Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114212552
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5114212552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - PAMSTAV,
s.r.o.,sosídlomK.Kmeťku9,Žilina01008,IČO:36399990,vzastúpeníprávne-Advokátskakancelária
Kadura a spol., so sídlom Ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 47 251 671, proti žalovanému - Ing.
T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T. XXX/X, XXX XX U., v zastúpení právne - Mgr. Miroslav Hanec,
advokát so sídlom H. XXX, XXX XX U., o určenie, že nájomný pomer trvá, o uloženie povinnosti strpieť
užívanie prenajatej nehnuteľnosti, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 4C/109/2014-67 zo dňa 18.11.2016 takto

r o z h o d o l :

N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti uplatneného
nároku o určenie, že nájomný pomer medzi účastníkmi založený nájomnou zmluvou zo dňa 29.7.2013
trvá.

P o t v r d z u j e rozsudok v ostatných výrokoch.

Žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) zastavil konanie z dôvodu

čiastočného späťvzatia žaloby o určenie, že nájomný pomer medzi účastníkmi založený nájomnou
zmluvou zo dňa 29.7.2013 trvá. Vo zvyšku žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť strpieť
užívanie nebytových priestorov v budove označenej ako Teľatník č. 3, v časti, ktorá je označená v
projektovej dokumentácii ako miestnosť 1.03 o výmere 74 m2 a miestnosť 1.08 o výmere 143,36 m2,
zapísané na LV č. XXXX v k.ú. T., žalobcom. Žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov
konania.

2. V žalobe doručenej súdu dňa 09.04.2014 argumentoval žalobca, že hoc jeho nájomný pomer so
žalovaným k uvádzaným nebytovým priestorom trvá na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov
zo dňa 29.7.2013, zistil dňa 3.2.2014, že žalovaný vymenil zámok na bráne do ohradeného areálu,
kde sa nachádza prenajatý nebytový priestor, celý areál nechal strážiť SBS a neumožnil mu prístup k
prenajatým priestorom. Dňa 5.2.2014 mu žalovaný opakovane odmietol umožniť prístup k prenajatým
nebytovým priestorom a vymenil zámky aj na prenajatej budove. Bol preto nútený dňa 6.2.2014 podať
na polícii trestné oznámenie, keďže nemal prístup k prenajatým nebytovým priestorom, v ktorých má

uskladnený majetok potrebný pre svoju podnikateľskú činnosť. Dňa 6.2.2014 žalovaný mu doručil
písomnosť označenú ako „Skončenie nájmu - výpoveď a oznámenie“, v predmetnom podaní žalovaný
výpoveďznájmunebytovýchpriestorovzdôvodniltým,ženapriekposkytovanýmslužbám(vkonkrétnom
vymedzení) mešká s platením úhrad služieb o viac ako jeden mesiac, ďalej, že užíva prenajaté priestoryv rozpore so zmluvou a že prenajíma ďalšie priestory stavby iným subjektom za finančné úhrady. Podľa
žalobcu žiadny z dôvodov uvedených vo výpovedi žalovaného zo dňa 6.2.2014 sa nezakladá na pravde.
Nemal so žalovaným v zmluve o nebytových priestorov zo dňa 29.7.2013 dohodnuté poskytovanie

žiadnych služieb a žalovaný mu ani žiadne služby súvisiace s prenájmom nikdy neposkytoval. Jedine
v článku V. Zmluvy o nájme je zmienka o dodávke el. energie zo strany prenajímateľa nájomcovi, on
ale od podpisu predmetnej zmluvy až do dňa podania žaloby žiadnu elektrickú energiu neodoberal
a žalovaný mu žiadny odber elektriny ani nevyúčtoval. Využíva prenajaté priestory výhradne na
uskladnenie vecí potrebných na prevádzku svojej podnikateľskej činnosti v oblasti stavebníctva. Užíva

ich v súlade so zmluvou, nevykonával žiadne stavebné úpravy, žiadnu časť priestorov neodpojil od
elektrickej energie a neprenechal do užívania tretej osobe. Napokon v čl. VII.2 nájomnej zmluvy
dohodli 6-mesačnú výpovednú lehotu, ktorá neuplynula, keďže výpoveď (i keď dôrazne sa ohradzuje
proti dôvodom výpovede) bola mu doručená dňa 6.2.2014 a žalovaný už dňa 3.2.2014 zabránil mu v
prístupe k prenajatým priestorom. Napokon žalovaný nerešpektuje ani predbežné opatrenie okresného
súdu vydané pod sp. zn. 6C/49/2014-13 zo dňa 6.3.2014, odmieta umožniť mu prístup k prenajatým

priestorom.

3. Žalovaný sa bránil tým, že určenie trvania nájomného pomeru je pre uloženie povinnosti strpieť
užívanie prenajatej nehnuteľnosti, predbežnou otázkou a rozhodnutím súdu o povinnosti plniť bude
vyriešená aj predbežná otázka trvania alebo netrvania nájomného pomeru, z ktorého existencie sa

žalobca domáha povinnosti plniť. Zmluvný vzťah so žalobcom on riadne ukončil pred uplynutím
dohodnutého času z dôvodu, že si žalobca neplnil svoje povinnosti plynúce zo zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 29.7.2013, dôvody skončenia nájmu sú presne vymedzené v „Skončení
nájmu zo dňa 06.02.2014“. Pokiaľ by aj súd dospel k záveru, že nájomný vzťah nebol ukončený
doručením písomnosti zo dňa 6.2.2014 žalobcovi, ku dňu rozhodovania súdu by bol nájomný pomer

skončený uplynutím dohodnutej výpovednej lehoty.

4. Súd na základe čiastočného späťvzatia návrhu žalobcu zastavil konanie v časti uplatneného nároku
o určenie, že trvá nájomný pomer medzi účastníkmi založený nájomnou zmluvou zo dňa 29.7.2013. Vo
zvyšnej časti žalobe na základe zisteného skutkového a právneho stavu vyhovel a zaviazal žalovaného

k povinnosti strpieť užívanie nebytových priestorov žalobcom v budove označenej ako Teľatník č. 3 v
časti označenej v projektovej dokumentácii - miestnosť 1.03 o výmere 74 m2 a miestnosť 1.08 o výmere
143,36 m2, zapísané na LV č. XXXX v k.ú. T..

5. Pri právnom posúdení veci súd postupoval podľa § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 7, § 9 ods.

1, 2 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ako špeciálnej právnej úpravy vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku. Aplikoval aj ustanovenia § 39, § 40 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka.

6. Súd zdôraznil, že pri rozhodovaní o uložení povinnosti žalovanému strpieť užívanie nebytových
priestorov žalobcom otázku, či nájomný pomer trvá bude vyhodnocovať ako otázku predbežnú v

súvislosti s posudzovaním, či existovali dôvody pre danie výpovede žalovaným ako prenajímateľom
žalovanému ako nájomcovi.

7. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že výpovedné dôvody, z ktorých žalovaný vyvodil
ukončenie nájmu výpoveďou, neexistovali. Žalovaný nepreukázal ani jeden z dôvodov uvedených vo

výpovedi zo dňa 6.2.2014 - dokumente označenom ako: Skončenie nájmu - výpoveď a oznámenie,
ktorou žalovaný vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.7.2013 s poukazom na §
9 ods. 2 písm. a), b) a g) zák. č. 116/1990 Zb.

8. Strany sporu dňa 29.7.2013 uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov, jej predmetom bol

nájom Teľatníka č. 3, a to v časti, ktorá je označená v projektovej dokumentácii ako miestnosť 1.03 o
výmere 74 m2 a miestnosť 1.08 o výmere 143,36 m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. T., vlastníkom ktorej
nehnuteľnosti sa prenajímateľ stal na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s nájomcom dňa 29.7.2013.
Účelom nájmu podľa článku II.1. zmluvy bolo užívanie nebytových priestorov pre podnikateľskú činnosť
nájomcu v súlade s predmetom činnosti uvedeným v Obchodnom registri alebo v inom povolení na

podnikateľskú činnosť. Doba nájmu bola v článku III.1. zmluvy dohodnutá na 22 rokov od uzatvorenia
nájomnej zmluvy. Podľa článku IV.1. zmluvy cenu za užívanie predmetu nájmu dohodli v sume 1 eur
ročne, pričom nájomné je podľa dohody zmluvných strán splatné dňom uzavretia nájomnej zmluvy za
celé obdobie trvania nájmu. Prenajímateľ v zmysle článku IV. bod 2 zmluvy prehlásil, že mu bola k jehorukám vyplatená celá suma nájomného v deň uzavretia nájomnej zmluvy. V článku V. bod 1. zmluvy sa
prenajímateľ zaviazal poskytovať nájomcovi nasledovné služby: „dodávka el. energie so samostatným
odpočtom nájomcu, vody...“ Podľa článku V. bod 2. zmluvy sa prenajímateľ zaviazal na žiadosť nájomcu

predložiťknahliadnutiuvyúčtovaniealebozálohovéfaktúryoddodávateľovslužiebspojenýchsnájmom.
Prenajímateľ sa zaviazal podľa článku VI. bodu 1. zmluvy umožniť nájomcovi užívať predmet nájmu za
podmienok dohodnutých zmluvou, zabezpečiť mu plný a nerušený výkon práv spojených s nájmom,
riadne a včas poskytovať nájomcovi služby, na ktoré sa zaviazal v zmluve. Nájomca sa podľa článku
VI. bod 3. zmluvy zaviazal užívať predmet nájmu len na účel dohodnutý touto zmluvou, pričom zmeniť

dohodnutý účel je možné len s písomným súhlasom prenajímateľa, ďalej užívať predmet nájmu s
riadnou starostlivosťou tak, aby sa čo najviac znížila alebo úplne zamedzila možnosť ich poškodenia
alebo zničenia, zabezpečiť obvyklé udržiavanie prenajatých nebytových priestorov nachádzajúcich sa
v predmete nájmu a uhrádzať náklady na túto obvyklú údržbu. Podľa článku VI. bod 4. nájomca
nie je oprávnený vykonávať stavebné a iné úpravy väčšieho rozsahu týkajúce sa predmetu nájmu
bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a je oprávnený prenechať časť prenajatých

priestorov do podnájmu. Podľa článku VII. zmluvy môžu zmluvné strany písomne vypovedať zmluvu v
6-mesačnej výpovednej lehote pred uplynutím času len z dôvodov uvedených v § 9 ods. 2, 3 zák. č.
116/1990 Zb.

9. Z výpovede zo dňa 6.2.2014 (dokument označený ako: „Skončenie nájmu - výpoveď a oznámenie“

čl. 7 spisu) vyplýva, že žalovaný vypovedal zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.7.2013
odvolávajúc sa na § 9 ods. 2 písm. a/, b/, g/ zák. č. 116/1990 Zb. Okresný súd následne skúmal a
vyhodnotil, či existovali dôvody výpovede z nájmu.

10. V prípade dôvodu výpovede, že nájomca napriek viacerým ústnym urgenciám žalovaného nezaplatil

muakoprenajímateľovioddátumupodpisunájomnejzmluvyanijedencentzaposkytovanéslužby(ktoré
vymenúva ako: nepretržité stráženie a ochrana prenajatých priestorov, pravidelná údržba a vynútené
stavebné úpravy prístupovej cesty k prenajatým priestorom, vynútená komplexná rekonštrukcia a
stavebné úpravy oplotenia areálu, pravidelné kosenie priľahlých pozemkov, odvoz smetí a odvoz
odpadu z priestorov priľahlých pozemkov užívaných nájomcom, dodávka a odber el. energie, výmena

poškodených častí mobilného oplotenia), teda mešká s platením úhrad za tieto služby o viac ako jeden
mesiac, čím hrubo porušuje čl. V.1. zmluvy - súd vychádzajúc z obsahového znenia tohto článku,
nedospel k záveru o porušovaní zmluvy spôsobom tvrdeným žalovaným v tomto výpovednom dôvode.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. zmluva ktorej predmetom je nájom nebytových priestorov musí
mať písomnú formu. Vzhľadom na služby vymenované v čl. V.1. zmluvy ako „dodávka el. energie

so samostatným odpočtom nájomcu, vody...“ je podľa súdu zrejmé, že uvádzaný zoznam písomne
dohodnutých služieb neobsahuje tie, ktorých nezaplatenia ( po tvrdení ich dodania ) vytýka žalovaný
vo výpovedi žalobcovi. Pokiaľ žalovaný sa bránil tým, že v tomto článku zmluvy za textom „dodávka
el. energie so samostatným odpočtom nájomcu, vody“ uvádzané tri body ( ... ) mali obsiahnuť aj
zoznam služieb vymenovaných vo výpovedi ako: nepretržité stráženie a ochrana prenajatých priestorov,

pravidelná údržba a vynútené stavebné úpravy prístupovej cesty k prenajatým priestorom, vynútená
komplexná rekonštrukcia a stavebné úpravy oplotenia areálu, pravidelné kosenie priľahlých pozemkov,
odvozsmetíaodvozodpaduzpriestorovpriľahlýchpozemkovužívanýchnájomcom,dodávkaaodberel.
energie, výmena poškodených častí mobilného oplotenia,- vzhľadom na zákonom kogentne stanovenú
písomnú formu zmluvy o nájme nebytových priestorov, dojednanie týchto konkrétnych služieb ústnou

formou by podľa § 39 OZ v spojitosti s § 3 ods. 2 zák. č. 116/1990 Zb. bolo právnym úkonom
absolútne neplatným. Napokon z vyjadrenia žalovaného nevyplynulo, že žalobca mal vôľu uzatvoriť
so žalovaným zmluvu v tvrdenom znení a žalobca výslovne poprel, že mu žalovaný ním tvrdené
služby vo výpovedi zo dňa 6.2.2014 reálne aj poskytoval, pričom medzi stranami nebolo sporné, že
žalovaný nikdy tieto služby žalobcovi nefakturoval. Pokiaľ by účastníci zmluvy mali vôľu dohodnúť sa

na poskytovaní aj ďalších služieb neuvedených v zmluve o nájme uzatvorenej dňa 29.7.2013, bolo
možné tak urobiť platne len písomne uzatvoreným dodatkom k zmluve. Pokiaľ sa jedná o zmluvne
dojednané služby, konkrétne o dodávku vody a elektrickej energie, žalobca tvrdil, že prenajaté nebytové
priestory užíval len na skladovanie tovaru, v priestoroch nevykonával pracovnú činnosť a tieto služby
od žalovaného neodoberal. Ani tieto služby žalovaný žalobcovi nikdy nefakturoval. Preto ak žalovaný

dôvod výpovede vymedzil tak, že nájomca napriek viacerým ústnym urgenciám žalovaného nezaplatil
mu ako prenajímateľovi od dátumu podpisu nájomnej zmluvy ani jeden cent za poskytované služby,
vzhľadom na znenie článku V.1. zmluvy a dojednaný rozsah služieb, ako aj vzhľadom na nepreukázaniežalovaným dodávky dojednaných služieb (elektrickej energie a vody) a ich fakturácie a tým aj vzniku
omeškania, musel súd uzavrieť, že tento výpovedný dôvod neexistoval.

11. Výpovedný dôvod - neplatenie nájomného nie je možné subsumovať pod neplatenie za služby,
keďže platby za poskytovanie služieb a platby titulom nájomného nie je možné stotožňovať. Okrem toho
žalovaný ako prenajímateľ podpísaním zmluvy v zmysle jej článku IV. bodu 2. výslovne potvrdil, že mu
bola k jeho rukám vyplatená celá suma nájomného v deň uzavretia nájomnej zmluvy.

12. Výpovedný dôvod spočívajúci v užívaní nájomcom prenajatých priestorov v rozpore so zmluvou
a v nedodržiavaní platných právnych predpisov (Stavebný zákon, Zákon o odpadoch), neudržiavanie
priestorov v obvyklom stave - neporiadok v prenajatých priestoroch a priľahlých pozemkoch po
činnosti nájomcu, nevykonávanie údržby priestorov, vykonávanie bez vedomia prenajímateľa a jeho
predchádzajúceho písomného súhlasu viacerých stavebných úprav nájomcom nielen v prenajatých
priestoroch, odpojenie nájomcom od elektrickej energie zvyšnej časti stavby a spôsobenie škody

žalovanému týmto konaním, čím mal žalobca porušiť čl. II., čl. VI., bod 3 písm. b/, c/ a 4 zmluvy,
- podľa názoru okresného súdu preukázaný nebol. Súd poukazuje na článok II. bod 1. zmluvy,
obsahujúci dohodu o užívaní nebytových priestorov pre podnikateľskú činnosť nájomcu v súlade s
predmetom jeho činnosti uvedeným v Obchodnom registri alebo v inom povolení na podnikateľskú
činnosť. Nebolo pritom v konaní preukázané, že žalobca užíval prenajaté nebytové priestory na inú

činnosť ako pre svoju podnikateľskú činnosť, ktorú vykonával v rozsahu podľa výpisu z Obchodného
registra. Žiadne konanie tvrdené žalovaným v druhom výpovednom dôvode preukázané nebolo. Právna
zástupkyňa sa obmedzila čo sa týka čl. VI. bodu 3. písm. b) a c) zmluvy len na tvrdenie o dostatočnej
konkretizácii výpovedného dôvodu s doplnením, že žalobca mal mať na priľahlých pozemkoch uložený
stavebný výťah, pravdivosť tohto tvrdenia žalobca poprel a uvádzal skutkové tvrdenia týkajúce sa

udržiavania poriadku z jeho strany v areáli žalovaného. Navrhol, aby žalobca svoje tvrdenia preukázal
fotodokumentáciou. Čo sa týka tvrdenia žalovaného vo výpovedi že žalobca mal vykonať viaceré
stavebné úpravy a mal odpojiť od elektrickej energie zvyšnú časti stavby a spôsobiť tak žalovanému
škodu, - v konaní bolo preukázané vykonanie jednej stavebnej úpravy, a to zamurovanie dverného
otvoru o rozmere 1,70 x 2,5 m oddeľujúceho nebytové priestory prenajaté žalobcovi od ostatných

priestorov nachádzajúcich sa v objekte teľatníka. Realizovanie zamurovania dverného otvoru bez
súhlasu žalovaného ako prenajímateľa nie je možné podľa názoru súdu považovať za porušenie
zmluvnej povinnosti žalobcu podľa čl. VI. bodu 4 zmluvy keďže sa nejednalo o stavebnú úpravu väčšieho
rozsahu, ani žalobca nevykonal viacero stavebných úprav a v konaní nebolo preukázané ani konanie
žalobcu spočívajúce v odpojení objektu teľatníka od elektrickej energie a spôsobenie škody z toho

dôvodu. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že neexistovala ani dôvodnosť tohto výpovedného dôvodu.
Podľa názoru súdu dôvody výpovede boli vo výpovedi vymedzené iba všeobecne, navyše ani na
pojednávaní neboli dostatočne vysvetlené.

13. Nebol naplnený ani ďalší ( tretí ) výpovedný dôvod - „prenajímanie nájomcom bez

vedomia prenajímateľa ďalších priestorov stavby iným subjektom za finančné úhrady, čím vznikajú
prenajímateľovi ďalšie škody, čím nájomca porušuje zmluvu“. Žalovaný poukazuje na zmluvu o nájme
nebytových priestorov č. 2/2008 uzatvorenú dňa 31.3.2008, teda v čase, kedy bol žalobca vlastníkom
objektu Teľatníka, v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory. Žalobca uvedenou zmluvou prenajal
spoločnosti PROFI-NOVA, s.r.o. nebytové priestory špecifikované v zmluve na dobu neurčitú od

1.4.2008. Uvedený zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou
PROFI-NOVA, s.r.o. ako nájomcom uzatvorením nájomnej zmluvy dňa 31.3.2008 je zmluvným vzťahom
bez akejkoľvek súvislosti so zmluvou o nájme nebytových priestorov uzatvorenou dňa 29.7.2013, titulom
ktorej zmluvy si žalobca uplatnil voči žalovanému nároky v tomto konaní. Vykonané dokazovanie
preukázalo, že žalobca previedol v ten istý deň, ako bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o

nájme nebytových priestorov, teda dňa 29.7.2013, kúpnou zmluvou vlastnícke právo k objektu teľatníka
na žalovaného, ten ako nový vlastník budovy vstúpil do práv a povinností pôvodného vlastníka, teda
aj do práva na platbu nájomného od prípadných nájomcov. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov
č. 2/2008 uzatvorenej dňa 31.3.2008 medzi spoločnosťou PAMSTAV, s.r.o. ako prenajímateľom a
spoločnosťou PROFI-NOVA, s.r.o. ako nájomcom - túto zmluvu predložil žalovaný, vyplynulo, že bola

uzatvorená na dobu neurčitú a žalovaný - nový vlastník nehnuteľnosti mal možnosť podľa § 10 zákona
č. 116/1990 Zb. vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že
predmetnú zmluvu poskytol žalovanému práve žalobca za účelom vyporiadania zmluvného vzťahu, do
ktorého žalovaný ako nadobúdateľ nehnuteľnosti vstúpil zo zákona. Poukaz na § 9 ods. 2 písm. g/zák. č. 116/1990 Zb. vo výpovedi zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.7.2013 je podľa
názoru súdu zmätočné, pretože citované ustanovenie umožňuje prenajímateľovi vypovedať zmluvu
iba v prípade, ak nájomca prenechá jemu prenajatý nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu

bez súhlasu prenajímateľa, pričom v tomto prípade bola daná výpoveď z dôvodu, že nájomca mal
disponovať s inými nebytovými priestormi, ako jemu prenajatými, mal tieto priestory ďalej prenajímať a
bezdôvodne sa obohacovať prijímaním nájomného. Čo sa týka výpovedného dôvodu, že žalobca mal
prenajímať bez vedomia žalovaného nebytové priestory stavby za finančné úhrady, ani tento dôvod daný
nebol, pretože ak by aj žalobca ako bývalý prenajímateľ prijímal neoprávnene úhrady nájomného od

svojich pôvodných nájomcov, nie je zrejmé, akým spôsobom mal porušovať týmto, zo strany žalovaného
tvrdeným spôsobom, nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 29.7.2013. Ak by takto žalobca aj konal, mal
by žalovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu, tento nárok si však žalovaný
neuplatnil. Nepreukázal ani to, že tvrdeným konaním žalobcu mu vznikla škoda . Preto návrh žalovaného
na doplnenie dokazovania výsluchom spoločnosti PROFI-NOVA, s.r.o. na otázku, že žalobca poberal
nájomné za užívanie nebytových priestorov užívaných touto spoločnosťou, súd ako nadbytočný a na

vec sa nevzťahujúci zamietol.

14. V súhrne všetkých zistených skutočností a právneho stavu okresný súd uzavrel, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti výpovede, výpovedné dôvody nevznikli,
žalovaný nebol oprávnený vypovedať nájomný vzťah a dojednaný nájomný vzťah medzi účastníkmi

sporunaďalejtrvá.Vzhľadomnakonštatované,uložilžalovanémupovinnosťstrpieťužívanienebytových
priestorov žalobcom, ktorých nájom bol predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej
dňa 29.7.2013.

15. Nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu okresný súd nepriznal. Postupoval podľa §

255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zohľadnil čiastočný úspech každej
strany v spore s prihliadnutím na čiastočné zastavenie konania, čo znamená z pohľadu § 256 ods. 1
CSP procesné zavinenie žalobcu na zastavenej časti konania.

16. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Domáhal sa zmeny rozsudku, v rámci

nej zamietnutia žaloby a žiadal priznať náhradu trov konania, alternatívne pre prípad, že odvolací súd
uzná správnosť prvého výroku o zastavení konania, navrhol zmeniť rozsudok v druhom výroku (o uložení
povinnosti žalovanému strpieť užívanie nebytových priestorov žalobcom), v rámci zmeny zamietnuť
žalobu a priznať náhradu trov konania. Poukazoval na obsah vymedzených nárokov v podanej žalobe,
v ktorom sa žalobca domáhal jednak určenia trvania nájomného pomeru a súčasne splnenia povinnosti

strpieť užívanie prenajatej nehnuteľnosti. Zdôraznil, že už vo vyjadrení k žalobe zo dňa 8.12.2014
namietal neprípustnosť takéhoto kombinovania žalôb. Súd mal s touto nezákonnosťou sa vysporiadať
ešte pred pojednávaním dňa 18.11.2016, najneskôr však na začiatku pojednávania. Namietal aj
naliehavý právny záujem na určení trvania nájomného pomeru. Určovacia žaloba podľa odvolateľa
pre uloženie povinnosti strpieť užívanie prenajatej nehnuteľnosti otázkou predbežnou. Rozhodnutím

o povinnosti plniť sa vždy vyrieši aj predbežná otázka trvania alebo netrvania nájomného pomeru, z
ktorého existencie sa žalobca v žalobe domáhal povinnosti plniť. Napokon žalobca aj vo vyjadrení
na otázku súdu pred začatím pojednávania uviedol, že žalovaný ho normálne vpúšťa do nebytových
priestorov, je tak nepochybné, že žalobcovi je dlhodobo (rok a pol až dva roky) plnené podľa zmluvy a
žaloba v časti na plnenie bola v čase vyhlásenia rozsudku zjavne nedôvodná. Súd mal obidve žaloby

zamietnuť bez rozhodovania v merite veci.

17. V ďalšej časti odvolania odvolateľ namieta záver o neexistencii výpovedných dôvodov, na základe
ktorých bola daná výpoveď žalobcovi. Za nesprávny označil názor súdu v bode 28. odôvodnenia.
Kogentnápísomnáformazmluvyonájmenebytovýchpriestorovajsuvedenímjejobsahovýchnáležitosti

v § 3 ods. 3 (nie ods. 2 ako uvádza súd) zákona č. 116/1990 Zb. neznamená podľa názoru odvolateľa, že
zmluvné strany si nemôžu ústnou formou dohodnúť poskytovanie služieb. Zmluvné strany dohodli ústne
poskytovanie služieb vymenovaných aj v prvom bode výpovede zo dňa 6.2.2014. S touto možnosťou
počítal aj žalobca, ktorý vypracoval zmluvu o nájme nebytových priestorov, keď v článku V. ods. 1
zmluvy za textom uviedol „vybodkovanie“. Odvolateľ tvrdí, že on nemal možnosť zasahovať do textu

zmluvy. Žalobca podmieňoval uzatvorenie kúpnej zmluvy na predmetnú budovu teľatníka podpísaním
zmluvy o nájme nebytových priestorov v znení ako pripravil. Okolnosť, že vymenované služby žalobcovi
nefakturoval neznamená, že tie žalobcovi poskytnuté neboli. Hoc sám žalobca uznal, že v miestnostiach
bola elektrická energia, nepreukázal, len tvrdil, že ju nevyužíval. Pri rozpornosti tvrdení žalobcu ažalovaného, nemôže súd dôjsť k záveru, že len fakturácia zo strany žalovaného by bola dôkazom o
tom, že elektrickú energiu žalobca odoberal. Tvrdenie žalobcu o tom, že elektrickú energiu neodoberal
spochybnil. Napokon nie je mu zrejmá ani súvislosť v konštatácii súdu v bode 26. a 27. odôvodnenia,

navyše, v bode 30. ani v ďalších bodoch odôvodnenia sa súd nevysporiadal s jeho námietkou, že
zmluva o nájme nebytových priestorov ex lege podľa § 518 Občianskeho zákonníka sa zrušila. Súd
len poukazuje na článok IV. ods. 2 zmluvy, napriek tomu, že on (odvolateľ) namietal nezaplatenie
nájomného, čo preukázal originálom šeku (odkaz odvolateľa na obsah zápisnice z pojednávania dňa
18.11.2016 str. 6), že žalobca mu poslal dňa 8.11.2013 sumu 22 eur a do správy pre adresáta uviedol:

„nájom za nehnuteľnosť na 22 rokov“. Ak Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá dňa
29.7.2013 a žalobca mu poslal až dňa 8.11.2013 „nájom za nehnuteľnosť na 22 rokov“ ( nájomné 1 eur /
rok ), je preukázané jednoznačne, že žalobca mu nájomné nezaplatil v deň uzavretia zmluvy o nájme
nebytových priestorov a iba účelovo tvrdil, že o tomto šeku nevie, - ustanovenie článku IV. ods. 2
v zmluve je tak právne bezvýznamné. Podľa odvolateľa vyplýva z povahy veci, že pri dobe nájmu 22
rokov, nájomné 1 eur/rok v k.ú. Trnové je nájomné neadekvátne.

18. Žalovaný nesúhlasí , že súd v bodoch 31. až 35. odôvodnenia neakceptoval ani v poradí druhý
dôvod výpovede, čím nesprávne zľahčoval neoprávnené vybudovanie tehlovej priečky v miestnosti
č. 1.03 žalobcom, ktorý tak konal bez vedomia a súhlasu vlastníka stavby. Zmluva v článku VI. ods. 4
neumožňuje žalobcovi vykonávať žiadne stavebné úpravy bez predchádzajúceho písomného súhlasu

prenajímateľa. Vybudovanie priečky je porušením zmluvnej povinnosti. Súd ani nemal preukázané, že
išlo o „zamurovanie dverného otvoru o rozmere 1,70 x 2,5 m“. Žalobca pri predaji teľatníka č. 3 (kúpna
zmluva bola podpísaná v ten istý deň ako zmluva o nájme nebytových priestorov) neodovzdal priestory
v budove ani kľúče od nich, svojvoľne vykonal viaceré stavebné úpravy, pričom odpojil od elektrickej
energie zvyšnú časť budovy. Odpojenie od elektrickej energie žalobca priznáva vo svojej výpovedi

na pojednávaní 18.11.2016 tvrdením, že z neznámych príčin (príčinou boli stavebné práce žalobcu)
elektrická energia nešla a v roku 2015 prenajímateľ ich napojil na elektrickú energiu.

19. Pri neakceptácii v poradí tretieho dôvodu výpovede v bodoch 36. až 40. odôvodnenia jeho
tvrdenia interpretuje súd inak ako uvádzal. Podstata výpovedného dôvodu prenajímania ďalších

priestorov stavby iným subjektom za finančné úhrady spočíva v tom, že žalobca po odkúpení
budovy fyzicky neodovzdal žiadne priestory v budove ani kľúče od nich. Žalobca si nesplnil nielen túto
zákonnú povinnosť ale ani povinnosť oznámiť svojim dovtedajším nájomcom, že sa stal vlastníkom
on (odvolateľ). O tom, že žalobca poberal platby za užívanie jeho priestorov aj po tom, ako budovu
teľatníka č. 3 predal, sa dozvedel len náhodou, pretože žalobca neoznámil, ktorým subjektom umožnil

užívať ostatné časti objektu a na základe akého právneho titulu.

20. Podľa odvolateľa súd nedôvodne zamietol aj jeho dôkazný návrh - výsluch spoločnosti PROFI -
NOVA, s.r.o., ku skutočnostiam, že žalobca umožňoval tretím subjektom užívanie priestorov ktoré nemal

vnájme.Zadôležitépovažujepreukázať,žežalobcapoberalnájomnézaužívanienebytovýchpriestorov
od spoločnosti PROFI -NOVA, s.r.o. prípadne od iných subjektov, pretože ide o podstatné porušenie
zmluvy a výpovedný dôvod.

21. Napokon súd pri riešení predbežnej otázky o trvaní nájmu sa nevysporiadal s jeho tvrdením

uvedeným vo vyjadrení k žalobe z 8.12.2014 v bode III. a to, že ku dňu rozhodovania súdu je nájomný
pomer skončený uplynutím dohodnutej výpovednej lehoty.

22. Žalobca písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného nepredložil.

23. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu,
ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, procesnýmpostupompodľa§219ods.3CSPvaplikáciis§378ods.1CSPpotvrdilpodľa
§ 387 ods.1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku konkrétne uloženej povinnosti žalovanému a

v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Nedotýkal sa odvolaním nenapadnutého
výroku, v ktorom okresný súd - o určenie trvania nájomného pomeru medzi žalobcom a žalovaným
konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom.24. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalovaného za nedôvodné.

25. Zistil, že okresný súd vykonal dokazovanie v súdenej veci v akceptovateľnom rozsahu, z ktorého

zistil skutkový stav riadne, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, uviedol pri
právnom posúdení konkrétne ustanovenia právnych predpisov v zmysle ktorých postupoval, podrobne
vyargumentoval prečo, z akých dôvodov žalobe vyhovieť nemohol a prečo jednotlivé dôvody výpovede
dané žalovaným žalobcovi vyhodnotil za nedôvodné.

26. Vykonané dokazovanie preukázalo, že pôvodným vlastníkom nebytových priestorov bol žalobca,
ktorý kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 29.7.2013 previedol vlastnícke právo medzi iným aj k predmetu
sporu na žalovaného. Dňa 29.7.2013 žalovaný (v pozícii prenajímateľa a aj ako vlastníka) uzatvoril
so žalobcom - nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa § 3 zák. č. 116/1990 Zb.
Predmetom nájmu ako sa uvádza v článku I. zmluvy, sa stali nehnuteľnosti v katastrálnom území T.,
v tej dobe zapísané na LV č. XXXX, nebytové priestory Teľatník č. 3, a to v časti, ktorá je označená v

projektovej dokumentácii ako miestnosť 1.03 o výmere 74 m2 a miestnosť 1.08 o výmere 143,36 m2.
Bez akýchkoľvek pochýb účel nájmu dohodli v článku II. strany sporu s oprávnením nájomcu užívať
nebytové priestory pre svoju podnikateľskú činnosť v súlade s predmetom uvedeným v obchodnom
registri alebo v inom povolení na podnikateľskú činnosť. Nájomnú zmluvu v článku III. uzatvorili na dobu
určitú v trvaní 22 rokov od uzavretia nájomnej zmluvy. V zmysle článku VII. ods. 1 zmluvy prenajímateľ

a nájomca môže písomne vypovedať zmluvu pred uplynutím času len z dôvodov uvedených v § 9 ods.
2 a 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov.
Meniť alebo doplniť obsah predmetnej zmluvy vymedzili strany sporu v článku VIII. bod 1. v záverečných
ustanoveniach tak, že sa to stane len formou písomných dodatkov na základe dohody zmluvných strán.

27. Podaním označeným ako „skončenie nájmu - výpoveď a oznámenie zo dňa 6.2.2014 žalovaný
vypovedal žalobcovi zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú 29.7.2013 a to s poukazom na
§ 9 ods. 2 písm. a/, b/ a g/ zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

28. Žalobca tvrdil neexistenciu dôvodov vymedzených v písomnej výpovedi z nájmu, zotrvával na tom,

že jeho nájomný pomer so žalovaným k predmetu nájomnej zmluvy naďalej trvá.

29. Otázka trvania/netrvania nájomného pomeru je otázkou skutkovo aj právne významnou, preto
správnepostupovalokresnýsúd,keďvovzťahukužiadanejpovinnosti-uloženiapovinnostižalovanému
umožniť žalobcovi užívanie prenajatých priestorov, v prejudiciálnej rovine ustálil, či nájomný pomer

medzi stranami sporu trvá. Túto otázku však mohol uzavrieť až po vykonanom prieskume a vyhodnotení
dôvodnosti/nedôvodnosti výpovedných dôvodov. Ak by súd zistil, že dôvody písomnej výpovede z nájmu
nebytových priestorov existovali/ boli dané, neboli by splnené zákonné predpoklady pre nárok žalobcu
o uloženie povinnosti žalovanému strpieť užívanie prenajatých priestorov.

30. Ako vyplýva z obsahu výpovede, prvý výpovedný dôvod spočíval v tom, že napriek poskytovaným
službám - jedná sa o nepretržité stráženie a ochranu prenajatých priestorov, pravidelnú údržbu
a vynútené stavebné úpravy prístupovej cesty k prenajatým priestorom, vynútenú komplexnú
rekonštrukciu a stavebné úpravy oplotenia areálu, pravidelné kosenie priľahlých pozemkov, odvoz
smeti a odvoz odpadu z užívaných priestorov a priľahlých pozemkov, dodávka a odber elektrickej

energie, výmena poškodených častí mobilného oplotenia,- žalobca napriek viacerým ústnym urgenciám
nereagoval a nezaplatil od dátumu podpisu predmetnej zmluvy žalovanému za uvádzané služby ani
jeden cent. Navyše mešká s platením úhrad služieb o viac ako 1 mesiac, čím má hrubo porušovať článok
V. bod 1. zmluvy. Ako vyplýva z článku V. predmetnej zmluvy, zmluvné strany úhradu služieb spojených
s nájmom nebytových priestorov dojednali v prípade dodávky elektrickej energie so samostatným

odpočtom nájomcu, vody... Z takto vymedzeného zmluvného dojednania je možné konštatovať, že
prípadný nárok na náhradu nákladov poskytnutých služieb by mohol vzniknúť žalovanému jedine za
dodávku elektrickej energie so samostatným odpočtom nájomcu a jedine za dodávku vody. Nárok
na úhradu za ďalšie poskytnuté služby súvisiace s nájmom nebytových priestorov mal byť zmluvne
dojednaný písomným dodatkom - ako to správne uzavrel aj okresný súd, keďže písomnú zmluvu o nájme

nebytových priestorov uzatvorenú 29.7.2013 v zmysle článku VIII. bod 1. záverečných ustanovení môžu
zmluvné strany meniť alebo doplniť len formou písomných dodatkov na základe dohody zmluvných
strán. Pokiaľ medzi stranami sporu nebola uzatvorená písomná dohoda, príp. písomný dodatok k zmluve
o úhrade konkrétne vymedzených dodaných služieb, nezaplatenia ktorých vytýka odvolateľ žalobcovivo výpovedi z nájmu, nebolo možné konštatovať u žalovaného, že mu vznikol nárok na tieto úhrady
titulom zmluvného plnenia, následne ani to, že by ich nezaplatenie malo znamenať podstatné porušenie
zmluvných povinností ako to v prvom výpovednom dôvode vytýka žalovaný žalobcovi. Iba odvolateľom

tvrdené vymedzenie nároku na náhradu ďalších služieb interpunkčnými znamienkami „...“ prípadne
ďalšie bodky v zmluve (viď článok V. ods. 1) bez konkretizácie služieb nemôže založiť plnenie zo zmluvy
- povinnosť zaplatenia úhrad za služby, nie je zo zmluvy totiž zrejmé za akú ďalšiu konkrétne poskytnutú
službu spojenú s nájmom nebytových priestorov patrí prenajímateľovi náhrada. Pokiaľ v prvom dôvode
výpovede sa uvádza, že žalobca nezaplatil žalovanému úhradu za dodávku elektrickej energie, tento

výpovedný dôvod žalovaný nepreukázal. Nepredložil o tom dôkaz, že by žalobcovi za dodávku a odber
elektrickej energie a za konkrétne obdobie nejaké vyúčtovanie vystavil, v akej výške, nepredložil dôkaz
ani o tom v akom rozsahu elektrickej energie žalobca ( ako nájomca nebytových priestorov ) reálne
odoberal. Obdobne je tomu tak v prípade dodávky vody, žalovaný ani tu neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie aké množstvo vody žalobca v súvislosti s užívaním nebytových priestorov reálne odoberal,
v ktorom konkrétnom období a v akej výške dlhuje. Odvolacia argumentácia žalovaného vytýkajúca

zaplatenie nájomného žalobcom oneskorene nie je pre súdenú vec obrana irelevantná, oneskorené
zaplatenie nájomného dôvody výpovede z nájmu nebytových priestorov ani neobsahovali. Je bez
právneho významu aj námietka odvolateľa o neadekvátnej výške dojednaného nájomného 1 eur za rok,
za celú dobu nájmu - 22 rokov 22 eur - nesúvisí s predmetom aktuálneho konania. Nebol dôvod, aby
okresný súd sa vyjadroval k aplikácii ustanovenia § 518 Občianskeho zákonníka, označené ustanovenie

upravuje následky omeškania dlžníka pri tzv. fixných zmluvách, v ktorých je presne stanovené, kedy
alebo dokedy treba plniť, v súdenom prípade boli riešené úplne iné sporné otázky, pretože žalovaný
mienil ukončiť nájomný vzťah so žalobcom výpoveďou z nájmu nebytových priestorov podľa právneho
režimu zákona č. 116/1990 Zb. a nie riešiť nároky plynúce z ust. § 518 Občianskeho zákonníka.

31. Odvolateľ poukazuje na článok VI. ods. 4. zmluvy, ktorá neumožňuje žalobcovi vykonávať žiadne
stavebné úpravy bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu. Podľa odvolateľa „vybudovanie
priečky je porušením zmluvnej povinnosti, súd ani nemal preukázané, že išlo o zamurovanie dverného
otvoru o rozmere 1,70 x 2,5 m“. Vybudovanie tehlovej priečky ako konkrétne porušenie povinnosti
nájomcom výpovedné dôvody neobsahovali, žalovaný uviedol v riešenom dôvode výpovede jedine

všeobecné tvrdenie o tom, že nájomca bez vedomia a predchádzajúceho písomného súhlasu vykonával
viaceré stavebné úpravy nielen prenajatých priestorov, táto dotknutá časť odvolacej argumentácie má
podľa názoru odvolacieho súdu charakter aj tzv. neprípustnej novoty v odvolacom konaní, charakter
nového skutkového tvrdenia, na ktoré už nie je možné v procese rozhodovania o odvolaní prihliadať.
Napokon ani jeden výpovedný dôvod neobsahoval odvolateľom tvrdené porušenie, že žalobca mu pri

predaji teľatníka č. 3 neodovzdal priestory v budove, ani kľúče od nich.

32. V prípade tretieho výpovedného dôvodu v ktorom žalovaný vytýkal žalobcovi, že prenajíma bez
jeho vedomia ďalšie priestory stavby iným subjektom za finančné úhrady, čím mu vznikajú ďalšie
škody, opätovne ide o všeobecne vymedzený výpovedný dôvod bez akejkoľvek konkretizácie o ktoré

subjekty sa malo jednať, o ktoré konkrétne priestory a v akom časovom vymedzení a pod. Žalovaný
po nadobúdaní budovy do vlastníctva od žalobcu vstúpil do všetkých práv pôvodného vlastníka
nehnuteľnosti vrátane práv prenajímateľa, bolo na žalovanom, či pristúpi k realizácii práv plynúcich mu
z jeho vlastníckych oprávnení, vrátane aj vstupu do nájomného vzťahu, ktorý založil jeho predchodca
s pôvodnými nájomníkmi. Žalovaný predložil na svoju obranu o opodstatnenosti tohto výpovedného

dôvodu písomnú nájomnú zmluvu, ktorú uzatvoril žalobca ešte v roku 2008, teda v dobe, keď mu patrilo
vlastnícke právo k budove. Neprodukoval však dôkaz o tom, že by mal žalobca v období po uzatvorení
nájomnej zmluvy prenajať v budove ďalšie priestory a stavby iným subjektom za finančné úhrady, v
dôsledku čoho má spôsobovať žalovanému ďalšie škody. Žalovaný bol tým subjektom, ktorý mal vyvinúť
konkrétnu aktivitu, aby si ustrážil svoje právo ako vlastník vo vzťahu k tým, ktorí boli v minulosti v

nájomnom vzťahu so žalobcom. Aj v prípade, ak by z pôvodného nájomného vzťahu žalobca, prípadne
iné subjekty získali finančné prostriedky, žalovaný titulom vydania bezdôvodného obohatenia sa voči nim
mohol uchádzať o svoje nároky buď mimosúdne, prípadne podanou žalobou. Požiadavku odvolateľa
na vykonanie procesného dôkazu výsluchom „spoločnosti PROFI NOVA, s.r.o.“, hodnotí odvolací súd
bez dopadu na výsledok sporu, pretože nebol preukázaný základ ani jedného výpovedného dôvodu/

dôvodov.33. Vzhľadom a súhrn všetkých horeuvedených okolností odvolací súd nemohol odvolaniu žalovaného
vyhovieť a konštatoval v odvolaním napadnutom meritórnom výroku vecnú správnosť rozhodnutia
okresného súdu.

34. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania má rozhodnutie súdu oporu v § 255
ods.1 v spojení s § 256 ods.1 CSP. Žalobca bol procesne neúspešný vo vzťahu k prvému žalovanému
nároku o ktorom konanie z dôvodu späťvzatia žaloby súd zastavil, na jeho strane je dané procesné
zavinenie na zastavenom konaní v tejto časti. Žalovaný bol v merite veci ( o druhý žalovaný nárok )

neúspešný, keďže okresný súd ohľadne nároku o povinnosti žalovaného strpieť užívanie nebytových
priestorov v konkrétnej nehnuteľnosti žalobe vyhovel.

35. Krajský súd nad rámec, k argumentácii žalovaného, že žalobca predmet sporu užíva dodáva, že je
tomu tak, avšak na tom základe, že okresný súd nariadeným predbežným opatrením uložil žalovanému
povinnosť rešpektovať, resp. umožniť užívanie nehnuteľnosti žalobcom do právoplatného skončenia

konania o vec samú. Za tejto situácie rozhodovať či má/nemá žalovaný povinnosť strpieť užívanie
nebytových priestorov podľa nájomnej zmluvy, má meritórne rozhodnutie o tomto nároku právny
význam.

36. V odvolacom konaní úspešnou stranou sporu bol žalobca. Žalovaný bol neúspešný, preto žalobca

by mal nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu ale nevyplynulo a
ani odvolací súd nezistil, že by žalobcovi v súvislosti s podaným odvolaním žalovaného mali vzniknúť
nejaké trovy. Z týchto dôvodov podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP krajský súd
účastníkom (žiadnej zo strán sporu) nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

37. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.