Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230093
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115230093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: D. S., N..
XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX W., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska
kancelária so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 983
EUR a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 14C/495/2015-57 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., III. a IV.

Odmieta odvolanie proti výroku II.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia žalobkyni vo výške 983 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 16.01.2016 do
zaplatenia, výrokom II. zamietol žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom priznania úroku z omeškania z
istiny, výrokom III. určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.04.2012,

uvedená v bode 10 Všeobecných obchodných podmienok je v časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3-tiny
neprijateľná a výrokom IV. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že medzi stranami sporu bola dňa 23.04.2012 uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX s uvedením výšky úveru 1 000 eur, poplatku 968 eur,
počtu mesačných splátok úveru 12, výšky splátok 164 eur, ako aj dátumu začatia splácania úveru od
15.05.2012.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetná zmluva neobsahuje okrem iného ani základné náležitosti,
ako je úrok, úroková sadzba, RPMN, priemerná RPMN a preto predmetný úver minimálne z dôvodu
absencie týchto základných zákonných náležitostí sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto
zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni vo výške rozdielu realizovaných
úhrad a poskytnutej istiny úveru, nakoľko ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu.

3. Súčasne poukázal na to, že poplatok vo výške 968 eur, ktorý je tvorený z 1/3-tiny úrokom a z 2/3-tín
administratívnymi nákladmi, a ktorý bol zaplatený v 12-tich mesačných splátkach, predstavuje celkovo
96,8 % ročne, z čoho úrok je 32,27 %, pričom výška priemernej úrokovej sadzby pri úveroch splatných
do 1 roka poskytovaná bankovými subjektmi predstavovala 15,3 % ročne, čo predstavuje o vyše 100 %viac. Pokiaľ žalovaný namietal, že nemožno porovnávať s úrokovými sadzbami nebankových subjektov,
keďžetietoposkytujúúverysväčšímrizikom,takpokiaľbysúdpripustil,žeúrokovásadzbanebankových
subjektov bola vyššia maximálne o 100 %, teda 30,6 % ročne, tak v danom prípade úroková sadzba

32,27 % túto hranicu prevyšuje a preto ide o úrok, ktorého výška je v rozpore s dobrými mravmi.

4. Pokiaľ ide o administratívny poplatok, ktorý nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia, z
uvedeného dôvodu skúmal, či jeho dojednaním došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, že v samotnej zmluve je uvedené iba to,

že dlžník uhradí príslušný poplatok bez rozlíšenia na úrok a administratívny poplatok s tým, že dôležité
údaje sú uvedené vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V tomto ohľade zvýraznil, že úlohou
žalovaného ako dodávateľa bolo určiť jasné a konkrétne podmienky, a to nielen vyjadrením celkovej
výšky odplaty, ale aj uvedením konkrétnej sumy. Podľa názoru súdu je zároveň viac ako pravdepodobné,
že žalovaný takýmto spôsobom chcel zakryť vysokú cenu úveru. Z pojmu administratívny poplatok
je zrejmé, že tento sa týka vybavenia úveru, resp. jeho spravovania, pričom banky vo všeobecnosti

inkasovali za administráciu úveru oveľa nižšie poplatky a takýto celkový náklad, ktorý predstavuje 2/3-
tiny celkových nákladov nemožno označiť ako poplatok administratívny. Aj vyššie uvedené spôsobuje
neplatnosť zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, keďže odplata, ktorú žalobkyňa zaplatila je v
hrubom rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na výšku odplaty, keďže skoro o 600 % prevyšuje obvyklú
ročnú úrokovú mieru poskytovanú bankami.

5. Na základe uvedeného preto určil, že administratívny poplatok v rozsahu 2/3-tín je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

6. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v rámci písomného vyjadrenia citoval ustanovenie § 100 ods. 1

Občianskeho zákonníka, avšak nerealizoval žiaden konkrétny hmotno-právny úkon, teda nevzniesol
námietku premlčania, preto sa súd prvej inštancie prípadným premlčaním nároku nezaoberal. Pokiaľ by
súd aj teoreticky mal prihliadať na premlčanie, tak pri započítaní 6-tich platieb na istinu 1 000 eur by
premlčanou ostala iba splátka uhradená 15.11.2012, keďže následne po posune splátkového kalendára
boli ďalšie platby uhrádzané až od 15.04.2013. Ďalej priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5,05

% ročne z istiny bezdôvodného obohatenia a v prevyšujúcej časti žalobu nad uvedenú úrokovú sadzbu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Súd prvej inštancie vyznačil právoplatnosť na uvedenom rozsudku 18.07.2017 a vykonateľnosť

22.07.2017.

8. Uznesením zo dňa 24.10.2017 s dátumom právoplatnosti 15.11.2017 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 438,12 eur.

9. Žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.01.2018 uviedol, že súd prvej inštancie mu
dňa 31.07.2017 zaslal doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej napriek včas
podanému odvolaniu dňa 14.07.2017. Súdu predložil rovnopis odvolania zo dňa 14.07.2017 s detailom
podania a notifikácie o podaní odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie zo stránky Ministerstva
spravodlivostiSR,zktorýchvyplýva,žežalovanývoveci14C/495/2015podalodvolanieelektronickydňa

14.07.2017 s tým, že uvedené podanie bolo súdu prvej inštancie odoslané dňa 14.07.2017 o 15:08 hod.

10. Keďže žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie prevzal 30.06.2017 a lehota na podanie odvolania
mu uplynula 17.07.2017, odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného ako včas podané.

11. Žalovaný v podanom odvolaní žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

12. V dôvodoch odvolania uviedol, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere s poukazom na dohodu strán, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Zmluva bola uzatvorená v zmysle § 269 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne
vyplýva, že iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať.13. K námietke premlčania uviedol, že vo vyjadrení k návrhu na začatie konania vzniesol námietku
premlčania a považuje nárok žalobkyne za premlčaný. V predmetnom prípade došlo k úhrade poslednej
splátky úveru 12.09.2013 a preto vzhľadom k uvedenému je nárok žalobkyne premlčaný v subjektívnej

premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 12.09.2015. Má za to, že subjektívna premlčacia lehota začala
plynúť nasledujúcim dňom odo dňa zaplatenia poslednej splátky vzhľadom k skutočnosti, že od tohto
dňa mala žalobkyňa vedomosť o bezdôvodnom obohatení.

14. Taktiež považuje za nesprávny právny záver rozhodnutia súdu prvej inštancie o neprijateľnosti

administratívneho poplatku. Uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa dovoláva údajov výlučne bánk, koná tak
v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako merítko
považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nielen bankami, ale aj inými účastníkmi
finančného trhu. Treba uviesť, že definovanie výšky odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len
na základe § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.10.2008 alebo do 31.10.2010. Navyše
žalobkyňa sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, ktorá je samozrejme nižšia. K uvedenému

poukázal na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku
úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento
typ pôžičky je nutné zistiť aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi
v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období. Žalobkyňou tvrdenú neprijateľnosť
poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa čl. 9

ods. 10 novelizovaného zákona o spotrebiteľských úveroch sa totiž veriteľovi zakazuje požadovať od
spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu
spotrebiteľského úveru, alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver.
Zákonodarcaexplicitnevymenovávapoplatokalebonáhradunákladovlenzavedenie,evidenciu,správu
úveru resp. účtu, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Je teda zrejmé, že

slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj
vyslovene uvádza.

15. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

17. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

18. V predmetnej veci bolo nesporne preukázané, že strany sporu dňa 23.04.2012 uzatvorili zmluvu o

úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný ako nebankový subjekt poskytol žalobkyni úver vo
výške1000eurzapoplatok968eur,ktorývzmyslebodu10.Všeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru
v 1/3-tine tvorí úrok a v 2/3-tinách administratívny poplatok, ktorý sa žalobkyňa zaviazala uhradiť 12-
timi mesačnými splátkami po 164 eur. V prospech žalovaného poukázala žalobkyňa úhrady v celkovej
výške 1 983 eur.

19. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Základnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený časový priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanieúverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom
výkonu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný
bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú
nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka vrátane dohody o
aplikácii Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah medzi sporovými stranami s vylúčením aplikácie

Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľa výhodnejšieho.

21. Odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR z 21.04.2015 pod sp. zn. 3MCdo/14/2014 so záverov
ktorého vyplýva, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva vzťahuje aj na právne

vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Za daného stavu je dôvodné žalobkyni priznať postavenie
spotrebiteľa a na predmetnú zmluvu o úvere aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 129/2010 Z.z.

22. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje

obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010, okrem
iného úrokovú sadzbu, RPMN, ako aj priemernú RPMN preto je potrebné predmetný spotrebiteľský úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z.z.

23. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že zo strany žalovaného bola poskytnutá
žalobkyni suma 1 000 eur, pričom táto v jeho prospech realizovala úhrady v celkovej výške 1 983 eur
preto suma 983 eur zodpovedá bezdôvodnému obohateniu žalovaného plnením bez právneho dôvodu,
ktoré je povinný žalobkyni vrátiť, na čo poukázal súd prvej inštancie postupom podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

24. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.04.2012, výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.04.2012, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 23.04.2012, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ale aj Najvyšší súd Českej republiky uzavreli, že nie každá
dohoda o úrokoch pri úvere je akceptovateľná (porov. uznesenie NS SR 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR
21Cdo 1484/2004).

28. Najvyšší súd ČR dospel k záveru o rozpore neprimeranej ceny úveru bez ohľadu na to, či dlžník

peniaze prevzal alebo rozhodoval sa dobrovoľne. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedenej
judikatúry najvyššieho súdu. „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky
sjednané při peněžité půjčce sou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování (NS
ČR 21Cdo 1484/04).“

29. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na
predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto
situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sav závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je
zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

30. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné

znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

31. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré

mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť

namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

32. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto
ustanoveniam, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie

odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

33. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančnýchinštitúciiposkytujúcichspotrebiteľskéúveryzaprimeranúodplaturiadiacsazásadoudobrých

mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

34. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil

hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolností.

35. Pri dojednávaní odplaty koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú
odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez
ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých

finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o odplate často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimeranú až úžernícku
odplatu. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty, ktorá podstatne

presahuje odplatu v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k odplatám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie odplaty,
rozhodne nie odplaty neprimerané.36. V konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola s jeho podstatou oboznámená,
poplatokniejenáležitešpecifikovanýaviažesanabližšieneurčenénákladynavypracovanieauzavretie

zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je
pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľom nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané.
Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého
úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

37. Aj keď dohodnutý úrok a administratívny poplatok sa považovali za odporujúce ustanoveniu §
39 Občianskeho zákonníka, dôvodom vedúcim k uloženiu povinnosti žalovanému vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie bolo nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, pre ktoré sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný mal nárok iba
na vrátenie reálne poskytnutých úverových prostriedkov.

38. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinností žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenia v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňaztituluposkytnutéhoúverumalažalovanémuvrátiťlenistinu1000eur.Celkovovšakzaplatila
čiastku 1 983 eur a preto rozdiel medzi istinou úveru a realizovanými úhradami vo výške 983 eur

predstavuje bezdôvodné obohatenia žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

39. Napriektomu,žeodvolacísúdsanestotožňujesprávnymzáveromsúduprvejinštancie,žezostrany
žalovaného nedošlo k vzneseniu námietky premlčania je správny jeho právny záver, že k premlčaniu
nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nedošlo.

40. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

41. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod sp. zn. 3Cdo/145/2004, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok splynutia subjektívnej

premlčacej doby pre uplatnenie práva pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať deň, kedy sa opravený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodného obohateniu a kto ho získal; nie je pri tom
rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.

42. Právne významné sú aj názory vyplývajúce z odbornej literatúry, z ktorých vyplýva, že pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná, nie len predpokladaná vedomosť oprávneného.

43. Podobne česká judikatúra (rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 25Cdo/3306/2007) upriamuje

pozornosť na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho
úkonu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny moment, kedy oprávnený zistí
také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené je neplatný. Z hľadiska
premlčania nároku zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti právneho úkonu sú
rozhodujúcimi informáciami v zmysle uvedeného skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny

úkon je neplatný a informácie o osobe, ktorej možno pripočítať zavinenie na spôsobení neplatnosti
právneho úkonu.

44. Na základe uvedeného je preto pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby rozhodujúce
oboznámenie právneho posúdenia zo strany zvoleného právneho zástupcu žalobkyňou, na základe

udelenej plnej moci v predmetnom konaní dňa 23.10.2015, preto do podania žaloby dňa 16.12.2015
nedošlo k uplynutiu subjektívnej lehoty na uplatnenie si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bol súčasne uplatnený v rámci objektívnejpremlčacej lehoty bez ohľadu na aplikáciu 3 resp. 10 ročnej lehoty, keďže žalovaný sa bezdôvodne
obohatil prijatými úhradami titulom splátok úveru realizovanými až v druhej polovici roka 2013.

45. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom
podľa § 387 CSP vo výrokoch I., III. a IV. potvrdil.

46. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v neprospech ktorej bolo
rozhodnutie vydané. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej

napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z hľadiska procesného, pričom
sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Ujma môže mať podobu formálnu,
ktorá sa navonok prejavuje v odlišnosti napádaného výroku rozhodnutia od posledného návrhu sporovej
strany vo veci samej v jej neprospech. Formálna ujma môže vzniknúť vtedy, ak nebolo žalobe alebo
návrhu vyhovené čo len z časti, ak súd prekročil žalobný návrh alebo prisúdil niečo iné, než čoho
sa strana domáhala. Ujma môže mať aj povahu materiálnu a to vtedy ak rozhodnutie znevýhodňuje

odvolateľa alebo zhoršuje jeho právne postavenie. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že takáto
ujma sporovej strane nevznikla, odvolanie odmietne. Keďže súd prvej inštancie výrokom II. zamietol
žalobu ohľadom priznania úroku z omeškania z istiny v sume 983 eur v prevyšujúcej časti, odvolací
súd odvolanie žalovaného v uvedenej časti postupom podľa § 386 písm. b) CSP odmietol ako podané
neoprávnenou osobou z dôvodu rozhodnutia v prospech odvolateľa.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 CSP v spojení s
ustanovením§255CSPtak,žesporovýmstranámnároknanáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal.
Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli.

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).