Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7Cb/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111224136
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111224136.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom v právnej veci žalobcu: MILS, s.r.o.,

Hospodárska 55, Trnava, IČO: 36 743 275, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla
a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, proti žalovanému: Ivan Kabaňa - NEKA, Pri Kalvárii 5, Trnava,
IČO: 30 051 321, právne zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Slaninom, Bradlanská 2, Trnava, o
zaplatenie 36.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom súdu doručeným dňa 07.11.2011 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia istiny vo výške

36.000,- Eur s príslušenstvom titulom užívania spoločných priestorov žalovaným.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov, ich právnych
zástupcov a svedkov, ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom dospel k nasledovným
skutkovým a právnym záverom:

Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobca si ako podielový spoluvlastník so spoluvlastníckym podielom

vo veľkosti 1 vzhľadom k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území Trnava,
zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom J., odbor katastrálny, parcely registra „.
evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. XXXX/X, o výmere XX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere XX
m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X, o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria,
stavba so súpisným číslom XXXX postavená na parc. č. XXXX/X, popis stavby sklad, stavba so
súpisným číslom XXXX postavená na parc. č. XXXX/X, popis stavby sklad horľavín, stavba so

súpisným číslom XXXX postavená na parc. č. XXXX/X, popis stavby striekareň motorových vozidiel
(ďalej všetko spolu ako „nehnuteľnosti“), uplatňuje v konaní odplatu na základe právneho vzťahu
podielového spoluvlastníctva so žalovaným k nehnuteľnostiam z dôvodu, že nehnuteľnosti využíva
napriek podielovému spoluvlastníctvu výlučne žalovaný. Z návrhu taktiež vyplýva, že do podania žaloby
žalovaný bráni žalobcovi riadnemu užívaniu predmetných nehnuteľností a odmieta návrh žalobcu na
uzatvorenie dohody o odplatnom užívaní nehnuteľností.

Žalobca uviedol, že spoločnosť MILS je obchodná spoločnosť založená za účelom podnikania a
dosahovania zisku, preto pre ňu bolo potrebné užívať predmetné nehnuteľnosti, ktoré vlastní, v čom jej
však bolo zo strany žalovaného bránené. Žalobca preto opakovane vyzýval žalovaného o sprístupnenie
nehnuteľností a o uzavretie dohody ohľadom užívania spoločných nehnuteľností, avšak bez výsledku.Poukázal na protiprávne konanie žalovaného v obmedzovaní vlastníckeho práva žalobcu, ktoré spočíva
nielen v užívaní nehnuteľností žalovaným nad rámec spoluvlastníckeho podielu, ale aj v obmedzovaní
možnosti poberania úžitku z týchto nehnuteľností vo forme nájomného, bránení bezproblémovému

vstupu na nehnuteľnosti a sťaženia možnosti prevodu podielu na nehnuteľnosti. Preto žalobca zotrváva
na uvedenej žalobe a na všetkých písomných a ústnych vyjadreniach.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu, žalobca si uplatňuje od
žalovanéhozaplateniepeňažnejsumyvovýške36.000,-Eurspolus9%ročnýmúrokomzomeškaniazo

súm,ktorésúuvedenévnávrhu,titulomužívaniapredmetnýchnehnuteľnostívýlučnežalovanýmnapriek
podielovému spoluvlastníctvu so žalobcom. Na podaných písomných prednesoch a vyjadreniach trvá.
Vo svojich vyjadreniach uvádza, že aj napriek snahe zo strany žalobcu (výzvy adresované žalovanému,
návrhy na usporiadanie vzťahov v rámci podielového spoluvlastníctva, pokusu o zmier a pod.) nebolo
možné sa dohodnúť so žalovaným na užívaní nehnuteľností žalobcom. Navrhol, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu žalovanej istiny spolu s príslušenstvom a k náhrade trov konania.

Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že by užíval nad rámec spoluvlastníckeho podielu. Z predložených
dôkazov, či už z fotodokumentácie, alebo videozáznamov je zrejmé, že sú voľné sklady. Žalobcu viac
krát vyzval na užívanie predmetných nehnuteľností, avšak zo strany žalobcu nebol skutočný záujem na
užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu. O tom, že žalobca nemal záujem podnikať v predmetných

priestoroch svedčí aj to, že to doposiaľ neohlásil na živnostenskom úrade.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca nikdy nepreukázal reálny záujem na užívaní
predmetných nehnuteľností, čo dosvedčil aj ignorovaním účasti na navrhnutých rokovaniach, ktoré
navrhoval žalovaný. Žalobca nikdy nekonkretizoval, ako si predstavuje sprístupnenie nehnuteľnosti.

Uviedol, že nehnuteľnosť je zabezpečená rovnakými formami ako tomu bolo v roku 2006, teda v čase,
kedy túto nehnuteľnosť nadobudli žalovaní s právnym predchodcom žalobcu. Zdôraznil, že cieľom
žalobcu nebolo ani raz reálne začať užívať predmetné nehnuteľnosti. Jeho jediným cieľom bolo zabrániť
ich užívaniu žalovanému a spôsobiť mu tak čo najväčšiu škodu. Taktiež uviedol, že od roku 2011
užíval na základe písomného súhlasu právneho predchodcu žalobcu predmetné nehnuteľnosti. Tieto

nepresahujú veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Opakovane vyzýval žalobcu v písomnej forme
k začatiu užívania podielu, ktorý naňho pripadá na nehnuteľnostiach a zároveň aby si začal plniť aj
svoje povinnosti vzťahujúce sa k jeho spoluvlastníckemu podielu k týmto nehnuteľnostiam. Okrem
týchto výziev vyzval opakovane žalobcu na rokovanie a na uzatvorenie dohody o spoločnom užívaní
nehnuteľností, ktorých sú podieloví spoluvlastníci.

Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň si uplatnil trovy konania, ktoré mu vznikli
s týmto konaním.

Svedok Ing. Jozef A. uviedol, že má vedomosť o tom, že pán D. podnikal s otcom pána E. a zakúpili

túto nehnuteľnosť na úver, ktorí mali spoločne splácať. Podľa jeho vedomostí bývalý spoločník pána D.
- pán E. starší prestal splácať svoju polovicu úveru, čím sa dostal pán D. nechtiac do pozície veriteľa a
musel to splácať všetko sám. Vie aj to, že sa dostal do takých ťažkostí, že musel predať svoj trojizbový
byt v osobnom vlastníctve, aby bol schopný splácať úver. D. kúpili nehnuteľnosti Z. D., tak mali nejaké
ťažkosti, pán Kabaňa sa rozhodol ukončiť podnikanie s pánom E. a potom sa začali tieto problémy.

Zdá sa mu zvláštne, že pán D. zaplatil prakticky celú nehnuteľnosť a niekto od neho požaduje, aby
za polovicu nehnuteľnosti platil nájomné. Pokiaľ má vedomosť, tak vie, že odmietol užívanie polovice
nehnuteľnosti, v praxi ich ani nevyužíva, je to tam ohradené, zrekonštruovanú má polovičku priestoru.
Nerozumie tomu prečo pán žalobca neponúkol svoju polovicu niekomu inému na prenájom.

S. U. L., uviedol, že spolu s ďalším konateľom spoločnosti ponúkli firme E. budovu s pozemkom na
podnikanie Pri Kalvárii č. 5, Trnava s tým, že to od nich odkúpili, vyplatili to. Bolo to okolo 5.000.000,-
Sk, peniaze dostali na účet. Pri kúpe nehnuteľnosti boli obidvaja majitelia pán Kabaňa, aj pán E. starší,
ale aj mladší tam bol prítomný. Pri uzatváraní zmluvy mali už pán Kabaňa a pán E. nejaké problémy
medzi sebou. Svedok uviedol, že robili zmluvu na firmu NEKA, s tým, že pán E. starší povedal, že on

tam chce byť napísaný. Viac to neriešili, peniaze dostali. Vie, že pán D. to všetko poprerábal, polovicu
nechal pánovi E. neprerobenú.Svedok L. G., uviedol, že spolu s pánom L. predali nehnuteľnosť firme E. - D.. Peniaze od nich dostali.
Videl na predmetnej nehnuteľnosti pána Kabaňu, on sa o ňu staral. Pána Nekanoviča málo videl, vyjadriť
sa bližšie k tomu nevedel.

S. K. W., uviedol, že je zákazníkom v predajni NEKA. Pri Kalvárii v Trnave, pracuje ako inštalatér-
živnostník. Niekedy v roku 2012 boli v predajni, čakali v rade na materiál, prišli asi piati ľudia, z toho
pani E. poznal, začala ich filmovať, fotiť a vyháňať, aby opustili predajňu a to z dôvodu, že sa jedná o
súkromný pozemok. Pán, ktorý mal fotoaparát, chcel ísť za pult, za pultom bol predavač X. D., ktorý mu

v tom bránil, bola tam menšia slovná potýčka medzi nimi. Prítomný bol aj JUDr. Dušan Slanina.

Svedkyňa P. Z. uviedla, sa zúčastnila obhliadky nehnuteľnosti na adrese v Trnave Pri Kalvárii 5 dňa
11.12.2010. Po príchode brána bola otvorená, obhliadku začali v zadnej časti. Vzadu bol zavretý veľký
pes v klietke, zadná budova bola otvorená, tam bol naukladaný tovar, stredná budova bola zamknutá,
cez okno videli, že je tam zaparkovaná malá žltá dodávka. Pán E. chcel pozrieť, čo je v prednej budove,

tam bolo viacero dverí, jedny boli zamknuté, keď chcel ísť dovnútra, tak pán D. ml. zakričal, že tam nemá
čo robiť. Potom išli do predajne a chvíľku na to tam prišiel pán, ktorý sa predstavil ako právny zástupca
druhého spoluvlastníka, pána D.. On sa snažil zabrániť pánovi E. ml., aby si tam vyhotovoval fotografie,
snažil sa ho provokovať, potom odišli z predajne. Nemali žiadny prístup do priestorov, vyháňali ich odtiaľ.

Svedok L. M. uviedol, že prvýkrát prišli s pánom E. ml. v decembri 2010 na adresu Trnava Pri Kalvárii,
chcel si to natočiť, aby to mohol dať do inzerátu, bránka bola zamknutá, pes bol pustený. Druhýkrát prišli
s pánom Nekanovičom ml., sestrou pána Nekanoviča ml. a s jeho kamarátom Z. G., pán Nekanovič išiel
nalepiť na výklad predajne telefónne číslo a údaje, bránka bola otvorená, dostali sa do areálu. Prišiel pán
D., hnusne a oplzlo začal nadávať, najprv jemu, že načo tam prišiel, povedal mu, že je to predajňa, ale

on povedal, že je, ale nemám tam čo fotiť, začal útočiť na pána E., najprv slovne a oplzlo, že tam nemajú
čo fotiť, že jeho tovar fotiť nebudú a že mu rozbije kameru. Potom zavolal pánovi S., ktorý neprišiel a
zavolal policajtov. Tí prišli a pýtali papier o spoluvlastníctve.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca so žalovaným vlastnia predmetné
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, každý so spoluvlastníckym podielom jedna polovica
vzhľadom k celku, pričom tieto nehnuteľnosti reálne a fyzicky užíva len žalovaný. Žalobca sa z tohto
dôvodu domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi odplatu ako náhradu za výlučné užívanie predmetných
nehnuteľností, ktoré majú spoločne v podielovom spoluvlastníctve, pričom žiadal od žalovaného zaplatiť

mu spolu sumu vo výške 36.000,- Eur. Výšku žalovanej sumy odôvodnil ako výšku zodpovedajúcu
polovičnej výške trhového nájomného, pričom vychádzal z potvrdení realitných kancelárií, podľa ktorých
sa mesačné nájomné za užívanie nehnuteľnosti pohybovalo mierne nad hranicou 3.000,- Eur za mesiac,
teda požadoval zaplatenie mesačného nájomného vo výške 1.500,- Eur od 02.12.2009 do 02.12.2011.
Uvedené žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný mu neumožňoval prístup k nehnuteľnostiam, resp.

obmedzoval jeho právo užívať nehnuteľnosti, hoci ho opakovane vyzýval na umožnenie užívať
nehnuteľnosti alebo na platenie odmeny za ich užívanie. Žalovaný argumentoval tým, že zo strany
žalobcu nebol skutočný záujem užívať spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam, ale len
spôsobovať problémy žalovanému, pretože ak by žalobca naozaj chcel užívať predmetné nehnuteľnosti,
nič mu v tom nebránilo. Celé toto konanie, ako aj ďalšie konania medzi žalobcom a žalovaným sú

poznačené nevraživosťou a vzájomnými konfliktami medzi účastníkmi konania.

Súd nepripustil vykonanie dôkazov a to fotodokumentácie a videozáznam predložené žalobcom, z
dôvodu, že nemajú význam pre rozhodnutie v danej veci a sú nadbytočné.

Z výpovedí účastníkov konania, svedka K. W. mal súd preukázané, že žalobca vyvolával konfliktné
situácie, keď prišiel na nehnuteľnosti vyháňal zákazníkov žalovaného z predajne. Taktiež z výpovedí
účastníkov konania, svedkov P. Z., L. M. sú zrejmé aj verbálne útoky zo strany žalovaného adresované
žalobcovi. Prístup k nehnuteľnostiam mal žalobca v rovnakom rozsahu ako žalovaný. Tvrdeniažalobcu, že na nehnuteľnosti nemohol vstupovať z dôvodu voľne pusteného psa žalovaného alebo z
dôvodu pusteného alarmu alebo že nemal kľúče od nehnuteľností, neobstoja, pretože žalobca sa na
nehnuteľnostiach opakovane zdržoval, voľne sa po nich pohyboval, vyhotovoval fotodokumentáciu a

video záznamy. Rovnako žalobca v konaní nijako nepreukázal, že od predmetných nehnuteľností nemá
kľúče a preto sa do nich nemohol dostať. Taktiež v konaní nepreukázal žiadne objektívne prekážky
spôsobené žalovaným brániace mu v užívaní nehnuteľností. V konaní síce bolo preukázané, že žalobca
sa výzvami adresovanými žalovanému pokúsil vyzvať žalovaného na usporiadanie užívacích práv k
nehnuteľnosti, pričom navrhoval možnosť za akých podmienok predmetné nehnuteľnosti užívať, avšak

z jednotlivých krokov žalobcu vyplynula skôr neochota sa so žalovaným skutočne dohodnúť ako snaha
dohodnúť sa na užívaní nehnuteľností. Súd sa preto priklonil k argumentácii žalovaného, že žalobca
nemal skutočný záujem užívať nehnuteľnosti, pretože tieto reálne užívať mohol, nakoľko mu v užívaní
nebránili žiadne objektívne prekážky. Súd preto vyhodnotil požiadavku žalobcu na uhradenie odplaty
za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti ako neopodstatnenú. Žalobca ako podielový spoluvlastník
nehnuteľností by mal právo na požadovanie odplaty za neužívanie spoločných nehnuteľností, ak

by žalovaný bránil žalobcovi v užívaní objektívnymi prekážkami. Samotné vzájomné verbálne útoky
medzi žalobcom a žalovaným nemožno pripisovať len žalovanému, že bráni v užívaní nehnuteľností
žalobcovi. Takéto objektívne prekážky na strane žalovaného neexistovali. To, že žalobca nemal skutočný
záujem užívať nehnuteľnosti, potvrdzuje aj skutočnosť že sa o uvedené nehnuteľnosti nestaral a
ani sa nijako nepodieľal na nákladoch spojených s údržbou nehnuteľnosti, teda si neplnil povinnosti

vlastníka. Skutočnosť že, žalobca neužíva nehnuteľnosti ktoré má v podielovom spoluvlastníctve so
žalovaným, sama o sebe bez ďalšieho nezakladá nárok na náhradu nehnuteľnosti. Ustálená judikatúra
síce akceptuje možnosť priznania odplaty za užívanie spoluvlastníckeho podielu, vždy však prísne
skúma existujúci vzťah účastníkov a najmä možnosť spoluvlastníka vec užívať. V danom prípade však
súd dospel k záveru, že žalovaný neužíva spoločné nehnuteľnosti nad rozsah svojho oprávnenia,

žalobca so žalovaným neuzavreli zmluvu o odplatnom užívaní spoluvlastníckeho podielu, samotný
žalovaný nehnuteľnosti neužíva v celom rozsahu, nachádzajú sa tam priestory, ktoré môže žalobca
užívať. Žalo vaný vlastnou pasivitou nevyužil možnosť nehnuteľnosti užívať. Súd ako právny záver
vyvodil, že žalobcovi nepatrí odplata za neužívanie spoločných nehnuteľností podľa § 139 Občianskeho
zákonníka, nakoľko nevznikli zákonné predpoklady na takéto plnenie.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, v konaní uplatnený
nárok súdu nebol preukázaný, na základe čoho súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.