Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. november 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114212552
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114212552.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcu: PAMSTAV,
s.r.o., so sídlom: K. Kmeťku 9, Žilina 010 08, IČO: 36 399 990, zastúpeného: Advokátska kancelária
Kadura a spol., so sídlom: Ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 47 251 671, proti žalovanému: X.. T. D.,
R.. XX.XX.XXXX, D.: A. T. XXX/X, XXX XX Ž., občan SR, zastúpeného: Mgr. Miroslav Hanec, advokát
so sídlom: Hruštiny 602, 010 01 Žilina, o určenie, že nájomný pomer trvá, o uloženie povinnosti strpieť

užívanie prenajatej nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti uplatneného nároku na určenie, že nájomný pomer medzi účastníkmi založený
nájomnou zmluvou zo dňa 29.07.2013 trvá, zastavuje.

Žalovaný je povinný strpieť užívanie nebytových priestorov v budove označenej ako T. Č.. X, a to v časti,
ktorá je označená v projektovej dokumentácii ako miestnosti 1.03 o výmere 74 m2 a miestnosti 1.08 o

výmere 143,36 m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. T., žalobcom.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.04.2014 domáhal, aby súd určil, že trvá nájomný pomer
medzistranamizaloženýnájomnouzmluvouzodňa29.07.2013,ktorejpredmetomsúnebytovépriestory

v budove označenej ako T. č. X, a to v časti, ktorá je označená v projektovej dokumentácii ako miestnosť
1.03 o výmere 74,25 m2 a miestnosť 1.08 o výmere 143,36 m2, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. T.. Zároveň
sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou strpieť užívanie hore uvedených nebytových
priestorov. Uplatnil si náhradu trov konania.
2. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že od žalovaného má na základe zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 29.07.2013 prenajaté hore uvedené nebytové priestory. Predmetná nehnuteľnosť je v

súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX k.ú. T. (pôvodne na LV č. XXXX). Nachádza sa v areáli bývalého
poľnohospodárskeho družstva. Nájomný pomer v zmysle tejto zmluvy stále trvá, keďže zmluva bola
podpísaná na dobu 22 rokov. Žalobca riadne uhradil nájomné a nemá voči prenajímateľovi žiadne
záväzky. Dňa 03.02.2014 žalobca zistil, že žalovaný vymenil zámok na bráne do ohradeného areálu,
kde sa nachádza prenajatý nebytový priestor a celý areál nechal strážiť SBS a neumožnil žalobcovi
prístup k prenajatým priestorom. Žalobca sa bezvýsledne pokúšal požiadať o vysvetlenie žalovaného

telefonicky. Dňa 05.02.2014 pri osobnom stretnutí mu žalovaný opakovane odmietol umožniť prístup
k prenajatým nebytovým priestorom a zároveň vymenil zámky aj na prenajatej budove. Žalobca bol
nútenýdňa06.02.2014podaťnapolíciitrestnéoznámenie,keďženemalprístupkprenajatýmnebytovým
priestorom, v ktorých má uskladnený majetok potrebný pre svoju podnikateľskú činnosť. Dňa 06.02.2014
bola žalobcovi doručená písomnosť vyhotovená žalovaným, označená ako Skončenie nájmu - výpoveď
a oznámenie. Na odôvodnenie výpovede žalovaný uviedol, že napriek poskytovaným službám (ktoré

žalovaný aj vymenúva), žalobca mešká s platením úhrad služieb o viac ako jeden mesiac, ďalej že užíva
prenajaté priestory v rozpore so zmluvou a že prenajíma ďalšie priestory stavby iným subjektom zafinančné úhrady. Podľa názoru žalobcu žiadny z dôvodov uvedených vo výpovedi žalovaného zo dňa
06.02.2014 sa nezakladá na pravde. Žalobca nemal so žalovaným v Zmluve o nebytových priestorov zo
dňa 29.07.2013 dohodnuté poskytovanie žiadnych služieb a žalovaný mu ani žiadne služby súvisiace s

prenájmom nikdy neposkytoval. Len v článku V. Zmluvy o nájme je zmienka o dodávke el. energie zo
strany prenajímateľa nájomcovi. Žalobca však ako nájomca od podpisu predmetnej zmluvy až do dňa
podania žaloby žiadnu elektrickú energiu neodoberal a žalovaný mu teda žiadny odber ani nevyúčtoval.
Ani ďalšie dôvody výpovede sa nezakladajú na pravde, keďže žalobca prenajatý priestor nikdy neužíval
v rozpore so zmluvou alebo so zákonom, nevykonával žiadne stavebné úpravy, žiadnu časť priestorov

neodpojil od elektrickej energie a žiadnu časť prenajatých priestorov neprenechal do užívania tretej
osobe. Žalobca využíva prenajaté priestory výhradne na uskladnenie vecí potrebných na prevádzku
svojej podnikateľskej činnosti v oblasti stavebníctva. I keby bola výpoveď žalovaného z nájomnej zmluvy
platná, čo však žalobca rozhodne popiera, zmluvné strany si v čl. VII.2 nájomnej zmluvy dohodli 6-
mesačnú výpovednú lehotu, ktorá neuplynula, keďže výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 06.02.2014
a žalovaný už dňa 03.02.2014 zabránil žalobcovi k prístupe k prenajatým priestorom.

3. Ani napriek vydaniu predbežného opatrenia v konaní sp. zn. 6C/49/2014-13 zo dňa 06.03.2014,
ktorým súd dočasne umožnil užívanie nebytových priestorov žalobcovi, žalovaný výrok uvedeného
rozhodnutia súdu nerešpektuje a odmieta umožniť žalobcovi prístup k prenajatým priestorom. Žalobca
má i naliehavý právny záujem na určení, že nájomný pomer medzi účastníkmi zmluvy, založený zmluvou
o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.07.2013, trvá, keďže žalovaný túto skutočnosť bezdôvodne

popiera. Bez tohto určenia sa žalobca ocitá v stave právnej neistoty, keďže je tu spor o tom, či vôbec
nájomný pomer existuje. Žalobca sa zároveň domáha, aby súd žalovanému uložil splnenie povinnosti
strpieť užívanie prenajatej nehnuteľnosti, keďže zo samotného výroku súdu o určenie trvania nájomného
pomeru by nevyplývala reálne vykonateľná povinnosť žalovaného.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu 08.12.2014, v ktorom poprel
pravdivosťžalobcomtvrdenýchskutkovýchokolností.Predovšetkýmnamietolopodstatnenosťurčovacej
žaloby čo do naliehavého právneho záujmu, vzhľadom na možnosť žalovať priamo na splnenie
povinností. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je relevantná v prípadoch, kde k porušeniu
práva ešte nedošlo a keďže žalovaný tvrdí, že nemôže užívať predmet nájmu, naliehavý právny záujem

na určení trvania nájomného pomeru je tým vylúčený. Poukázal, že z obsahu podania žalobcu je zrejmé,
že sa domáha určenia trvania nájomného pomeru, hoci sám tvrdí, že predmet nájmu nemôže užívať.
Určenie, že nájomný pomer trvá, je pre uloženie povinnosti strpieť užívanie prenajatej nehnuteľnosti
predbežnou otázkou a rozhodnutím súdu o povinnosti plniť bude vyriešená aj predbežná otázka trvania,
alebo netrvania nájomného pomeru, z ktorého existencie sa žalobca domáha povinnosti plniť.

5. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedol, že od žalobcu odkúpil stavbu T.. X nachádzajúcu sa
na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobca mu pri predaji fyzicky neodovzdal priestory
v budove, ani kľúče od nich. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že mu mal žalobca zaplatiť nájomné. Ak
by mu bol nájomné zaplatil, mal by o tom ako podnikateľský subjekt účtovný doklad.
6. Žalobca bez vedomia a súhlasu žalovaného ako vlastníka stavby vybudoval v miestnosti č. 1.03

tehlovú priečku, vykonal viaceré stavebné úpravy v budove a odpojil od elektrickej energie zvyšnú
časť budovy. Odpadom znečistil priestor v okolí budovy na pozemkoch žalovaného. Umožnil užívanie
priestorov, ktoré nemal v nájme, tretím subjektom. Jedná sa o časť skladu s osobitným vstupom,
od ktorého si žalobca tiež ponechal kľúče a neodovzdal ich žalovanému. Preukazuje to zmluva o
nájme nebytových priestorov č. 2/2008 zo dňa 31.03.2008, podľa ktorej je prenajímateľom žalobca a

nájomcom spoločnosť PROFI-NOVA, s.r.o. Žalovaný navrhol, aby súd ako predbežnú otázku vyriešil
dátum ukončenia nájomného vzťahu na základe písomností žalovaného zo dňa 06.02.2014. Podľa
názoru žalovaného bol so žalobcom zmluvný vzťah riadne ukončený pred uplynutím dohodnutého
času z dôvodu, že si žalobca neplnil svoje povinnosti zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa 29.07.2013, pričom dôvody skončenia nájmu sú presne vymedzené v Skončení nájmu zo dňa

06.02.2014. Pokiaľ by aj súd prišiel k záveru, že nájomný vzťah nebol ukončený doručením písomností
žalovaného zo dňa 06.02.2014 žalobcovi, ku dňu rozhodovania súdu by bol nájomný pomer skončený
uplynutím dohodnutej výpovednej lehoty.

7. Súd vo veci vykonal dňa 18.11.2016 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán

sporu a listinnými dôkazmi predloženými stranami.

8. Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatvorenej medzi stranami dňa 29.07.2013, mal súd
preukázané, že predmetom zmluvy bol nájom nebytových priestorov - T. č. X zapísaného na LV č. XXXXk.ú. T., a to v časti, ktorá je označená v projektovej dokumentácii ako miestnosti 1.03 o výmere 74,25
m2 a miestnosti 1.08 o výmere 143,36 m2, vlastníkom ktorej nehnuteľnosti sa prenajímateľ stal na
základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s nájomcom dňa 29.07.2013. Účelom nájmu podľa čl. II.1 zmluvy

bolo užívanie nebytových priestorov pre podnikateľskú činnosť nájomcu v súlade s predmetom činnosti
uvedeným v Obchodnom registri alebo v inom povolení na podnikateľskú činnosť. Doba nájmu bola v
čl. III.1 zmluvy dohodnutá na dobu v trvaní 22 rokov od uzatvorenia nájomnej zmluvy.
Podľa čl. IV. bodu 1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na cene za užívanie predmetu nájmu 1,- € ročne,
pričom nájomné je podľa dohody zmluvných strán splatné dňom uzavretia tejto nájomnej zmluvy na celé

obdobie trvania nájmu. Prenajímateľ zároveň v zmysle čl. IV. bodu 2. zmluvy prehlásil, že mu bola k jeho
rukám vyplatená celá suma nájomného v deň uzavretia tejto nájomnej zmluvy.
V čl. V. bode 1. zmluvy je uvedené, že prenajímateľ bude poskytovať nájomcovi nasledovné služby:
dodávka el. energie so samostatným odpočtom nájomcu, vody... Podľa čl. V. bodu 2. zmluvy sa
prenajímateľ zaviazal na žiadosť nájomcu predložiť k nahliadnutiu vyúčtovanie alebo zálohové faktúry
od dodávateľov služieb spojených s nájmom.

Prenajímateľ sa zaviazal podľa čl. VI. bodu 1. zmluvy umožniť nájomcovi užívať predmet nájmu za
podmienok dohodnutých zmluvou, zabezpečiť mu plný a nerušený výkon práv spojených s nájmom,
riadne a včas poskytovať nájomcovi služby, na ktoré sa zaviazal v tejto zmluve. Nájomca sa podľa
čl. VI. bodu 3. zmluvy zaviazal užívať predmet nájmu len na účel dohodnutý touto zmluvou, pričom
zmeniť dohodnutý účel je možné len s písomným súhlasom prenajímateľa, ďalej užívať predmet nájmu

s riadnou starostlivosťou tak, aby sa čo najviac znížila, alebo úplne zamedzila možnosť ich poškodenia
alebo zničenia, zabezpečiť obvyklé udržiavanie prenajatých nebytových priestorov nachádzajúcich sa
v predmete nájmu a uhrádzať náklady na túto obvyklú údržbu. Podľa č.l. VI. bodu 4. zmluvy nájomca
nie je oprávnený vykonávať stavebné a iné úpravy väčšieho rozsahu týkajúce sa predmetu nájmu
bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a je oprávnený prenechať časť prenajatých

priestorov do podnájmu.
Podľa č.l. VII. zmluvy môžu zmluvné strany písomne vypovedať túto zmluvu v 6-mesačnej
výpovednej lehote pred uplynutím času len z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a 3 zák.č. 116/1990 Zb.

9. Výpoveďou zo dňa 06.02.2014 (dokument označený ako: Skončenie nájmu - výpoveď a oznámenie

- č.l. 7 spisu) vypovedal žalovaný Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.07.2013 v súlade s
§ 9 ods. 2 písm. a), b) a g) zák.č. 116/1990 Zb. a ako dôvody výpovede uviedol:

- Nájomca napriek viacerým ústnym urgenciám žalovaného nezaplatil žalovanému ako prenajímateľovi
od dátumu podpisu nájomnej zmluvy ani jeden cent za poskytované služby - nepretržité stráženie

a ochrana prenajatých priestorov, pravidelná údržba a vynútené stavebné úpravy prístupovej cesty
k prenajatým priestorom, vynútená komplexná rekonštrukcia a stavebné úpravy oplotenia areálu,
pravidelné kosenie priľahlých pozemkov, odvoz smetí a odvoz odpadu z priestorov priľahlých pozemkov
užívaných nájomcom, dodávka a odber el. energie, výmena poškodených častí mobilného oplotenia,
meškanie s platením úhrad služieb o viac ako jeden mesiac, čím nájomca hrubo porušuje čl. V.1. zmluvy.

- Užívanie nájomcom prenajatých priestorov v rozpore so zmluvou - nedodržiavanie platných
právnych predpisov (Stavebný zákon, Zákon o odpadoch), neudržiavanie priestorov v obvyklom stave
(v prenajatých priestorov a priľahlých pozemkoch sa po činnosti nájomcu nachádza neporiadok,
špina, prach a pohádzaný rôzny odpad), nevykonávanie údržby priestorov, vykonávanie bez vedomia
prenajímateľa a jeho predchádzajúceho písomného súhlasu viacerých stavebných úprav nájomcom

nielen v prenajatých priestoroch, odpojenie nájomcom od el. energie zvyšnej časti stavby a spôsobenie
škody žalovanému týmto konaním. Nájomca tým porušil čl. II., č.l. VI., bod 3 písm. b), c) a 4 zmluvy.
- Prenajímanie nájomcom bez vedomia prenajímateľa ďalších priestorov stavby iným subjektom za
finančné úhrady, čím vznikajú prenajímateľovi ďalšie škody, čím nájomca porušuje zmluvu.

10.ZpripojenéhospisuOSŽilinasp.zn.6C/49/2014súdzistil,ževprávnejvecinavrhovateľa:PAMSTAV
s.r.o. proti odporcovi: Ing. T. D. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd uznesením zo
dňa 06.03.2014 odporcovi prikázal, aby umožnil užívateľovi užívanie nebytových priestorov v budove
označenej ako T. v časti označenej v projektovej dokumentácii ako miestnosti 1.03 o výmere 94,25 €
o výmere 74,25 m2 a miestnosti 1.08 o výmere 143,36 m2, zapísaných na LV. č. XXXX v k.ú. T., a to

až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie, že nájomný pomer medzi účastníkmi
založený zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.07.2013, ktorého predmetom sú hore
uvedené nebytové priestory, trvá a o uložení povinnosti strpieť užívanie prenajatej nehnuteľnosti.Krajskýsúduznesenímsp.zn.10Co/368/2014-37zodňa27.06.2014nazákladeodvolaniaodporcuproti
hore uvedenému uzneseniu OS Žilina zo dňa 06.03.2014 rozhodol tak, že zmenil uznesenie okresného
súdu tak, že odporcovi prikázal, aby umožnil navrhovateľovi užívanie hore uvedených nebytových

priestorovvbudoveoznačenejakoT.,zapísanýchnaLV.XXXX vk.ú.T..Podstatouzmeňujúcehovýroku
v uznesení KS Žilina z 27.06.2014 bolo odstránenie nesprávnosti pri uvedení čísla listu vlastníctva, na
ktorom je zapísaná stavba T. č. X a tým uvedenie náležitého číselného označenia dotknutého LV.

11. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2/2008 uzatvorenej dňa 31.03.2008 medzi spoločnosťou

PAMSTAV, s.r.o. ako prenajímateľom a spoločnosťou PROFI-NOVA, s.r.o. ako nájomcom súd zistil, že
predmetom zmluvy je nájom časti skladu o výmere 92 m2 v budove vo vlastníctve prenajímateľa - sklad
- T. č. X na parc.č. XXX/X na dobu neurčitú od 01.04.2008. Podľa č.l. VI zmluvy nájom nebytového
priestoru dojednaný touto zmluvou môže zaniknúť vzájomnou dohodou zmluvných strán, výpoveďou s
3-mesačnou výpovednou lehotou a odstúpením zo strany prenajímateľa.

12. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 18.11.2016 zotrval na žalobe v celom rozsahu, poukázal na
platnosť uzatvorenej nájomnej zmluvy a trvanie nájomného pomeru. K dôvodom výpovede uviedol, že
pokiaľ ide o vybudovanie tehlovej priečky, ktorá mala byť vybudovaná bez súhlasu žalovaného, žalobca
práve naopak tvrdí, že priečka bola vybudovaná v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, a to práve na
žiadosť žalovaného. Priečka bola totiž vymurovaná za účelom oddelenia priestorov užívaných žalobcom

a priestorov užívaných žalovaným. Jednalo sa vlastne len o zamurovanie dverného otvoru o rozmere
1,70 x 2,5 m. Žiadne iné stavebné úpravy žalobca nerealizoval.
Pokiaľ mal žalobca bez oprávnenia žalovaného uzatvoriť nájomnú zmluvu s inými subjektmi, žalobca
poukázal, že sa jedná o nájomnú zmluvu uzatvorenú v roku 2008, teda v čase, kedy bol žalobca ešte
vlastníkom budovy, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory, teda táto zmluva sa nájomného pomeru,

o ktorý sa jedná v tomto konaní, nijakým spôsobom netýka. Práve žalovaný požiadal konateľa žalobcu
o zaslanie tejto nájomnej zmluvy z roku 2008, keďže žalovaný chcel uzatvoriť podobnú zmluvu so
spoločnosťou PROFI-NOVA, s.r.o. Keď chcel žalobca zmluvu z 31.03.2008 vypovedať, práve žalovaný
žalobcupresvedčil,abytakneurobil,pretožechcelstoutospoločnosťouuzatvoriťnovúzmluvu.Uvedená
spoločnosť však tieto priestory ďalej neužívala, pretože sa so žalovaným nedohodli.

Žalobca poukázal na čl. IV bod 2. druhá veta nájomnej zmluvy, podľa ktorého prenajímateľ prehlásil, že
bola k jeho rukám vyplatená celá suma nájomného v deň uzatvorenia nájomnej zmluvy. Tento dôvod
výpovedepretožalobcaabsolútneneuznávaanerozumiemu,keďžežalovanýsvojímpodpisompotvrdil,
že prevzal celé nájomné ku dňu podpisu nájomnej zmluvy.
Pokiaľ ako výpovedný dôvod žalovaný uviedol, že žalobca mešká s platením úhrad za služby o viac ako

mesiac, žalobca však tvrdí, že prenajímateľ neposkytoval nájomcovi žiadne služby, a to ani dodávku
elektrickejenergie.Zneznámychpríčinelektrickáenergiadodávanádonebytovýchpriestorovužívaných
žalobcom nebola, až niekedy v roku 2015 napojil žalovaný žalobca na elektrickú energiu, ktorú však
žalobca nevyužíva, pretože tam nepracuje, v priestoroch má iba sklady, čo je zrejmé aj zo stavu
elektromera nachádzajúceho sa v nebytových priestorov prenajatých žalobcovi.

13. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na dôvodoch výpovede a podľa názoru
žalovaného sú výpovedné dôvody jasne a jednoznačne uvedené v listine Skončenie nájmu, výpoveď
a oznámenie zo dňa 06.02.2014. Poukázala, že z textu samotnej nájomnej zmluvy je zrejmé, že
bola uzatvorená v rovnaký deň, ako kúpna zmluva, ktorou žalobca previedol predmetnú nehnuteľnosť

na žalovaného a podmienkou tohto prevodu bolo práve uzatvorenie nájomnej zmluvy za podmienok
uvedených v nájomnej zmluvy. Potom, ako došlo k zmene vlastníckeho práva, žalobca však naďalej
poberal nájomné za užívanie týchto nehnuteľností a nesplnil si svoju povinnosť oznámiť nájomcovi, že
došlo k zmene vlastníka.
Z textu zmluvy v čl. V.1 zmluvy vyplýva, že sa jednalo o služby, ako dodávka elektrickej energie a vody, za

ktorým textom sú uvedené tri bodky, teda sa jednalo o všetky tie služby, ako sú uvedené vo výpovedi zo
dňa 06.02.2014, a to stráženie a ochrana prenajatých priestorov, pravidelná údržba a nútené stavebné
úpravyprístupovejcestykprenajatýmpriestorom,vynútenákomplexnárekonštrukciaastavebnáúprava
oplotenia areálu, pravidelné kosenie priľahlých pozemkov, odvoz smetí a odvoz odpadu z užívaných
priestorov a priľahlých pozemkov - pretože žalobca nemal vôbec riešený odvoz smetí, dodávku a odber

el. energie, výmenu poškodených častí mobilného oplotenia. Všetky tieto služby boli riadne poskytované
žalobcovi ako nájomcovi.
Pokiaľ vo výpovedi z nájmu je ako výpovedný dôvod uvedené neplatenie za poskytované služby,
účastníci zmluvy neuzatvorili písomnú dohodu o týchto službách, tieto dohody boli uzatvorené len ústnea žalovaný nikdy ako prenajímateľ nedoručoval žalobcovi ako nájomcovi faktúru, ktorou by tieto služby
fakturoval, jednalo sa taktiež len o ústne dohody.
Žalobca nepreukázal skutočnosť zaplatenia nájomného, nezaplatil žalovanému nájomné, ako to

má vyplývať z nájomnej zmluvy. Žalovaný na pojednávaní predložil prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne fotokópiu poštovej poukážky zo dňa 08.11.2013 (č.l. 50) na preukázanie svojho tvrdenia,
že žalobca nezaplatil nájomné pri podpísaní nájomnej zmluvy a toto sa snažil dodatočne zaplatiť vo
výške 22,- € poštovou poukážkou. Ročné nájomné vo výške jedného eura je pritom úplne neadekvátne
výške nájomného, za ktoré sa prenajímajú nehnuteľnosti v k.ú. T.. Žalobca tiež svojimi stavebnými

úpravami spôsobil, že došlo k odpojeniu elektrickej energie celej stavby. Žalobca mal rôzne zvyšky
lešenia stavebného odpadu a stavebný výťah na priľahlých pozemkoch, nevykonával ani bežnú údržbu
nehnuteľnosti, nehnuteľnosť nebola v riadnom stave. Pokiaľ ide o vybudovanie priečky, toto bolo
potrebné riešiť s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa. Keďže žalobca tak neučinil,
zmluvnú povinnosť si nesplnil a konal svojvoľne.

14. Žalobca uvedené tvrdenia poprel s tým, že zaplatil dohodnuté nájomné pri podpise zmluvy a
predkladaný poštový preukaz vidí na pojednávaní prvýkrát. Nájomné vo výške 1,- € ročne za prenajaté
nebytové priestory bolo dojednané s poukazom na bezodplatný prevod nehnuteľnosti, v ktorej sa
nachádzajú prenajaté nebytové priestory, pričom hodnota nehnuteľnosti v čase prevodu bola 37.000,-
€, čo vyplýva z daňového priznania, ktorá hodnota bola vydelená počtom rokov 22, a preto bolo

dohodnuté symbolické nájomné 1,- € / rok. Žalobca poprel aj tvrdenia žalovaného, že mal odpojiť
budovu od elektrickej energie. Uviedol, že k rozvodnej skrini, v ktorej mal odpojiť budovu od elektriny,
sa ani nemohol dostať, keďže žalobcom prenajaté priestory sú na jednom konci budovy a na druhom
konci budovy je zmienený elektromer. Ako nezmyslené označil i tvrdenie žalovaného, že žalobca mal
nechávať priestory okolo objektu špinavé, pretože práve žalobca mal v okolí objektu priestory čisté.

Pokiaľ žalovaný realizoval oplotenie areálu, robil to vo vlastnom záujme, pretože žalovaný tento areál
užíva,chovátamrôznezvieratáavareálimátiežprenajatépriestoryfirma,ktoráopravujeautá.Žalovaný
poskytol žalobcovi kľúč od vstupnej brány do tohto areálu, pretože inak by sa žalobca ku prenajatým
nebytovým priestorom dostať nemohol. Poprel aj tvrdenie žalovaného, že žalovaný zabezpečoval pre
žalobcu odvoz smetí. Uvedené si realizoval žalobca sám a zabezpečil si v okolí nehnuteľnosti vzorový

poriadok, pričom práve žalovaný, resp. jeho ďalší nájomcovia tam majú veľký neporiadok. Čo sa týka
tvrdeného stavebného výťahu, uviedol, že mu nie je známe, o aký výťah sa malo jednať a navrhol, aby
žalovaný preukázal svoje tvrdenia fotodokumentáciou.

15. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia podľa § 181 ods. 2 CSP uviedol, že bude daný

prejednávanýprípadsubsumovaťpodzákonnéustanoveniazákonač.116/1990Zb.onájmeapodnájme
nebytovýchpriestorov,atovkonaníostrpeniepovinnostižalovanýmužívaťžalobcomnebytovépriestory
v budove označenej ako T. X v časti dohodnutej nájomnou zmluvou, pričom otázku určenia, že nájomný
pomer trvá, bude vyhodnocovať prejudiciálne.

16. Po uvedení predbežného právneho posúdenia vzal žalobca späť žalobu v časti, v ktorej sa domáhal
určenia, že nájomný pomer trvá. V rámci záverečnej reči prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,
že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že existovali dôvody výpovede, teda že žalobca znečisťoval
prenajatý priestor a priestory, ktoré sa nachádzajú v jeho blízkosti, že nájomné nebolo zaplatené,
že bez súhlasu prenajímateľa boli vykonávané rozsiahlejšie stavebné úpravy, ani že žalobca poberá

finančné prostriedky z prenajímania priestorov, ktoré mu nepatria. Poukázal, že výpovedné dôvody sú
formulované veľmi všeobecne, pričom ani na pojednávaní sa nevyjasnilo, v čom presne a konkrétne
tieto spočívajú.
17. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla doplniť dokazovanie výsluchom spoločnosti PROFI-NOVA,
s.r.o. na otázku, že žalobca poberal nájomné za užívanie nebytových priestorov užívaných touto

spoločnosťou. V rámci záverečnej reči zotrvala na svojej obrane s akcentom na tvrdenie, že žalobca ako
nájomca neuhradil žalovanému ako prenajímateľovi nájomné, ktorého výška bola presne dohodnutá,
pričom vzhľadom na nevýhodnú výšku nájomného nemá žalovaný záujem trvať na tomto plnení, pretože
nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu 22 rokov a pre žalovaného by to bolo príliš veľké obmedzenie
trpieť užívanie nehnuteľností žalobcom tak dlhý čas, za tak nízku cenu.

18. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 720 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) nájom a podnájom
nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov tento zákon sa
vzťahuje

a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia
stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo
bytu ani spoločné priestory domu;
b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie
inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
Podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet
a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,
čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová
organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky,

pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať
nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho
na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním

nebytového priestoru spojené.

Podľa ust. § 7 zák. č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená
všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času,
na ktorý bol dojednaný.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a), b) a g) zák. č. 116/1990 Zb. prenajímateľ môže písomne vypovedať
zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak

c) nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;

d) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie
je spojené s nájmom;

g) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa;

Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 40 ods. 4 OZ písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a
určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený

elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou
elektronickou pečaťou.

19. Súd na základe návrhu žalobcu na pojednávaní zastavil konanie podľa ust. § 145 ods. 2 CSP v časti

uplatneného nároku o určenie, že trvá nájomný pomer medzi účastníkmi založený nájomnou zmluvou
zo dňa 29.07.2013. Vo zvyšnej časti žalobe na základe zisteného skutkového a právneho stavu v celom
rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného povinnosťou strpieť užívanie nebytových priestorov v budove
označenej ako T. v časti označenej v projektovej dokumentácii ako miestnosti 1.03 o výmere 74 m2 a
miestnosti 1.08 o výmere 143,36 m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. T., žalobcom.

20. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.21. Súd aplikoval na daný prejednávaný prípad ustanovenia zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov, ktorý je špeciálnou úpravou vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorého

ustanovenia je možné použiť na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových
priestorov len v prípade, ak ich neupravuje osobitný špeciálny zákon.

22.Žalobcasapôvodnežaloboudomáhal,abysúdurčil,žetrvánájomnýpomermedzistranamizaložený
nájomnouzmluvouzodňa29.07.2013,azároveňsadomáhal,abysúdzaviazalžalovanéhopovinnosťou

strpieť užívanie predmetných nebytových priestorov. Tvrdil, že naliehavý právny záujem na určení, že
trvá nájomný pomer, existuje, keďže žalobca je v stave právnej neistoty o tejto otázke.

23. Určovaciu žalobu (§ 137 písm. c/ CSP, žaloba bola podaná za účinnosti O.s.p.- § 80 písm. c/ O.s.p.)
považujezákonzaprocesneprípustnúlenvtedy,akjenapožadovanomurčenínaliehavýprávnyzáujem.
Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, ktorého výrok odstraňuje žalobcovu neistotu v tom, či

tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Naliehavý právny záujem je daný hlavne tam, kde by
bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne
postaveniestaloneistým.Pokiaľniejenaliehavýprávnyzáujemdaný,nemôžebyťžalobaztohtodôvodu
opodstatnená.
Zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie vylučuje právny záujem na žalobe určovacej, ak však

určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe
na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie. Súd dospel
k záveru, že pri rozhodovaní o uložení povinnosti žalovanému strpieť užívanie nebytových priestorov
žalobcom sa otázka, či nájomný pomer trvá, bude vyhodnocovať ako otázka predbežná v súvislosti s
posudzovaním, či existovali dôvody pre danie výpovede žalovaným ako prenajímateľom žalovanému

ako nájomcovi. V týchto intenciách bolo stranám na pojednávaní dané zo strany súdu predbežné právne
posúdenie podľa § 181 ods. 2 CSP.

24. Následne súd dospel k záveru, výpovedné dôvody, na základe ktorých bola výpoveď daná,
neexistovali, v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal ani jeden z dôvodov

uvedených vo výpovedi zo dňa 06.02.2014 - dokumente označenom ako: Skončenie nájmu - výpoveď
a oznámenie, ktorou žalovaný vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.07.2013 s
poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. a), b) a g) zák. č. 116/1990 Zb.

25. Pokiaľ ako prvý dôvod výpovede uviedol, že nájomca napriek viacerým ústnym urgenciám

žalovaného nezaplatil žalovanému ako prenajímateľovi od dátumu podpisu nájomnej zmluvy ani
jeden cent za poskytované služby, (ktoré vymenúva ako: nepretržité stráženie a ochrana prenajatých
priestorov, pravidelná údržba a vynútené stavebné úpravy prístupovej cesty k prenajatým priestorom,
vynútená komplexná rekonštrukcia a stavebné úpravy oplotenia areálu, pravidelné kosenie priľahlých
pozemkov, odvoz smetí a odvoz odpadu z priestorov priľahlých pozemkov užívaných nájomcom,

dodávka a odber el. energie, výmena poškodených častí mobilného oplotenia), teda mešká s platením
úhrad za tieto služby o viac ako jeden mesiac, čím nájomca hrubo porušuje čl. V.1. zmluvy, súd vzhľadom
na znenie článku V.1. zmluvy nedospel dospieť k záveru o porušovaní zmluvy spôsobom tvrdeným
žalovaným.
26. Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 OZ vyplýva, že právny úkon je určovaný

prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností,
alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle
spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie
existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. Z povahy právneho styku
vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné, preto občianske právo v

ust. § 35 ods. 2 a 3 OZ vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle s
určitým prejavom predpokladá. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy,
keď posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona.
Ďalšou z možných otázok je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená
právnym úkonom je vôľou toho, kto ju prejavuje. Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia manifestácia,

možnéjetedaprejaviťvôľuakýmkoľvekspôsobom,ktorýumožňujepoznaniejejobsahu.Ďalšímznakom
právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými je vznik, zmena, alebo
zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými rozličným spôsobom,
podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony. Dvojstranné právneúkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa o zmluvy, resp.
dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom, teda úplným
a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty). Proces vzniku

zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh (oferta) na uzavretie
zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním uzavrel
zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje,
aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa,
aby s ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne

a bez výhrad.

27. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav
vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1
Občianskeho zákonníka platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá, nadobúda
účinnosť.

28. Podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. musí mať zmluva, ktorej predmetom je nájom nebytových
priestorov, písomnú formu. Vzhľadom na služby vymenované v čl. V.1. zmluvy ako „dodávka el. energie
so samostatným odpočtom nájomcu, vody...“ je zrejmé, že zoznam služieb, ktoré boli dohodnuté
medzi účastníkmi zmluvy, neobsahuje služby, za ktorých poskytovanie nemal žalobca ako nájomca

podľa názoru žalovaného včas uhrádzať žalovanému platby, ktoré vymenúva žalovaný vo výpovedi zo
dňa 06.02.2014. Pokiaľ poukázala právna zástupkyňa žalovaného na tri bodky za textom „dodávka
el. energie so samostatným odpočtom nájomcu, vody“, ktoré mali obsiahnuť aj zoznam služieb,
vymenovaných vo výpovedi ako: nepretržité stráženie a ochrana prenajatých priestorov, pravidelná
údržba a vynútené stavebné úpravy prístupovej cesty k prenajatým priestorom, vynútená komplexná

rekonštrukcia a stavebné úpravy oplotenia areálu, pravidelné kosenie priľahlých pozemkov, odvoz smetí
a odvoz odpadu z priestorov priľahlých pozemkov užívaných nájomcom, dodávka a odber el. energie,
výmena poškodených častí mobilného oplotenia, vzhľadom na zákonom kogentne stanovenú písomnú
formu zmluvy o nájme nebytových priestorov by bola podľa ust. § 39 OZ v spojitosti s § 3 ods. 2 zák. č.
116/1990 Zb. absolútne neplatným právnym úkonom dohoda obsahujúca zmluvné dojednanie týkajúce

sa nájmu nebytových priestorov uzatvorená ústnou formou. Z vyjadrenia žalovaného však nevyplynulo,
že žalobca mal vôľu uzatvoriť so žalovaným zmluvu v tomto znení a žalobca výslovne poprel, že mu
žalovaný ním tvrdené služby vo výpovedi zo dňa 06.02.2014 poskytoval, pričom medzi stranami nebolo
sporné, že žalovaný nikdy tieto služby žalobcovi nefakturoval. Pokiaľ by účastníci zmluvy mali vôľu
dohodnúť sa na poskytovaní aj ďalších služieb, neuvedených v zmluve uzatvorenej dňa 29.7.2013, bolo

možné tak urobiť platne len písomne uzatvoreným dodatkom k zmluve.
Pokiaľ sa jedná o zmluvne dojednané služby, a to dodávku vody a elektrickej energie, žalobca tvrdil,
že prenajaté nebytové priestory užíval len na skladovanie tovaru, v týchto teda nevykonával pracovnú
činnosť a tieto služby od žalovaného neodoberal. Ani tieto služby žalovaný žalobcovi nikdy nefakturoval.

29. Pokiaľ teda žalovaný ako dôvod výpovede uviedol, že nájomca napriek viacerým ústnym urgenciám
žalovaného nezaplatil žalovanému ako prenajímateľovi od dátumu podpisu nájomnej zmluvy ani jeden
cent za poskytované služby, ktoré vo výpovedi vymenoval, čím mal nájomca hrubo porušovať čl. V.1.
zmluvy, súd dospel vzhľadom na znenie článku V.1. zmluvy a dojednaný rozsah služieb, ako aj vzhľadom
na nepreukázanie žalovaným dodávky dojednaných služieb (elektrickej energie a vody) žalobcovi a ich

fakturáciu a tým aj vzniku omeškania, k záveru o neexistencii tohto výpovedného dôvodu.
30. Pokiaľ následne žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe a tiež na pojednávaní uvádzal ďalší
výpovedný dôvod - a to neplatenie nájomného, súd konštatuje, že tento výpovedný dôvod vo výpovedi zo
dňa 06.02.2014 uvedený nebol a nie je možné žalovaným tvrdené neplatenie nájomného subsumovať
pod neplatenie za služby, keďže platby za poskytovanie služieb a platby titulom nájomného nie je možné

stotožňovať. Okrem toho žalovaný ako prenajímateľ podpísaním zmluvy v zmysle článku IV. bodu 2.
zmluvy výslovne potvrdil, že mu bola k jeho rukám vyplatená celá suma nájomného v deň uzavretia
nájomnej zmluvy.

31. Žalovaný uviedol ako v poradí druhý dôvod výpovede užívanie nájomcom prenajatých priestorov

v rozpore so zmluvou a nedodržiavanie platných právnych predpisov (Stavebný zákon, Zákon
o odpadoch), neudržiavanie priestorov v obvyklom stave - neporiadok v prenajatých priestorov a
priľahlých pozemkoch po činnosti nájomcu, nevykonávanie údržby priestorov, vykonávanie bez vedomia
prenajímateľa a jeho predchádzajúceho písomného súhlasu viacerých stavebných úprav nájomcomnielen v prenajatých priestoroch, odpojenie nájomcom od el. energie zvyšnej časti stavby a spôsobenie
škody žalovanému týmto konaním, čím mal žalobca porušiť čl. II., čl. VI., bod 3 písm. b), c) a 4 zmluvy.
32. V čl. II.1 zmluvy sa jej účastníci dohodli na užívaní nebytových priestorov pre podnikateľskú činnosť

nájomcu v súlade s predmetom činnosti uvedeným v Obchodnom registri alebo v inom povolení na
podnikateľskú činnosť. Súd nemal preukázané, že žalobca užíval prenajaté nebytové priestory na inú
činnosť, ako pre svoju podnikateľskú činnosť, ktorou je podľa výpisu z Obchodného registra okrem
iného aj uskutočňovanie pozemných stavieb a ich zmien, stavebných úprav a udržiavacích prác, kúpa
tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom, kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému

spotrebiteľovi, prenájom a leasing priemyselného tovaru, atď., s čím teda súvisí aj skladovanie tovaru.
Žalovaný tento výpovedný dôvod ani bližšie neobjasnil, tvrdil na pojednávaní prostredníctvom právnej
zástupkyne, že vo výpovedi zo dňa 06.02.2014 sa jedná o dostatočnú konkretizáciu (zápisnica o
pojednávaní č.l. 59 spisu, str. 7, druhý odsek zápisnice).
33. Nájomca mal konať i v rozpore s čl. VI. bodom 3. písm. b) a c) zmluvy, podľa ktorého sa zaviazal
užívať predmet nájmu s riadnou starostlivosťou tak, aby sa čo najviac znížila, alebo úplne zamedzila

možnosť ich poškodenia alebo zničenia, zabezpečiť obvyklé udržiavanie prenajatých nebytových
priestorov nachádzajúcich sa v predmete nájmu a uhrádzať náklady na túto obvyklú údržbu. Nájomca
mal konať aj v rozpore s č.l. VI. bod 4 zmluvy, podľa ktorého nájomca nie je oprávnený vykonávať
stavebné a iné úpravy väčšieho rozsahu týkajúce sa predmetu nájmu bez predchádzajúceho písomného
súhlasu prenajímateľa a je oprávnený prenechať časť prenajatých priestorov do podnájmu.

34. Žiadne konanie tvrdené žalovaným v druhom výpovednom dôvode v konaní preukázané nebolo,
právna zástupkyňa sa obmedzila, tak ako je uvedené vyššie, čo sa týka čl. VI. bodu 3. písm. b) a
c) zmluvy len na tvrdenie o dostatočnej konkretizácii výpovedného dôvodu s doplnením, že žalobca
mal mať na priľahlých pozemkoch uložený stavebný výťah. Žalobca poprel pravdivosť tohto tvrdenia a
uvádzal skutkové tvrdenia týkajúce sa udržiavania poriadku z jeho strany v areáli žalovaného. Navrhol,

aby žalobca svoje tvrdenia preukázal fotodokumentáciou, ktorú žalovaný nepredložil.
35. Čo sa týka tvrdenia žalovaného vo výpovedi, že žalobca mal vykonať viaceré stavebné úpravy a
mal odpojiť od elektrickej energie zvyšnú časti stavby a spôsobiť tak žalovanému škodu, v konaní bolo
preukázané vykonanie jednej stavebnej úpravy, a to zamurovanie dverného otvoru o rozmere 1,70 x
2,5 m, oddeľujúceho nebytové priestory prenajaté žalobcovi od ostatných priestorov nachádzajúcich

sa v objekte teľatníka. Vzhľadom na to, že nie je možné považovať za porušenie zmluvnej povinnosti
žalobcu podľa čl. VI. bodu 4. zmluvy, realizovanie zamurovania dverného otvoru bez súhlasu žalovaného
ako prenajímateľa, keďže sa nejednalo o stavebnú úpravu väčšieho rozsahu, ani žalobca nevykonal
viacero stavebných úprav a v konaní nebolo preukázané ani konanie žalobcu spočívajúce v odpojení
objektu teľatníka od elektrickej energie a spôsobenie škody z toho dôvodu, súd konštatuje, že ani

dôvodnosť uvedenia tohto výpovedného dôvodu preukázaná nebola a ani tento výpovedný dôvod
neexistoval. Súd sa nestotožňuje s tvrdením právnej zástupkyne žalovaného, že dôvody výpovede boli
vo výpovedi dostatočne konkretizované, súd konštatuje, že boli uvedené len všeobecným spôsobom a
ani na pojednávaní neboli riadne vysvetlené.

36. Ako v poradí tretí výpovedný dôvod uviedol žalovaný „prenajímanie nájomcom bez vedomia
prenajímateľa ďalších priestorov stavby iným subjektom za finančné úhrady, čím vznikajú
prenajímateľovi ďalšie škody, čím nájomca porušuje zmluvu“. Poukázal na zmluvu o nájme nebytových
priestorov č. 2/2008 uzatvorenú dňa 31.03.2008, teda v čase, kedy bol žalobca vlastníkom objektu T.,
v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory. Žalobca uvedenou zmluvou prenajal spoločnosti PROFI-

NOVA, s.r.o. nebytové priestory špecifikované v zmluve na dobu neurčitú od 01.04.2008.
37. Zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou PROFI-NOVA,
s.r.o. ako nájomcom uzatvorením nájomnej zmluvy dňa 31.03.2008, je zmluvným vzťahom, ktorý
nemá žiadny súvis so zmluvným vzťahom, ktorý vznikol medzi účastníkmi zmluvy o nájme nebytových
priestorov uzatvorenej dňa 29.7.2013, titulom ktorej zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanému nároky

v tomto konaní. Je potrebné naň aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka, pokiaľ
osobitný zákon, upravujúci nájom a podnájom nebytových priestorov nemá inú úpravu. Pokiaľ dôjde k
zmene vlastníctva prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa (§680
ods. 2 OZ). Keďže v danom prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalobca previedol v ten istý
deň, ako bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, teda dňa

29.7.2013, kúpnou zmluvou vlastnícke právo k objektu teľatníka, na žalovaného, vstúpil tak žalovaný
ako nový vlastník budovy do práv a povinností pôvodného vlastníka ako prenajímateľa a mal práva
a povinnosti z nájomných zmlúv uzatvorených pôvodným vlastníkom, teda mal právo i na platby
nájomného od prípadných nájomcov.38. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2/2008 uzatvorenej dňa 31.03.2008 medzi spoločnosťou
PAMSTAV,s.r.o.akoprenajímateľomaspoločnosťouPROFI-NOVA,s.r.o.akonájomcom,ktorúzmluvuv
konaní predložil žalovaný, mal súd preukázané, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a žalovaný

ako nový vlastník nehnuteľnosti mal možnosť podľa § 10 zákona č. 116/1990 Zb. vypovedať zmluvu
písomne bez udania dôvodu. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že uvedenú zmluvu poskytol žalovanému
práve žalobca za účelom vyporiadania tohto zmluvného vzťahu, do ktorého žalovaný ako nadobúdateľ
nehnuteľnosti vstúpil zo zákona.
39. Poukaz na ust. § 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 116/1990 Zb. vo výpovedi zo Zmluvy o nájme

nebytových priestorov zo dňa 29.07.2013 je pritom zmätočné, pretože cit. zák. ustanovenie umožňuje
prenajímateľovi vypovedať zmluvu v prípade, ak nájomca prenechá jemu prenajatý nebytový priestor
alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa, pričom v tomto prípade bola daná výpoveď
z dôvodu, že nájomca mal disponovať s inými nebytovými priestormi, ako jemu prenajatými, mal tieto
priestory ďalej prenajímať a bezdôvodne sa obohacovať prijímaním nájomného.
40. Čo sa teda týka výpovedného dôvodu, že žalobca mal prenajímať bez vedomia žalovaného nebytové

priestory stavby za finančné úhrady, tento výpovedný dôvod nebol daný, pretože ak by aj žalobca
ako bývalý prenajímateľ prijímal neoprávnene úhrady nájomného od svojich pôvodných nájomcov, nie
je zrejmé, akým spôsobom mal žalobca porušovať týmto, zo strany žalovaného tvrdeným spôsobom,
nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 29.7.2013. Ak by takto žalobca aj konal, mal by žalovaný nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu, tento nárok si však žalovaný neuplatnil a ani

nepreukázal, že mu vznikla týmto konaním žalobcu škoda a ani nekonkretizoval, aká škoda mu mala
vzniknúť. Návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom spoločnosti PROFI-NOVA, s.r.o. na
otázku, že žalobca poberal nájomné za užívanie nebytových priestorov užívaných touto spoločnosťou,
preto súd ako nadbytočný a na vec sa nevzťahujúci zamietol.
41. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žalovaný

neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti výpovede, výpovedné dôvody nevznikli, žalovaný
nebol oprávnený vypovedať nájomný vzťah a prejudiciálne určil, že nájomný vzťah trvá. Z toho dôvodu
rozhodol o povinnosti žalovaného strpieť užívanie žalobcom nebytových priestorov, ktorých nájom bol
premetom zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi stranami dňa 29.07.2013.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vzhľadom na čiastočný úspech každej strany v
spore tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a to v súlade s § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, § 255 ods.
2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v spojitosti s § 256

ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Ovýškenáhradytrovkonaniasúdrozhodnepodľasust.§262ods.1CSPpoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značkakonania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).