Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Csp/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616209634
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6616209634.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou
so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanému: D. N., V. XX.XX.XXXX,
B. P. J. P. XXXX/X, XXX XX Z., Y. P. X.R. XXX/XX, XXX XX Z.Ľ., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie
617,11 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 617,11 € s príslušenstvom sa z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 % účelne vynaložených

trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.07.2016, súdu doručenou dňa 28.07.2016, domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 617,11 € s príslušenstvom, pričom uviedol, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
zo dňa 27.08.2002 žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 398,33
€, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 218,75 €, spolu vo výške
617,07 € za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, a to v 13-tich dvojtýždňových splátkach po
47,47 €, počnúc dňom 10.09.2002. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje

dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné
upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Na uvedené upozornenia žalovaný nereagoval.
Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok,
čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok a dňa 29.09.2002 sa dlh stal
splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo PZ Lučenec vo veci podozrenia
zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „TZ“),

nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať.
Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu
podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu
splátku,atoajnapriekskutočnosti,žemalfinančnéprostriedky,čovyplývazúdajovuvedenýchvžiadosti
o úver v časti „Mesačné príjmy a výdavky“. Žalobca má za to, že žalovaný už v čase uzatvárania
zmluvy o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu.
Okresný súd Lučenec Trestným rozkazom č.k. 22T/99/2010-441 zo dňa 24.05.2010 uznal žalovaného

vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 TZ a podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku (ďalej len „TP“) odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej
škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz č.k. 22T/99/2010-441 zo dňa 24.05.2010 nadobudolprávoplatnosť dňa 26.10.2010 a vykonateľnosť dňa 26.10.2010. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu
na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.

2. Uznesením č.k. 13Csp/13/2016-50 zo dňa 27.03.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 29.03.2017
a vykonateľným dňa 11.04.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe.

3. Podaním zo dňa 11.04.2017 (č.l. 57), ktoré bolo súdu doručené e-mailom, sa žalovaný k žalobe
vyjadril, pričom uviedol, že nechápe, že za skutok ktorý bol spáchaný v roku 2002 a za ktorý bol v roku

2010 právoplatne odsúdený a do doručenia terajšieho uznesenia nemal doručené uplatnenie iného
nároku za náhradu škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Nakoľko od uzatvorenia zmluvy a podaní
návrhu uplynulo veľa rokov, je tam aj možnosť premlčania a nakoľko je občan v hmotnej núdzi nemá
možnosť splácať uvedený uver.

4. Uznesením č.k. 13Csp/13/2016-92 zo dňa 26.04.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 02.05.2017

a vykonateľným dňa 15.05.2017 súd vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného.

5. Písomným podaním zo dňa 12.05.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.05.2017 (č.l. 94-97)
sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa
27.08.2002 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške

12.000,- Sk (398,32 EUR) a dlžník sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie
úveru vo výške 6.590,- Sk (218,74 EUR), t. j. celkovo zaplatiť čiastku vo výške 18.590,- Sk (617,07
EUR) v 13. dvojtýždňových splátkach po 1.430,- Sk (47,46 EUR) počnúc dňom 10.09.2002 (ďalej len
„Zmluva“). Vzhľadom na to, že si žalovaný neplnil svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy riadne a včas
žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie. Žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu

Lučenec pod sp. zn. 22T/99/2010-441 zo dňa 24.05.2010 uznaného vinným zo spáchania prečinu
úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný rozkaz“). Žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný
na civilné konanie. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník). V zmysle ust. § 261 ods.

6 písm. d) obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným,
s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona
č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)
„Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.“ Samotnému uzavretiu zmluvy predchádzalo zisťovanie bonity žalovaného, ktorej na
jej preukázanie predložil žalobcovi Živnostenský list. V dôsledku uvedeného konania žalovaného bol
žalobcom žalovanému predložený návrh predmetnej Zmluvy riadiacej sa ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na Rozsudok Najvyššie súdu Spolkovej republiky
Nemecko zo dňa 22.12.2004, sp. zn.: VIII ZR 91/04 podľa ktorého: „Ak spotrebiteľ predstiera, že je

podnikateľom, napr. preto, že inak by druhá strana spotrebiteľskú zmluvu neuzatvorila je potrebné
takýto záväzok posudzovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko treba chrániť dobrú
vieru dodávateľa a dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. V prípade postavenia
žalobcu je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval.
Argumentácia žalobcu v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho

dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú
vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto
osoby dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ
predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu; per analogiam
zamestnancom), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok,

pretože je potrebné chrániť dodávateľov u dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom
zmluvného práva. Z vyššie uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že žalovaný nemá postavenie
spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu zakotvenú v ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, t. j. ani
Zmluvu nie je možné kvalifikovať ako spotrebiteľskú. Vzhľadom na skutočnosť, že záväzkovo právny
vzťah má povahu absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné aplikovať ust. § 389 a

nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú inštitút premlčania samostatne a odlišne od Občianskeho
zákonníka. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka „Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak je
premlčacia doba štyri roky.“ Podľa ust. § 398 Obchodného zákonníka „Pri práve na náhradu škody plynie
premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto jepovinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu
povinnosti.“ Obchodný zákonník obdobne ako Občiansky zákonník upravuje plynutie kombinovanej
subjektívnej a objektívnej lehoty. Žalobca má za to, že neuplynula ani jedna z uvedených lehôt. V

prípade objektívnej lehoty by došlo k premlčaniu najneskôr v lehote 10. rokov odo dňa splatnosti dlhu,
t. j. 10. rokov od 23.11.2010, kedy nastala splatnosť dlhu. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného
malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj Trestným rozkazom, ktorým uznal žalovaného vinným
zo spáchania ÚMYSELNÉHO trestného činu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 zákona č.
300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Okresný súd Lučenec v predmetnom

Trestnom rozkaze odkázal Žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Z vyššie uvedeného
nepochybne vyplýva, že premlčacia doba neuplynula tak ako to uvádza vo svojom podaní žalovaný.
Jedným zo znakov skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu je aj spôsobenie škody. V
prípade, ak by uvedený znak nebol naplnený žalovaný by nebol uznaný za vinného. Škodou sa na účely
tohto Trestného zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou
sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a

svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
pri trestnom čine úverového podvodu nie je škodou len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru,
aleajodplatazaposkytnutieúveruaďalšiezáväzkyktorémuvzniklivdôsledkuomeškaniadlžníka,ktoré
žalobca ako poškodený vzhľadom na okolnosti (dojednaný úrok, zákonný úrok z omeškania, zmluvná
pokuta) mal nárok alebo ktoré mohol odôvodnene dosiahnuť. Podľa ust. § 380 Obchodného zákonníka

„Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strany vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v
dôsledku porušenia povinnosti druhej zmluvnej strany“. Podľa ust. § 386 ods. 2 Obchodného zákonníka
„Náhradu škody nemôže súd znížiť.“ Žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody (jeho výšku)
v súlade s vyššie uvedenými právnymi predpismi, Zmluvou a všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy.

6. Uznesením č.k. 13Csp/13/2016-101 zo dňa 15.05.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 18.05.2017
a vykonateľným dňa 29.05.2017, súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný
sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

7.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd na prejednanie sporu nenariadil pojednávanie a vo veci rozsudok
verejne vyhlásil.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním trestného rozkazu, všeobecných podmienok pre
poskytnutie úveru, zmluvy o úvere a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca, ako veriteľ, uzatvoril so žalovaným, ako dlžníkom, dňa 27.08.2002 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXX (č.l. 20), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru pre žalovaného vo výške 12 000,- Sk
(398,33 €) za poplatok vo výške 6 590,- Sk (218,75 €), t.j. celovo zaplatiť sumu 18 590,- Sk (617,07 €).
Žalovaný sa zavial splácať úver v 13 dvojtýždňových splátkach po 1 430,- Sk (47,46 €), počnúc dňom

10.09.2002.

12. Trestným rozkazom č.k. 22T/99/2010-441 zo dňa 24.05.2010, ktorý stal právoplatným a
vykonateľným dňa 26.10.2010 súd uznal vinným obvineného D. N. zo spáchania trestného činu podvodu
podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 27.08.2002 vo

Z. V. C.. J.. P. obvinený D. N. (žalovaný) uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol
poskytnutý úver vo výške 398,33 €, ktorý sa zaviazal splácať počnúc 10.09.2002 v 13 dvojtýždenných
mesačných splátkach po 47,47 €, ktorú povinnosť ani v jednom prípade si nesplnil ku škode spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., v sume 398,33 €. Poškodený bol citovaným trestným rozkazom so svojímnárokom na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie a bol mu udelený trest odňatia
slobody v trvaní jeden rok s podmienečným odkladom v trvaní troch rokov.

13. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu
27.08.2002, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa § 442 ods. 1 OZ v znení ku dňu 27.08.2002, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa § 100 ods. 1 OZ, v znení ku dňu 27.08.2002, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 100 ods. 2 OZ, v znení ku dňu 27.08.2002, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

17. Podľa § 101 OZ v znení ku dňu 27.08.2002, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa § 106 ods. 1 OZ v znení ku dňu 27.08.2002, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

19. Podľa § 106 ods. 2 OZ v znení ku dňu 27.08.2002, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí

za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

20. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom, ako
veriteľom,ažalovaným,akodlžníkom,došlodňa27.08.2002kuzatvoreniuZmluvyoúvereč.XXXXXXX,

v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 12 000,- Sk (398,33 €) za
poplatok vo výške 6 590,- Sk (218,75 €), t.j. celovo zaplatiť sumu 18 590,- Sk (617,07 €). Žalovaný sa
zavial splácať úver v 13 dvojtýždňových splátkach po 1 430,- Sk (47,46 €), počnúc dňom 10.09.2002.
Žalovaný z dlžnej sumy podľa vyjadrenia žalobcu nič neuhradil.

21. Uzatvorenie úverovej zmluvy v zmysle vyššie uvedeného bolo právoplatne Trestným rozkazom
Okresného súdu Lučenec č.k. 22T/99/2010-441 zo dňa 24.05.2010 posúdené vo vzťahu k dlžníkovi
D. N. ako trestný čin podvodu podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, 2 TZ z časti samostatne a z časti
spolupáchateľstvom, kde súd konštatuje, že dňa 27.08.2002 vo Z. V. C.. J.. P. obvinený D. N. (žalovaný)
uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 398,33 €,

ktorý sa zaviazal splácať počnúc 10.09.2002 v 13 dvojtýždenných mesačných splátkach po 47,47 €,
ktorú povinnosť ani v jednom prípade si nesplnil ku škode spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., v sume
398,33 €. Poškodený bol citovaným trestným rozkazom so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný
na občianskoprávne konanie.

22. Žalobca si uplatnil právo titulom náhrady škody vzniknutej trestným činom tak to aj konštatuje vo
svojom podaní zo dňa 08.09.2016 (odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku a rovnako je to konštatované aj v uznesení odvolacieho súdu č.k. 12Co/375/2016-47
zo dňa 28.02.2017). Za vyššie uvedeného stavu súd teda posudzoval predmetné právo žalobcu ako
právo uplatnené si titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom spáchaného žalovaným, za

ktorý bol právoplatne odsúdený. Trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný právoplatne odsúdený sa stal
právoplatným a vykonateľným dňa 26.10.2010 vo vzťahu k odsúdenému Atilovi Oláhovi (žalovanému)
a bol doručený žalobcovi ako poškodenému dňa 04.06.2010. Je potrebné privoliť k názoru žalobcu,
že objektívna premlčacia lehota v tomto prípade je premlčacou lehotou 10-ročnou, keďže k spáchaniu
trestného činu došlo úmyselne, a teda ak čin bol spáchaním uzatvorením zmluvy dňa 27.08.2002,

objektívna 10-ročná premlčacia lehota by uplynula dňa 27.08.2012, samozrejme pri zohľadnení jej
prerušenia, a to uplatnením si práva v adhéznom konaní v rámci trestného konania čo poškodený
učinil do zápisnice dňa 10.12.2003 a spočívanie lehoty by teda trvalo až do právoplatného rozhodnutia
26.10.2010. V tomto ohľade by právo žalobcu uplatnené dňa 28.07.2016 z hľadiska plynutia objektívnejpremlčacej lehoty nebolo premlčané. Objektívna premlčacia lehota plynula od vzniku škody, t.j. podpisu
zmluvy dňa 27.08.2002 až do uplatnenia si práva na náhradu škody v trestnom konaní do dňa
10.12.2003, t.j. jeden rok 127 dní a následne po prerušení jej plynutia začala plynúť od 26.10.2010 do

28.07.2016, t.j. päť rokov, deväť mesiacov a dva dni. Teda 10-ročná premlčacia lehota v zmysle vyššie
uvedeného neuplynula.

23. Premlčacia lehota na uplatnenie si práva na náhradu škody je koncipovaná jednak na objektívnej
premlčacej lehote v trvaní 10 rokov, keďže sa jedná o škodu spôsobenú trestným činom úmyselne a v

rámci tejto objektívnej premlčacej lehoty je koncipované plynutie subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá
však môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej lehoty a s poukazom na § 106 ods. 1 OZ táto
lehota je dvojročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a zároveň o tom kto
za ňu zodpovedá. Žalobca sa o škode a súčasne o tom kto za ňu zodpovedá nepochybne dozvedel
najneskôr právoplatnosťou trestného rozkazu dňa 26.10.2010, keď súd ustálil, že žalovaný spáchal
trestný čin podvodu, t.j. dopustil sa úmyselného konania voči žalobcovi a týmto konaním mu spôsobil

škodu v súvislosti s uzatváranou úverovou zmluvou. Žalobca teda musel vedieť najneskôr 26.10.2010
kto mu škodu spôsobil, ako aj to, že škoda vznikla a v akej výške, teda dvojročná premlčacia lehota
uplynula žalobcovi dňa 26.10.2012. Keďže žalobca podal žalobu 28.07.2016 je takto podaná žaloba po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, a preto ju sú na námietku žalovaného vznesenú v
jeho písomnom podaní zo dňa 11.04.2017 zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške

náhrady trov konania už nie je potrebné, s ohľadom na skutočnosť, že žiadne trovy žalovanému nevznikli
(resp. si ich žalovaný neuplatnil), samostatne rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984

37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.