Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Štubniak
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/62/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202449
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416202449.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v spore žalobcu: TELERVIS
PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený
JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: C. T., F..
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX Ž., v konaní o zaplatenie 819,- Eur s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 591,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 591,- Eur od 16.08.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 44 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.03.2016 žalobca žiadala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu
819,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 819,- Eur odo dňa nasledujúceho
po doručení návrhu až do zaplatenia ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 30.04.2013 uzavrel s otcom žalovanej, toho času už nebohým D. P. ako dlžníkom zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 420131398, na základe ktorej mu poskytol spotrebiteľský úver vo výške
600,- Eur za úrok vo výške 20 % z istiny, t. j. 120,- Eur a odmenu vo výške 18 % z istiny, t. j. 108,-
Eur. Dlžnú čiastku 828,- Eur sa menovaný zaviazal uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých
troch mesačných splátkach vo výške 3,- Eur a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach vo
výške 81,90 Eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného
zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Nebohý D. P. počas života uhradil
len sumu 9,- Eur. Žalobca si do dedičského konania po menovanom prihlásil svoju pohľadávku podaním
zo dňa 09.07.2013. Dedičské konanie bolo právoplatne skončené vydaním osvedčenia o dedičstve
notárkou Ľubicou Dvončovou pod sp. zn. 9D/85/2013 zo dňa 15.10.2013 a toho istého dňa nadobudlo
aj právoplatnosť.
2. Žalovaná si žalobu prevzala dňa 15.08.2016, no k veci sa nevyjadrila.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- EUR.4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 420131398 datovanej dňom 30.04.2013 žalobca poskytol právnemu predchodcovi žalovanej
úver vo výške 600,- Eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške 20 % a okrem toho si
žalobca účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny. V čl. II. zmluvy sa právny predchodca žalovanej D. P.
zaviazal uhradiť istinu 600,- Eur a odplatu 228,- Eur v 13 mesačných splátkach.
5. Z charakteru predloženej úverovej zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného žalobcom
ako aj z postavenia jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov
vyplýva aj z jej samotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
6. Ku dňu uzavretia zmluvy 30.04.2013 uvedený zákon v § 9 ods. 2 písm. f) ako náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento
údaj v zmluve absentuje, pretože síce v Obchodných podmienkach (bod 2), ktoré sú na rubovej strane
zmluvy je uvedené, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie
poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej
splatnosti úveru“, no takéto znenie nevyjadruje konkrétny deň, v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú
splátku. Platí to vo väzbe na skutočnosť, že splatnosť splátok úveru bola dohodnutá tak, že prvá splátka
je splatnou 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30.
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, čo znamená, že veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať
jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový
okamih splatnosti poslednej splátky.
7. Okrem toho v čase uzavretia zmluvy citovaný zákon vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvedenie
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V predloženej zmluve je uvedený úrok 20 % z istiny 600,- Eur
a súčasne „odmena za poskytnutie úveru“ vo výške 18 % z istiny 600,- Eur, čo teda evokuje, že sa jedná
o peniaze poskytované pri 20 percentom úroku. Ako je však zo zmluvy zrejmé, išlo o spotrebiteľský
úver poskytovaný formou hotovostnej pôžičky (deklarácia v zmluve, že dlžník potvrdzuje podpisom
zmluvy prevzatie istiny) a preto podľa názoru súdu poplatkom za poskytnutie úveru žalobca v skutočnosti
prekrýva reálnu úrokovú sadzbu úveru, ktorá tak predstavuje 38 %.
8. Napokon zmluva neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Zo zmluvy totiž nemožno vyvodiť rozčlenenie mesačných splátok z hľadiska úhrady istiny, úrokov a iných
poplatkov, teda aká je výška splátky istiny, aká je výška splátky úrokov a aká je výška splátky iných
poplatkov.
9. Zhrnúc uvedené súd dospel k záveru, že kvôli absencii uvedených náležitostí v predloženej zmluve
o spotrebiteľskom úvere je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Preto
mal žalobca nárok len na vrátenie poskytnutej sumy 600,- Eur a pokiaľ bolo podľa tvrdenia žalobcu
uhradených na úver len 9,- Eur, je žalovaná povinná vrátiť ešte rozdiel vo výške 591,- Eur. Preto vo
zvyšku súd žalobu v tejto časti zamietol s tým, že pasívna vecná legitimácia žalovanej je daná podľa §
470 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo väzbe na priložené osvedčenie o dedičstve sp. zn. 9D/85/2013,
Dnot 76/2013 zo dňa 15.10.2013 vydané notárkou JUDr. Ľubicou Dvončovou. Podľa tohto osvedčenia a
prihláškypohľadávkyžalobcuzodňa09.07.2013(č.l.5spisu)uzavrelidedičiaporučiteľaD.P.zomrelého
22.06.2013 dohodu, podľa ktorej pohľadávku žalobcu z úverovej zmluvy č. 420131398 v celosti preberá
žalovaná, keď je súčasne v osvedčení o dedičstve uvedené vyjadrenie žalovanej, že ide vlastne o jej
záväzok voči žalobcovi, preto ho aj preberá a nežiada od ostatných spoludedičov, aby sa na úhrade tohto
záväzku podieľali. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž platí, že dedič zodpovedá do výšky
ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove
dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
10. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, nakoľko síce išlo o úverový právny vzťah založenýdňa 30.04.2013 majúci právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, no podľa § 52 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy má prednosť
občianskoprávna úprava pred Obchodným zákonníkom. Podľa § 3 nariadenia je výška úrokov z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby až do zaplatenia. Súd mal tak za to, že žalobca požaduje úrok z
omeškania odo dňa 16.08.2016, keďže žalovaná prevzala žalobu dňa 15.08.2016.
12. Ako už bolo uvedené, podľa úverovej zmluvy (čl. II) bola prvá splátka splatnou 10. deň po
uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. To znamená, že vzhľadom na deň uzavretia zmluvy 30.04.2013 boli splátky
splatné v priebehu obdobia 10.05.2013 (prvá splátka) až 09.05.2014 (splatnosť poslednej splátky),
pričom v tomto období základná úroková sadzba ECB ani raz nebola nižšia než 0,05 % ročne
(pohybovala sa v rozmedzí 0,15 % až 0,50 % ročne a teda bol platný úrok z omeškania 5,15 % až 5,50
% ročne). Nakoľko žalobca požadoval nižší úrok z omeškania než bol platný v danom období a súd
nemohol prekročiť žalobný návrh, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť úrok z omeškania 5,05 % ročne z
dôvodne žalovanej sumy 591,- Eur od 16.08.2016 do zaplatenia.
13. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP, a to podľa pomeru úspechu
sporových strán. Žalobca bol úspešný čo do sumy 591,- Eur s príslušenstvom, čo je po zaokrúhlení 72
% zo žalovanej sumy 819,- Eur s príslušenstvom. Žalovaná mala úspech vo zvyšku, t.j. v rozsahu 28
% (100 % mínus 72 %). Po odpočítaní úspechu žalobcu a úspechu žalovanej predstavuje čistý úspech
žalobcu hodnotu 44 % (72 % mínus 28 %). Výška trov konania bude určená samostatným uznesením
ako to vyplýva z § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.