Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. január 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/119/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416204774
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416204774.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobkyne: U. S.,

nar: XX.XX.XXXX, bytom G. Q., O. 6, zastúpená Advokátska kancelária CIMMERMANN, s.r.o., Zlaté
Moravce, Ľ. Podjavorinskej 23, IČO: 50 472 305, proti žalovanému: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
G., D. XX, zastúpená advokátom JUDr. Martinom Gancznerom, so sídlom Nové Zámky, Forgáchova
bašta 7, IČO: 42 117 097, o 3.650,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.650,- eur a úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 3.650,- eur od 02.05.2013 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažalobouzodňa22.03.2016domáhalazaplateniasumy6.400,-eurs9%ročnýmúrokom
z omeškania od 02.05.2013 do zaplatenia a trov konania. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že na základe
dohody o finančnom vklade zo dňa 26.11.2012 poskytla žalovanému finančnú hotovosť v sume 4.000,-
eur s dobou splatnosti do 30.04.2013 pričom žalovaný sa v uvedenej dohode zaviazal zaplatiť žalobkyni

zmluvnú províziu 400,- eur za každý mesiac, v ktorom boli finančné prostriedky investované. Uviedla, že
žalovaný ku dňu 22.03.2016 neuhradil ani poskytnutú finančnú hotovosť ani zmluvnú províziu. K žalobe
žalobkyňa pripojila dohodu o finančnom vklade uzavretú stranami dňa 26.11.2012.

2. Žalobkyňa ďalším písomným podaním zo dňa16.09.2016 oznámila konajúcemu súdu, že netrvá na
zaplatení sumy 6.400,- eur ale žiada priznať sumu 4.000,- eur s príslušenstvom.

3. Konajúci súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 6C/119/2016-8 zo dňa 10.10.2016, proti ktorému
žalovaný podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor a to dňa 01.02.2017, v ktorom uviedol,
že žalobu a nárok uplatnený v žalobe považuje za nedôvodné keďže tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé.
Uviedol, že uvedenú dohodu o finančnom vklade žalovaný podpísal a prevzal sumu 4.000,- eur avšak
túto podpísal len z dôvodu, že od nej prevzal sumu 4.000,- eur a provízia 400,- eur mesačne mala
predstavovať úroky za poskytnutú sumu 4.000,- eur keďže žalobkyňa to nechcela uviesť pretože
sa obávala toho, že ide o neprípustnú výšku úrokov (ročne 120 %) čo môže predstavovať konanie

napĺňajúce znaky trestného činu úžery podľa § 235 Trestného zákona. Uviedol, že hodnota plnenia 400,-
eur mesačne by bola v zjavnom nepomere k poskytnutej sume 4.000,- eur. Uviedol, že uvedená dohoda
o finančnom vklade je neplatným právnym úkonom, keďže sa snaží obchádzať zákon a je tiež v rozpore
s dobrými mravmi, pričom uvedenou dohodou sa mal zastrieť iný právny úkon a to získanie úrokov zaposkytnuté peniaze. Poukázal pritom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol tiež, že sumu 4.000,-
eur žalobkyni vrátil, pričom na jej účet vložil sumu 700,- eur avšak potvrdenie o tom nenašiel vzhľadom
na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo a uviedol, že zvyšok, t.j. sumu 3.300,- eur v hotovosti jej vrátil,

čo môže potvrdiť brat žalovaného Jozef Q., ktorý bol pri vrátení uvedenej sumy prítomný keďže peniaze
pre žalobkyňu mu dal on. Žiadal aby X. Q. bol vypočutý ako svedok a žiadal aby súd vyžiadal od VUB
a.s. výpisy z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie december 2012 až apríl 2013. Žiadal preto aby
konajúci súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4.Konajúcisúdvzhľadomnauvedenýodporžalovanéhopodľa§267ods.3CSPzrušiluvedenýplatobný
rozkaz uznesením zo dňa 13.02.2017.

5. Na pojednávaní dňa 19.05.2017, ktoré bolo odročené pre práceneschopnosť žalovaného, zástupca
právneho zástupcu žalobkyne založil do spisu výpisy z účtu žalobkyne, z ktorých je zrejmé na str. 4, že
dňa 27.11.2012 vybrala z účtu sumu 4.000,- eur pričom zo str. 7 a 10 uvedeného výpisu z účtu je zrejmé,

že žalovaný dňa 07.01.2013 uhradil žalobkyni sumu 200,- eur a dňa 20.03.2013 uhradil sumu 150,- eur
na úhradu žalovanej sumy, pričom ide o ten istý účet, ako v dohode o finančnom vklade.

6. Na pojednávaní dňa 13.10.2017 zástupca právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že sa pridržiava
podanej žaloby a žiadal aby súd pripustil zmenu petitu žaloby nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť

žalobkyni 3.650,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 02.05.2013 do zaplatenia a to do 3 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“ Konajúci súd na uvedenom pojednávaní uznesením
pripustil zmenu petitu žaloby tak ako to žalobkyňa navrhovala.

7. Na uvedenom pojednávaní žalovaný uviedol, že je pravda, že obdržal od žalobkyne sumu 4.000,- eur

a túto obdržal ako pôžičku a pravdou je, že sa nepoužila na ten účel ako to bolo uvedené v dohode o
finančnom vklade a uviedol, že vrátil žalobkyni na jej účet 350,- eur a potom žalobkyni vrátil v hotovosti
do jej rúk pred jej domom v Zlatých Moravciach sumu 3.500,- eur, pričom prítomným pri tom bol jeho
brat Jozef Ďuriš, ktorý mu požičal peniaze na to aby mohol peniaze vrátiť žalobkyni. To sa stalo asi pred
tromi rokmi, nevedel uviesť či to bolo v lete alebo na jeseň a mohlo to byť asi na jeseň v roku 2014.

uviedol, že písomné potvrdenie o tom, že žalobkyni vrátil uvedenú sumu nemá keďže jej dôveroval a
preto žiadne potvrdenie o vrátení sumy 3.500,- eur nežiadal. Uviedol, že dlží žalobkyni ešte sumu 150,-
eur a dodal, že sumu 3.500,- eur odovzdával žalobkyni na parkovisku pri činžiaku, v ktorom žalobkyňa
býva v Zlatých Moravciach a rozišli sa s tým, že ona chcela od neho ďalšie úroky a on nebol ochotný tieto
zaplatiť. Nie je teda pravdou to, že by žalobkyni nevrátil ani časť z požičanej sumy 4.000,- eur. Uviedol,

že na účet žalobkyne poslal sumu 350,- eur a dal jej aj do ruky 700,- eur, ktoré jej dal ako úrok z uvedenej
požičanej sumy a teda jej zaplatil 350,- eur + 700,- eur + 3.500,- eur. Uviedol, že si nepamätá kedy a kde
odovzdal žalobkyni sumu 700,- eur pričom doklad o tom žiadny nemá a nevedel ani uviesť dôkaz, ktorý
by to mohol potvrdiť. Uviedol, že sumu 3.500,- eur odovzdával žalobkyni v stoeurových bankovkách.
Uviedol, že na miesto odovzdania peňazí išiel s bratom aby ich mohol dať žalobkyni, keďže brat chcel

vedieť či ich vráti žalobkyni, keďže ich požičal žalovanému a teda chcel vedieť či žalovaný ich použije
na vrátenie dlhu žalobkyni. K odovzdaniu peňazí došlo tak, že brat sedel v aute a on so žalobkyňou boli
asi 3 alebo 5 metrov od auta, pričom brat určite videl, že peniaze odovzdáva žalobkyni. Zároveň uviedol,
že doklad o tom, že mu brat požičal peniaze za účelom aby ich mohol vrátiť žalobkyni nemá, keďže brat
takýto doklad ani nechcel a s bratom majú dobré vzťahy a v týchto veciach si veria a písomný doklad o

tom, že mu poskytol peniaze, nepovažovali za potrebné vyhotovovať.

8. Na uvedenom pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že má za to, že v danom prípade
poskytnutie uvedenej sumy treba považovať za bezdôvodné obohatenie. Zároveň vzniesla námietku
premlčania, keďže uplynula dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Uviedola, že uvedená provízia dohodnutá v dohode o finančnom vklade je neplatná keďže
predstavuje úrok 120 % ročne.

9. Na pojednávaní dňa 06.11.2017 žalobkyňa uviedla, že tak ako je v dohode zo dňa 26.01.2012
uvedené,poskytlažalovanémufinančnúhotovosť4.000,-eurstýmabytútohotovosťajsprovíziouvrátil,

žalovanýdoposiaľvrátilzosumy4.000,-eurlensumu350,-eur.Uviedla,žejeoboznámenásvýpoveďou
žalovaného na minulom pojednávaní a uviedla, že nie je pravdou, že by žalovaný zostatok dlžnej sumy
t.j. sumu 3.650,- eur vrátil tak ako to uviedol. Zároveň uviedla, že ona brata žalovaného videla len raz
a to bolo v apríli 2013 na svadbe žalovaného, ktorá sa konala v Zlatých Moravciach. Odvtedy bratažalovaného nevidela. Uviedla, že v období, ktoré žalovaný uviedol ohľadne vrátenia pôžičky, t.j. leto,
resp. jeseň 2014, pracovala v zahraničí v Holandsku a teda nemôže byť pravdou to čo žalovaný uviedol,
keďže v tom čase bola odcestovaná. Uviedla, že má k dispozícii smskové správy od žalovaného, z

ktorých vyplýva, že žalovaný sľuboval, že peniaze vráti, pričom ide o správy z roku 2015 a 2016. Zároveň
založila do spisu vytlačené smskové správy zo svojho mobilného telefónu a to za obdobie od 17.11.2015
do 12.10.2017.

10. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne poukázal na rozpor v tvrdeniach žalovaného,

keďže na minulom pojednávaní žalovaný uviedol, že dlží žalobkyni ešte sumu 150,- eur avšak následne
uviedol, že vyplatil žalobkyni sumu 350,- eur, 700,- eur a sumu 3.500,- eur.

11. Na uvedenom pojednávaní právny žalobkyňa uviedla, že sumu 4.000,- eur poskytla žalovanému
z dôvodu, že žalovaný vedel že ona pracuje v zahraničí a že má dostatok finančných prostriedkov a
žalovaný ju oslovil či by mu neposkytla nejaké peniaze s tým, že tieto peniaze by zarobili ďalšie peniaze

tak aby tieto peniaze nemusela mať v banke a ona mu preto tieto peniaze na jeho požiadanie požičala.
Uviedla, že nevedela, že žalovaný predáva a kupuje autá, vedela len že niečo s autami robí. Uviedla,
že peniaze, ktoré boli predmetom dohody zo dňa 26.11.2012 odovzdala žalovanému v ten istý deň ako
bola táto dohoda spísaná a pri tomto bola prítomná aj manželka žalovaného. Čo sa týka provízie 400,-
eur mesačne v uvedenej dohode uviedla, že žalovaný jej predložil návrh uvedenej dohody a ona tento

návrh podpísala keďže mala za to, že žalovaný bude schopný podmienky dohody splniť. Uviedla, že
ona návrh uvedenej dohody nepredkladala.

12. Na pojednávaní dňa 12.01.2018 svedok Jozef Ďuriš - brat žalovaného uviedol, že s bratom dobre
vychádza. Uviedol, že brat mu svojho času povedal, že potrebuje nejaké peniaze vrátiť žalobkyni, ktorú

volali Kačka, bolo to asi na jeseň alebo na jar v roku 2014 a Išlo o sumu 3.500,- eur, ktorú mu aj poskytol.
Uviedol, že má vedomosť o tom, že peniaze boli bratom vrátené žalobkyni keďže on bol pri tom keď
peniazebratodovzdávalžalobkyni.BolotopredjejčinžiakomnaparkoviskuvZlatýchMoravciachpričom
videl to, že brat odovzdáva peniaze žalobkyni keďže tieto peniaze sa odovzdávali asi 5 metrov od auta
a videl ako brat peniaze, ktoré mu požičal, odovzdal do rúk žalobkyni, pričom predtým ako ich odovzdal,

určiteichprepočítalkeďžetamobajastálidlhšiudobu.Išloosumu3.500,-eurvstoeurovýchbankovkách
a bolo to doobeda. Uviedol, že sa nepamätá ani na značku ani na farbu auta, v ktorom spolu s bratom za
žalobkyňou. Uviedol, že žalobkyňu videl 4 krát. Nevedel preukázať, že sumu 3.500,- eur požičal bratovi,
písomnú zmluvu o pôžičke spolu nevyhotovili. Uviedol, že vie len o tom, že brat odovzdal žalobkyni sumu
3.500,- eur a o tom, že by jej pri tej príležitosti odovzdal sumu 700,- eur nemá vedomosť.

13. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že v priebehu celého konania
žalovaný nepreukázal vierohodným spôsobom, že vrátil žalovanú sumu ako i ďalšie sumy, ktoré vo svojej
výpovedi uviedol, o vrátení žalovanej sumy a uvedených súm nepredložil žiadny dôkaz s výnimkou
výpovede svojho brata, ktorý uviedol, že žalovaný vrátil žalobkyni 3.500,- eur. Uviedol, že je ťažko

sa vyjadriť k vierohodnosti výpovede svedka a uviedol, že svedok nepredložil súdu žiadny dôkaz že
uvedené finančné prostriedky žalovanému odovzdal.

14. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že vrátenie sumy 3.500,- eur
potvrdila aj výpoveď žalovaného ako i výpoveď svedka a tieto výpovede nie sú spochybnené žiadnym

iným dôkazom. Uviedol, že problém v celej veci nastal z dôvodu, že žalovaný vrátil istinu žalobkyni
avšak žalobkyňa od neho požadovala aj úroky, resp. províziu v sume 400,- eur za každý mesiac,
pričom žalovaný túto províziu žalobkyni nezaplatil keďže išlo o plnenie v hrubom nepomere k plneniu,
ktoré poskytla žalobkyňa žalovanému a celá dohoda o finančnom vklade podľa neho mala zastierať
nejaký iný právny úkon a tak ako už uviedol v odpore proti platobnému rozkazu, uvedenú dohodu o

finančnom vklade považuje za absolútne neplatný právny úkon, podľa § 39 Občianskeho zákonníka
keďže odporuje dobrým mravom vzhľadom na neprimerane vysokú províziu, ktorá mala predstavovať
úroky za poskytnuté úroky a poukázal aj na § 39a Občianskeho zákonníka v ktorom sa uvádza, že
neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nie podnikateľom, v ktorom si dá sľúbiť protiplnenie,
ktoré je v zjavnom nepomere pričom tá využije určitú tieseň druhej osoby pretože suma 400,- eur

mesačne zo sumy 4.000,- eur predstavuje ročný úrok 120 %. Preto dohoda o finančnom vklade je
absolútne neplatným právnym úkonom a v rozpore s ust. § 39, 37 ods. 1 alebo aj 39a Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že výpoveď Jozefa Ďuriša je hodnoverná a skutočnosť, že ide o brata žalovanéhonemôže byť sama o sebe dôvodom na to, aby bolo ustálené, že ide o nevierohodného svedka a jeho
výpoveď je nevierohodná.

15. Na uvedenom pojednávaní Zástupca právneho zástupcu žalobcu uviedol, že nemá ďalej čo uviesť
keďže všetko čo potreboval za potrebné už uviedol, žiadal žalobe vyhovieť a v prípade úspechu priznať
náhradu trov konania v plnej výške.

16. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších

ústnych a písomných prednesov, žiadal žalobu zamietnuť. Opätovne zdôrazňuje, že považuje dohodu o
finančnom vklade za neplatnú, keďže je v rozpore s ust. § 37, 39 a 39a Občianskeho zákonníka, keďže je
nejasná, nezrozumiteľná a je v rozpore s dobrými mravmi keďže účelom uvedenej dohody o finančnom
vklade malo byť získanie plnenia, ktoré je v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu zo strany
žalobkyne a v prípade, že by táto dohoda bola neplatným právnym úkonom. Žalovaný nespochybňoval
prevzatie sumy 4.000,- eur od žalobkyne. Zároveň uviedol, že nárok žalobkyne považuje za premlčaný

vzhľadom na uplynutie subjektívnej 2 ročnej premlčacej lehoty, keďže finančné prostriedky boli požičané
dňa 26.11.2012 a žaloba bola podaná dňa 23.03.2016, teda po objektívnej 3 ročnej premlčacej lehote.

17. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa§491odsek1Občianskehozákonníka,záväzkyvznikajúnajmäzozmlúvtýmtozákonomvýslovne

upravených.

Podľa § 657 a 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu, pričom pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
urobiť.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 a 2, § 38, § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka , sa právny úkon
musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je
plnenie nemožné, je neplatný. Tak isto je neplatný právny úkon, pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť
na právne úkony a neplatný aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento
právny úkon neschopnou. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu

alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme
akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej. (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

18. Súd po oboznámení sa so žalobou, na základe výpovedí strán a ich zástupcov ako i svedka X. Ďuriša
- brata žalovaného zistil, že žaloba žalobkyne je v plnom rozsahu čo sa týka istiny dôvodná. Žalobkyňa
ako právny dôvod žaloby, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 3.650,- eur uviedla skutočnosť, že so

žalovaným uzavrela „dohodu o finančnom vklade“ dňa 26.11.2012, ktorou mu poskytla sumu 4.000,-
eur s tým, že túto vráti do 30.04.2013. Zároveň obe strany sa dohodli na zmluvnej provízii minimálne
400,- eur za každý mesiac, v ktorom boli finančné prostriedky investované s tým, že táto provízia
bude žalobkyni vyplácaná každý mesiac vždy prvý deň nasledujúceho mesiaca priamo na jej účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytla žalovanému sumu 4.000,- eur nespochybnila
žiadna zo strán.

19. Súd na základe vyjadrení oboch strán mal za preukázané, že žalovaný z uvedenej sumy 4.000,- eur
vrátil žalobkyni len 350,- eur a z toho dôvodu preto konajúci súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni 3.650,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 02.05.2013 do zaplatenia
a predmetom žaloby teda bola suma 3.650,- eur s príslušenstvom. Napriek tvrdeniam žalovaného o tom,

že sumu 4.000,- eur žalobkyni vrátil tak, že na jej účet vložil 700,- eur a zvyšok v sume 3.300,- eur jej
vyplatil v hotovosti, tak ako to uviedol v odpore proti platobnému rozkazu (čl. 14 spisu), mal konajúci súd
za to, že žalovaný žalobkyni žalovanú sumu doposiaľ nevrátil a to i napriek svedeckej výpovedi X. Q.
- brata žalovaného, ktorého výpoveď súd nepovažoval za vierohodnú jednak z dôvodu príbuzenského
vzťahu k žalovanému a jednak z dôvodu, že by on sám vierohodným spôsobom preukázal, že sumu

3.500,- eur ako pôžičku poskytol žalovanému na úhradu dlžnej sumy 3.650,- eur žalobkyni. Z uvedeného
dôvodu preto súd na uvedenú výpoveď svedka pri rozhodovaní veci neprihliadal. Vzhľadom na to, že
žalovaný žiadny iný dôkaz o vrátení sumy 3.650,- eur žalobkyni nepredložil ani ho neoznačil, súd žalobe
čo sa týka istiny v plnom rozsahu vyhovel. V danom prípade dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného,
ktorýmaljednoznačneanepochybnepreukázať,žeposkytnutúsumu4.000,-euralebojejčasťžalobkyni

vrátil. Keďže žalovaný preukázal len vrátenie 350,- eur žalobkyni, súd žalobe o zaplatenie 3.650,- eur
v plnom rozsahu vyhovel.

20. Konajúci súd uvedenú „dohodu o finančnom vklade“ považoval vzhľadom na jej obsah a prejavy vôle
strán v nej obsiahnutých za zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďže z obsahu

tejto dohody bola zrejmá vôľa oboch strán a to vôľa žalobkyne poskytnúť žalovanému sumu 4.000,-
eur a vôľa žalovaného túto sumu vrátiť do 30.04.2013 tak ako to vyplýva z uvedeného ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

21. Vzhľadom na to, že súd uvedenú „dohodu o finančnom vklade“ považoval za pôžičku, súd na

námietku premlčania vznesenú žalovaným neprihliadal keďže nárok žalobkyne bol uplatnený včas
žalobou, doručenou súdu 23.03.2016 a to vo všeobecnej 3 ročnej lehote podľa § 101 Občianskeho
zákonníka, ktorá uplynula dňa 30.04.2016.

22. Súd okrem istiny priznal žalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, pričom o

výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení
účinnom ku dňu uzavretia „dohody o finančnom vklade“, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
ku dňu 01.05.2013 t.j. ku dňu omeškania s vrátením pôžičky predstavovala 0,75 % a teda úrok z

omeškania predstavuje 8,75 %. Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a
§ 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka. Súd pri výpočte úrokov z omeškania vychádzal z ustanovenia
§ 10c Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 a aj po dobu omeškania po
31.01.2013. Keďže žalobkyňa požadovala príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania vo výške 9

% ročne, súd vzhľadom na vyššie uvedené žalobu ohľadne úrokov z omeškania vo výške 0,25 % ročne
zo žalovanej sumy zamietol.23. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Keďže žalobkyňa bola čo sa týka istiny ako i prevažnej časti príslušenstva žalovanej
sumy úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd

samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.