Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 15, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111224136
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111224136.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla

LaczaaMgr.MichalaNovotnéhovsporovejvecižalobcu:MILS,s.r.o.,IČO:36743275,Hospodárska55,
Trnava, zastúpeného: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., advokátska kancelária, Trnava, proti žalovanému:
U. D., nar. XX. O. XXXX, E. X, J., zastúpeného: JUDr. Dušan Slanina, advokát, Trnava, o 36.000 € s
prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 7 Cb 2/2012-652 z 19. januára
2017 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (po zrušení jeho skoršieho zamietajúceho rozsudku) súd prvej inštancie

I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca ako polovičný podielový spoluvlastník nehnuteľnosti v k. ú.
J. zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX domáhal voči žalovanému ako druhému polovičnému
spoluvlastníkovi tejto nehnuteľnosti zaplatenia 36.000 € s presne vymedzeným úrokom z omeškania
ako náhrady za to, že mu ju žalovaný bráni užívať a užíva ju sám, a II. priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorej základné imanie bolo v roku 2009 vo výške
6.640 €. Jej spoločníkmi a konateľmi sú Ing. A. E., nar. XX. A. XXXX, a Ing. I. E., nar. XX. S. XXXX.
Ich otcom je A. E., nar. XX. A. XXXX, ktorý kúpnou zmluvou z 22. decembra 2006 nadobudol spolu so
žalovaným nehnuteľnosť v k. ú. J. na liste vlastníctva č. XXXX, a to každý v podiele 1/2. Kúpnou zmluvou
z 9. septembra 2009 A. E. svoj polovičný spoluvlastnícky podiel na tejto nehnuteľnosti previedol na
žalobcuzacenu94.000€.Hodnotanehnuteľnostinebolaurčenáznaleckýmposudkomauvedenákúpna

zmluva nebola uložená do zbierky listín obchodného registra. Napriek tomu správa katastra povolila na
jej základe vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu do katastra nehnuteľností.

4. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že A. E. bol blízkou osobou
spoločníkov žalobcu v zmysle § 116 Obč. zák. Žalobca nadobúdal od neho podiel na sporných
nehnuteľnostiachzacenu94.000€,tedaviacnež10%(vskutočnostiniekoľkonásobok)jehozákladného
imania. Podľa § 59a ods. 1 v spojení s ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 9. septembru

2009 tak mala byť hodnota spoluvlastníckeho podielu určená znaleckým posudkom a kúpna zmluva,
ktorou žalobca nadobúdal túto nehnuteľnosť, nemohla nadobudnúť účinnosť skôr než bola spolu so
znaleckým posudkom uložená do zbierky listín. K takémuto uloženiu doteraz nedošlo, v dôsledku toho
zmluva nenadobudla účinnosť a nenastali jej právne účinky. Preto nedošlo ani k prevodu vlastníckehopráva na žalobcu, ktorý sa nestal podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností a nie je aktívne
legitimovaný uplatňovať voči druhému spoluvlastníkovi nárok na náhradu za užívanie veci nad rámec
spoluvlastníckeho podielu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou, že uvedená povinnosť sa na

žalobcu nevzťahovala, pretože k prevodu došlo v rámci bežného obchodného styku. Za taký považoval
súd realizáciu predmetu podnikateľských oprávnení, ku ktorým nepatrí kúpa nehnuteľnosti, v ktorej chce
spoločnosť vykonávať podnikanie.

5. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žalobe vyhovie. Vytkol

napadnutému rozsudku nedostatočné odôvodnenie, pretože sa nevysporiadal so všetkými relevantnými
otázkami. Súd nezisťoval trhovú hodnotu nehnuteľnosti, okrem toho súdy opakovane (8 C 108/2010,
37 C 100/2012) zamietli žalobu žalovaného proti žalobcovi o neplatnosť kúpnej zmluvy z 9. septembra
2009 z dôvodu, že táto nie je neplatná. Súd mal teda v súlade s princípom právnej istoty vychádzať
z toho, že žalobca spoluvlastníkom nehnuteľnosti je a nemal túto otázku posudzovať odlišne. § 59a
Obch. zák. je podľa dôvodovej správy implementáciou čl. 11 Druhej smernice Rady 77/91/EHS. Predmet

kúpnej zmluvy z 21. septembra 2009 spadal do predmetu činnosti žalobcu, pričom súd prvej inštancie
nevzal do úvahy skutočný predmet činnosti žalobcu. Ďalej súd opomenul § 28 katastrálneho zákona
č. 162/1995 Z. z. v spojení s § 194 C. s. p., keďže bol viazaný právoplatným rozhodnutím správy
katastra o povolení vkladu na základe uvedenej kúpnej zmluvy a súd nemá právomoc rozhodovať
o vzniku vlastníckeho práva. Neaplikoval § 451 Obč. zák. v spojení s § 457 Obč. zák., v dôsledku

čoho mal zaviazať obohateného na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, s výnimkou prípadu,
keď neplatnosť je dôsledkom vady formy podľa § 455 ods. 1 Obč. zák., kedy by však žalobca bol
aj tak podielovým spoluvlastníkom. Súd neaplikoval § 59a ods. 1 Obch. zák. v súlade s jeho účelom
a zmyslom, ktorým je ochrana spoločnosti pred takým konaním, ktoré by poškodzovalo záujmy tejto
obchodnej spoločnosti a jej veriteľov, čo sporná kúpna zmluva nebola. Táto zmluva je platná a účinná,

pretože podiel bol na žalobcu prevedený v rámci bežného obchodného styku, žalobca sa stal vlastníkom
právoplatnosťou vkladu podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, takže má aktívnu legitimáciu na
uplatňovanie týchto nárokov. Ďalej žalobca žiadal vykonať dôkazy na užívanie nehnuteľnosti žalovaným
a na tento účel aj doplnil svoje skutkové tvrdenia v reakcii na prekvapivé odôvodnenie rozsudku. Žiadal
preto aj o nariadenie odvolacieho pojednávania.

6. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Súd prvej inštancie správne aplikoval §
59a Obch. zák., ktorej znenie je jasné a jednoznačné. Kúpna zmluva z 9. septembra 2009 nenadobudla
účinnosť, preto nemohol byť ani vykonaný vklad do katastra nehnuteľností. Súd nemusel zisťovať
trhovú cenu nehnuteľností, pretože kúpna cena 14krát presahovala základné imanie žalobcu. Žalobca

mohol preukázať vyhotovenie znaleckého posudku a založenie zmluvy s ním do zbierky listín žalobca
nedokázal ani v iných konaniach, ktorých bol stranou (8 C 152/2015, 17 C 95/2012), pričom v konaní
17 C 95/2012 dokonca svoje odvolanie založil na tom, že túto nehnuteľnosť nenadobudol. Námietka,
že žalobca nemohol vykonať znalecký posudok, lebo nemal prístup na nehnuteľnosti, je účelová, lebo
žalobca na nehnuteľnosti vôbec nechodil. Kúpna zmluva nebola uzavretá v rámci bežného obchodného

styku, pretože žalobca nevykonáva realitnú činnosť. V konaní 8 C 108/2010 sa otázka platnosti zmluvy
neriešila, prvýkrát sa riešila až v konaní 17 C 95/2012. Odmietol názor žalobkyne o šikane zo strany
žalovaného, pretože žalobkyňa sa o nehnuteľnosti nestará a poškodzuje ich. Ustanovenie § 59a Obch.
zák. je kogentné a neumožňuje iný výklad, než ktorý zaujal súd prvej inštancie. Aplikácia § 196a
Obch. zák. na danú vec nemá priestor. Slovenský zákonodarca priamo zaviedol do zákona následok

neúčinnosti zmluvy. Podľa § 133 ods. 2 Obč. zák. je na nadobudnutie veci potrebný spôsobilý titul a
modus, ani modus však nekonvaliduje nedostatky titulu. Súd vždy posudzovali platnosť zmluvy a túto
právomoc majú aj naďalej, navyše účastníkmi katastrálneho konania sú len účastníci príslušnej zmluvy.
Neúčinnosť zmluvy zakladá nárok na bezdôvodné obohatenie, ale len medzi účastníkmi zmluvy, navyše
žalobca nikdy nezaplatil kúpnu cenu podľa uvedenej zmluvy. Žalobca teda nikdy platne nenadobudol

vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na spornej nehnuteľnosti, takže nemá aktívnu legitimáciu.
Žalobca nepreukázal užívanie nehnuteľnosti žalovaným nad rámec jeho podielu, nepreukázal bránenie
žalobcovi v užívaní, nepreukázala dohodnutie alebo určenie odplaty za užívanie súdom. Výpočet
žalobcu je nepodložený.

7. Žalobca v odvolacej replike na svojom odvolaní zotrval. Prax súdu prvej inštancie je podľa
nekonzistentná, keď v konaní 8 C 152/2015 vyslovil názor o neúčinnosti zmluvy, hoci v skorších
konaniach ju považoval za platnú a účinnú. Žalovaný má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
tejto zmluvy len podľa § 140 Obč. zák. Žalobcom predložené videozáznamy a fotografie, ktorými súddokazovanienevykonal,preukazujú,žežalobcanemáprístupdospornejnehnuteľnosti.Žalobcaúčelovo
popiera teleologický výklad § 59a Obch. zák., ktoré nemožno interpretovať proti účelu smernice, ktorú
implementujú.

8. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojom stanovisku z vyjadrenia k odvolaniu. Namietol, že
žalobca sa nesprávne opiera o názory riešiace otázku odstúpenia od zmluvy, čo je úplne iná situácia.
Odmietol názor o nekonzistentnom rozhodovaní súdov prvej inštancie, keďže v skorších konaniach sa
otázka účinnosti zmluvy neriešila, a keď sa riešila, dospeli súdy k rovnakému záveru. Žalobca nie je

oprávnený posudzovať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti. Súd prvej inštancie neodmietol
vykonať navrhnuté dokazovanie. Ustanovenie § 59a Obch. zák. je jasné a nemožno ho interpretovať
proti jasnému zneniu. Okrem toho žalobca svojím postupom v iných konaniach akceptoval, že sporná
zmluva nenadobudla účinnosť.

9. Žalovaný predložil odvolaciemu súdu 12. júla 2018 ďalšie, nevyžiadané vyjadrenie, na ktoré však

odvolací súd pri rozhodovaní neprihliadal.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako
aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo
potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p.

a contrario). Žalobca žiadal o nariadenie odvolacieho pojednávania preto, lebo chcel vykonať dôkazy,
ktoré neboli vykonané súdom prvej inštancie v dôsledku jeho právneho záveru o nedostatku aktívnej
legitimácie. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je
potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), však odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné a záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je správny. Vzhľadom na to ani odvolací

súd nevidel dôvod na dopĺňanie dokazovania, ktoré nevykonal súd prvej inštancie, hoci oň žalobca
žiadal.

11. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový
stav reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj

podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v
súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov
jednotlivé skutkové zistenia urobil a zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín
založených v spise. Takto zistený skutkový stav napokon v podstate ani nebol medzi stranami sporný.

12. Zo zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, hoci ho
neformuloval celkom dôsledne a inštruktívne. Súd prvej inštancie správne skúmal najskôr aktívnu
legitimáciu žalobcu, ktorý sa domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady za to, že žalovaný ako 1/2
podielový spoluvlastník nehnuteľnosti v k. ú. J. na liste vlastníctva č. XXXX užíva túto nehnuteľnosť vo
väčšom rozsahu než mu prislúcha podľa jeho spoluvlastníckeho podielu, čím zároveň bráni žalobcovi

užívaťjuvrozsahujehospoluvlastníckehopodielu.Žalobcakvalifikovaltentonárokakonároknavydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Obč. zák. Vo výsledku však nie je potrebné riešiť, či v danom
prípade skutočne ide o správnu právnu kvalifikáciu a či takýto nárok v skutočnosti nie je nárokom podľa
§ 131 ods. 1 Obč. zák. na vydanie úžitkov a plodov veci voči neoprávnenému držiteľovi. Podľa judikatúry
má totiž tento nárok právny základ vo vzťahu medzi spoluvlastníkmi v zmysle § 136 ods. 1 a § 137 ods. 1

Obč. zák. (porov. tiež uznesenia NS SR sp. zn. 4 Cdo 277/2009 a 6 Cdo 184/2010), v dôsledku čoho sa
ho môže domáhať len podielový spoluvlastník voči inému podielovému spoluvlastníkovi. Predpokladom
aktívnej legitimácie žalobcu na uplatnenie tohto nároku teda je, aby bol sám podielovým spoluvlastníkom
spornej nehnuteľnosti, preto sa súd prvej inštancie správne zameral na skúmanie tejto (prejudiciálnej)
otázky.

13. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že spoločníci žalobcu a A. E. sú navzájom blízkymi
osobami v zmysle § 116 Obč. zák. Ak teda žalobca ako spoločnosť s ručením obmedzeným nadobúdal
kúpnou zmluvou z 22. decembra 2006 spoluvlastnícky podiel 1/2 na nehnuteľnosti v k. ú. J. na liste
vlastníctva č. XXXX od A. E., nadobúdal ho od osoby blízkej svojmu spoločníkovi. Pretože základné

imanie žalobcu k uvedenému dňu predstavovalo 6.640 € a cena, ktorú mal za tento podiel zaplatiť, bola
94.000 €, nadobúdal ho celkom zreteľne na základe zmluvy za protihodnotu vyššiu než 10 % základného
imania. Tým sú jasne naplnené podmienky § 59a ods. 1 v spojení s ods. 3 Obch. zák. V dôsledku toho
§ 59a ods. 1 Obch. zák. jasne vyžaduje, že táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr ako budeuložená do zbierky listín. Zo zisteného a žalobcom nenapadnutého skutkového stavu je potom rovnako
zrejmé, že kúpna zmluva z 22. decembra 2006 do zbierky listín obchodného registra uložená nebola.
Preto táto zmluva nemohla nadobudnúť účinnosť, takže nemohli nastať jej právne účinky. Žalobca teda

nemohol na jej základe nadobudnúť 1/2 podiel na sporných nehnuteľnostiach od A. E.. Odvolací súd na
tieto správne právne závery odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

14. Námietky odvolateľa napospol nie sú dôvodné. Z ustanovenia § 59a ods. 1 a 3 Obch. zák. nevyplýva
akákoľvek relevancia všeobecnej hodnoty nadobúdaného majetku, jedine relevantná je výška odplaty

(protihodnoty)platenejspoločnosťou(viacako10%základnéhoimania).Pretojenepodstatnánámietka,
že súd prvej inštancie nezisťoval všeobecnú hodnotu prevádzaného podielu, keď jeho kúpna cena bola
94.000 €, teda zjavne viac než 10 % základného imania žalobcu. Žalobca takisto nepreukázal svoju
odvolaciu námietku, že by súd v inom konaní vychádzal z toho, že žalobca je spoluvlastníkom spornej
nehnuteľnosti. V prerokúvanej veci súd riešil otázku, či je žalobca vlastníkom podielu na nehnuteľnosti,
ako predbežnú otázku podľa § 194 C. s. p. Ak žalobca tvrdí, že táto otázka je už právoplatne vyriešená

a súd z nej má vychádzať v zmysle § 194 ods. 2 C. s. p., bolo jeho povinnosťou jasne dokázať, že takéto
právoplatné rozhodnutie existuje. Riešenie predbežnej otázky nie je totiž procesnou podmienkou, na
ktorých existenciu má súd prihliadať aj bez návrhu (§ 161 ods. 1 C. s. p.), ale len otázkou zisťovania
skutkového stavu, kde je súd zásadne viazaný návrhmi strán (§ 185 ods. 1 C. s. p.). Okrem toho, žalobca
sa mýli aj v otázke rozsahu viazanosti súdu takouto prejudiciálnou otázkou. V prerokúvanej veci súd

prvej inštancie nevyslovil názor, že kúpna zmluva z 22. decembra 2006 je neplatná, ale vyslovil, že
je neúčinná v dôsledku nenaplnenia predpokladov § 59a ods. 1 Obch. zák. Ak teda aj súdy v iných
konaniach vyslovili, že táto zmluva je platná, nie je tým právoplatne vyriešená otázka, či aj účinná v
zmysle § 59a ods. 1 Obch. zák.

15. Žalobca namietal, že požiadavky § 59a Obch. zák. sa na kúpnu zmluvu z 22. decembra 2006
nevzťahovali kvôli § 59a ods. 4 Obch. zák. Podľa tohto ustanovenia sa ustanovenia odsekov 1 až
3 nepoužijú okrem iného na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku. Súd prvej inštancie v
tomto smere dospel k záveru, že táto zmluva nebola uzatvorená v rámci bežného obchodného styku.
Odvolací súd sa s jeho názorom stotožňuje, hoci čiastočne z iných dôvodov. Pre posúdenie, či zmluva

je uzatvorená v rámci bežného obchodného styku, je potrebné posúdiť, či spoločnosť bežne uzatvára
zmluvy daného typu, teda či určitá zmluva svojím predmetom a rozsahu nevybočuje z rámca obchodov,
ktoré spoločnosť pravidelne realizuje. Aj zmluva o nadobudnutí nehnuteľnosti teda môže byť uzavretá
v rámci bežného obchodného styku, ak spoločnosť bežne nadobúda porovnateľné nehnuteľnosti v
porovnateľných hodnotách (za porovnateľné ceny) a tým realizuje svoj podnikateľský účel (dosahovanie

zisku). Naopak, nadobudnutie nehnuteľnosti nie je súčasťou bežného obchodného styku len preto, že
sa v tejto nehnuteľnosti v budúcnosti má vykonávať podnikateľská činnosť, ak takéto nadobudnutie
je jednorazové a pre spoločnosť neobvyklé svojou hodnotou alebo predmetom. Pretože § 59a ods. 4
Obch. zák. je výnimkou z predošlých ustanovení, je povinnosťou toho, kto sa tejto výnimky dovoláva,
aby dokázal naplnenie predpokladov tohto ustanovenia. Žalobca tak mal dokázať, že obchody podobné

zmluve z 22. decembra 2006 uzatváral pravidelne a bežne, čím by bolo dokázané, že táto zmluva bola
uzavretá v rámci bežného obchodného styku. Žalobca však nič také nedokázal. Preto je správny záver
súdu prvej inštancie, že na túto kúpnu zmluvu sa vzťahovali požiadavky § 59a ods. 1 až 3 Obch. zák.

16. Pokiaľ ide o samotný výklad § 59a ods. 1 Obch. zák. súdom prvej inštancie, nemožno mu podľa

odvolaciehosúduničvytknúť.Ajodvolacísúdsastotožňujesožalovanýmvtom,žeznenie§59aods.1a
3 Obch. zák. je dostatočne jasné a nepripúšťa iný výklad než ten, ktorý podal súd prvej inštancie. Sporná
kúpna zmluva bola uzavretá v decembri 2006, v dôsledku čoho je nepodstatná argumentácia žalobcu
dôvodovou správou k novele cit. ustanovenia zákonom č. 87/2015 Z. z., ktorá sa v prerokúvanej veci
nemôže použiť. Nedôvodná je aj argumentácia § 196a Obch. zák., ktorý má celkom zjavne iný predmet

- toho ustanovenie podriaďuje schváleniu dozornej rady a obvyklým podmienkam prevody majetku
spoločnosti na určité osoby. Naopak, § 59a Obch. zák. podriaďuje určitým podmienkam nadobúdanie
majetku spoločnosťou od určitých osôb. Žalobca sa inak mýli aj v identifikácii účelu § 59a Obch. zák.
Zo žalobcom citovanej dôvodovej správy k zákonu č. 87/2015 Z. z. totiž vyplýva, že účelom § 59a
Obch. zák. je ochrana pred tzv. skrytými nepeňažnými vkladmi, teda pred obchádzaním podmienok §

59 Obch. zák. Tomu zodpovedá aj systematické zaradenie hneď za § 59 Obch. zák., ktorý upravuje
nepeňažné vklady, a pred § 60 Obch. zák., ktorý upravuje správu vkladu. Ak by účelom týchto noriem
mala byť všeobecná ochrana majetku spoločnosti, potom nie je zrejmé, prečo by mali byť zaradené
medzi ustanovenia upravujúce založenie a vznik spoločnosti, nie jej činnosť. Práve preto súd potompodmienky § 59a Obch. zák. v podstate totožné ako podmienky nepeňažného vkladu podľa § 59 Obch.
zák., teda existencia znaleckého posudku a jeho publikácia spolu s príslušným nadobúdacím úkonom
v zbierke listín. Viazanie účinnosti zmluvy na splnenie týchto podmienok je potom v súlade s týmto

účelom, ako aj účelom čl. 11 Druhej smernice Rady 77/91/EHS. Žalobca pritom vôbec netvrdí, v čom
vlastne výklad súdu prvej inštancie odporuje účelu cit. ustanovenia smernice; podľa odvolacieho súdu je
naopak zrejmé, že aj smernica má za cieľ postihovať presne tie situácie, ktoré postihuje § 59a ods. 1 a 3
Obch. zák., a chrániť spoločnosť pred nadobúdaním majetku bez splnenia tam uvedených podmienok.
Ak žalobca tvrdí, že sporná zmluva nemohla byť uzatvorená v rozpore so záujmami žalobcu, potom

celkom zjavne prehliada, že práve zabezpečenie transparentnosti ochrany záujmov žalobcu je účelom §
59a ods. 1 Obch. zák. Teda práve na tento účel mal byť vyhotovený znalecký posudok a mal byť spolu so
zmluvou uložený do zbierky listín. Ak sa tak nestalo, je práve možnosť tejto kontroly vylúčená, čo práve
odporuje účelu § 59a Obch. zák. V prerokúvanej veci totiž dôvodom neúčinnosť spornej zmluvy nie je
to, že by bola pre žalobcu nevýhodná, ale len a len to, že neboli dodržané podmienky transparentnosti
pri nadobúdaní sporného podielu podľa § 59a Obch. zák.

17. Žalobca sa tiež mýli vo svojom názore na právne účinky § 28 ods. 2 katastrálneho zákona (č.
162/1995 Z. z.). Z tohto ustanovenia vyplýva, že práva k nehnuteľnosti vznikajú, menia sa alebo
zanikajú vkladom. Toto ustanovenie však treba interpretovať v systematickej súvislosti s § 133 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo (spravidla) vkladom do katastra nehnuteľností. Podľa jednotného názoru
doktríny a judikatúry (Fečík, M. InŠtevček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 888) z
citovaného ustanovenia vyplýva tzv. princíp kauzality prevodu vlastníckeho práva, na ktorého prevod je
potrebný právny titul (titulus), na ktorom sa prevod zakladá (zmluva, jednostranný úkon a pod.) a spôsob

(modus). Samotný titul (bez modu) ani samotný modus (bez riadneho titulu) nemá účinky uvedené
v § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda nevedie k prevodu vlastníckeho práva z prevodcu na
nadobúdateľa. Preto ani § 28 ods. 2 katastrálneho zákona nemožno vykladať izolovane tak, že by sa
vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúdalo vkladom bez ohľadu na existenciu riadneho právneho
titulu takéhoto nadobudnutia. Naopak, vklad do katastra vedie k nadobudnutiu len vtedy, ak sa zakladá

na riadnom titule. Pod pojmom riadny titul treba podľa odvolacieho súdu rozumieť nielen titul, ktorý je
platný, ale aj titul, u ktorého nastali všetky jeho právne účinky (okrem samotného prevodu vlastníckeho
práva).Riadnymtitulomtedanemôžebyťzmluva,ktorejzákonzakéhokoľvekdôvoduodopieraúčinnosť.
Neexistencia riadneho titulu podľa § 133 ods. 2 Obč. zák. potom znamená, že nemôže dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva, pretože chýba jedna z jeho podmienok. Žalobcom prezentované odborné názory

sa týkali odstúpenia od zmluvy a vrátenia daru, čo sú pojmovo odlišné situácie, kedy pôvodný riadny
a existujúci titul dodatočne odpadol. V tu prerokúvanej veci však takýto riadny (platný a účinný) titul v
čase prevodu vlastníckeho práva vôbec neexistoval, a preto nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach žalobcom. Okolnosť, že rozhodnutie
správy katastra (modus) je právoplatné a nebolo zrušené nemá z tohto hľadiska samostatne (bez

platného a účinného titulu) žiadnu relevanciu. Súd totiž nereviduje alebo nezrušuje toto rozhodnutie ako
administratívnoprávny akt, len mu v súlade s § 133 ods. 2 Obč. zák. nepriznáva občianskoprávne účinky
nadobudnutia vlastníckeho práva.

18. Záverom treba dodať, že je nesprávna aj argumentácia žalobcu prejudiciálnou povahou rozhodnutia

správy katastra v zmysle § 194 C. s. p. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu nie je
rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný čo do posúdenia otázky platnosti a účinnosti zmluvy. Naopak,
podľa § 31 katastrálneho zákona skúma správa katastra pri povolení vkladu určité aspekty platnosti
zmluvy ako prejudiciálnu otázku v zmysle § 40 správneho poriadku. Posudzovanie občianskoprávnych a
obchodnoprávnych otázok platnosti a účinnosti právnych úkonov však patrí v prvom rade do právomoci

súdov, v dôsledku čoho nemôže ísť o otázku, o ktorej rozhodovať patrí inému orgánu verejnej moci v
zmysle § 194 ods. 1 C. s. p. Ak teda správa katastra v prerokúvanej veci nedostatok účinnosti zmluvy
neodhalila, ide o nesprávne posúdenie jednej z predbežných otázok v katastrálnom konaní, ktoré však v
žiadnom prípade nie je záväzné pre súd. Podobne nemožno súdu prvej inštancie vytýkať, že neaplikoval
§ 451 v spojení s § 457 Obč. zák. Citované ustanovenie rieši otázku vrátenia vzájomných plnení medzi

stranami neplatnej alebo zrušenej zmluvy, nie zmluvy neúčinnej (hoci je možná jeho analogická aplikácia
aj na prípady neúčinnosti zmluvy). V prerokúvanej veci však súd nerieši spor medzi stranami zmluvy, ale
medzi úplne inými osobami a otázka nadobudnutia sporného spoluvlastníckeho podielu žalobcom sa tu
rieši ako predbežná otázka, od ktorej sa odvíja jeho aktívna legitimácia k uplatňovanému nároku. Pretonebol žiaden dôvod zaoberať sa otázkou, kto má voči komu nárok na vrátenie plnenia poskytnutého na
základe neúčinného právneho úkonu a za akých podmienok (§ 451 a 457 Obč. zák.

19. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd podľa § 387 C. s. p. vecne správny rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil (výrok I).

20. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania proti neúspešnému

žalobcovi (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.