Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 8, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116214007
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116214007.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: L.. O.. I. G., D.. XX.XX.XXXX,
N. S. A.I., D. X.. O. D. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Krenickým, advokátom so sídlom v
Prešove, na ul. Vajanského č. 43, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov "EKOCENTRUM" so
sídlom v Prešove, na ul. M. Nešpora č. 45, právne zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom

so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 89, o splnenie povinnosti - sprístupnenie dokladov, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 25.05.2018 č.k. 11C/228/2016-157 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že strany nemajú nárok na
náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že písomným podaním zo dňa 16.05.2018 žalobkyňa zobrala žalobu v
celom rozsahu späť, pričom potvrdila, že žalovaný jej postupne umožnil nahliadnuť do požadovaných
dokladov a niektoré boli zaslané jej právnemu zástupcovi poštou. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo ešte

pred pojednávaním, súd prvej inštancie podľa ustanovení § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP
konanie zastavil.

3. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 262 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 CSP.

4. K zastaveniu konania došlo z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný dobrovoľne splnil svoju povinnosť

podľa ustanovenia § 8b ods. 2 písm. f/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, čo by viedlo k záveru o vzniku nároku na náhradu trov konania žalobkyni. Súd prvej
inštancie však musel zohľadniť špecifické okolnosti tohto prípadu, vychádzajúc z nesporného resp.
preukázaného skutkového stavu. Mal totiž za preukázané, že žalovaný nespochybňoval svoju zákonnú
povinnosť ako správcu bytového domu, ktorá je predmetom tohto sporu, ale tvrdil, že žalobkyňa takúto
požiadavku predložila písomne ešte dávnejšie, čo bolo preukázané listami pred 8 rokmi. Možno mu dať

za pravdu, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, aby žalovaného žiadala o nahliadnutie do
dokumentácie v relevantnom čase ešte pred podaním žaloby. Tvrdenie žalobkyne o osobnej žiadosti
ostalo len v rovine jej tvrdenia, ktoré navyše žalovaný poprel a napokon aj pre súd nevyznieva
vierohodne, vzhľadom na nepochybne zlý vzťah medzi žalobkyňou a konateľom žalovaného, ktorý
vyústil aj do fyzického napadnutia. Žalovaný tiež správne poukazoval na to, že ani nemôže žalobkyni
predložiť všetku dokumentáciu, teda aj tú, ktorá sa týkala iných vlastníkov, nakoľko tá podlieha ochrane

osobných údajov, a preto požadoval konkretizáciu dokladov a po splnení tejto požiadavky žalobkyni
príslušné dokumenty sprístupnil, čo napokon viedlo k späťvzatiu jej žaloby. Navyše aj keď si žalobkyňanepochybne uplatnila zákonné právo na nahliadnutie do príslušnej dokumentácie týkajúcej sa správy
bytového domu, vzhľadom na to ako žalobu koncipovala, teda že sa domáhala všetkej dokumentácie,
a to dokonca od roku 2006, bez nejakého racionálneho vysvetlenia, v kontexte s už spomínanými

osobnými konfliktami vyvoláva pochybnosť o skutočnom dôvode podania tejto žaloby, čo by mohlo viesť
aj k posúdeniu výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskehozákonníka.Tietookolnostibyvšakmuselibyťpredmetomďalšiehodokazovania,apretoza
súčasnej dôkaznej situácie a zisteného skutkového stavu, súd prvej inštancie považoval za spravodlivé
nepriznať žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla uznesenie v tejto časti zmeniť tak, aby žalobkyni bol priznaný nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ako dôvod uviedla, že žalovaný od počiatku spochybňoval
svoju zákonnú povinnosť, čo viedlo žalobkyňu k podaniu žaloby vo veci samej. Žalovaný až pod
ťarchou podanej žaloby a uskutočnenia prvého stretnutia na súde dňa 11.01.2017 bez otvorenia

pojednávania začal postupne čiastkovo umožňovať žalobkyni nahliadať do požadovaných dokladov
týkajúcich sa správy bytového domu. Nebyť podanej žaloby, žalovaný by žalobkyni nikdy neumožnil
realizovať jej zákonné právo. Nie je pravdou, že by žalobkyňa preukazovala svoje žiadosti o nahliadnutie
do dokladov písomnosťami s pred 8 rokov pred podaním žaloby. Žalobkyňou predložené žiadosti
sú z konca roku 2011 a z roku 2012. Žalobkyňa frustrovaná postojom žalovaného, ktorý ignoroval

jej niekoľkoročné písomné žiadosti, rezignovala na podávanie ďalších písomných žiadostí a žiadala
o nahliadnutie do dokladov ústne. Keďže žalovaný neposkytol žiadnu súčinnosť a naopak na tieto
žiadosti reagoval agresívne až po fyzický útok na žalobkyňu, táto bola nútená podať príslušnú žalobu
a domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Preukazovanie skutočnosti, že žalovaný nevyhovel
žalobkyni so žiadosťou o nahliadnutie do dokladov je prípadom negatívnej dôkaznej teórie s prenosom

dôkazného bremena. Bolo na žalovanom, aby preukázal, že si splnil svoju zákonnú i zmluvnú povinnosť
a žalobkyni umožnil nahliadnuť do požadovaných dokladov, pričom žalovaný toto dôkazné bremeno
neuniesol. Zotrvávanie na požiadavke umožnenia nahliadnuť do dokumentácie týkajúcej sa správy
bytového domu bolo spúšťačom negatívnych emócií, ktoré vyústili až do napadnutia žalobkyne zo
strany štatutára žalovaného. Žalobkyňa nikdy nežiadala predloženie ročných vyúčtovaní týkajúcich sa

ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Svoje žiadosti formulovala širšie z dôvodu, že nemohla
vedieť, na aké konkrétne dokumenty narazí pri prehliadaní dokumentov týkajúcich sa správy bytového
domu. Žalovaný je profesionálom vo výkone svojej pôsobnosti, preto jednoznačne predpokladala, že jej
sprístupní požadované doklady len takým spôsobom, ktorý nezasiahne do práv tretích osôb. Žalobkyňa
nikdy nemala inú motiváciu než realizáciu kontrolných oprávnení zverených voči správcovi bytového

domu každému vlastníkovi bytu a to zo zákona. Že podozrenia žalobkyne boli postavené na reálnom
základe dosvedčuje skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby skartoval niekoľko zväzkov dokumentov,
ktoré mal predložiť k nahliadnutiu. Rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania v situácii,
kedy mala žalobkyňa 100 % procesný úspech v konaní, považuje za nezákonné. Podľa ustanovenia
§ 257 CSP sa môže nepriznať plne úspešnej strane konania nárok na náhradu trov len výnimočne

a to vtedy, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení
dôvody len naznačuje, používa slovné spojenia ako „pochybnosti“, či „javí sa“. Z uvedeného vyplýva, že
nemožno konštatovať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ak teda Civilný sporový poriadok
považuje nepriznanie nároku na náhradu trov úspešnej strane za výnimočný inštitút, jeho aplikácia
by mala nastať v jednoznačných prípadoch a takéto prípady by mali byť presvedčivo odôvodnené.

Ak teda Civilný sporový poriadok považuje nepriznanie nároku na náhradu trov úspešnej strane za
výnimočný inštitút, jeho aplikácia by mala nastať v jednoznačných prípadoch a takéto prípady by mali
byť presvedčivo odôvodnené.

6. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal uznesenie v jeho

napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

7. Pri rozhodovaní o trovách sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.8. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o trovách je potrebné poukázať na
ustanovenie§257CSP,podľaktoréhovýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvody
hodné osobitného zreteľa.

9. Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch,
keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa ustanovenia § 255
a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj

náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu.

10. V prejednávanej veci žalobkyňa svoj nárok na sprístupnenie dokladov odôvodnila neochotou
žalovaného tieto doklady jej sprístupniť napriek opakovaným písomným žiadostiam. Ako dôkaz tohto
svojho tvrdenia predložila do spisu žiadosti zo dňa 29.12.2011, zo dňa 20.01.2012 a zo dňa 02.03.2012.

Žaloba vo veci samej bola podaná po viac ako 4 rokoch od doručenia týchto písomností žalovanému
dňa 07.07.2016, a preto žalobkyňou predložené žiadosti nemožno považovať za dôkaz preukazujúci
neochotu žalovaného sprístupniť žalobkyňou požadovanú dokumentáciu, najmä za situácie, ak tieto tri
žiadosti boli vyhotovené krátko po tom, čo žalobkyňa bola napadnutá štatutárom žalovaného. Podľa
pripojeného rozhodnutia Obvodného úradu A. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 49 až 51 spisu), k tomuto

napadnutiu malo dôjsť dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa teda ničím právne významným nepreukázala,
aby pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na sprístupnenie dokladov a aby žalovaný tejto jej
žiadostinevyhovel.Zosprávaniasažalovanéhovpriebehukonaniapritombezakýchkoľvekpochybností
vyplýva, že tento na základe požiadaviek žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu, umožnil žalobkyni
nahliadnuť do ňou požadovaných dokladov, ktoré mal k dispozícii, čo nakoniec viedlo k späťvzatiu

podanej žaloby. Na strane žalovaného teda existujú dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce
výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni.

11. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli.

13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).