznesenú námietku premlčania prvoinštančný súd posúdil nesprávne.
V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 103, § 565 OZ. Uviedol, že ustanovenie § 53 ods. 9 OZ
neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby, ale z neho vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie
práva podľa ust. § 565 OZ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch
mesiacovsomeškanímzaplateniasplátky.Totoobmedzenienemážiadenvplyvnabehpremlčacejdoby.

Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo
by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých
omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k.
17Co/228/2016-74). Podľa jeho názoru ním uplatnený nárok nebol premlčaný.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP acontrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislom výroku
o trovách konania (III. výrok) zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu v tomto
rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že aktuálne (po zastavení konania o zaplatenie sumy 1,32 Eur s
príslušenstvom) je predmetom sporu medzi stranami zaplatenie sumy 3257,52 Eur s príslušenstvom
s odkazom na Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX uzavretú dňa 16. 01. 2012 medzi právnym
predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12) a

žalovaným (č.l 3-4 spisu).

6. Žalovaný v písomnom podaní označenom ako: ,,Vec: číslo konania 5Csp /67/2017, 5Csp/78/2017“
bez datovania, doručenom okresnému súdu dňa 18. 07. 2017 uviedol: ,,Suhlasím s plným rozsáhom o
záplateny dlžnéj súmy až do záplatenia, aby mi bolo výhovenie za platiť mésačnoú splátkou 10Eur. Som
žívnostník ale momentálne bez práce.“(č.l. 33 spisu).

7. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 27. 10. 2017, doručenom okresnému súdu dňa 30. 10. 2017,
navrhol s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného, aby okresný súd ,,vo veci vydal rozsudok pre uznanie
v zmysle § 282 CSP.“ (č.l. 63-64 spisu)

8. V zmysle Čl. 11 ods. 1 CSP úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.

9. Podľa ustanovenia § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne
súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

10. Odvolací súd konštatuje, že každý procesný úkon strany sa posudzuje predovšetkým s prihliadnutím
na jeho obsah. Uznanie nároku procesným úkonom žalovaného je účinné jedine vtedy, keď sa urobí
vo vzťahu k súdu. Uznanie nároku voči súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách
predpísaných zákonom pre podania strán, avšak podstatný bude obsah tohto úkonu. K vyhláseniu
rozsudku pre uznanie nároku môže dôjsť za splnenia kumulatívnych podmienok: 1/ na základe

konkrétneho procesného prejavu žalovaného v konaní, z ktorého vyplýva, že uznáva nárok uplatnený
žalobcom alebo jeho časť a 2/ žalobca navrhne vydanie rozsudku pre uznanie nároku.

11. Odvolací súd zhodne (s názorom okresného súdu) konštatuje, že v posudzovanej veci neboli splnené
podmienky pre vydanie (vyhlásenie) rozsudku pre uznanie nároku, pretože z podania žalovaného

nevyplýva bezvýhradný uznávací prejav, z ktorého je možné vyvodiť, že žalovaný uznáva žalobcom
uplatnený nárok vo výške 3258,84 Eur s príslušenstvom. Podanie žalovaného je totiž všeobecné,
neurčité, nie je zrejmé, aké nároky, ktorých žalobcov a v akej výške žalovaný uznáva. Z podania
žalovaného je možné vyvodiť jedine žiadosť žalovaného o umožnenie splácať neurčitý dlh voči
neurčitým veriteľom v splátkach po 10,- Eur mesačne. Pretože z okolností prípadu nie je možné

bez pochýb vyvodiť, že zo strany žalovaného išlo o uznávací prejav, súd prvej inštancie správne
neakceptoval návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku.

12. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu ďalej vyplýva, že okresný súd zamietol žalobu z dôvodu
premlčania žalobcom uplatneného nároku (práva). Vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca

žalobcu vyhlásil listom zo dňa 25. 06. 2014 mimoriadnu splatnosť, kedy bol žalovaný preukázateľne
v omeškaní so splátkami splatnými vo februári 2014, v marci 2014 a v apríli 2014. Súd prvej inštancie
aplikoval ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že premlčacia doba, pri využití
práva podľa § 565 OZ, začína plynúť odo dňa zročnosti prvej nesplnenej splátky, t.j. v danom prípade
splátkou splatnou dňa 20. 02. 2014.

13. Podľa ustanovenia § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. V prípade omeškania so zaplatením niektorej zo splátok ustanovenie § 565 OZ umožňuje veriteľovi
prisplnení vObčianskomzákonníkuuvedenýchpredpokladovžiadaťzaplateniecelejpohľadávkynaraz.
Veriteľ môže žiadať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku toho, že nebola zaplatená niektorá splátka,
ak to bolo medzi dlžníkom a veriteľom dohodnuté, resp. ak to bolo určené v rozhodnutí, za predpokladukumulatívne splnených skutočností: 1/ ak sa dlžník dostal do omeškania so zaplatením niektorej zo
splátok, 2/ veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, 3/ veriteľ požiadal o zaplatenie celej
pohľadávky najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej pohľadávky.

15. Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplýva: ,,Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.“

16. Pokiaľ okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú považuje
odvolací súd za vecne správne s poukazom na to, že právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy
postavenie veriteľa (dodávateľa) a žalovaný postavenie spotrebiteľa.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný (v pozícii dlžníka) v priebehu konania uplatnil námietku
premlčania (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 31. 10. 2017, viď č.l. 52-53 spisu).

18. Podľa názoru odvolacieho súdu pre správne posúdenie námietky premlčania bolo primárne
povinnosťou okresného súdu zistiť, či boli splnené všetky kumulatívne zákonné podmienky pre

uplatnenie práva právneho predchodcu žalobcu podľa § 565, § 53 ods. 9 OZ s odkazom na ,,Oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 25. 06. 2014 (č.l. 31 spisu) a to: 1/ existenciu dohody
medziúčastníkmizmluvyotom,žeprinesplnení niektorejzosplátkynastanesplatnosťcelejpohľadávky,
2/ omeškanie žalovaného (dlžníka) so splátkou, 3/ upozornenie spotrebiteľa (žalovaného) na uplatnenie
práva veriteľa v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní na uplatnenie práva s

tým, že lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo dodávateľovi (právnemu predchodcovi
žalobcu) vzniklo právo podľa § 565 OZ, t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, 4/ veriteľ požiadal o zaplatenie celej pohľadávky najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
pohľadávky.

19. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri posúdení námietky premlčania sa náležitým
spôsobom nevyporiadal, či súčasťou Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 16. 01. 2012 bola dohoda
medzi účastníkmi zmluvy o tom, že pri nesplnení niektorej zo splátky nastane splatnosť celej
pohľadávky. Zároveň prvoinštančný súd nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, kvôli ktorej nezaplatenej
splátke uplatnil veriteľ (právny predchodca žalobcu) právo podľa § 565 OZ voči žalovanému,

keďže ,,Predžalobnou upomienkou“ zo dňa 21. 05. 2014 právny predchodca upozornil žalovaného ,,ak
do 05. 07. 2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2014, bude Consumer Finance Holding,
a.s. oprávnená úver zosplatniť.“ (č.l. 4 spisu), či právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného
(spotrebiteľa) na uplatnenie práva v zákonom stanovenej lehote (§ 53 ods. 9 OZ), či právny predchodca
žalobcu právo na zaplatenie celej pohľadávky uplatnil v zmysle ustanovenia § 565, veta druhá OZ (do

splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky).

20. Ako už bolo uvedené, medzi účastníkmi Zmluvy o poskytnutí pôžičky bolo dohodnuté plnenie
v splátkach, preto ak neboli splnené zákonné podmienky pre splatnosť celej pohľadávky v zmysle
ustanovenia § 565 OZ, je potrebné posudzovať zánik záväzku v dôsledku premlčania pri každej splátke

jednotlivo, t.j. od zročnosti jednotlivých splátok (§ 103, veta prvá OZ) .

21. V prípade, ak boli splnené zákonné podmienky pre splatnosť celej pohľadávky v zmysle ustanovenia
§ 565 OZ, premlčacia doba vo vzťahu k celému dlhu začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky
(§ 103, veta druhá OZ).

22. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie
odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok) zrušiť (§
389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP).

23. Úlohou prvoinštančného súdu bude zistiť, či nárok žalobcu bol uplatnený včas, eventuálne po
márnom uplynutí premlčacej doby s prihliadnutím na to, že ak sa dlžník (žalovaný) premlčania dovolá,
nemožnopremlčanéprávoveriteľovipriznať.Vprípade,akžalobcauplatnilpohľadávkuspríslušenstvomv rámci premlčacej doby, súd prvej inštancie opätovne preskúma, či žalobcovi vznikol nárok na jej
zaplatenie na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 16. 01. 2012 s tým, že vychádzajúc z premisy,
že Zmluvu o poskytnutí pôžičky je nutné klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú, povinnosťou okresného

súdu bude zmluvu podrobiť ex offo súdnej kontrole.

24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).

25. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

26. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (I. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods.
2 CSP).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).