Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416204395
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416204395.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. F., T..
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 592,28 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 425,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 181,52 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 58,98 Eur od 26.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
45,97 Eur od 26.07.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 139,-

Eur od 26.04.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.05.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
592,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 46,88 Eur od 26.04.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 186,51 Eur od 26.05.2013 do

zaplatenia, s úrokomz omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 63,97 Eur od 26.06.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 45,97 Eur od 26.07.2013 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 26.04.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe zo dňa 11.04.2012 spoločnosť Slovak Telekom, a. s. poskytla
žalovanému telekomunikačné služby, ktoré mu boli fakturované v sume 46,88 Eur faktúrou splatnou dňa

25.04.2013, v sume 186,51 Eur faktúrou splatnou dňa 25.05.2013, v sume 63,97 Eur faktúrou splatnou
dňa 25.06.2013, v sume 45,97 Eur faktúrou splatnou dňa 25.07.2013 a v sume 248,95 Eur faktúrou
splatnou dňa 25.04.2014. Žalovaný faktúry neuhradil, pričom nárok na ich zaplatenie bol žalobcovi aj
s príslušenstvom postúpený spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.11.2014.

3. Následne podaním zo dňa 17.06.2016 (č.l. 38 spisu) žalobca oznámil, že z poslednej faktúry na

sumu 248,95 Eur uplatňuje len sumu 139,- Eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne od 26.04.2014 do
zaplatenia z titulu zmluvnej pokuty dojednanej v bode 4 dodatku k zmluve, pričom ohľadne sumy 109,95
Eur s príslušenstvom berie žalobu späť. Súd preto uznesením zo dňa 30.06.2016 sp. zn. 20C/102/2016konanie v tejto časti zastavil. Treba len poznamenať, že v tomto podaní nešlo o zmenu žaloby, o ktorej
by bolo potrebné rozhodovať, ale len o doplnenie skutkových tvrdení zakladajúcich žalovaný nárok.

4. Predmetom konania potom zostalo zaplatenie sumy 482,33 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne
zo sumy 46,88 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
186,51 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 63,97 Eur od 26.06.2013 do zaplatenia, zo sumy
45,97 Eur od 26.07.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 139,-
Eur od 26.04.2014 do zaplatenia.

5. Žalovaný prevzal žalobu dňa 30.11.2016, no nijakým spôsobom sa k nej nevyjadril.

6. Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez

príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

7. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 11.04.2012 dodatok k predtým
uzavretejzmluveoposkytovaníverejnýchslužieb,ktorousamenovanáspoločnosťzaviazalaposkytovať

žalovanému dojednané elektronické komunikačné služby. Predmetom dodatku bola aktivácia programu
služieb „Podla seba 5 Naj“ a predaj mobilného telefónu Nokia C5-00 MP5 za maximálnu kúpnu cenu
1,- Eur.
3

8. Podľa predložených faktúr boli potom žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby fakturované
faktúrou v sume 46,88 Eur so splatnosťou dňa 25.04.2013, v sume 186,51 Eur so splatnosťou dňa
25.05.2013, v sume 63,97 Eur so splatnosťou dňa 25.06.2013 a v sume 45,97 Eur so splatnosťou dňa
25.07.2013. Faktúrou splatnou dňa 25.04.2014 neboli žalovanému fakturované telekomunikačné služby,
ale vyúčtovaná k úhrade zmluvná pokuta v sume 248,95 Eur.

9. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávky
podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení zo dňa 20.11.2014 (č.l. 20 a
nasl. spisu) aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Právny základ zmluvy vychádza z

ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti
alebo poskytovať príslušné služby.

10. Žalovaný, ktorý včas cenu poskytnutých služieb neuhradil, je preto v zmysle uzavretej zmluvy o

poskytovaní verejných služieb povinný uhradiť fakturované telekomunikačné služby v celkovej dlžnej
sume 333,35 Eur (46,88 Eur + 181,52 Eur + 58,98 Eur + 45,97 Eur) spolu s úrokmi z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (a podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 10c nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013) žalobcovi, ktorý nárok na ich zaplatenie nadobudol
postúpením podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení pohľadávok. Súdu totiž

nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len časť tejto
dlžnej sumy, rovnako ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o
tom, že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých telekomunikačných služieb zanikol prípadne
iným spôsobom než splnením.

11. Súd však nemohol priznať žalobcovi nárok na zaplatenie prvej faktúry vo výške 46,88 Eur splatnej
dňa 25.04.2013 z dôvodu premlčania (čo bude vysvetlené nižšie) a takisto zamietol čiastočne žalobu
aj ohľadne poplatkov 4,99 Eur, ktoré boli účtované vo faktúrach splatných dňa 25.05.2013 a dňa
25.06.2013, nakoľko dojednanie takýchto poplatkov nevyplýva z predloženého dodatku k zmluve,
obchodných podmienok ani z tarify.

12. Čo sa týka faktúry splatnej dňa 25.04.2013, niet podľa súdu pochýb, že sa v prípade zmluvy
o poskytovaní verejných služieb medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným jednalo o
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcuju uzatváral v pozícii dodávateľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalovaný v pozícii spotrebiteľa
(§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka
a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi

aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná
premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Ako už bolo uvedené, predmetná faktúra bola splatnou dňa 25.04.2013 a tak nasledujúci deň
26.04.2013 začala plynúť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba. Do podania

žaloby dňa 19.05.2016 trojročná premlčacia doba už nepochybne uplynula (konkrétne dňa 26.04.2016)
a preto kvôli premlčaniu tohto nároku súd nemohol sumu 46,88 Eur žalobcovi priznať.

16. Ďalej platí, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka) - neprijateľné zmluvné podmienky, ktorých demonštratívny výpočet bol
pôvodne uvedený v ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné zmluvné podmienky sú
neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S účinnosťou od 01.01.2008 je demonštratívny
výpočet neprijateľných podmienok obsiahnutý v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, kde pod
písmenom k) je uvedené, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

17. V predmetnej veci súd nezistil, že by žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu v sume 109,-
Eur vychádzal zo zmluvných dojednaní, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné podmienky.

Podľa názoru súdu pri posúdení dojednania o zmluvnej pokute v dodatku zo dňa 11.04.2012 k zmluve
o poskytovaní verejných služieb z toho hľadiska či sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, je
potrebné vychádzať z povahy a obsahu zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, pričom na
takéto posúdenie nemôžu mať vplyv okolnosti nastalé po uzavretí zmluvy. Preto ani následné správanie
(a plnenie či neplnenie povinností) účastníkov zmluvy nemôže ovplyvniť záver ohľadne posúdenia

zmluvnej pokuty ako prípadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pritom treba zvýrazniť, že podstatou
tohto posúdenia je, či dané zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorým spôsobom zákon definuje
určitú podmienku ako neprijateľnú a týmto pohľadom potom treba posudzovať aj zmluvnú pokutu
v súvislosti s príkladmo uvedenou neprijateľnou podmienkou neprimeranosti sankcie za nesplnenie

záväzku spotrebiteľom (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).

18.Zbodu2dodatkuvyplýva,žežalovanýsazaviazal,žepočasdobyviazanosti24mesiacovnepožiada
o vypojenie SIM-karty z prevádzky a nedopustí sa takého konania a ani neumožní také konanie, na
základe ktorého by spoločnosti Slovak Telekom, a.s. vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením

od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka.
Splnenie tejto povinnosti zo strany žalovaného bolo zabezpečené dojednaním o zmluvnej pokute v bode
4 dodatku, podľa
ktorého v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v
bode 3 dodatku a následného vypojenia SIM karty z prevádzky, je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú

pokutu vo výške 248,95 Eur. Súčasne predmetom dodatku v bode 1 písm. c) bol záväzok podniku
zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu Nokia C5-00 MP5 za cenu 1,- Eur.19. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti tým, že neuhradil riadne a včas cenu
poskytnutých služieb ani do 45 dní po dni splatnosti, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi (resp. presnejšie
jeho právnemu predchodcovi) právo od zmluvy o poskytovaní verejných služieb odstúpiť podľa § 44 ods.

8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 01.01.2016 a
zároveň v zmysle písomného dojednania podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsiahnutého v
bode 2 a 4 dodatku k zmluve žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu 248,95 Eur. Dané
zmluvné ustanovenie upravujúce nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty súd nepovažoval za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Právny predchodca žalobcu poskytol pri uzavretí dodatku žalovanému výhodu
v podobe zľavy z predajnej ceny mobilného telefónu a zmluvnou pokutou bola fakticky zabezpečená

návratnosť poskytnutej zľavy z reálnej hodnoty telefónu počas dohodnutého obdobia viazanosti, počas
ktorého si mal žalovaný riadne a včas plniť svoje povinnosti. Dohoda o zmluvnej pokute síce nerozlišuje
dobu, v ktorej spotrebiteľ prípadne poruší svoje povinnosti, no táto otázka podľa názoru súdu nemá
vplyv na posúdenie rovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, keď ako bolo už vyššie
uvedené, ich následné správanie sa po uzavretí zmluvy pre toto posúdenie nie je relevantné. Vzhľadom

na skutočnosť, že žalovaný neuhradil cenu poskytnutých telekomunikačných služieb za fakturačné
obdobia počnúc marcom 2013 (t.j. takmer rok po uzavretí dodatku a teda do konca viazanosti zostávalo
obdobie ešte viac než rok), súd nepovažoval výšku žalobcom uplatňovanej zmluvnej pokuty v sume
109,- Eur za neprimerane vysokú, v dôsledku čoho by do úvahy prichádzala jej moderácia podľa § 545a
Občianskeho zákonníka. Žalovaný za daného stavu v podstate za symbolickú čiastku získal mobilný

telefón a preto v tejto situácii by moderácia zmluvnej pokuty bola podľa názoru súdu v zásadnom rozpore
so základným pravidlom zmluvných vzťahov, podľa ktorého zmluvné strany sú povinné dodržiavať svoje
zmluvné záväzky. Žalovaný sa nezaplatením faktúry v lehote splatnosti (§ 563 Občianskeho zákonníka)
dostal do omeškania a preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25 %
ročne od 26.04.2014, ktorý si uplatnil v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou úrokov z omeškania.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ktorý hovorí, že ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal pôvodne úhrady čiastky
592,28 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 425,47 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny

úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 72 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 28 %. Čistý úspech
žalobcu potom predstavuje 44 % (72 % mínus 28 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu
trov
konania voči žalovanej. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov
konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.