Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111224136
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111224136.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: MILS, s.r.o., Hospodárska 55, Trnava, IČO: 36 743 275,
právne zastúpený advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, proti
žalovanému: Ivan Kabaňa - NEKA, Pri Kalvárii 5, Trnava, IČO: 30 051 321, právne zastúpený advokátom
JUDr. Dušanom Slaninom, Bradlanská 2, Trnava, o zaplatenie 36 000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.7Cb/2/2012-480 zo dňa 19.02.2014, jednohlasne,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní pred súdom prvého stupňa domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 36 000 Eur s príslušenstvom z titulu užívania spoločných
priestorov žalovaným.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca si ako podielový spoluvlastník so
spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1 vzhľadom k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú.
J., zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, odbor katastrálny, parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 3436/4, o výmere 313 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. 3436/5, o výmere 77 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 3436/6, o výmere 75 m2,

zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 3436/8, o výmere 640 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba so
súpisným číslom XXXX postavená na parc. č. 3436/4, popis stavby sklad, stavba so súpisným číslom
XXXX postavená na parc. č. 3436/6, popis stavby sklad horľavín, stavba so súpisným číslom XXXX
postavená na parc. č. 3436/5, popis stavby striekareň motorových vozidiel, uplatňoval v konaní odplatu
na základe právneho vzťahu podielového spoluvlastníctva so žalovaným k nehnuteľnostiam z dôvodu,
že nehnuteľnosti využíva napriek podielovému spoluvlastníctvu výlučne žalovaný.

Žalobca poukazoval na skutočnosť, že žalovaný mu neumožňoval prístup k nehnuteľnostiam hoci ho
opakovane vyzýval na umožnenie užívať nehnuteľnosti, alebo na platenie odmeny za ich užívanie. Pri
určení výšky odplaty v sume 36 000 Eur vychádzal z polovičnej výšky trhového nájomného za obdobie
od 02.12.2009 do 02.12.2011.

Žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu nebol záujem užívať spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam,
ale len spôsobovať problémy žalovanému.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní (oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom
účastníkov, ich právnych zástupcov a svedkov) dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Podľa názoru
súdu prvého stupňa v konaní neboli preukázané žiadne objektíve prekážky spôsobené žalovaným,

ktoré by žalobcovi bránili užívať nehnuteľnosti. Žalobca nemal skutočný záujem užívať predmetné
nehnuteľnosti, keďže sa o tieto nehnuteľnosti nestaral a ani nepodieľal na nákladoch spojených sich údržbou t.j. si neplnil povinnosti vlastníka. Žalovaný neužíva spoločné nehnuteľností nad rozsah
svojho oprávnenia a žalobca svojou vlastnou pasivitou nevyužil možnosť nehnuteľnosti užívať. Samotná
skutočnosť, že žalobca neužíva nehnuteľnosti, ktoré má vo svojom spoluvlastníctve so žalovaným sama

o sebe nezakladá bez ďalšieho nárok na náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odvolanie,
ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 36 000 Eur s príslušenstvom, trovy konania a trovy právneho zastúpenia do troch dni

od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca v odvolaní poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti
uviedol uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.4Cdo/254/2008 zo dňa 14.07.2009
ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07. Zdôraznil, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti, v ktorej súd prvého stupňa odmietol vykonanie dôkazov

fotodokumentáciou a videozáznamom je pre žalobcu nezrozumiteľné a takúto úvahu súdu považuje za
nepreskúmateľnú. Súd prvého stupňa odmietol vykonať tieto dôkazy ešte skôr, než vypočul všetkých
svedkov, ktorí boli navrhnutí. Konštatovanie súdu prvého stupňa o prístupe žalobcu k nehnuteľnostiam
a neochote žalobcu k dohode so žalovaným je arbitrárnou predstavou súdu bez opory vo vykonanom
dokazovaní. Z vykonaného dokazovania vyplýva nesporný fakt, že žalovaný sám reálne a fyzicky

užíva určité nehnuteľnosti podľa vlastného výberu a diktuje žalobcovi, ktoré zo spoluvlastníckych
nehnuteľností mu ponechá do užívania a ktoré nie. Prvostupňový súd nevysvetlil ani skutočnosť, prečo
výpovede svedkov U. D. a X. D. nezahrnul do rozsudku, čím porušil § 132 O.s.p.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, postup

súdu spĺňal všetky zásady spravodlivého a efektívneho súdneho procesu a preto žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení
sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu.

Odvolací súd mal z obsahu spisového materiálu za preukázane, že žalobca a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXX. Žalobca sa
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 36 000 Eur ako odplaty z dôvodu, že žalovaný mu neumožnil
vstup na nehnuteľnosti, ktoré sú v ich podielovom spoluvlastníctve.

Z hľadiska posúdenia dôvodnosti nároku uplatneného žalobcom bolo potrebné určiť, či zo strany
žalovaného došlo k reálnemu odopretiu možnosti užívať predmetné nehnuteľnosti. Pri posúdení tejto
skutočnosti súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z výpovedí účastníkov a svedkov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa výzvami adresovanými žalovanému
pokúsilousporiadanieužívacíchprávknehnuteľnosti.Súdprvéhostupňavšaknáslednedospelkzáveru
o neochote žalobcu dohodnúť sa na usporiadaní týchto vzťahov. Podľa názoru odvolacieho súdu je tento
záver súdu prvého stupňa nedostatočne odôvodnený, nakoľko z neho nie je zrejmé z čoho konkrétne
súd vyvodil záver o neochote usporiadať užívacie práva. Pokiaľ prvostupňový súd svoj záver o nezáujme

žalobcu užívať predmetné nehnuteľnosti zdôvodnil tým, že žalobca sa o uvedené nehnuteľností nestará,
takýto záver nemal oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd sa stotožnil aj s námietkou odvolateľa týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia v časti, v ktorej súd odmietol vykonať dôkaz fotodokumentáciou a videozáznamom

s poukazom na irelevantnosť a nadbytočnosť. Takéto konštatovanie súdu prvého stupňa nie je
postačujúce a pre účastníkov konania je nezrozumiteľné. Pokiaľ sa týka umožnenia vstupu žalobcu na
predmetnú nehnuteľnosť, súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa na nehnuteľnostiach opakovane
zdržiaval a voľne sa pohyboval, pričom nezohľadnil skutočnosť, že žalobca sa pohyboval v areáli v čase
otváracích hodín a tak neobstojí ani záver o jeho prístupe k nehnuteľnostiam. Uvedenú skutočnosť mal

súd prvého stupňa pritom preukázanú z výpovedí svedkov a účastníkov konania.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky

skutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávnezávery,ktoréprijal.Účelom
odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie
súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí
byť preskúmateľné.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu z vyššie uvedenými

kritériami je zrejmé, že prvostupňový súd sa s nimi s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu
dôsledne neriadil.

Keďže nedostatočným neodôvodnením rozhodnutia v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. podľa
vyššie uvedených kritérií, došlo k porušeniu zákonného procesného postupu, v dôsledku čoho bola

znemožnená účastníkom realizácia ich procesných práv priznaných im v občianskom súdnom konaní
zákonom, došlo tým k odňatiu im možnosti konať pred súdom.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1
písm. f/ a h/ O.s.p. z dôvodu nepreskúmateľnosti, nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne

zisteného skutkového stavu veci zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a prípadné
doplnenie dokazovania vo vyššie naznačenom smere s tým, aby sa súd zaoberal žalobcom namietanými
skutočnosťami.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.