Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/54/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010068
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6917010068.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Bobora, o odvolaní obžalovaného R. Q. proti rozsudku Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/20/2017 z 12.04.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. júla
2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného R. Q. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

V bode 1. výroku napadnutého rozsudku boli obžalovaní R. Q., C. Q. a A. U. (rod. A.) uznaní za vinných
zo spolupáchateľstva k prečinom výtržníctva, ublíženia na zdraví a nebezpečného vyhrážania podľa §
20 k § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b); § 156 ods. 1 Tr. zák. resp. § 360 ods. 1 Tr. zák.

V bode 2. výroku tohto rozsudku boli obžalovaní R. Q. a A. U. uznaní za vinných zo spolupáchateľstva

k zločinu vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1 Tr. zák.

Trestnej činnosti sa obžalovaní dopustili tak, že

1. obžalovaní R. Q., C. Q., A. U.

spoločným konaním 11.03.2016 o 18,15 hod. v obci R. Q. pred domom XX fyzicky napadli H. T., nar.
XX.XX.XXXX v S. J., bytom R. Q. XX, okres S. J. a to tak, že obžalovaný A. U. poškodeného bil
bejzbalovou palicou po tele, obžalovaný R. Q. poškodeného bil reťazou po tele a obžalovaný C. Q.
poškodeného kopal, čím mu spôsobili pomliaždenie hlavy v temennej oblasti vľavo s krvnou podliatinou,
pomliaždenieľavéhoramenaťažšiehostupňa,natiahnutiekrčnejchrbticeťažšiehostupňa,pomliaždenie
ľavého lakťa ľahšieho stupňa, pomliaždenie ľavého predlaktia ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavého

hrudníka ľahšieho stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného
v trvaní 12 dní a pri tom sa mu vyhrážali zabitím, takým spôsobom, že to mohlo u neho vzbudiť dôvodnú
obavu,

2. obžalovaní R. Q., A. U.

dňa 13.03.2016 v čase okolo 10,00 hod. prišli pred bytový dom č. XX v obci R. Q., okres S. J., kde sa
obžalovaný R. Q. poškodenému H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom R. Q. č. XX, vyhrážal, že
ho zabije, keď nestiahne oznámenie, ktoré podal na Obvodnom oddelení Policajného zboru Rimavská
Sobota,žemádoma2pištole,poškodenéhožiadal,abysaodsťahovalzdediny,lebohozabije,následne
obžalovaný A. U. poškodeného žiadal, aby stiahol predmetné oznámenie, lebo inak vybehne hore a
vykopne mu dvere na byte.Za zistenú trestnú činnosť bol obžalovaný R. Q. (lebo iba on napadol rozsudok odvolaním) potrestaný
tak, že

podľa§189ods.1Tr.zák.,§37písm.h)Tr.zák.,§38ods.4Tr.zák.,§42ods.1Tr.zák.saobžalovanýR.
Q. odsudzuje k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd u obžalovaného zrušuje výrok o treste odňatia slobody vo výmere 1 rok
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 rok, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 3T/203/2016, zo dňa 15.03.2017 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 3To/79/2017 zo dňa 18.10.2017 pre prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a súčasne ruší aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, ktoré relevantné dôkazy vykonal, aký bol ich
obsah a ako ich vyhodnotil.

K skutku z 11.03.2016 prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Vina všetkých
obžalovaných však bola preukázaná jednak doznaním obžalovaných R. Q. a A. U. ako aj výpoveďou
poškodeného H. T., ktorý jednak v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísal
spáchanie trestného činu voči nemu. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výpovede svedka R. U., E.. Q. P.
a znaleckým posudkom odvetvie chirurgia“.

Napriek tomu, že ohľadne stíhaného skutku z 13.03.2016 ako obžalovaný R. Q., tak aj obžalovaný A.
U. popierali, že by sa boli poškodenému H. T. vyhrážali, prípadne ho vydierali, okresný súd konštatuje:
„Vina obžalovaných však bola preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného H. T. a vyplynula aj
zo svedeckých výpovedí príslušníkov Obvodného oddelenia Policajného zboru Rimavská Sobota H. H.

a D. S. ako aj z prepisu zvukového záznamu z volania poškodeného na linku 158“.

Zistené konanie obžalovaného R. Q. v bode 1. bolo potom právne kvalifikované ako spolupáchateľstvo
k prečinom výtržníctva, ublíženia na zdraví a nebezpečného vyhrážania, pretože spoločne s ďalšími
osobami na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že spolu s ďalšími napadol iného,

pričom uvedeného konania sa dopustil závažnejším spôsobom konania so zbraňou, ďalej spoločným
konaním s ďalšími poškodenému spôsobili ujmu na zdraví, a napokon spoločným konaním s ďalšími sa
vyhrážal smrťou poškodenému takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.

V bode 2. bolo konanie obžalovaného R. Q. právne kvalifikované ako spolupáchateľstvo k zločinu

vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1 Tr. zák., pretože spoločným konaním s iným poškodeného násilím,
hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútili, aby niečo konal.

Pri ukladaní a výmere trestov obžalovanému R. Q. bolo prihliadnuté najmä na prevahu priťažujúcich
okolností (spáchal viac trestných činov), ako aj na to, že v minulosti sa už dostal 6-krát do rozporu s

Trestným zákonom. Uvedené malo za následok zvýšenie dolnej hranice aplikovanej trestnej sadzby
podľa najprísnejšie stíhaného zločinu (2 až 6 rokov odňatia slobody) o jednu tretinu a uloženie potom
trestu odňatia slobody v rámci sprísnenej trestnej sadzby, konkrétne vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov
nepodmienečne.

Keďže obžalovaný sa dopustil teraz prejednávanej trestnej činnosti pred vyhlásením predošlého
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota za inú trestnú činnosť, ukladaný trest je trestom súhrnným,
so zrušením predošlého rozsudku vo výroku o trestoch a nadväzujúcich rozhodnutiach.

Keďže obžalovaný R. Q. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej

činnosti nevykonával nepodmienečný trest odňatia slobody za inú úmyselnú trestnú činnosť, bol pre
výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia (§ 48 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.).Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný R. Q., ktoré prostredníctvom
svojej obhajkyne aj písomne odôvodnil, pričom navrhol: „Vzhľadom na uvedené mám za to, že sú dané
dôvody, aby som bol za zločin vydierania podľa § 20, § 189 ods. 1 Tr. zák. oslobodený spod obžaloby

a teda aby mi bol uložený trest za prečin výtržníctva podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. a) Tr. zák., prečin ublíženia na zdraví podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr.
zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 20, § 360 ods. 1 Tr. zák. Z týchto dôvodov navrhujem,
aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 podľa písm. b), c), resp. d) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol, resp. podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého

stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol“.

Obhajoba argumentuje najmä tým, že: ohľadne skutku pod bodom 2. obžalovaný poškodenému H. T.
zakričal len toľko, či mu stálo za to, že podal na obžalovaného trestné oznámenie; obžalovaný popiera,
že by sa poškodenému vyhrážal, že ho zabije, že vykopne dvere a že by ho mal vyhrážkami nútiť,
aby sa vysťahoval; ani osoby, ktoré bývajú v tom istom dome ako poškodený (E. T., C. T.) neuviedli,

že by v rozhodnom čase boli počuli nejaké vyhrážky zo strany obžalovaných voči poškodenému (ako
problémovú osobu uviedli práve poškodeného H. T.); konkrétne vyhrážky, ktoré mali údajne predniesť
obžalovaní voči poškodenému nepotvrdili ani príslušníci polície H. H. a D. S.; skutočnosťou je to, že
vlastne v minulosti sa práve poškodený vyhrážal odstránením a vypálením celej rodiny obžalovanému
R. Q.; okresný súd aj nesprávne kvalifikoval skutok zo dňa 13.03.2016, pretože ak by sa aj bol stal,

môže ísť nanajvýš (obdobne ako v bode 1.) o spolupáchateľstvo k prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 20 k § 360 ods. 1 Tr. zák.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce. Po takomto prieskume dospel k právnemu názoru, že odvolanie

obžalovaného R. Q. nie je dôvodné a toto treba zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Podľa názoru krajského súdu skutkové zistenia okresného súdu v napadnutom rozsudku sú správne
nielen ohľadne bodu 1. (kde neboli vznesené zásadné námietky ani zo strany obžalovaných), tak aj
ohľadne bodu 2.

Už z prepisu zvukového záznamu z volania poškodeného polícii v rozhodnom čase (ešte v čase, keď boli
obžalovaní dňa 13.03.2016 pred bytovkou) vyplýva, že ide o obžalovaných R. Q. a A. A. (to znamená
obžalovaného A. U.), ktorí sa prišli poškodenému vyhrážať, aby stiahol všetko dole, že majú pištole, sú
to tie isté osoby, ktoré poškodeného nedávno zbili.

Aj z písomného záznamu príslušného policajného orgánu vyplýva, že poškodený H. T. dňa 13.03.2016
o 10,50 hod. oznámil polícii, že viaceré osoby (vrátane obžalovaného R. Q.) sa začali poškodenému
vyhrážať zabitím, ak nestiahne oznámenie, vykrikovali, že sa má odsťahovať, že majú pištole a že ho
odstrelia.

Poškodený H. T. svoje usvedčujúce vyjadrenia voči obžalovaným R. Q. a A. U. (rod. A.) ohľadne skutku
týkajúceho sa dňa 13.03.2016 potvrdil aj v priebehu trestného stíhania, vrátane súdneho konania, kde
okrem iného uviedol: „najviac vyhrážok som počul od R. Q.“.

Odvolacísúdmázato,žeokresnýsúdnazákladevykonanéhodokazovaniasprávnedospelkskutkovým
zisteniam uvedeným aj v bode 2. výroku napadnutého rozsudku, pričom v týchto súvislostiach nie je
podstatné, že privolaní príslušníci polície H. H. a D. S. si už v priebehu trestného konania na konkrétne
vyhrážky, ktoré mali adresovať obžalovaní R. Q. a A. U. voči poškodenému bližšie nepamätali.

Tiež nie je podstatné, že vyhrážky menovaných obžalovaných voči poškodenému dňa 13.03.2016
nepočuli ani osoby, ktoré bývali v tom istom dome ako poškodený (napr. už podľa úradného záznamu
polície z 21.07.2016 ani T. T. a ani E. T. sa nevedeli k prípadu vydierania poškodeného menovanými
obžalovanými vyjadriť).

V týchto súvislostiach nie je zanedbateľné ani odsúdenie obžalovaného R. Q. rozsudkom Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/203/2016 z 15.03.2017 k podmienečnému trestu odňatia slobody za
skutok právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo k prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20
k § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., ktorý spáchal s ďalším obžalovaným (C. Q.) tak, že„dňa 10.03.2016 o 18,30 h v obci R. Q. bez pozvania vošli do bytu č. X na I. poschodí bytového
domu, popisné číslo XX, ktorý obýva C. T., nar. XX.XX.XXXX a vo vnútri bytu fyzicky napadli H. T., nar.

XX.XX.XXXX tak, že ho zatlačili do kúta, kde ho následne obaja obvinení päsťami udierali do hlavy a
tváre, po príchodu H. P., ktorý im zabránil v ďalšom útoku, z bytu odišli na výzvu preč“.
Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný R. Q., spolu aj s ďalšími obžalovanými fyzicky napadli
poškodeného H. T. v dňoch 10.03 a 11.03.2016 a po tom, čo tento tieto skutočnosti neodkladne oznámil
polícii, obžalovaný R. Q. spolu aj s obžalovaným A. U. sa dňa 13.03.2016 vyhrážali poškodenému H. T.

spôsobom uvedeným v bode 2. výroku napadnutého rozsudku, pričom motívom ich konania bolo vlastne
to, že poškodený H. T. ich predošlú trestnú činnosť oznámil polícii.

Odvolací súd považoval za správne nielen skutkové zistenia okresného súdu uvedené v bodoch 1. a 2.
výroku napadnutého rozsudku, ale aj právnu kvalifikáciu konania obžalovaného R. Q., to znamená ako
spolupáchateľstvo k už označeným prečinom v bode 1. a ako spolupáchateľstvo k zločinu vydierania

podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.

Podľa názoru krajského súdu je akceptovateľný aj trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému R. Q.
ukladaný, pretože tento trest je ukladaný v rámci sprísnenej trestnej sadzby, trestom súhrnným (lebo
teraz prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil pred vyhlásením predošlého odsudzujúceho rozsudku),

a napokon správne je aj zaradenie obžalovaného R. Q. pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.

Keďže napadnutý rozsudok bol považovaný za správny a zákonu zodpovedajúci vo všetkých výrokoch,
odvolanie obžalovaného R. Q. bolo posudzované ako nedôvodné a ako také preto zamietnuté podľa

§ 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.