Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200705
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815200705.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: J. G. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., N. XX, Nemecko, prechodne bytom O. XXX, právne zastúpený Mgr.
Beátou Ďaďovou, advokátkou so sídlom L., Y. XXX, proti žalovaným: v 1/ rade V. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XXX, v 2/ rade I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, obaja právne zastúpení Mgr. Igorom

Paliderom, advokátom so sídlom X. č. XXX, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti a zdržania sa zásahov
do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k.
5C/50/2015-149 zo dňa 20. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Vo výroku I. sa uznesenia nedotýka.

Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd I. konanie zastavil, II. žalobcovi proti žalovaným 1/, 2/ priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 256 ods. 1 CSP. Hoci sa konanie zastavilo z dôvodu
späťvzatia žaloby, kedy zásadne platí, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, k späťvzatiu
žaloby došlo z dôvodu zmeny vlastníckych pomerov k spornej nehnuteľnosti, žalovaná v 2/ rade v
priebehu konania sa stala spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti, čím sa stal predmet žaloby nedôvodný.
Žalovaná v 2/ rade nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti nadobudla aj

právo užívať tento pozemok, preto by nemohlo dôjsť k vyprataniu nehnuteľností. Podstata podielového
spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov je z hľadiska zákona samostatným právnym
subjektom a má tie isté oprávnenia ako jediný vlastník s tým rozdielom, že rovnaké oprávnenia
majú aj ostatní spoluvlastníci. Spoluvlastnícky podiel odráža mieru účasti spoluvlastníka na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu, avšak nevyjadruje reálnu časť predmetu
spoluvlastníctva. Pri podielovom spoluvlastníctve prislúchajú spoluvlastníkom len ideálne podiely. Vo

vzťahu k tretím osobám je spoluvlastník rovnako ako vlastník aktívne legitimovaný na podanie žaloby
podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Žalobu voči tretej osobe môže podať čo aj len jeden z podielových
spoluvlastníkov veci, o ochranu ktorej ide. Aktívnu legitimáciu domáhať sa ochrany proti neoprávneným
zásahom zo strany tretích osôb do spoločnej veci má ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, a to či už na
podanie negatórnej alebo indikačnej žaloby voči tomu, kto túto vec neoprávnene zadržiava. Keďže
podielové spoluvlastníctvo je ideálne, každý zo spoluvlastníkov je oprávnený podať žalobu podľa § 126

Občianskeho zákonníka a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej nehnuteľnosti. Krajský súd
v Žiline v uznesení č. k. 11Co/126/2017-128 zo dňa 16.05.2017 konštatoval že súhlas niektorých zospoluvlastníkov s tým, aby spoločnú vec užívala tretia osoba, nerobí toto užívanie oprávneným zásahom
do výkonu spoluvlastníckych práv spoluvlastníka, ktorý s tým nesúhlasil. Aby tretia osoba mohla byť proti
žalobe spoluvlastníka o vydanie veci alebo o zdržanie sa zásahov do výkonu spoluvlastníckeho práva

úspešná, musí preukázať platný titul, ktorý ju oprávňuje na užívanie veci. Takýmto titulom však nemôže
byť súhlas daný jedným zo spoluvlastníkov bez toho, aby došlo k účinnej dohode spoluvlastníkov o
výkone spoluvlastníckeho práva, prípadne aj prenechaním veci tretej osobe do užívania". Žalovaní v 1/
a v 2/ rade by mohli byť v konaní úspešní (ich úspech by sa mohol prejaviť zamietnutím žaloby) iba v
prípade, že by preukázali, že na užívanie veci majú platný právny titul. To však na základe vykonaného

dokazovania nebolo možné konštatovať. Žalovaní mali súhlas na užívanie sporného pozemku od matky
žalovanej v 2/ rade, ale ako bolo vyššie uvedené, súhlas daný jedným zo spoluvlastníkov bez toho, aby
došlokúčinnejdohodespoluvlastníkovovýkonespoluvlastníckehopráva,prípadneajprenechanímveci
tretej osobe do užívania, nemôže byť platným titulom na užívanie veci. Žalobca v konaní preukázal, že
má aktívnu legitimáciu na podanie negatórnej, ako aj indikačnej žaloby na ochranu jeho spoluvlastníctva,
keďže jeho spoluvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nebolo nijako spochybnené. Takisto

preukázal svoje tvrdenia, že žalovaní neoprávnene užívajú sporný pozemok, parkujú na ňom motorové
vozidla a majú na ňom uložené zariadenia k hospodárskym strojom, čo potvrdil aj žalovaný v 1/ rade
výpoveďou na pojednávaní zo dňa 27.09.2016 („mal som tam stavebný materiál, vápennú jamu a pod."
Na otázky odpovedal, je pravdou, že na pozemku má odstavené osobné motorové vozidlá, prídavné
zariadenia k hospodárskym strojom, ktoré parkuje, keď je doma). Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení zo

dňa 10.10.2017 tvrdili, že žaloba od počiatku trpí neurčitosťou a nevykonateľnosťou a to v oboch
výrokoch, pretože žalobca nepreukázal aké konkrétne hnuteľné veci majú žalovaní vypratať a takisto
nepreukázal, ktoré konkrétne osobné a nákladné vozidla vo vlastníctve žalovaných parkujú na spornom
pozemku. Súd je toho názoru, že žalobca koncipoval žalobný návrh (sčasti) správne, keď žiadal o
vypratanie nehnuteľnosti a to pozemku zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k.ú. O., hoci ďalej

už nešpecifikoval vypratanie ktorých konkrétnych veci zo spomínanej nehnuteľnosti žiada. Ide však o
petit prejednateľný. Žalobou o vypratanie nehnuteľností sa má zabrániť rušivému správaniu, ktorým
dochádzakprotiprávnemuzásahudoprávavlastníka(spoluvlastníka)nehnuteľnostiužívaťpozemok,čo
bolo počas vykonávania dokazovania jasné preukázane, pretože žalovaní nepreukázali, že na užívanie
sporného pozemku majú právny titul. Žalobca podal podľa názoru súdu žalobu dôvodne a postupoval

správne, keď sa ako spoluvlastník domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva na súde voči žalovaným
1/ a 2/, ktorí nemali v čase začatia konania žiadny právny titul na užívanie spornej nehnuteľnosti,
neoprávnene užívali sporný pozemok a neoprávnene zasahovali do práva žalobcu užívať nehnuteľnosť,
ktorá mu patrí, a preto bolo namieste, že žalobca žiadal súd, aby žalovaným prikázal vypratať spornú
nehnuteľnosť, ktorej časť preukázateľne a neoprávnene užívali. Vzhľadom na vyššie uvedené súd

priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Do tohto nároku je
zahrnutý 100 % nárok na náhradu trov prvostupňového konania, ako aj 100 % nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože žalobca mal v odvolacom konaní úspech vo veci v plnom rozsahu.

3. Voči citovanému uzneseniu podali, čo do výroku II. o trovách konania žalovaní 1/, 2/, ktoré odôvodňujú

ust.§365ods.1písm.f/,h/CSP.Nestotožňujúsasozávermisúduprvejinštancie,žežalobabolapodaná
dôvodne. Žalobca nevyvrátil, že prevažnú časť sporného pozemku užíval. Vyplynulo to aj z výpovede
svedka Z. J.. Teda, aj keď žalobca bol zapísaný len ako 1-inový vlastník spoluvlastníckeho podielu, mal
možnosť a užíval jeho väčšiu polovicu. Už v čase podania žaloby musel vedieť pri bežnom oboznámení
s okruhom spoluvlastníkov, že ich matka C. J. je zákonnou dedičkou a je oprávnená časť sporného

pozemkuužívať.Žalovanísabránili,žežalobatrpelaneurčitosťouvobochžalovanýchvýrokochanebolo
preukázané, aké konkrétne veci majú vypratať, keďže na označenom pozemku boli uložené prevažne
veci vo vlastníctve C. J.. Dávajú do pozornosti, že sú vlastníci susedného pozemku bezprostredne sa
nachádzajúceho pri spornom pozemku. Výpoveďou žalovaného 1/ bolo potvrdené, že žalobca nepozná
skutočné hranice týchto pozemkov. V žalobe neboli riadne špecifikované veci, ktoré sa majú vypratať,

abyboloustálené,komutietovecipatria.Prerozhodovaniesúdubolopodstatnéustáliť,akévecipatriace
do ich vlastníctva, aké konkrétne vozidlá s uvedením evidenčného čísla boli umiestnené na pozemku.
Nakoľko žalobca tieto veci nešpecifikoval, a toto nebolo vykonané ani ku dňu späťvzatia žaloby, nebolo
preukázané, komu riadne špecifikovaná vec patrila, nemožno prijať záver súdu, že žaloba bola podaná
dôvodne. Rozsah vykonaného dokazovania nepreukázal, že zasiahli do vlastníctva žalobcu, ako to bolo

uvedené v žalobe. Žiadajú, aby odvolací súd uznesenie OS Námestovo zmenil tak, že žalobcu zaviaže
k náhrade trov konania žalovaným v rozsahu 100 %, prípadne toto uznesenie zruší a žiadnej zo strán
neprizná nárok na náhradu trov konania.4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na to, že žalovaná v 2/ rade sa stala spoluvlastníčkou
predmetného pozemku na základe darovacej zmluvy V 1619/2017, ktorej vklad bol povolený 11.07.2017.
Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/126/2017-128, ktoré bolo vydané 16.05.2017,

konštatovalo, že rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení. V bode 15
konštatovalo, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade by mohli byť v konaní úspešní iba v prípade, ak by preukázali,
že na užívanie veci majú platný právny titul. To však na základe vykonaného dokazovania konštatovať
nemožno. Je potom zrejmé, že do doby nadobudnutia podielu na predmetnom pozemku užívali obaja
žalovaní pozemok bez právneho dôvodu a žalobca podal žalobu dôvodne. V súčasnosti môže žalovaná

2/ užívať predmetný pozemok na základe svojho vlastníckeho práva, a preto už nemohol žiadať súd o
vypratanie nehnuteľnosti. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že v konaní nepreukázal, že sporný
pozemok užívajú. Potvrdili to samotní žalovaní. Tvrdili však, že majú na užívanie právny titul. Žiada
napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 100 %.

5. Žalovaní 1/, 2/ sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania žalovaných
v 1/ a v 2/ rade v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie v napadnutom výroku II. potvrdil v zmysle ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Výroku I., ktorým bolo konanie zastavené, odvolaním nenapadnutého, sa rozhodnutie odvolacieho
súdu nedotýka.

8. Napadnutý výrok II., ktorým súd žalobcovi proti žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %, je vecne správny. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje bez toho, aby bolo žiaduce
opakovať tam uvedené vecne správne závery.

9. Súd prvej inštancie správne aplikoval, pokiaľ ide o náhradu trov konania, na danú procesnú situáciu
ust. § 256 ods. 1 CSP. Toto ustanovenie vyjadruje zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie.
Uvedené znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zavinenie sa pritom
posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Pokiaľ by žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu
alebo bez riadneho dôvodu, v zásade by na základe zodpovednosti za zavinenie bol povinný nahradiť

trovy konania protistrane. Ak však žalobca zobral žalobu späť pre správanie sa žalovaného, žalovaný
je povinný nahradiť trovy konania.

10. V súdenej veci nemožno prehliadnuť, že pred späťvzatím žaloby vo veci bolo vydané rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ktoré následne bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu a odvolací súd v

zrušujúcom uznesení vyslovil vo veci právny názor, ktorým by bol súd prvej inštancie v ďalšom konaní
viazaný. Nepochybne z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu vyplýva, že žalobcovi vzniklo
právo na súdnu ochranu voči správaniu sa žalovaných 1/, 2/, ktorí užívali pozemok v spoluvlastníctve
žalobcu bez právneho dôvodu. Ako správne poukázal žalobca, po vydaní rozhodnutia krajského
súdu nastala právna skutočnosť - darovacia zmluva, na základe ktorej sa žalovaná v 2/ rade stala

spoluvlastníčkou pozemku, ktorého vypratanie bolo predmetom konania a získala tak titul na užívanie
pozemku. Rovnako možno konštatovať, že sa nepotvrdila obrana žalovaných, ktorí svoje právo
odvodzovali od C. J., ktorá sa spoluvlastníčkou pozemku nestala.

11. Nemožno sa stotožniť ani s obranou žalovaných 1/, 2/, že žaloba trpela vadou neurčitosti a

nevykonateľnosti. Pri žalobách o vydanie, resp. vypratanie nehnuteľnosti nie je potrebné špecifikovať
konkrétne hnuteľné veci, ktoré žalovaní na nehnuteľnosť vniesli. Podstatnou je iba skutočnosť, že takéto
veci sa na nehnuteľnosti nachádzajú, ich okruh sa v priebehu konania môže meniť a rozhodnutie sa
potom vzťahuje na všetky veci žalovaných, ktoré sa na tomto pozemku nachádzajú. Z obsahu spisu
možno konštatovať, že samotní žalovaní 1/, 2/ potvrdili, že takéto veci sa na nehnuteľnosti nachádzajú

(okrem tvrdenia, že sa tam nachádzajú veci iných osôb).

12. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a odvolací súd ho potvrdil.13. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným v 1/ a v 2/ rade.

14. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)