Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229752
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115229752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: S. C., H.. XX.XX.XXXX, C. L. XX,
právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: KARPATOVKA, s.r.o., so sídlom Chminianska Nová Ves 106, IČO: 36 499 757, právne
zastúpený JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom so sídlom Zvonárska 8, 040 01 Košice, o zaplatenie
2.229,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C
6/2016-112 zo dňa 30. januára 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.229,42 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 14.3.2015
do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením §451 odsek 1, § 456, § 671 odsek 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Mal za preukázané, že žalobca aj žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v X/X k parcele
E KN č. XXX/X o výmere XX.XXX m2, druh pozemku orná pôda. Žalobca sa domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíva nad svoj spoluvlastnícky

podiel, čo v konaní nebolo sporné. Spornou bola výška bezdôvodného obohatenia, ktorá vychádza z
výšky ušlého nájmu. Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal súd prvej inštancie zo
znaleckého posudku P.. O. č. XX/XXXX, ktorý bol predložený žalobcom a nie zo znaleckého posudku
P.. Z., ktorý predložil žalovaný. Mal zato, že pre stanovenie výšky nájmu nie je potrebné vykonať ďalší
dôkaz a to znalecký posudok, resp. ďalšie odborné vyjadrenie, pretože svedeckými výpoveďami oboch
zhotoviteľov znaleckých posudkov boli objasnené rozdiely medzi znaleckými posudkami a nesprávnosti,
ktoré sa nachádzali pri posudzovaní v znaleckom posudku P.. Z.. Tomuto záveru svedčí aj kúpna

zmluva, ktorá bola predložená súdu, uzatvorená medzi obcou L. a Národnou diaľničnou spoločnosťou
v súvislosti s výstavbou diaľnice, kde cena za predaj 1 m2 vychádza z ceny 11,58 Eur navýšená o
1,20-násobok náhrady v peniazoch za vyvlastnenie pozemku podľa všeobecných predpisov, teda ide
o kúpnu zmluvu z roku 2014, ktorá potvrdzuje, že trhová cena pozemku nemôže byť 0,67 Eur za 1m2 ako to stanovil P.. Z.. To, že sa nejedná o ornú pôdu mal súd preukázané z vyjadrenia Okresného
úradu S. z 5.10.2016 a 12.10.2016, kde sa uvádza, že parcela E KN XXX/X, ktorá je teraz identická z
parcelami CKN XXX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX, XXX/X, XXX/X a tieto sú evidované ako

zastavané plochy a nádvoria, sa nachádzajú v interviláne a v mape C. neboli bonitované, nakoľko nie sú
poľnohospodárskou pôdou. Jedná sa o neplodnú plochu okolo potoka. Konštatoval, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalovaný užíva podiel žalobcu a to tým spôsobom, že na pozemku vytvoril
betónové plochy, ktoré využíva na parkovanie vozidiel a tieto plochy aj prenajíma, v dôsledku čoho
získava zisk. V znaleckom posudku P.. O. boli všetky tieto skutočnosti, čo sa týka kvality, využívania

lokality a polohy pozemku zohľadnené a preto mal prvoinštančný súd za to, že týmto znalcom určené
nájomné 0,501 Eur za 1 m2 zodpovedá všeobecnej hodnote nájmu za užívanie tohto pozemku a
preto žiadané vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom za užívanie tohto pozemku za dva roky
od 1.1.2013 do 31.12.2014 v celkovej výške 2.229,42 Eur po zohľadnení sumy, ktorá bola žalovaným
uhradená 45,38 Eur zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil, keď
užíval takto tento pozemok bez nájomnej zmluvy so žalobcom, teda užíval podiel žalobcu bez zmluvne

a bez súhlasu žalobcu s takýmto užívaním.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa jeho názoru súd prvej
inštanciesavkonanípriklonilkzáveromznaleckéhoposudkuznalcaP..O.beztoho,abyúplneasprávne

reflektoval na závery, na ktorých zotrval znalec P.. Z.. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa
priklonil k znaleckému posudku P.. O., nakoľko ten pri vypracovaní znaleckého posudku nereflektoval
na právnu úpravu, tak ako to navrhoval žalovaný a teda na ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. v
nadväznosti na vyhlášku č. 38/2005 Z.z.. Parcela, za užívanie ktorej si žalobca nárokuje náhradu, je
pozemok poľnohospodársky. Má zato, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nevykonal

navrhovaný dôkaz, a to znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie. K podanému odvolaniu doložil
znalecký posudok P.. T., znalkyne z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie - odhad poľnohospodárskej
pôdy, v ktorom znalkyňa vyčíslila výšku obvyklého nájomného na parcele č. E KN XXX/X k.ú. L. za
obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2016.

5. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie náležite ozrejmil, na základe akých skutočností sa
priklonil k záverom P.. O.. Prvoinštančný súd konkrétne uviedol, čo znalec P.. Z. nevzal do úvahy.
P.. Z. na konci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 30.01.2017 a po oboznámení sa so znaleckým
posudkom P.. O. síce vyslovil, že stojí za svojim znaleckým posudkom, no vo svojej skoršej výpovedi

zároveň potvrdil, že nemal od žalovanej ako objednávateľa všetky relevantné informácie, ako napr. že
žalovaný prenajímal pozemok za odplatu NDS na parkovanie vozidiel a strojov, pričom potvrdil, že toto je
skutočnosť, ktorá mohla ovplyvniť výšku nájmu. Uvedený znalec nevedel dostatočne objasniť ako určil
položku - obdobie predpokladanej návratnosti investície a mnohé iné, teda vo všeobecnosti nedokázal
logicky a presvedčivo obhájiť závery tohto svojho posudku. Uviedol, že konštatovanie žalovaného, že

predmetný pozemok je poľnohospodárskou pôdou nie je správne, nakoľko uvedený pozemok je zo
strany žalovaného dlhodobo využívaný výlučne na nepoľnohospodárske účely, najmä na parkovanie
motorových vozidiel, na skladovanie poľnohospodárskych strojov a iných dopravných prostriedkov,
na prejazd nákladných dopravných prostriedkov za odplatu a pod.. Pozemok sa tiež nachádza v
zastavanom území obce, pričom nemá určenú tzv. bonitovanú pôdno-ekologickú jednotku (BPEJ).

Uviedol, že údaj v katastri nehnuteľností o tom, že pozemok je orná pôda nie je záväzný, nakoľko ide iba
o stav zapísaný v registri E KN a nie v registri C KN. Aj prípadné kontrolné znalecké dokazovanie mohlo
smerovať len k určeniu znalca z odboru stavebníctvo (odhad hodnoty nehnuteľností) a nie k ustanoveniu
iného znalca, preto žalovaným predložený znalecký posudok P.. T. nemá žiadnu relevanciu. Poukázal
na list zo dňa 05.11.2010, v ktorom P.. N. ako riaditeľ odboru prevodu a prenájmu pozemkov v rámci

Slovenského pozemkového fondu usmerňuje jednotlivých regionálnych riaditeľov o tom, aby dôrazne
dbali aj na to, že pozemky v zastavanom území obce sú oprávnení ohodnocovať iba súdny znalci,
zapísaní v odbore stavebníctvo. Podľa jeho názoru žalovaný ani nemôže predložiť znalecký posudok P..
T. v odvolacom konaní, lebo na to nie sú splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 366 C.s.p..

6. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Je toho názoru, že v konaní je potrebné vykonať
kontrolný znalecký posudok v súlade s ustanoveniami zákona č. 504/2003 Z.z. v nadväznosti na
vyhlášku č. 38/2005 Z.z.. Tvrdenia, že pozemok nie je využívaný na poľnohospodárske účely, je v
zastavanom území obce, nemá určenú BPEJ a nejde o ornú pôdu nemajú v zmysle vyššie uvedenéhozákonného ustanovenia relevanciu. Zákon explicitne považuje za poľnohospodársky pozemok aj
pozemok zastavaný stavbou. Zákon tiež neurčuje, že za poľnohospodársku pôdu sa rozumie len pôda v
extraviláne mesta. K otázke užívania pôdy na poľnohospodárske účely uviedol, že žalobca nepreukázal

užívanie predmetných nehnuteľností iným spôsobom, ako na poľnohospodárske účely. Predloženie
dokumentov o výške nájmu NDS nemožno považovať za relevantné, nakoľko ide o subjekt financovaný
z rozpočtu SR, ktorého motiváciou je čo najrýchlejší a bezproblémový postup pri výstavbe diaľnic a
plnení svojich úloh. K listu SPF zo dňa 05.10.2010 uviedol, že predmetný list nie je podpísaný a preto
ho nemožno považovať za platný úkon, teda nemá výpovednú hodnotu. Uviedol, že možnosť vyhotoviť

posudok v odbore poľnohospodárstva sa žalovanému naskytla až v priebehu konania, pričom túto
možnosť ako úkon procesnej obrany využil čo najskôr ako mohol.

7. K vyjadreniu žalovaného podal stanovisko žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie nebol
oprávnený a ani povinný pristúpiť ku kontrolnému znaleckému dokazovaniu, ak považoval závery
znaleckých posudkov za dostatočné a vyhodnotil pritom zjavnú nesprávnosť znaleckého posudku

P.. Z.. Aplikácia zákona č. 504/2003 Z.z. neprichádza do úvahy nakoľko žalovaný užíva príslušné
nehnuteľnosti výlučne nepoľnohospodárskym spôsobom. Poukázal na to, že v konaní sa nerieši
bezdôvodné obohatenie titulom neoprávneného užívania pozemku žalovaným bez nájomnej zmluvy, ale
nadužívanie spoluvlastníckeho podielu zo strany žalovaného, ktorý je rovnako ako žalobca podielovým
spoluvlastníkom predmetného pozemku, pričom sa musí vychádzať z reálneho spôsobu využitia tohto

pozemku. O nepoľnohospodárskom charaktere týchto nehnuteľností svedčí aj to, že žalovaný v priebehu
konania sám predložil znalecký posudok súdneho znalca z odboru stavebníctvo. Poukázal na zákonnú
koncentráciu konania, v dôsledku čoho by znalecký posudok P.. T. nemal byť v prebiehajúcom konaní
zohľadnený. Poukázal tiež na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré vyslovilo názor, že
súdna znalkyňa P.. T. nebola oprávnená vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty

predmetnej nehnuteľnosti, ako aj na oznámenie obce L., v ktorom obec žalobcovi oznámila, že súhlasí
s odkúpením spoluvlastníckeho podielu za cenu vo výške 7 Eur za 1 m2. Dodal, že žalovaný v
súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/5/2017 v skutkovo a právne
totožnom prípade (žalobcom je ďalší spoluvlastník pozemku) nepodal odvolanie proti rozsudku sp. zn.
10C/5/2017-36 zo dňa 20.06.2017.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k

záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v rozhodnom období (obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2014)
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, okres S., obec L., k.ú. L., pozemok
parcelyEKNč.XXX/X,ornápôda,vzastavanomúzemíobceovýmereXX.XXXm2,sospoluvlastníckym
podielom pod B 3 vo veľkosti 1/8 k celku. Žalovaný bol v rozhodnom období taktiež podielovým
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/8 k celku.

Žalobou doručenou súdu prvej inštancie sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia za užívanie predmetnej nehnuteľnosti nad rozsah spoluvlastníckeho podielu.

12.Podľaustanovenia§123Občianskehozákonníka,vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa ustanovenia § 136 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov.Podľa odseku 2, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

14. Podľa ustanovenia § 137 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15.Podľaustanovenia§451odsek1Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

16. Podľa ustanovenia § 70 odsek 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „Katastrálny zákon“), údaje
katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa odseku 2, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické

určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov
katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo
organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o
bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra„E“.

17. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku, nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu sú oprávnení
hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo
zastavaného územia obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanie

lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obcí neurčenej na stavbu, ktorú
sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo.

18. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom

do 30.04.2018, pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou
alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991,
ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia
osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.

19. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2018, pozemok
na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je
a) poľnohospodárskou pôdou,
b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na
poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely,

alebo
c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.

20. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o

zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
b) poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len
„kataster“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

21.Podľaustanovenia§33zákonač.382/2004Z.z.oznalcoch,tlmočníkochaprekladateľochaozmene
a doplnení niektorých zákonov, všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
f) podrobnosti o určení jednotlivých odborov, o spôsobe preukazovania výkonu činnosti obdobnej
znaleckej činnosti podľa § 7 ods. 1 písm. a), činnosti obdobnej tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej
činnosti podľa § 7 ods. 2, o rozsahu, forme, spôsobe a termíne vyrovnávacej skúšky.

22. Podľa ustanovenia § 1 odsek 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004
Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.07.2018, rozdelenie zoznamu na odbory a odvetviaurčuje ministerstvo inštrukciou ministerstva. Ministerstvo môže vykonať zmenu zoznamu pridaním
nových odborov a odvetví na základe písomnej požiadavky aspoň troch súdov alebo orgánov verejnej
moci, alebo z vlastného podnetu; rovnako postupuje aj pri zrušení odborov alebo odvetví.

23. Podľa čl. 4 odsek 4 inštrukcie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 7/2009 o organizácii
a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, obsahové vymedzenie znaleckých odborov
a odvetví je uvedené v prílohe č. 6 tejto inštrukcie.

24. Podľa ustanovenia § 366 C.s.p., Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

25. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon.
Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať,
požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej

veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje
medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah
a požíva rovnakú ochranu.

26. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu náhrady za

užívanie predmetnej nehnuteľnosti nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu (vydanie bezdôvodného
obohatenia) za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2014.

27. Nárok žalobcu vyplýva z ustanovenia § 137 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Jeho
nevyhnutným predpokladom je užívanie spoločnej nehnuteľnosti iným spoluvlastníkom nad rozsah jeho

spoluvlastníckeho podielu.

28. Dôsledkom užívania určitej veci spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu je
neužívanie tejto veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu iným spoluvlastníkom. Len v takomto prípade
sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si

úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento
stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem prípadu ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom
užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický
stav.

29. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za
jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník
užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič
nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho
podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú

vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci
treťou osobou. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010)

30. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v rozhodnom období využíval predmet vlastníctva nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu. Uvedená skutočnosť nie je v konaní sporná. Spornou je však výška

bezdôvodného obohatenia, ktorá vychádza z výšky ušlého nájmu.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetná parcela (č. XXX/X), ktorá je evidovaný v registri E KN je
identická s parcelami registra C KN a to č. XXX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX, XXX/X
a XXX/X, avšak jedná sa zatiaľ o nevysporiadaný pozemok, t.j. listy vlastníctva ešte neboli založené.

Z katastra nehnuteľnosti (ako z verejne dostupného zdroja, ku ktorému majú strany konania prístup)
však vyplýva, že sa vo všetkých prípadoch jedná o pozemky umiestnené v zastavanom území obce,
druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria. Druh pozemku uvedený v registri E KN - orná pôda aj
vzhľadom na ustanovenie § 70 odsek 2 Katastrálneho zákona nie je smerodajný a záväzný. Vzhľadomna vyššie uvedené treba prisvedčiť súdu prvej inštancie tom smere, že predmetná nehnuteľnosť nie je
poľnohospodárskou pôdou.

32. Žalovaný v podanom odvolaní poukázal na nutnosť aplikácie ustanovenia § 1 odsek 2 zákona
č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2018, v zmysle ktorého pozemok na účely tohto zákona
je pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991. K tejto odvolacej
námietke odvolací súd poukazuje na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa
30.11.2017 predložené zo strany žalobcu v priebehu odvolacieho konania, s ktorým sa odvolací súd

plne stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka na pripustenie tejto novoty
v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 366 C.s.p. (tento dôkaz žalobca bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie). Žalovaný bol zároveň s týmto dôkazom oboznámený
(č.l. 171 súdneho spisu). V zmysle uvedeného stanoviska, vo veci príslušnosti znalca na stanovenie
hodnoty nájmu jednotlivých pozemkov sa ministerstvo riadi príslušnosťou na stanovenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľností a teda ustanovením § 4 odsek 2 vyhlášky č. 492/2004 Z.z., pričom toto vykladá

extenzívne aj nad rámec osobitného predpisu. Ak teda ide o poľnohospodársku pôdu mimo zastavaného
územia obce neurčenú na stavbu, sú oprávnení ju hodnotiť znalci z odboru Poľnohospodárstvo, odvetvia
Odhad poľnohospodárskej pôdy. Rozhodujúcim kritériom je druh pozemku, jeho lokalita, či sa nachádza
v intraviláne alebo extraviláne obce a jeho funkčné využitie. Z pohľadu druhu pozemku možno aj na účely
vyhlášky použiť definíciu poľnohospodárskej pôdy v zmysle ustanovenia § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004

Z.z.. Pozemok druhu zastavané plochy a nádvoria, bez ohľadu na to, že je zastavaný stavbami na
poľnohospodárske účely do 24.06.1991 a teda spadá pod definíciu pozemkov na účely zákona o nájme,
nie je poľnohospodárskou pôdou a jeho ohodnotenie by mal vykonať znalec z odboru Stavebníctvo,
odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností.

33. Na podporu vyššie uvedeného stanoviska Ministerstva spravodlivosti zo dňa 30.11.2017 odvolací
súd poukazuje na prílohu č. 6 inštrukcie Ministerstva spravodlivosti č. 7/2009, v zmysle ktorej odbor
Stavebníctvozahŕňahlavneposudzovaniestavebnýchobjektovpodľajednotlivýchodvetvíalebodruhov,
pričom odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností je zamerané na stanovenie východiskovej, technickej
a všeobecnej hodnoty nehnuteľností, stanovenie všeobecnej hodnoty práv a záväzkov viaznucich

na nehnuteľnostiach, stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného, stanovenie výšky škody. Naproti
tomu odbor Poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy sa zaoberá tým, že
kvalitatívne hodnotí poľnohospodársku pôdu v konkrétnom katastrálnom území podľa metód bonitácie
pôd, tzn. na základe bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ). Aplikácia vypracovaných
metodických postupov interpretácie sústavy BPEJ pre poľnohospodárske a nepoľnohospodárske

činnosti.Výberavoľbakvalitatívnychprvkovpretvorbuobsahovorozdielnychtematickýchmáp:pôdnych
subtypov, zrnitosti, hĺbky pôdy, skeletovitosti, svahovitosti a expozície, vhodných zúrodňovacích opatrení
a hodnotenia produkčného potenciálu pôd. Ekonomické aspekty bonitácie pôd - princípy stanovenia
produkčných a nákladových parametrov jednotlivých BPEJ, legislatívne stanovenie ceny pôdy a jej
legislatívne využitie v súčasnosti.

34. Predmetný pozemok sa nachádza v zastavanom území obce a nie je využívaný na
poľnohospodárske účely, resp. žalovaný, na ktorého strane bolo dôkazné bremeno nepreukázal, aby
predmetný pozemok využíval na poľnohospodárske účely. V priebehu konania žiadnym relevantným
spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobcu o tom, že predmetný pozemok využíva na dosiahnutie zisku a to

tým, že za odplatu umožňuje prejazd nákladných vozidiel, či parkovanie nákladných vozidiel, stavebných
mechanizmov a osobných motorových vozidiel.

35. Okrem odvolacej námietky týkajúcej sa nutnosti aplikácie zákona č. 504/2003 Z.z., odvolateľ v
priebehu odvolacieho konania súdu predložil znalecký posudok P.. T. č. X/XXXX, znalkyne z odboru

poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia, odhad škôd
na poľnohospodárskej pôde. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej
inštancie nepovažuje predmetný pozemok za poľnohospodársku pôdu, odvolací súd, s prihliadnutím na
stanovisko Ministerstva spravodlivosti zo dňa 30.11.2017, považuje predmetný znalecký posudok za
irelevantný k prejednávanej veci. Odvolací súd navyše poukazuje na rozpory v tvrdeniach žalovaného

v priebehu prvoinštančného konania, kedy trval na záveroch znaleckého posudku P.. Z., ktorý pri
vypracovaní znaleckého posudku postupoval podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a v priebehu odvolacieho
konania, kedy trvá na znaleckom posudku P.. T., ktorá už postupovala podľa zákona č. 504/2003 Z.z..36. Napriek skutočnosti, že znalecké posudky P.. O. a P.. Z. sú vo veci určenia ceny všeobecnej
hodnoty pozemku a výšky nájmu odlišné, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia tieto rozpory náležitým spôsobom objasnil. Nakoľko súd prvej inštancie

vykonal dokazovanie zamerané na objasnenie rozporov medzi znaleckými posudkami v dostatočnom
rozsahu a vzhľadom na to, že súd v zmysle ustanovenia § 185 odsek 1 C.s.p. sám rozhodne, ktoré z
navrhnutých dôkazov vykoná, postupu prvoinštančného súdu, ktorým odmietol vykonať ďalšie znalecké
dokazovanie (resp. odborné vyjadrenie) nemožno nič vyčítať.

37. V priebehu prvoinštančného konania boli súdu prvej inštancie predložené dva znalecké posudky a
to P.. Z. O., znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností
(znalecký posudok č. XX/XXXX v spojení s Doplnením č. X) a P.. U. Z., znalca v odbore stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností (znalecký posudok č. XXX/XXXX).

38. Zo znaleckého posudku P.. O. vyplýva, že pri stanovení primeraného a obvyklého nájmu postupoval

v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z.. V uvedenom
posudku znalec konštatoval, že parcela č. XXX/X je síce zapísaná v registri E KN ako orná pôda, v
skutočnosti však ide o pozemok zastavaný stavbami, komunikáciami a tvorí pozemok v areáli bývalého
poľnohospodárskeho podniku. Pozemok je situovaný v bezprostrednej blízkosti s obytnou zónou
zastavanou rodinnými domami. Prístup k areálu je po asfaltovej miestnej komunikácii nadväzujúcej na

štátnu cestu prechádzajúcu obcou. Severným smerom je potok a za ním rodinné domy, pričom terén je
rovinatý. Predmetný pozemok je zastavaný stavbami a slúži ako komunikácia a dvor. Z výsluchu znalca
na pojednávaní dňa 30.01.2017 vyplýva, že znalec pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemku použil
metódu polohovej diferenciácie. Uviedol, že sa nedá použiť len základná východisková cena (novelou
v roku 2010 bola stanovená na sumu 3,32 Eur za m2), nakoľko ceny pozemkov stále rastú. Na margo

znaleckého posudku P.. Z. uviedol, že tento znalec sa nezaoberal koeficientom povyšujúcich faktorov
akoajinýmiskutočnosťami,ktorébyznalecmalzohľadniť.Metódaredukcie,ktorúP..Z.použilpovažoval
za príliš vysokú nakoľko sa pozemok nachádza v zastavanom území, má takmer všetky napájacie
siete (okrem kanalizácie na obecný vodovod) a je dobre prístupný po asfaltovej ceste. Konštatoval, že
znalec P.. Z. podhodnotil koeficient technickej vybavenosti, keď použil koeficient 1 - stredná vybavenosť,

nakoľko aj sám uviedol, že tento pozemok je dobre vybavený. Z vyjadrenia znalca P.. O. vyplýva, že ide
o veľký pozemok s veľkou plochou, pričom má stavebný význam (možno na ňom stavať veľké haly alebo
výrobné budovy), čo si aj preveroval, nakoľko podľa územného plánu je určený na využitie priemyselnej
zóny. K faktu, že Národná diaľničná spoločnosť vykupovala pozemky na výstavbu diaľnice za cenu 11,40
Eur uviedol, že je známe, že táto cena bola stanovovaná podľa posudkov troch znalcov, pričom sa

jednalo o horšie pozemky čo sa týka polohy, vybavenosti infraštruktúry aj možnosti stavebnej činnosti.
Uviedol tiež, že predmetný pozemok sa nachádza v zastavanom území a rozhodujúci je údaj v registri
C, ktorý stanovuje, že ide o zastavaný pozemok a nádvorie, teda nejedná sa o ornú pôdu a ani nemôže
ísť o ornú pôdu. Znalec ustálil jednotková hodnota pozemku na sumu 8,11 Eur na m2. Nájom za rok
na výmeru 18.162 m2 určil na sumu 9.099,16 Eur, t.j. za dva roky vo výške 18.198,32 Eur (0,501 Eur

za 1 m2 za rok).

39.ZoznaleckéhoposudkuP..Z.vyplýva,žeajtentoznalecpriohodnotenípostupovalvzmyslevyhlášky
č. 492/2004 Z.z.. Znalec použil pri stanovení ceny metódu polohovej diferenciácie. Z výsluchu znalca na
pojednávaní dňa 30.01.2017 vyplýva, že pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzal z predpokladu,

že predmetná nehnuteľnosť je poľnohospodársky pozemok. Uviedol, že uvedený pozemok nie je určený
na výstavbu, pričom však nemá vedomosť o územnom pláne obce L.. Znalec tiež uviedol, že napriek
polohe obce (v blízkosti krajského mesta a v blízkosti diaľnice) v obci L. nie je záujem o pozemky.
Konštatoval, že pri vyhotovení posudku nemal vedomosť o zmluve žalovaného s Národnou diaľničnou
spoločnosťou, predmetom ktorej je prenájom tohto pozemku na parkovanie a ktorá by mohla ovplyvniť

výšku nájmu. Znalec v posudku ustálil jednotkovú hodnotu pozemku na sumu 0,67 Eur na m2. Nájom
za rok na výmeru 18.162 m2 určil na sumu 835,45 Eur (0,046 Eur za 1 m2 za rok).

40. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že všeobecnej hodnote nájmu za užívanie
predmetného pozemku zodpovedá nájomné určené znalcom P.. O.. Tento zrozumiteľným spôsobom

objasnil ako dospel k sume nájmu. V znaleckom posudku P.. Z. neboli zohľadnené zásadné
faktory majúce vplyv na výšku hodnoty pozemku. Z obsahu jeho znaleckého posudku ako aj jeho
výpovede vyplýva, že tento znalec nemal dostatočné podklady na vypracovanie znaleckého posudku
zohľadňujúceho skutočnú hodnotu predmetnej nuhnuteľnosti.41. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

42. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

43. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok potvrdzuje ako vecne

správny (§ 387 C.s.p.).

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p..

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).