Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010383
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617010383.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.
Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného S. G., pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
samosudcu Okresného súdu Malacky z 25.06.2018, sp. zn. 2T/22/2017, na verejnom zasadnutí
konanom 17. októbra 2018 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného S. G., nar. XX.XX.XXXX v P., T. republika z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Malacky z 25.06.2018 sp. zn. 2T/22/2017 bol obžalovaný S.
G. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Tr. zák., na
tom skutkovom základe, že:

dňa 03.02.2017 v čase o 05:55 hod. viedol nákladné motorové vozidlo značky DAF, ev. č. D po diaľnici
D2 v smere do Bratislavy v pravom jazdnom pruhu, pričom v kilometri 33,00 sa dostatočne nevenoval
vedeniu vozidla a narazil do pred ním idúceho návesu, evidenčné číslo: Q ktorý ťahalo nákladné
motorové vozidlo s evidenčným číslom: O ktoré viedol vodič M. D., v dôsledkom nárazu dostal šmyk,
prešiel z pravého jazdného pruhu do ľavého následne na nespevnenú časť krajnice, kde narazil do
dopravného značenia „kilometrovník“, bol odhodený naspäť do pravého jazdného pruhu, následne na

krajnicu, kde poškodil kovové zvodidlá po pravej strane, následkom čoho sa prevrátil na pravú stranu
a zostal v pravom jazdnom pruhu, po dopravnej nehode v čase o 06:11 hod. bol podrobený dychovej
skúške na zistenie použitia alkoholických nápojov elektronickým prístrojom značky AlcoQuant, číslo
A408939, číslo merania XXXX a bola mu nameraná hodnota 0,65 mg/1 a pri opakovanej skúške v čase
o 06:29 hod. mu bola nameraná hodnota 0,69 mg/1, týmto konaním spoločnosti H. G., O., D. XX/X,
O., spôsobil škodu na návese ev. č. Q vo výške 500 Eur, D. W. spoločnosti, a.s. spôsobil poškodením

kilometrovníka a kovových zvodidiel škodu vo výške 5000 Eur a na nákladnom motorovom vozidle
značky DAF ev. č. D spôsobil spoločnosti L., spoločnosť s ručením obmedzeným, Z. XX, škodu vo výške
50 000 Eur,
Za tento prečin bol obžalovanému podľa § 289 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3,
§ 49 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, na výkon ktorého trestu
súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 2 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodeného strany L., s.r.o. XXX XX Z., č. XX, IČO: XXXXXXXX a

D. W. spoločnosť a.s. N., W. cesta XX, IČO: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkázané na
civilný proces.Proti rozsudku okresného súdu čo do výroku o treste podal ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice
z hlavného pojednávania dňa 25.06.2018 (č.l. 200) odvolanie obžalovaný S. G..

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Malacky 28.08.2018 (č.l.
213-214) uviedol s poukazom na vyhlásený odsudzujúci rozsudok a zahlásené odvolanie voči výroku o
uloženom treste, že tento trest považuje za neprimerane prísny. Dôvodil tým, že v čase spáchania skutku
bol zamestnaný ako vodič nákladnej dopravy. Dňa 02.02.2017 vypil víno, pričom bol presvedčený, že

žiaden zostatkový alkohol mu v krvi nezostane a bude plne spôsobilý na vedenie vozidla. Po prebudení
neevidoval žiadne znaky zníženej koncentrácie, resp. neschopnosť na vedenie vozidla. Napriek tomu si
je vedomý závažnosti svojho konania a pociťuje výčitky svedomia pri uvedomení si možných následkov,
ku ktorým mohlo dôjsť, z ktorého dôvodu na hlavnom pojednávaní prehlásil, že je vinný zo spáchania
skutku. Ponecháva na zváženie súdu uloženie samostatného peňažného trestu, ktorý by podľa jeho
názoru práve v konkrétnom prípade splnil dostačujúcim spôsobom účel trestu za súčasného uloženia

trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Počas trestného konania mu bola v
rámci vyšetrení diagnostikovaná rakovina, pretože v jeho tele bol nájdený nádor. V dôsledku citovanej
choroby prehodnotil svoj doterajší prístup k životu a svoje životné hodnoty a priority. Samotný priebeh
trestného konania ako aj zistenie nádorového ochorenia mali pre neho výchovný charakter, pričom
doposiaľ žije v strese, nespáva a obáva sa, čo bude s jeho rodinou. Výkon trestu odňatia slobody, by

zo zdravotného hľadiska nebol pozitívny. Je invalidným dôchodcom s mesačným príjmom 252,60 Eur,
príjem jeho manželky sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy a má vyživovaciu povinnosť k svojim
dvom maloletým dcéram. Výkonom trestu by utrpela najmä jeho rodina, pretože vo výkone trestu odňatia
slobody by nebol schopný uhrádzať svoj dlh. Pokiaľ by mu bol uložený peňažný trest, požiadal by o jeho
zaplatenie formou splátok. Navrhol preto, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok zrušil vo

výroku o treste a uložil mu samostatný peňažný trest.

V súlade s § 314 Tr. por. bolo prvostupňovým súdom toto odvolanie obžalovaného zaslané na prípadné
vyjadrenie, ako prokurátorovi, tak aj všetkým poškodeným stranám, pričom procesné strany sa k
odvolaniu obžalovaného nevyjadrili.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť podaného
odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného S. G. nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého prvostupňového
rozsudku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie

mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania, avšak takéto chyby v danom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu obžalovaného a z
toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine,
vrátane právneho posúdenia skutku, nakoľko konanie, ktoré týmto výrokom prvostupňového rozsudku

predchádzalo bolo v súlade so zákonom.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že obžalovaný S. G. urobil na hlavnom pojednávaní pred okresným
súdom dňa 25.06.2018 vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Senát krajského
súdu preskúmal i zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia

obžalovaného a zistil, že v tomto smere konal okresný súd správne a neporušil žiadne procesné
ustanovenia. Priznanie viny obžalovaným bolo teda prijaté súdom prvého stupňa v súlade so zákonom
a stalo sa nemenným.Ani krajský súd, podobne ako okresný súd, nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach
uvedených v obžalobe a preto priznanie viny obžalovaným S. G., považoval za logický dôsledok
dôkazného stavu zisteného a prezentovaného prokurátorom v obžalobe.

Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaným že je vinný, bol
aj ďalší postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so

skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať,
meniť, či prípadne spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa, prezentované vo
výroku o vine v napadnutom rozsudku. Napokon odvolanie obžalovaného smerovalo len proti výroku
o treste odňatia slobody.

Vzhľadom k tomu, odvolací súd nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe súdu prvého stupňa v

súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 ods. 6, ods. 7 Tr. por. a následného
uznania viny podľa obžaloby, nezaoberal sa z hľadiska správnosti, resp. nesprávnosti skutkových a
právnych záverov v napadnutom rozsudku a zaoberal sa len výrokom o treste.

Odvolací súd pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku nezistil žiadny zákonný dôvod

na zrušenie alebo zmenu uloženého trestu a to z pohľadu odvolania obžalovaného. Trest uložený
prvostupňovým súdom je trestom zákonným, spravodlivým a nie neprimeraným.

Odsúdenie obžalovaného okresným súdom je v súlade so zákonom a uložený trest odňatia slobody
vo výmere 2 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálním stupňům stráženia nie je

neprimeraný, pričom odvolací súd dodáva, že v zmysle § 34 ods. 1, 2, 4 Tr. zák. trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len
takýdruhtrestualenvtakejvýmere,akojetoustanovenévtomtozákone,pričomtentozákonvosobitnej

časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno

prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa§38ods.3Tr.zák.akprevažujepomerpoľahčujúcichokolností,znižujesahornáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Prvostupňový súd správne zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, prihliadol na
spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy. Okresný súd správne ustálil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že
obžalovaný sa priznal sa k spáchaniu činu a tento aj úprimne oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr. zák.) a správne
aj konštatoval, že nebola u neho zistená žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Tr. zák.

Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Tr. zák. zákonodarca stanovuje

trestnú sadzbu v rozpätí od 2 do 5 rokov. Už tým, že ide o nedbanlivostný trestný čin, ho zákonodarca
zaraďuje medzi prečiny (§ 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.), avšak podstatným tu je hlavne to, že stanovením
rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné trestné činy, čo
možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne ukladať trest odňatia slobody (§
34 ods. 6 Tr. zák. argumentum a contrário). Trestom odňatia slobody sa tu má na mysli nielen jeho

nepodmienečná forma ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia slobody. Súd za
spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Tr. zák. môže preto
uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trestzákazu činnosti a pod., samozrejme aj za podmienky, že sa páchateľ dopustil tohto prečinu tým, že
porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.

Z uvedených skutočností preto možno uzavrieť, že prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 4 Tr. zák. nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu
povinnosť ukladať pri ňom len trest odňatia slobody, prípadne len nepodmienečný trest odňatia slobody
a to dokonca ani za situácie, ak bol predmetný trestný čin spáchaný tak, že obžalovaný viedol motorové
vozidlo, ktorého riadeniu sa plne nevenoval a spôsobil smrť.

Krajský súd pri zvažovaní druhu trestu, ktorý bolo nutné uložiť obžalovanému za spáchanie skutku,
vychádzal okrem závažnosti spáchaného prečinu aj z toho, že obžalovaný sa t.č. súdeného skutku
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, keďže bol rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky z 23.03.2016 sp. zn. 3T/157/2014 uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.

1 písm. d/ Tr. zák., ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.05.2016, pričom mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 3 rokov so skúšobnou dobou 3 rokov. Skúšobná doba plynie obžalovanému
do 18.05.2019. T.č. spáchaného skutku sa teda dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Odvolací súd sa stotožnil s úvahami okresného súdu, keď obžalovanému S. G. uložil trest

odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pretože bolo možné ukladať
obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí od 2 rokov do 4 rokov, vzhľadom na vyššie uvedenú
úpravu, keď horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody sa mu znížila o jednu tretinu. Pri ukladaní
tohto druhu trestu a jeho výmery, ktorý v súlade so zákonom zohľadnil, že obžalovaný sa dopustil skutku
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia priznal sa ku spáchaniu činu a tento aj úprimne oľutoval.

Jeho priznanie i ľútosť považoval aj krajský súd za úprimné.

Preto aj senát odvolacieho súdu plne poukazuje na dôvody postupu a úvah okresného súdu pri ukladaní
trestu odňatia slobody.

Krajský súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou obžalovaného, vzhľadom na jeho majetkové pomery,
pričom sám obžalovaný priznal, že pri ukladaní takéhoto druhu trestu by musel požiadať o možnosť
jeho zaplatenia formou splátok, ktorá by mu nemusela byť súdom umožnená. Treba vziať do úvahy aj
skutočnosť, že je len vecou náhody, že nedošlo k oveľa závažnejším následkom v konaní obžalovaného,
pričom v súčasnej dobe je zaznamenaný nárast vedenia vodičov motorových vozidiel pod vplyvom

alkoholu, pričom v mnohých prípadoch dochádza k fatálnym následkom.

Zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá
ustanoveniu § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin.

Keďže aj výrok o náhrade škody zodpovedá zákonu, bolo potrebné odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.