Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. september 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216318
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116216318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
J., dieťa rodičov, matka: K. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F., t.č. Z. K.. Z XJN. XX R. K. Veľká Británia,
otec: L. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. M. X., J., t. č. ÚVTOS a UVV Leopoldov, o úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
27P/64/2016-77 zo dňa 8. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloletého X. do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom II. súd otca zaviazal
platiť výživné na maloletého X. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy do 15. dňa toho - ktorého
mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 15.7.2016. Výrokom III. súd povolil nedoplatok na
zročnom výživnom za čas od 15.7.2016 do 28.2.2017 vo výške 204,79 eura otcovi zaplatiť v splátkach

po 10,- eur mesačne spolu z bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

2. Súd po citovaní § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods.
1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
rodine“) vecne rozsudok odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten
právny záver, že je potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Otec
je väčšinu života maloletého vo výkone trestu alebo vo väzbe. Matka sama zabezpečuje starostlivosť

o maloletého od jeho veku 6 mesiacov. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá
dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o maloletého, s čím súhlasil i otec maloletého. Vzhľadom na
skutočnosť, že matka s maloletým žije v Anglicku súd určil, že dieťa bude zastupovať a spravovať jeho
majetok len matka. Pri určovaní výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že žiadny z rodičov nepracuje,
nemá dlhodobo príjem. Otec od narodenia dieťaťa mal príjem len vo výkone trestu odňatia slobody a
aj to len minimálny, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súdu sa nepodarilo zistiť zamestnávateľa otca,
u ktorého by v predchádzajúcom období pracoval. Z týchto dôvodov súd určil povinnosť otcovi platiť

minimálne výživné vo výške 27,13 eura mesačne, ktoré je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery a to od podania návrhu na súd. Za obdobie od 15.7.2015 do
28.2.2017 mal otec zaplatiť na výživnom 204,79 eura (pomerná časť za júl 2016 vo výške 14,88 eura a
za 8/2016 až 2/2017, t.j. 7 x 27,13 eura = 189,91 eura). Otec za toto obdobie na výživu dieťaťa neprispelžiadnou čiastkou, preto ho súd zaviazal zaplatiť dlžné výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku,
t.j. v splátkach po 10,- eur mesačne pod následkom straty výhody splátok.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého. V odvolaní súhlasil s výškou
výživného aj so zverením maloletého matke, žiadal však dočasne pozastaviť splátky výživného, nakoľko
sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe a nemá možnosť žiadneho príjmu ani pracovného zaradenia. Po
prepustení na slobodu bude informovať o svojom prepustení a následne plniť vyživovaciu povinnosť.

4. Súd prvej inštancie vyzval otca, či trvá na svojom podaní s vysvetlením, že minimálne výživné na
maloleté dieťa musí platiť za každých okolností. Otec oznámil, že trvá na svojom odvolaní, pričom
požiadal, aby bola pohľadávka výživného zaslaná na adresu jeho trvalého bydliska a to jeho otcovi,
pretože sa s ním tak dohodol, aby sa mu nezvyšoval dlh na výživnom.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vyjadril tak, že nesúhlasí s pozastavením výživného s poukazom

na § 62 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko to nie je v záujme maloletého.

6. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec. Momentálne sa nachádza vo výkone väzby a
nemá možnosť vykonávať zárobkovú činnosť a teda zároveň platiť výživné, žiada preto aby mu bolo
umožnené splácať výživné prostredníctvom rodičov, aby mu tak nenarastal dlh na výživnom.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku, ďalej len „CMP“), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez
potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu

oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
otca maloletého nie je dôvodné.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého

obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

9.Podľa§62ods.1,2a3Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

10. Otec sa odvolaním pôvodne domáhal, aby nemusel dočasne platiť výživné do času jeho pobytu
v ústave na výkon trestu odňatia slobody, resp. výkonu väzby. Po vyjadrení súdu prvej inštancie a
kolízneho opatrovníka síce na svojom odvolaní trval, ale žiadal, aby platenie výživného realizovali
jeho rodičia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý stanovuje

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu ako aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Pri určení
vyživovacej povinnosti sa všeobecne vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča. Pokiaľ je však povinný rodič bez akéhokoľvek príjmu, neznamená to, že nemá
povinnosť platiť výživné. V tomto prípade musí platiť výživné aspoň v rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima, čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,32 eura. Na to, aby rodičia otca maloletého

platili namiesto otca výživné nie je potrebné žiadne ďalšie rozhodnutie. Súdy nemôžu zaviazať rodičov
povinného na plnenie vyživovacej povinnosti, nakoľko v zmysle § 62 Zákona o rodine ide o vyživovaciu
povinnosť rodičov k deťom, ktorá zo zákona trvá až do času, kedy sa dieťa bude schopné samo sa živiť.
Ak za neho budú plniť jeho rodičia, pôjde o plnenie dobrovoľné a v zmysle § 454 zákona č. 40/1964Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dôjde k bezdôvodnému obohateniu sa otca, ak sa medzi sebou
rodičia otca a otec nedohodli inak.

11. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania súd nerozhodoval v zmysle § 52 CMP.

13. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).