Dopĺňací rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 25, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210105
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116210105.3

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Š. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. XX, XXX
XX Ľ., právne zastúpeného JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka, so sídlom Slovenská 69, 080
01Prešov,IČO:42086698,protižalovanému:Slovenskárepublika,zaktorúkonáGenerálnaprokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 811 02 Bratislava, IČO: 00166481, o náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
14.6.2017 č.k. 17C/162/2016-91, o doplnení rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co/3/2018-131
zo dňa 29.5.2018, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

Dopĺňa rozsudok odvolacieho súdu č.k. 14Co/3/2018-131 zo dňa 29.5.2018 o výrok:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v tej žalobcom napadnutej časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom č.k. 17C/162/2016-91 zo
14.6.2017 rozhodol, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody 739,48 Eur a titulom nemajetkovej ujmy

3.000 Eur. Všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Uvedeným rozhodnutím rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti štátu zaplatenia sumy

839,48 eur titulom skutočnej škody a sumy 10.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy, dôvodiac, že tieto
ujmy mu vznikli v súvislosti s proti nemu vedenému trestnému stíhaniu, ktoré v konaní vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp.zn. XT/XXX/XXXX skončilo rozsudkom, podľa ktorého bol oslobodený
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. XPv/XXX/XXXX zo dňa 30.10.2012 pre skutok
kvalifikovaný ako prečin poškodenia cudzej veci podľa § 245 ods. 1 TZ, pretože tento skutok nie je
trestným činom. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že
sú naplnené všetky zákonné podmienky zodpovednosti žalovaného v zmysle § 3 zákona č. 514/2003

Z. z. teda z nezákonného rozhodnutia. Podanou obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov
zo dňa 5.11.2012 sp. zn. XPv/XXX/XX začalo na súde trestné konanie proti žalobcovi v trestnej veci
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ale tejto obžalobe predchádzalo
uznesenie o vznesení obvinenia žalobcu Č.:T.-XXX/SE-B.-XXXX zo dňa 19.6.2012, pričom sťažnosťobvineného proti tomuto uzneseniu prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov uznesením XPv/XXX/XX zo
dňa 13.8.2012 zamietol ako nedôvodnú. Ako vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorým
bol zrušený rozsudok Okresného súdu v Prešove vo veci XT/XXX/XXXX došlo k oslobodeniu žalobcu

spod obžaloby, pretože tento skutok nie je trestným činom z čoho vyplýva, že skutok, pre ktorý bola
podaná obžaloba a začaté trestné konanie nebol správne posúdený. Zodpovednosť žalovaného za
škodu vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobca v zmysle § 6 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. má nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorá
mu vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Žalobca si ako škodu uplatnil náklady,

ktoré vynaložil na trovy právneho zastúpenia v priestupkovom konaní 100,- eur, v trestnom konaní na
prvom stupni 480,- eur a v odvolacom konaní 259,48 eur. V zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému v konaní
vznikli, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení,
alebo rozhodnutie o väzbe zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody, alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola

vec postúpená inému orgánu. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu priznal žalobcovi žiadanú náhradu
trov konania, avšak vo výške 739,48 eur, teda trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením
v konaní na prvom stupni a v odvolacom konaní, t.j. 480,- eur a 259,48 eur spolu 739,48 eur. V časti,
ktorou žiadal žalobca aj náhradu trov právneho zastúpenia v priestupkovom konaní vo výške 100,- eur,
súd zamietol návrh, lebo táto ujma nie je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím prokurátora vo

veci podanej obžaloby a zamietnutím sťažnosti voči vznesenému obvineniu. Výšku tejto škody súd mal
preukázanú z vyúčtovaní nákladov trov právneho zastúpenia, ktoré hradil žalobca a zároveň z trestného
spisu XT/XXX/XXXX OS Prešov, ktorý preukazuje vykonané úkony právnej pomoci zvoleného advokáta.

3. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške

10.000,- eur. K rozhodnutiu o tejto časti žaloby uviedol, že :

3.1. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 3 citovaného ustanovenia možno nemajetkovú
ujmu priznať, ak nie je dostatočným zadosťučinením samotné konštatovanie porušenia práva vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom a zároveň sa

prihliada na osobu poškodeného jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré poškodenému vznikli v spoločenskom uplatnení.
Nemajetková ujma je náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej
osoby. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca v dôsledku trestného

stíhania bol nútený zanechať štúdium na vojenskej akadémii, kde úspešne splnil podmienky pre prijatie,
bol prijatý dňom 1.8.2012 do prípravnej štátnej služby a vymenovaný do vojenskej hodnosti vojak prvého
stupňa a zároveň ustanovený do funkcie kadet F. T. M. Q. W..L.. Š.I., pričom dňa 25.7.2012 uzatvoril
dohodu o umožnení získania vysokoškolského vzdelania s F. T. M. O. Y. W., v ktorej zároveň prijal
záväzky uhradiť náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie vysokoškolského štúdia, ak

nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu výsluhy v hodnosti poručíka, alebo služobný pomer ukončí
podľa § 69 zákona č. 346/2005 Z.z. Z dôvodu, že v čase prijatia na toto vysokoškolské štúdium voči
nemu bolo naďalej vedené trestné stíhanie, žalobca v zmysle § 119 ods. 1 písm. o) zákona č. 346/2005
Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR bol povinný oznámiť, že voči nemu
bolo začaté trestné stíhanie, čo aj urobil 2.8.2012. Rektor akadémie ozbrojených síl vydal rozkaz č. 18

z 6.8.2012, na základe ktorého pozastavil žalobcovi výkon štátnej služby dňom 7.8.2012 ako vojaka
prvého stupňa a kadeta F. a ako bolo aj objasnené výpoveďou svedkyne V.. N. Ž. Š. žalobcovi bolo
vysvetlené po tomto oznámení, že musí byť pozbavený štátnej služby, teda nemôže plniť povinnosti
súvisiace so štúdiom, musí sa zdržiavať v mieste bydliska, teda v mieste, ktoré mu určil jeho nadriadený
a poradili mu, aby na vlastnú žiadosť ukončil štúdium, lebo nemohol byť v prípravnej štátnej službe a

bol povinný všetky záväzky, ktoré mu vznikli nahradiť. Za 3 roky tieto záväzky predstavovali 19.000,-
eur. Žalobca po tomto oznámení podal žiadosť o zanechanie štúdia dňa 8.8.2012 a zároveň sa zaviazal
F. T. M. O. Y. W. uhradiť 95,04 eur v súvislosti s dohodou o umožnení získania vysokoškolského
štúdia v zmysle § 18 zákona č. 346/2005 Z.z. a personálnym rozkazom č. 19 zo 6.8.2012 bol s ním
ukončený služobný pomer profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe dňom 8.8.2012. Žalobca

následne v ďalšom školskom roku opätovne sa prihlásil na toto štúdium, na ktoré bol prijatý, ale z
dôvodu, že doposiaľ nebolo ukončené trestné konanie začaté voči nemu pod sp.zn. XT/XXX/XXXX na
základe obžaloby prokurátora OP Prešov z 5.11.2012, na štúdium už nenastúpil, lebo naďalej nespĺňalpodmienky, aby mohol zotrvať v štátnej službe v pozícii profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej
službe a kadeta F.

3.2. Z výsluchu žalobcu aj vypočutých svedkov W. N., O. X., Š. B., V.Y. B. vyplynulo, že žalobca si
chcel vybudovať svoju profesionálnu kariéru štúdiom na F. T. M. O. Y. W., tomu podriadil celú svoju
prípravu po skončení strednej školy, úspešne absolvoval prijímacie skúšky, splnil aj fyzické predpoklady
a napriek tomu, že z veľkého množstva uchádzačov bol prijatý dvakrát na toto štúdium, pre vedenie
trestného stíhania a trestného konania musel štúdium zanechať, lebo nespĺňal zákonné požiadavky

pre štátnu službu profesionálneho vojaka v dôsledku vedenia trestného konania voči nemu. Toto bol
jediný dôvod, pre ktorý žalobca musel zanechať štúdium po jednom týždni po prijatí, keď oznámil túto
skutočnosť svojmu nadriadenému, ktorý mu vzápätí dočasne pozastavil výkon štátnej služby dňom
7.8.2012 profesionálneho vojaka, čo pre žalobcu znamenalo, že sa musel zdržiavať v mieste trvalého
bydliska, t.j. v Ľ. a tým nemal ani možnosť pokračovať v štúdiu v Y. W. a tiež to znamenalo, že môže byť
zaviazaný k náhrade nákladov v súvislosti s dohodou o umožnení získania vysokoškolského vzdelania

v prípade, ak nezotrvá v dočasnej službe alebo skončí služobný pomer podľa § 69. Ďalej z výsluchu
týchto svedkov a žalobcu bolo preukázané, že žalobca veľmi zle znášal skutočnosť, že voči nemu bolo
vznesené obvinenie, svoju vinu od začiatku odmietal, prežíval veľké sklamanie a šok, že voči nemu
sa vedie trestné stíhanie, pričom predtým viedol bezúhonný život a nebolo voči nemu vedené žiadne
ani priestupkové ani trestné konanie. Predtým bol známy ako zábavný človek, ale potom, čo sa začalo

trestné stíhanie bol nekoncentrovaný, nervózny, sklamaný, ťažko zvládal záujem okolia v súvislosti s
jeho trestným stíhaním. V trestnom konaní poškodený Ľ. N., ktorý dal podnet na začatie trestného
stíhania ho prenasledoval, vyhrážal sa mu, obviňoval ho aj celú jeho rodinu, znevažoval na verejnosti a
vyvolával také situácie, ktoré vzbudzovali u žalobcu obavu o vlastný život. Žalobca viedol usporiadaný
spôsob života, nedopúšťal sa agresivity ani protiprávneho konania, čo vyhodnocoval aj odvolací súd

v trestnom konaní v rozsudku XTo/XX/XXXX, keď vyhodnocoval osobnosť žalobcu ako obžalovaného
proti osobnosti poškodeného, ktorý naopak bol agresívny, dopúšťal sa mnohých priestupkov voči členom
rodinyobžalovaného,vyhrážalsaublíženímnazdraví,zničenímrodinyobžalovanéhoakoajvyhrážkami,
že zničí rodinu a na základe toho zdôvodňoval súd, prečo neuveril tvrdeniam poškodeného v trestnom
konaní.

3.3. Z hľadiska závažnosti následkov, ktoré vznikli žalobcovi v súkromnom živote, súd mal preukázané,
že týmto následkom bola okolnosť, že žalobcovi nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a
podaním obžaloby na začatie trestného konania bola spôsobená ujma v tom, že nemohol pokračovať
v štúdiu, na ktoré sa cieľavedome pripravoval a zvolil si ho ako svoju celoživotnú kariéru, teda stať sa

profesionálnym vojakom, pretože práve začaté trestné konanie spôsobilo, že musel byť vyradený ako
profesionálny vojak a tým nemohol ani pokračovať v štúdiu, pretože mal stanovené miesto, kde sa mal
zdržiavať, t.j. v Ľ. a v konečnom dôsledku tento postup viedol žalobcu k zanechaniu štúdia práve z
dôvodu, že by mu vznikali náklady vyplývajúce z dohody uzatvorenej s F. ktorých výška sa pohybovala
cca 25.000,- eur. Tým bolo hlboko zasiahnuté do životných plánov žalobcu, k ich realizácii, hoci mal

predpoklady v prípade, ak by sa voči nemu neviedlo trestné konanie, štúdium zvládnuť a absolvovať ho,
čo preukazuje aj skutočnosť, že aj v nasledujúci školský rok splnil podmienky pre prijatie na štúdium,
bol prijatý, ale pokračujúce trestné konanie spôsobilo, že na štúdium nenastúpil. Žalobca v tej dobe stál
na začiatku svojej životnej kariéry a o to závažnejšie dôsledky malo vedené trestné konanie na jeho
ďalšie rozhodovanie o svojej budúcnosti, stratil možnosť budovať si kariéru profesionálneho vojaka, čo

bolo jeho celoživotným cieľom. Súd prvej inštancie mal preto za to, že nepostačuje samotné morálne
zadosťučinenie pri takomto zásahu do osobnosti žalobcu, lebo ujma, ktorá mu vznikla a okolnosti, za
ktorých k tomu došlo, znamenali zničenie možnej profesionálnej kariéry vojaka u žalobcu o to viac,
že neskôr, keď skončilo trestné konanie jeho oslobodením, už sa nemohol uchádzať opätovne o toto
štúdium z dôvodu, že nespĺňal vekovú hranicu. Takisto neodčiniteľná ujma nastala u žalobcu v tom, že v

čase, keď sa formovali jeho životné plány v rokoch jeho mladosti, ho hlboko zasiahli následky vedeného
trestného konania, keď sa sám musel vyrovnávať s pocitmi nespravodlivosti, nepochopenia okolia a
prostredia, v ktorom žil, čo zároveň vyvolávalo zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcu na verejnosti,
ktorá sa zaujímala o neho, čím bola poškodená jeho česť a dôstojnosť a všetky tieto okolnosti viedli
k tomu, že žalobca sa rozhodol opustiť Slovensko a začať svoju životnú kariéru v cudzine, konkrétne

v X. aj za nepriaznivých okolností a definitívne stratil možnosť uplatnenia sa ako profesionálny vojak.
Súd prvej inštancie preto mal za to, že sú splnené podmienky uvedené v § 17 ods. 3 zákona 514/2003
Z.z., a preto priznal žalobcovi nemajetkovú ujmu, ale len vo výške 3.000,- eur, ktorá zodpovedá ujmám,
ktorévznikližalobcovivdôsledkunezákonnéhorozhodnutiaprokurátora,nazákladektoréhobolozačatétrestné konanie, s prihliadnutím na intenzitu zásahu, pretože žalobca následne prispôsobil svoje životné
plány a rozhodol sa zotrvať v cudzine, tam žiť aj pracovať trvalo a už sa o ďalšie štúdium ani nepokúšal.
Suma 3.000,- eur zodpovedá preto efektívnemu zmierneniu následkov neoprávnených zásahov do

osobnostných práv žalobcu s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a preto vo
zvyšku nad priznané plnenie súd žalobu zamietol.

4. Okresný súd Prešov dňa 31.1. 2018 predložil vec Krajskému súdu v Prešove, ako súdu odvolaciemu
na rozhodnutie o odvolaní žalovanej proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie (ktorým bolo

žalobe čiastočne vyhovené) a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania. Predkladacia správa o
predložení spisu s opravným prostriedkom, vyhotovená súdom prvej inštancie (č.l. 124 spisu), ani obsah
predloženého spisu vtedy nesvedčil tomu, aby proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie i
žalobca.

5. Krajský súd v Prešove prejednal podané odvolanie žalovanej a rozsudkom č.k. 14Co/3/2018 -131

zo dňa 29. mája 2018 rozhodol, že :

„Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo žalobe vo veci
samej vyhovené, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“

6. Vec s písomne vyhotoveným rozhodnutím odvolacieho súdu bola vrátená súdu prvej inštancie
dňa 19.6.2018. Rozsudok odvolacieho súdu 14Co/38/2018-131 z 29.5.2018 bol doručený zástupcovi
žalobcu i žalovanému 25.6.2018.

7. Dňa 26.6.2018 žalobca požiadal súd prvej inštancie o oznámenie, či eviduje doručenie jeho
odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, resp. či jeho odvolanie bolo súčasťou súdneho
spisu predloženého odvolaciemu súdu. Listom z 26.6.2018 č.k. 17C/162/2016-187 súd prvej inštancie
oznamuje zástupcovi žalobcu, že po doručení jeho žiadosti bola vykonaná kontrola spisového materiálu

a elektronického súdneho spisu, pri ktorej bolo zistené, že odvolanie žalobcu bolo skutočne doručené
súdu 7.11.2017, ale toto odvolanie nebolo asistentkou založené do spisu a nedopatrením ostalo
nepovšimnuté. Spis tak bol pôvodne predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného.
Súd prvej inštancie zároveň žalobcovi oznámil, že vykonáva všetky potrebné procesné úkony a obratom
predloží spis Krajskému súdu v Prešove. Takéto skutočnosti sú zaznamenané do spisu aj v úradnom

zázname, ktorý je založený na č.l. 182 spisu.

8.Jetedazrejmé,žerozsudoksúduprvejinštanciebolnapadnutýajodvolanímžalobcu,ktorýpísomným
podaním doručeným súdu elektronicky oznámil, že proti rozsudku podáva odvolanie proti jeho výrokom
pod bodmi 2, 3 z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaajznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. V bližšom zdôvodnení podaného odvolania uviedol, že:

8.1. Podľa jeho názoru priznanie sumy náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur nezodpovedá
ujmám, ktoré vznikli žalobcovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia prokurátora, na základe ktorého

bolo začaté trestné stíhanie s prihliadnutím na intenzitu zásahu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy nie
je z objektívneho hľadiska spôsobilá dostatočným spôsobom zmierniť následky, ktoré žalobcovi vznikli
v dôsledku jeho trestného stíhania. Podľa jeho názoru trestné stíhanie bolo začaté ešte v čase keď bol
študentom Q. a čakali ho maturitné skúšky, ktoré sú pre každého študenta náročným obdobím. Mal
ťažkosti sústrediť sa na štúdium a následnú maturitu. Odkazuje na obsahy svedeckých výpovedí W.

N., O. X..

8.2. Výška náhrady nemajetkovej ujmy je vecou úvahy súdu. Základom posúdenia je zistenie takých
skutočností,ktorésúduumožniazaložiťúvahunaurčitomkvantitatívnomposúdenízákladnýchsúvislosti
v posudzovanom prípade. Zdôrazňuje preto dĺžku trvania trestného stíhania, skutočnosti, ktoré vyplynuli

z výpovede V.. Ž. Š. o možnostiach, či následnej strate možnosti štúdia na vysokej škole, i na tom, že
absolventi školy majú v podstate 100 % úspešnosť v zamestnaní. Zásah do života žalobcu bol výrazný
v každej oblasti vzťahov rodinných, kamarátskych, v oblasti štúdia, aj ďalšieho životného smerovania.
Preto je náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur nedostačujúcou. Pre porovnanie poukazujena rozsudok Krajského súdu v Bratislave 6Co/589/2015. Aj v porovnaní so závermi z uvedeného
rozhodnutia nepovažuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.000,- eur za dostatočnú.

8.3. Namieta aj nesprávnosť rozhodnutia o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie urobil záver o
čiastočnom úspechu, ale výška nemajetkovej umy, o ktorej rozhodoval závisela od úvahy súdu a v
týchto prípadoch, ak mu nebola táto ujma priznaná v plnom rozsahu ako ju uplatňoval, nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola aspoň časť žalobou uplatneného nároku priznaná. Žiada preto, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobcovi prizná náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 7.000,- eur a zároveň prizná mu aj nárok na náhradu trov konania.

9. Rovnopis podaného odvolania bol doručený žalovanému. Ten napriek tomu, že mu toto odvolanie
bolo doručené (návratka pri č.l. 183 spisu), k podanému odvolaniu nepodal svoje vyjadrenie.

10. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že žalobca doručil súdu prvej inštancie aj dovolanie proti rozsudku

odvolacieho súdu č.k. 14Co/3/2018-131 zo dňa 29.5.2018, ktorým namietal, že napadnutým rozsudkom
došlo k stavu, keď mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože odvolací súd neprejednal ním
podané odvolanie.

11. Dňa 22.8.2018 súd prvej inštancie predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu

proti rozsudku.

12. Úlohou odvolacieho súdu bolo prioritne zodpovedať otázku na možnosti rozhodnutia o
novopredloženom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Úlohou súdu v sporovom konaní
je rozhodnúť vždy o celej prejednávanej veci. V predmetnej veci nastala situácia keď odvolací súd

nemohol v pôvodnom konaní rozhodnúť o odvolaní žalobcu z toho dôvodu, že pre pochybenie súdu
prvej inštancie mu nebola vec predložená aj s opravným prostriedkom žalobcu. Nie z viny odvolacieho
súdu došlo tak k nedostatku v rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 29.5.2018 č.k. 14Co/3/2018-131,
ktorý neobsahuje rozhodnutie o odvolaní samotného žalobcu. Civilný sporový poriadok ako základná
normapresporovécivilnésúdnekonaniemáúpravuomožnostiachodstránenianedostatkovzaložených

na tom, že nebolo rozhodnuté o celej prejednávanej veci tak, že takýto nedostatok je možné napraviť
dopĺňacím rozsudkom. Ust. § 225 ods. 1 CSP upravuje, že ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej
časti predmetu konania alebo predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku
navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť doplniť aj bez návrhu.
Žalobca reagoval požiadavkou na rozhodnutie o ním podanom odvolaní po tom, čo mu bol doručený

rozsudok odvolacieho súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Nastala tak situácia, keď
nedostatok spočívajúci v nerozhodnutí o celej prejednávanej veci je potrebné odstrániť po tom, čo
predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu už bolo doručené sporovým stranám. Žalobca napokon
svojimi podaniami, ktorými reagoval na doručené rozhodnutie odvolacieho súdu „avizoval“ potrebu
rozhodnutia o jeho odvolaní. Pri aplikácii ust. § 225 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP odvolací

súd dospel k záveru, že je možné uvedený nedostatok vyriešiť aj vydaním dopĺňacieho rozsudku.
Použitie takéhoto postupu cez aplikáciu ustanovenia § 225 ods. 1 CSP je možné aj s použitím čl. 4 ods.
2 CSP, podľa ktorého ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by si zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných

vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít.

13. V prípade nejasností o tom, ako treba vykladať jednotlivé ustanovenie zákona, musí súd spoľahlivo
ustáliť účel existujúcej právnej normy, ktorú musí v súlade so zákonnom vykladať postupom, ktorý

predpokladá článok 4 ods. 2 CSP. Tento postup súdu musí prioritne viesť k rozumnému usporiadaniu
procesných vzťahov zohľadňujúcemu stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít (pozri uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1VCdo/2/2017 zo dňa 19. apríla
2017).

14. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z
ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca musí sa od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel
zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatnýchvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Samozrejme,
že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle a svoju interpretáciu právnej normy musí
založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia

právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia,
o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným
gramatickým (jazykovým) výkladom (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
274/2007 z 11. októbra 2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 1. júla 2008).

15. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska samotného textu
zákona (i keby sa javil ako jednoznačný a určitý), ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.
Jazykový výklad môže totiž predstavovať len prvotné priblíženie sa
k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti,
či nesprávnosti výkladu alebo na jeho doplnenie, či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné
prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, v tomto prípade logický, systematický, historický

a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný
konektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (pozri napr. nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 351/2010 z 5. októbra 2011).

16. Situácia, kedy určitý právny prípad nie je pokrytý textom právnej normy, no zároveň možno spoľahlivo

ustáliť, že úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť túto právnu situáciu z právneho poriadku, nazývame
pravoumedzerouvzákone.Pravá,aleboajtechnickámedzeravzákonejeodstrániteľnáinterpretačnými
metódami či všeobecne myšlienkovými úsudkami tak, aby sa postihol účel a zmysel právnej normy -
takýto výklad právnej normy nazývame teleologickým výkladom zákona a v súčasnosti predstavuje
priorizovaný spôsob interpretácie zákonného textu (viď Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová

S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 38).

17. Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že vadu, ktorá nastala nerozhodnutím o opravnom
prostriedku žalobcu je možné riešiť aj dopĺňacím rozsudkom, ktorý treba vydať aj v situácii, keď
predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu už nadobudlo právoplatnosť.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalobcom v zmysle
zásad daných aplikáciou ust. § 378 a nasl. CSP. Odvolací súd pritom prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania. Vychádzal pritom z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal za

to, že nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia
dokazovania a ani dôležitý verejný záujem. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je
jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 385 ods. 1, § 383 CSP). Termín
verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu i na webovej stránke súdu
zodpovedajúco ust. § 219 ods. 3 a § 378 ods. 1 CSP. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd

pri prieskume napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním žalobcu
bol podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2
CSP). Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody žalobcu neodôvodňujú
zrušenie, či zmenu ním napadnutého výroku rozhodnutia prvoinštančného súdu (o zamietnutí žaloby v

prevyšujúcej časti). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v tomto výroku vecne správne. Prvoinštančný
súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné sporovými stranami označené dôkazy,
z nich vyvodil správne skutkové zistenia (§ 215 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 191 ods. 1 CSP) a vec
napokon aj správne právne posúdil. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú odpoveď na pre vec
rozhodujúce skutkové otázky i na právne posúdenie uplatneného nároku. Právnym základom súdneho

rozhodnutia súdu prvej inštancie sú právne závery, ktoré súd prvej inštancie vyvodil subsumovaním
zisteného skutkového základu pod označené právne normy. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia
označené právne normy správne aplikoval, správne ich interpretoval na zistený skutkový stav. Odvolacie
námietky žalobcu voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci sú preto nedôvodné.

19. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia aj v časti, ktorou rozhodol o zamietnutí
žalobného návrhu uplatňujúceho náhradu nemajetkovej ujmy nad sumu 3.000,- eur stotožňuje, pričom
len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody (§ 387 ods. 1, 2 CSP).20. Odvolanie žalobcu bolo prejednané a rozhodnuté v tom istom zložení senátu, ako aj rozhodnutie
o odvolaní žalovaného.

21. Odvolací súd už v rozhodnutí 14Co/3/2018-131 z 29.5.2018 konštatoval, že nemá dôvod na
pochybnosti o správnosti záveru súdu prvej inštancie o daní základu nároku na poskytnutie náhrady
nemajetkovej ujmy žalobcovi. Závery súdu prvej inštancie o výške prisúdenej nemajetkovej ujmy
vyplývajú z hľadiska skutkového z obsahu dôkazov realizovaných z iniciatívy sporových strán, najmä
obsahu ich vyjadrení, či argumentácie samotného žalobcu, podporenej obsahom svedeckých výpovedí

vo veci vypočutých svedkov tak, ako ich obsah je zaznamenaný do dôvodov rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Správne z vykonaných dôkazov boli vyvodené skutkové závery o ujmách, ktoré v súvislosti s
trestným stíhaním žalobcu žalobcovi vznikli v možnostiach jeho realizácie štúdiom vo vybranom odbore,
či možnosťou zaradenia sa do kariéry profesionálneho vojaka, či v následkoch, aké trestné stíhanie malo
na jeho osobný, rodinný život i vzťahy s osobami v jeho najbližšom okolí (kamaráti, či iní). Odvolací
súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne aplikoval v dôvodoch rozhodnutia označené právne

normy pri posudzovaní uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Správne ich interpretoval
na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie napokon vyhodnotil aj otázku primeranosti prisúdeného
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Presvedčivým spôsobom zdôvodnil, z akého dôvodu priznal
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur. Jeho úvahy sú založené na skutkových zisteniach,
ktoré podrobne popísal a napokon odvolací súd je toho názoru, že nič na správnosti záverov o

primeranosti tohto prisúdenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy v tomto rozsahu nemení ani poukaz na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. Otázky, ktoré nastolil žalobca v podanom odvolaní sú v zásade
zodpovedané už súdom prvej inštancie

22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku pod

bodom II., podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Realizoval dopĺňacím rozsudkom to, čo bolo možné
uvedeným procesným postupom napraviť doplnením rozsudku zo dňa 29.5.2018 č.k. 14Co/3/2018-131.
V uvedenom rozsudku bolo rozhodnuté aj o náhrade trov a nebol dôvod, ba ani procesná možnosť tieto
závery vo vzťahu k náhrade trov prvoinštančného, či odvolacieho konania opravovať, ani dopĺňať.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).