Rozsudok · Rozhodnutie · Otvorené Súdy

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 2T/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010936
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Dutko

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1114010936.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred predsedom senátu JUDr. Stanislavom Dutkom a členmi senátu p.

Ladislavom Potoczkým a p. Ing. Petrom Bónom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.07.2016, v
trestnej veci obžalovaných B. R., G. H., Ľ. F., U. L., B.. H. Š., A. D., C. R., G. L., G. R., Q. E., G.. F. T.,
pre pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277a ods. 1, ods. 2 písm.
c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) písm. c/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

1, B. R., nar. XX.XX.XXXX/XXXX H. M., O.. E.,
trvale bytom: D. XXXX/X, U. G. U. H.,
prechodne bytom: L. XXXX/XX, U. G. U. H.,

vo väzbe od 05.03.2014 do 16.09.2014,

2, G. H. nar. XX.XX.XXXX/XXXX H. F.K.,
trvale bytom: F. Č.. XXX, O.. F.,
t.č. vo väzbe od 07.03.2014 v ÚVV Bratislava,

3, Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX/XXXX H. R. (O.. U.),

trvale bytom: D. XX/XX, U.,
t.č. vo väzbe od 07.03.2014 v ÚVV Nitra,

4, U. L., nar. XX.XX.XXXX/XXXX H. U.,
trvale bytom: Č. U. XXXX/X, U.,
vo väzbe od 05.03.2014 do 29.09.2014,

5, Ing. H. Š., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v E. Ľ.,

trvale bytom: E. XXXX/XX, R.,
prechodne bytom: D. X, Bratislava,
vo väzbe od 05.03.2014 do 18.07.2014,

6, A. D., nar. XX.XX.XXXX/XXXX H. F.,
trvale bytom: C.. T. XXX/X, U. G. U. H.,
prechodne bytom: D. XXX, bez prihlásenia.

vo väzbe od 30.06.2014 do 9.7.2015

7, C. R., nar. XX.XX.XXXX/XXXX H. F.,
trvale bytom: Č. XXXX/XX, U. G. U. H., vo väzbe od 13.06.2014 do 9.7.2015

8, G. L., nar. 08.XX.XXXX/XXXX H. I.,
trvale bytom: W. XXX/XX, E.,

vo väzbe od 05.03.2014 do 10.07.2014,9, G. R., nar. XX.XX.XXXX/XXXX H. F.Í.,
trvale bytom: L. XXXX/XX, U. G. U. H.,
vo väzbe od 05.03.2014 do 15.05.2014,

10, Q. E., nar.: XX.XX.XXXX/XXXX H. F.Č.,
trvale bytom: G. XXXX/XX, F.,
vo väzbe od 05.03.2014 do 26.06.2014,

11, Mgr. F. T., nar. XX.XX.XXXX/XXXX H. D.,
trvale bytom: Š. XXXX/XXA, D.,

u z n á v a z a v i n n ý c h

p r e t o, ž e

I. obžalovaní G. H., B. R., v období minimálne od mesiaca január 2012 do mesiaca december
2013 v Bratislave, v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,

si prostredníctvom a v mene obchodných spoločností Real Estate Plus s.r.o., LARGOX, s.r.o., MB
trust, s.r.o., MB trust plus, s.r.o., Silben Group s.r.o., BLATAR s.r.o., ROQIS s.r.o., LAURENTIUS, s.r.o.,
OBA FIVE SLOVAKIA s.r.o., EURO FINANCE BUILDING, s.r.o., BA Left Slovakia s.r.o., Omanila s.r.o.,
MOSAD s.r.o., Wallmunt s.r.o., Pine Group s.r.o., palmer tech s.r.o., TRADE-Z s.r.o., OSC, s.r.o., ktoré
boli platiteľmi dane z pridanej hodnoty (DPH) so sídlom v miestach patriacich do príslušnosti Daňového

úradu Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, neoprávnene v daňových priznaniach k DPH podaných,
obž. R., spoločne s ďalšími obžalovanými C. R., G. L., G. R., Q. E., Mgr. F. T. alebo prostredníctvom
iných nastrčených osôb tzv. „bielych koní“ za pomoci obžalovaných Ľ. F., Ing. H. Š., U. L. a A. D. v
lehotenapodaniedaňovéhopriznaniat.j.do25.kalendárnehodňavpríslušnommesiaci,uplatnilinároky
na vrátenie DPH za zdaňovacie obdobia uvedené nižšie pri jednotlivých spoločnostiach uvedených v

bodoch 1 až 18, v celkovej sume 888 280,94 Eur, ktoré rozdeľovala obž. R., pričom obž. R. konala
tak, aby dosiahla vyplatenie uplatnených nadmerných odpočtov DPH, obžalovaní mali vedomosť o
tom, že v skutočnosti uvedené obchodné spoločnosti nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť, resp.
nevykonávajú činnosť, za ktorú by im reálne vznikali nároky na uplatňovanie vrátenia DPH a v žiadnom
prípade v nimi deklarovanom rozsahu a za týmto účelom

a) obž. Ľ. F. po vzájomnej dohode s obž. B. R. na menovanú „kúpili“ obchodnú spol. LARGOX, s.r.o.,
ktorej prostredníctvom mali záujem uplatňovať nároky na vrátenie DPH, pričom za týmto účelom obž.
R. zoznámil s obž. Ing. H. Š., zamestnancom Daňového úradu Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava,
rovnako ju zoznámil s účtovníčkou obž. U. L., ktorá spracovávala daňové priznania za jednotlivé

zdaňovacie obdobia v jednotlivých obchodných spoločnostiach tvoriacich predmet skutku a taktiež ju
zoznámil s obž. G. H., ako s osobou, ktorá cestou ovládaných slovenských, ako i českých obchodných
spoločností zabezpečí faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami tak, aby fakturované sumy vrátane
DPH boli v súlade s údajmi uvedenými v daňových priznaniach vymenovaných obchodných spoločnosti,
u ktorých bude príslušným daňovým úradom otvorená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti

uplatneného nadmerného odpočtu DPH,

b) obž. G. H. za vyššie opísaným účelom dodal takéto faktúry obž. B. R. pre spoločnosti Real Estate
Plus s.r.o., MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o. a obž. Q. E. prostredníctvom obž. R. pre spoločnosti
TRADE-Z s.r.o. a Silben Group s.r.o. pre tie zdaňovacie obdobia, v ktorých bola daňovým úradom

otvorená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH, za rovnakým
účelom dodával faktúry aj ďalším obžalovaným pre spoločnosti OBA FIVE SLOVAKIA s.r.o., EURO
FINANCE BUILDING, s.r.o., BA Left Slovakia s.r.o., Omanila s.r.o., Pine Group s.r.o., palmer tech
s.r.o., MOSAD s.r.o. a Wallmunt s.r.o., za dodané faktúry si obž. H. presne určil sumy, ktoré mu boli
záujemcami o faktúry vyplatené, pričom vystavovanie predmetných faktúr zabezpečil cestou ovládaných

slovenských spoločností ORAVIA TRADE, s.r.o., MESSY, spol. s.r.o., LK IMPOEXPO, s.r.o., ako aj
českých spoločností SPOLETO s.r.o. a RATES Hodonín, s.r.o.,c) obž. B. R. pre vyššie opísaný účel najmä zabezpečila zmenu sídla v spoločnosti Real Estate Plus
s.r.o., tiež založila obchodné spoločnosti MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o., v ktorých za konateľa
dosadila svojho syna obž. G. R., taktiež založila obchodnú spoločnosť Silben Group s.r.o., do ktorej ako

konateľa dosadila obž. Q. E., obž. R. oznamovala obž. U. L. sumy deklarované v daňových priznaniach
k DPH, ktorých konkrétnu výšku zistila z informácií pracovníka daňového úradu obž. Ing. H. Š., pričom
jeho služby sprostredkovala aj obž. A. D., na návrh obž. L. iniciovala prevod obchodného podielu a
zmenu sídla v spoločnosti BLATAR s.r.o., obž. R. taktiež zoznámila obž. E. s obž. G. H., ako s osobou,
ktorá v prípade potreby pre „jeho“ spoločnosti zabezpečí faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami,

obž. R. rovnako prostredníctvom obž. C. R. zabezpečila prevod obchodných podielov v obchodných
spoločnostiach BLATAR s.r.o., ROQIS s.r.o. a LAURENTIUS, s.r.o., obž. R. si od obž. H. zabezpečila
faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami pre „vykrytie“ nadmerných odpočtov predovšetkým za
zdaniteľné obdobia august 2013, október 2013 a december 2013 pre obchodnú spoločnosť MB trust,
s.r.o. a predovšetkým za zdaniteľné obdobia január 2013, marec 2013 a október 2013 pre obchodnú
spoločnosť MB trust plus, s.r.o.,

d)obž.U.L.,akoúčtovníčkaprevšetkyvyššievymenovanéobchodnéspoločnosti,spracovávalavmene
týchto spoločností daňové priznania k DPH, odporučila obž. B. R. pre účely tejto trestnej činnosti previesť
obchodný podiel v spoločnosti BLATAR s.r.o., v prípade otvorenia daňovej kontroly vystavovala v mene
uvedených obchodných spoločností rôzne faktúry, ktorými obž. R. deklarovala uskutočnené obchody a

poskytnuté služby a od mesiaca január 2013 na základe žiadosti obž. R. vystavovala daňové priznania
k DPH aj pre obchodné spoločnosti OBA FIVE SLOVAKIA s.r.o., EURO FINANCE BUILDING, s.r.o., BA
Left Slovakia s.r.o., Omanila s.r.o., MOSAD s.r.o., Wallmunt s.r.o., Pine Group s.r.o., palmer tech s.r.o.,
pretože dovtedy si uvedené zabezpečoval obž. A. D. samostatne,

e) obž. Ing. H. Š., pracovník Daňového úradu Bratislava, daňový špecialista, poskytoval obž. B.
R. informácie na základe ktorých boli obž. R. stanovené konkrétne sumy, ktoré bolo potrebné za
vyššie uvedené spoločnosti deklarovať v jednotlivých daňových priznaniach k DPH tak, aby sa daňové
subjekty (spoločnosti) vyhli kontrolám zo strany príslušného daňového úradu, rovnako informoval obž.
R. o poukázaných finančných prostriedkoch zo strany daňového úradu na účty spoločností v zmysle

uplatnených nárokov na vrátenie DPH, taktiež obž. R. informoval o kontrole oprávnenosti nároku na
vrátenie DPH zo strany daňového úradu vo vyššie uvedených spoločnostiach, rovnako obž. R. odporučil
prevod obchodného podielu a zmenu konateľa v spoločnostiach, kde bola nariadená daňová kontrola,

f) obž. A. D. pre uvedený účel zabezpečil prevod obchodných podielov v obchodných spoločnostiach

OBA FIVE SLOVAKIA s.r.o., EURO FINANCE BUILDING, s.r.o., BA Left Slovakia s.r.o., Omanila s.r.o.,
Pine Group s.r.o. a Palmer tech s.r.o. na ním nastrčené osoby, tzv. „biele kone“, využijúc ich veľmi slabé
sociálne pomery, hmotnú núdzu, zneužívanie návykových látok a neznalosť právnych predpisov, od
januára 2013 obž. D., z dôvodu svojho dlhodobého odcestovania do Thajska, zabezpečil podávanie
daňových priznaní k DPH za tieto spoločnosti obž. C. R., taktiež nastrčené osoby - „biele kone“ založili

podnikateľské účty na tieto obchodné spoločnosti v rôznych bankových inštitúciách, a „biele kone“
vyberali z účtov peniaze poukázané ako nadmerný odpočet DPH,

g) obž. C. R. ako konateľ spoločností MOSAD s.r.o. a Wallmunt s.r.o., zabezpečoval pre obž. A. D.
osoby, na ktoré prevádzali obchodné podiely v spoločnostiach OBA FIVE SLOVAKIA s.r.o. (M. H.),

EURO FINANCE BUILDING, s.r.o. (M. R., I. L.), BA Left Slovakia s.r.o. (D. R.), Omanila s.r.o. (C. E.,
E. I.), MOSAD s.r.o. (W. E.) a Wallmunt s.r.o. (Y. G.), podával od januára 2013 za tieto obchodné
spoločnosti daňové priznania k DPH, obž. R. ďalej zabezpečil vyberanie finančných prostriedkov z účtov
od nastrčených osôb - „bielych koní“ a tiež ich sám vyberal, sprostredkoval v priebehu roka 2013 prevod
obchodných podielov a zmenu konateľov v obchodných spoločnostiach BLATAR s.r.o., ROQIS s.r.o.,

LAURENTIUS, s.r.o. a začiatkom roka 2014 aj u spol. OSC s.r.o., na nastrčené osoby - „biele kone“,

II. obž. G. L. po vzájomnej dohode a podnete od obž. B. R. zabezpečil v roku 2012 prevod obchodných
podielov s vymenovaním za konateľa A. L. v spol. ROQIS s.r.o. a tak isto D. Q. v spol. LAURENTIUS,
s.r.o., ktorí pôsobili ako tzv. „biele kone,“, následne spracovával daňové priznania k DPH za jednotlivé

zdaňovacie obdobia tak, aby sa tieto daňové subjekty vyhli kontrolám zo strany príslušného daňového
úradu, prostredníctvom „bielych koní“ zabezpečil zriadenie účtov na menované obchodné spoločnosti v
peňažných ústavoch a vyberanie finančných prostriedkov z účtov, z ktorých polovicu odovzdával obž.
R., pričom obž. L. nemal vedomosť o ďalších spoluobžalovaných, pretože komunikoval iba s obž. R.,avšak vedel, že sa jedná o fiktívne údaje nezakladajúce sa na hospodárskych výsledkoch uvedených
spoločností, pretože tieto boli nečinné a nemohli tak dosahovať deklarované nároky na vrátenie DPH,.
za zdaňovacie obdobia od júla 2012 do marca 2013, kedy obž. L. upustil od spolupráce s obž. R. a táto

od uvedeného času prevzala riadenie uvedených spoločností,

III. obž. G. R., po vzájomnej dohode so svojou matkou obž. B. R. konateľ v spoločnostiach MB trust,
s.r.o. a MB trust plus, s.r.o., ktoré sama obž. R. založila pre vyššie opísaný účel uplatňovania si
nadmerných odpočtov DPH, pričom daňové priznania k DPH vypracovávala na žiadosť obž. R. obž.

U. L. tak, že v nich vykázala takú konkrétnu výšku nadmerného odpočtu, ktorú jej určila obž. R. tak,
aby sa tieto spoločnosti vyhli kontrolám zo strany daňového úradu, obž. R. na pokyn svojej matky
obž. R. zriadil v bankových inštitúciách účty na tieto spoločnosti a vybraté peniaze z neoprávnene
uplatnených nadmerných odpočtov DPH poskytol obž. R., pričom obž. R. nemal vedomosť o ďalších
spoluobžalovaných, pretože komunikoval iba s obž. R., avšak plne si bol vedomý svojej nezákonnej
činnosti, ako aj finančných prostriedkov prichádzajúcich na účty uvedených spoločností, hoci tieto

nevyvíjali žiadnu obchodnú činnosť, resp. takú, ktorá by mohla reálne viesť k vzniku nárokov na
uplatnenie si vrátenia DPH v uvedených obdobiach a rozsahoch,

IV. obž. Q. E., po vzájomnej dohode s obž. B. R. a na základe jej podnetu zabezpečil prevod obchodných
podielov v spol. Silben Group s.r.o., ktorej sa stal aj konateľom, a zabezpečil si generálnu plnú

moc na konanie za spol. TRADE-Z s.r.o., pričom za neoprávnene uplatnené nadmerné odpočty DPH
za jednotlivé zdaňovacie obdobia vyberal finančné prostriedky z účtov oboch spoločností, z ktorých
polovicu odovzdával obž. R.Ň. pričom obž. E. nemal vedomosť o ďalších spoluobžalovaných, pretože
komunikoval iba s obž. R. a raz s obž. H., avšak vedel, že sa jedná o fiktívne údaje nezakladajúce sa na
hospodárskych výsledkoch uvedených spoločností, pretože tieto boli nečinné a nemohli tak dosahovať

deklarované nároky na vrátenie DPH,

V. obž. Mgr. F. T. po vzájomnej dohode s obž. B. R. a na základe jej podnetu, zabezpečil v roku 2013
prevod obchodného podielu v spol. OSC, s.r.o. na svojho kamaráta Mgr. K. E., ktorý bol vymenovaný
aj, ako konateľ, obž. Mgr. T. zabezpečil prostredníctvom Mgr. K. E. zriadenie účtu na túto spoločnosť

v peňažnom ústave, ako aj výber finančných prostriedkov z tohto účtu, pričom polovicu finančných
prostriedkov z neoprávnene uplatnených nadmerných odpočtov, odovzdal obž. R., obž. Mgr. T. nemal
vedomosť o ďalších spoluobžalovaných, pretože komunikoval iba s obž. R., avšak vedel, že sa jedná o
fiktívne údaje nezakladajúce sa na hospodárskych výsledkoch uvedenej spoločnosti, pretože táto bola
nečinná a nemohla tak dosahovať deklarované nároky na vrátenie DPH a

následne si obžalovaní osobne, alebo prostredníctvom iných osôb neoprávnene uplatnili nároky na
vrátenie DPH prostredníctvom spoločností:

1. obž. B. R. za Real Estate Plus s.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: XX XXX XXX, za

obdobie od mesiaca marec 2012 do mesiaca júl 2013 v celkovej sume 100 099,40 Eur,
2. obž. B. R. za LARGOX, s.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: XX XXX XXX za zdaňovacie
obdobie od mesiaca január 2012 do mesiaca september 2013 v celkovej sume 105 601,05 Eur,
3. obž. G. R. za MB trust, s.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: XX XXX XXX, za zdaňovacie
obdobie od mesiaca október 2012 do mesiaca január 2013 a od mesiaca marec 2013 do mesiaca

september 2013, v celkovej sume 59 971,47 Eur,
4. obž. G. R. za MB trust plus, s.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: 46 742 042, za zdaňovacie
obdobie od mesiaca jún 2013 do mesiaca október 2013 a za mesiac december 2013 v celkovej sume
21 050,98 Eur,
5.obž.Q.E.zaSilbenGroups.r.o.sosídlomBratislava,LíščieNivy23,IČO:XXXXXXXXzazdaňovacie

obdobie od mesiaca máj 2013 do mesiaca september 2013 a za mesiace november 2013 a december
2013 v celkovej sume 18 076,99 Eur,
6. obž. C. R. za BLATAR s.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: XX XXX XXX za zdaňovacie
obdobie od mesiaca september 2013 do mesiaca november 2013 v celkovej sume 9 222,76 Eur,
7. obž. G. L. za ROQIS s.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: XX XXX XXX za zdaňovacie

obdobie od mesiaca apríl 2012 do mesiaca jún 2013 v celkovej sume 105 296,85 Eur, pričom za
zdaňovacie obdobie od mesiaca apríl 2012 do mesiaca marec 2013 v sume 86 496,65 Eur ,8. obž. G. L. za LAURENTIUS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Drieňová 34, IČO: XX XXX XXX za
zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca október 2013 v celkovej sume 93 114,65 Eur,
pričom za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca marec 2013 v sume 51 797,45 Eur),

9. obž. A. D. a obž. C. R. za OBA FIVE SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Bratislava, Narcisová 796/4, IČO: XX
XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca október 2012 a od mesiaca január
2013 do mesiaca júl 2013, v celkovej sume 71 779,37 Eur,
10. obž. A. D. a obž. C. R. za EURO FINANCE BUILDING, s.r.o., so sídlom Bratislava, Narcisová 796/4,
IČO: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie mesiace júl 2012 a august 2012, od mesiaca január 2013

do mesiaca marec 2013, za mesiace máj 2013, júl 2013 a za mesiace september 2013 a október 2013
v celkovej sume 45 280,12 Eur,
11.obž.C.R.zaBALeftSlovakias.r.o.,sosídlomBratislava,J.C.Hronského1634/10,IČO:XXXXXXXX,
za zdaňovacie obdobie mesiacov apríl 2013 a máj 2013 v celkovej sume 9 994,78 Eur,
12. obž. A. D. a obž. C. R. za Omanila s.r.o., so sídlom Bratislava, Narcisová 796/2, IČO: XX XXX XXX
za zdaňovacie obdobie od mesiaca jún 2012 do mesiaca október 2012 a od mesiaca január 2013 do

mesiaca marec 2013 a za mesiac máj 2013 v celkovej sume 52 010,33 Eur,
13. obž. C. R. za MOSAD s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 6, IČO: XX XXX XXX za zdaňovacie
obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca október 2012 a za mesiace január 2013, apríl 2013 a máj 2013
v celkovej sume 47 541,64 Eur,
14. obž. C. R. za Wallmunt s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 6, IČO: XX XXX XXX, za

zdaňovacieobdobieodmesiacajanuár2012domesiacamarec2012aodmesiacamáj2012domesiaca
október 2012 a za mesiac apríl 2013 v celkovej sume 44 234,79 Eur,
15. obž. A. D. a obž. C. R. za Pine Group s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 6, IČO: XX XXX
XXX za zdaňovacie obdobie mesiacov február 2012 a marec 2012 a od mesiaca jún 2012 do mesiaca
október 2012 v celkovej sume 40 823,40 Eur,

16. obž. A. D. a obž. C. R. za palmer tech s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružová dolina 6, IČO: XX XXX
XXX za zdaňovacie obdobie mesiaca február 2012 a od mesiaca máj 2012 do mesiaca október 2012 a
mesiac apríl 2013 v celkovej sume 43 918,43 Eur,
17. obž. Q. E. za TRADE-Z s.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: XX XXX XXX, za zdaňovacie
obdobie od mesiaca august 2013 do mesiaca október 2013 a za mesiac december 2013 v celkovej

výške 9 742,30 Eur,
18. obž. Mgr. F. T. za OSC s.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: XX XXX XXX, za zdaňovacie
obdobie od mesiaca júl 2013 do mesiaca september 2013 v celkovej sume 10 521,63 Eur,

t e d a

I. obž. G. H., O.. B. R.,

II. obž. Ľ. F., O.. B.. H. Š., O.. U. L., O.. A. D.

si neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle
zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - po
dlhší čas tak, že poskytli inému pomoc na spáchanie trestného činu najmä zadovážením prostriedkov,
odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom čine,

III. obž. C. R.

spoločným konaním si neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech a čin spáchal závažnejším spôsobom

konania - po dlhší čas,

IV. obž. G. L.spoločným konaním si neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas,

V. obž. G. R.

spoločným konaním si neoprávnene v značnom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech a čin spáchal závažnejším spôsobom

konania - po dlhší čas,

VI. obž. Q. E.

spoločným konaním si neoprávnene v značnom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech,

VII. obž. Mgr. F. T.

spoločným konaním si neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej
hodnoty v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech,

č í m s p á ch a l i

Obžalovaní: G. H., B. R.,

pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c),
ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,

Obžalovaní: Ľ. F., B.. H. Š., U. L., A. D.

účastníctvo k pokračovaciemu zločinu daňového podvodu formou pomoci, podľa § 21 ods. 1 písm. d/
Tr. zák., k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
b) Trestného zákona,

Obžalovaný: C. R.

pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c),
ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,

Obžalovaný: G. L.

pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c),
ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,

Obžalovaný: G. R.

pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b),
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,

Obžalovaný: Q. E.

pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona,

Obžalovaný: Mgr. F. T.

pokračovacíprečindaňovéhopodvoduspolupáchateľstvompodľa§20,§277aods.1Trestnéhozákona.Za to sa

o d s u d z u j ú

1/ obž. B. R.

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá za uloženia probačného
dohľadu nad jej správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov.

Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd ukladá primerané obmedzenie zákaz stretávania

sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu
najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta
pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obž. B. R. aj peňažný trest vo výmere 20.000,- EUR /dvadsaťtisíc

eur/.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený

ukladá obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.

2/ obž. G. H.

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 8 /osem/
rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obž. G. H. aj peňažný trest vo výmere 20.000,- EUR /dvadsaťtisíc
eur/.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.

3/ obž. Ľ. F.

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu
odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.4/ obž. U. L.

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1,

ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá za uloženia probačného
dohľadu nad jej správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd ukladá primerané obmedzenie zákaz stretávania
sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu
najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta
pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

5/ obž. Ing. H. Š.

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1,

ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá za uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.

pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obž. B.. H. Š. aj peňažný trest vo výmere 3.000,- EUR /tritisíc eur/.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ mesiace.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. súd obž. B.. H. Š. ukladá aj trest zákazu činnosti a to výkonu zamestnania

štátneho zamestnanca.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. súd určuje dobu trestu zákazu činnosti na 3 /tri/ roky.

6/ obž. A. D.

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1,
ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá za uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 7 /sedem/
rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

8/ obž. G. L.

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.

zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá za uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky.

pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

9/ obž. G. R.

Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá za uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky.

najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta
pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

10/ obž. Q. E.

Podľa § 277a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá za uloženia probačného

dohľadu nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd ukladá primerané obmedzenie zákaz stretávania

Podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák. peňažný trest vo výmere 2.000,- EUR /dvetisíc eur/.

Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ukladá obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava 1 na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchmi obžalovaných B. R.,
G. H., Ľ. F., U. L., B.. H. Š., A. D., C. R.K., G. L., G. R., Q. E., G.. F. T., vyslúchol tiež zástupkyňu
poškodeného Ing. M. H., na návrh prokurátora i obhajoby vyslúchol svedkov B. G., B. R., M. R., A. L.,

M. H., D. L., G.. K. E., D. Q., B.. H. Q., M. R., M. G., G. R., D. R., K. L., G. F.Č., B.. N. G., G.. N. N., B..
L. Š., B.. B. D., C. E., na U. O. - O. G. H. H.V. E. D. L., E. I., D. H. B.. G. G., Ľ. L., postupom podľa § 263
ods. 3 Tr. por. prečítal vyjadrenie polície vo veci svedka Q. L., ktorého osobný výsluch nebolo možné
vykonať, ďalej vykonal dokazovanie prehratím zvukových a zvukovo - obrazových záznamov, prečítaním
listinných dôkazov, oboznámením spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania vo

veci rozhodol rozsudkom rovnako, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaní B. R., G. R., Q. E. K. G.. F. T. po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. zhodne prehlásili, že
zo žalovaného skutku sa cítia byť vinní.

Obžalovaní G. H., Ľ. F., U. L., B.. H. Š., A. D., C. R., po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. zhodne
prehlásili, že zo žalovaného skutku sa cítia byť nevinní.

Obžalovaný G. L., po poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. uviedol, že nechce dať žiadne vyhlásenie.

Okresný súd Bratislava 1 následne rozhodol o vykonaní dokazovania v zhode s návrhmi prokurátora,
obhajcov i obžalovaných, nad rámec pôvodných návrhov vyslúchol aj svedkov, ktorí neboli pôvodne
navrhnutí v konaní, avšak s poukazom na zložitosť a právnu i skutkovú komplikovanosť veci súd dospel
k názoru, že dokazovanie je nevyhnutné doplniť aj o ďalšie navrhované dôkazy.

Obžalovaná B. R. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že sa ku skutkom, ktoré sú jej kladené
za vinu priznala a tieto oľutovala, svoju trestnú činnosť podrobne popísala v rámci svojich výsluchov,
ako aj počas vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní, rovnako podrobne popísala konanie
ostatných spoluobžalovaných.
Uviedla, že asi dva roky dozadu sa zoznámila s pánom F.. Po určitých stretnutiach, F. navrhol, že kúpi

firmu Largox s.r.o., a že má známeho riaditeľa Š., ktorý bol vtedy riaditeľom na Daňovom úrade 2. F. ju
zobral za riaditeľom Š., kde sa dohodli na spolupráci. Na takej, že F. napísal firmu na obžalovanú, išlo
o firmu Largox, a na túto firmu Largox, že bude F. dávať nadmerné odpočty DPH.
Obž. Š. povedal, že to nie je problém, že on to postráži a môže toto robiť. U obž. Š. s F. boli trikrát,
medzitým sa sťahoval z Daňového úradu 2 na Daňový úrad 5.

Obž. F., neskoršie obžalovanú zoznámil s pánom H.. H. s F. robili nadmerné odpočty, oni dvaja.
Bolo to v Leopoldove, v bare Atlantis a tam H. vyrábal faktúry pán, volal sa L.. Ten vyrábal všetky tieto
faktúry, čo sa týkalo týchto nadmerných odpočtov, aj pre teda firmu Largox.
S p. Š. sa dohodli na tom, že keď bude nadmerný odpočet 5 alebo 4.000,- €, polovica ide p. Š. a polovicu
si brali p. H. s F. a takto to fungovalo.

Obžalovaná zo začiatku mala firmu Real Estate Plus. Aj v tejto firme zo začiatku reálne normálne
podnikala.
F. a H. chceli mať viacej týchto firiem, tak potom obžalovanú prinútili robiť aj na tejto firme Real
Estate Plus nadmerné odpočty. Faktúry, takisto vystavoval p. H. a jeho nejaký známy, lebo niektorých
ľudí ani nepoznala, ani nevedela kde tie firmy sídlia, len podľa pečiatky videla, že niektoré sú zo

Serede. Boli tam na nadmerných odpočtoch deklarované napríklad stoly, stoličky, motory áut, ťažnézariadenia, veci, s ktorými nikdy neprichádzala do styku a samozrejme sa reálne tieto obchody nerobili.
Nakoľko keď nakúpili tento vlastne tovar a tieto faktúry vystavili, tak potrebovali, aby tento tovar išiel zo
Slovenskej republiky preč na firmy do Čiech. Aj tam mali svojich známych, boli to firmy, Spoleto a Rapes

Hodonín.Prichádzaloktomutak,žeobžalovanámalaprísťnabenzínovúpumpu,zobraťpečiatky,tamsa
opečiatkovali CMR-ky, veci a faktúry, proste akože to bolo naložené do kamiónov a bolo to vyvezené. Za
všetko toto platila im, aj keď obžalovaná z toho reálne nič nemala, pretože z toho nadmerného odpočtu,
keď bolo 4.000,-, tak 2.000,- si zobral p. H. s F. a plus ostatné išlo p. Š..

Na otázky prokurátora obžalovaná uvádzala, že spol. Largox, spol. Real Estate Plus, tieto dve
spoločnosti patrili obžalovanej, peniaze z nadmerných odpočtov išli, obž. H. a obž. F., a polovica p. Š..
Nejakú časť dávali aj obžalovanej, ako všimné.
MB Trust a MB Trust Plus boli spoločnosti syna obžalovanej, obž. G. R.. MB Trust zo začiatku
vykonávala, upratovacie činnosti.
Zo začiatku normálne fungovalo všetko. Na MB Trust spoločnosť kúpila autá a mali zamestnaných troch

pracovníkov, ktorí vykonávali upratovacie práce a takisto p. H. s F. na tieto firmy takisto robili faktúry.
Na MB Trust Plus boli len dve podané vratky DPH, jedna vratka, tá bola okolo asi 1.200,- Eur, tá nebola
reálna, ale 3.360,- bolo auto, ktoré bolo kúpené v hotovosti.
Takže na MB Trust, takisto p. H. s F. robili nadmerné odpočty. Lenže potom na obidvoch firmách prišla
kontrola.

Pán H. povedal, že on to dokáže spraviť aj spätne, že on má firmy, ktoré to dokážu a že môže ísť kľudne
aj na daňovú kontrolu. Obžalovaná na daňovú kontrolu samozrejme nešla, lebo vedela, čo by ďalej
fungovalo. Že keby daňová kontrola prebehla dobre, tak on by ďalej ťahal z týchto firiem DPH-čky. Takže
ho oklamala., že na daňovej kontrole bola, aj keď na daňovej kontrole so synom nebola.
Obž. H. mal, „pod palcom“ viaceré firmy, stále cestoval. Žilina, Čadca, Orava, Myjava, takže on tam

týchto ľudí ako bola obžalovaná mal viacej.
H. s F. si robili účtovníctvo, že ho robili len fiktívne a čiže tým pádom vždy si tam nechali niečo otvorené
a keby prišlo k nejakému problému, oni to vedia spravovať. Obaja vedia vytvoriť aj faktúry, vedeli aj tak
spraviť, aby daňová kontrola prebehla v poriadku, pretože aj tie ostatné firmy, ktoré mali nejaké faktúry,
tak by to vykryli .

Spoločnosť Silben Group, kúpil firmu pán E. obžalovaná tam bola len spoločníčka. Prispela na ňu 1.500,-
euro.
Daňové veci robila pani L.. Pani L. obžalovanej doporučil pán F., že predtým s ňou spolupracoval keď
pracovala v nejakej inej firme.
Na otázku, čo vlastne firmy, akú činnosť vykonávali, obžalovaná uviedla, že jej spoločnosti, čo sa týka

Real Estate Plus, Largox, nerobili nič, len p. H. s F. si na ňu robili faktúry. Real Estate Plus vykonávala
upratovacie práce a takisto synova firma MB Trust.
Vystavovanie faktúr robila p. L., na Real Estate Plus to robila audítorská firma BDO Audit Piešťany, p.
Ing. R.. Ale p. F. nechcel, aby táto audítorská firma robila aj ďalej účtovné veci. Chcel, aby to robila p. L..
Začalo to niekedy v roku 2013.

Spoločnosť Blatar, s touto obžalovaná nemala nič spoločného. Firme Blatar robila účtovníctvo p. L.. Táto
firma nechcela ďalej podnikať, tak predala alebo chcela predať túto firmu. Predaj firmy zabezpečil p. R..
Účtovné veci robila všetko pani L.. Obžalovaná len sprostredkovala predaj firmy cez p. R..
Táto firma reálne podnikala, po tom predaji tej spoločnosti už vôbec nie.

Spoločnosti Roqis a Laurentius.
Tieto firmy kúpil pán L.. Pána L. zoznámila na Daňovom úrade v Bratislave, s pánom Š.. Tam si dohodli
spoluprácu, takú istú, že sa budú dávať nadmerné odpočty. Že boli rozdeľované tak, že keď pán L.
dostane nadmerný odpočet, dajme tomu 3.000 eur, 1.500 dostane p. Š. a 1.500 p. L.. Tak to bolo

dohodnuté na Daňovom úrade 5. Obžalovaná len odniesla pánovi Š. peniaze, vždy keď ich vyplatil p. L..

Spoločnosť Oba Five Slovakia, a tie ostatné firmy o ktorých vie, patrili pánu D.. Všetky tieto firmy
si spravoval, robil DPH-čky p. D.. Nevie, od ktorého presne roku ich robil. Až od určitého času mu
účtovníctvo robila p. L. a aj tak to bolo spravené tam, že takisto sa na tom podieľal po určitom čase aj

p. Š.. Takisto mal prospech z týchto firiem aj p. Š..

Trade Z, to bola spoločnosť p. E. staršieho.
Obžalovaná vie, že raz p. E. mladší kupoval faktúry od p. H. v Nitre lebo bola pri tom prítomná.OSC bola spoločnosť pána T..
Konateľom nebol p. T., ale bol tam Mgr. E., takže na túto spoločnosť si takisto pán magister uplatňoval

odpočet DPH.

Na otázky prokurátora k osobám jednotlivých obžalovaných uviedla, že obž. H. spoznala cez pána F.,
s ním nikdy nevychádzala dobre, pretože, robili na obžalovanú obaja neustály nátlak, aby robila tieto
fiktívne faktúry, a atakovali aj osobu jej syna. Vyhrážali sa jej. Keď prišli peniaze z nadmerného odpočtu,

tak buď zavolali alebo čakali pred domom. Ani nevedela kedy prídu, či to bude ráno, či to bude večer,
kedykoľvek to bude, takže s nimi nemá dobrú skúsenosť a hlavne urobili jej zo života peklo.
Oni boli hlavne tí, ktorí robili faktúry pre firmy. Všetky faktúry vystavoval pán H. alebo ich dal niekomu
vystavovať, v tom bare Atlantis v Leopoldove. Mali z toho peniaze, vždy keď prišla vratka DPH okolo
25., 26. dňa v mesiaci, obžalovaná vybrala peniaze, pre ktoré sami prišli, alebo ich musela odniesť. Oni
presne vedeli aké sa tam dávajú nadmerné odpočty DPH, mali to zapísané a vždy každý jednu firmu

takto vyúčtovali. Keď si brali vratku DPH, tak obžalovaná im musela ešte z toho platiť 6 alebo 3%.

Obžalovaná U. L. robila všetky faktúry a všetky veci ohľadne firiem. Účtovala, robila DPH-čky, ktoré sa
buď následne poslali poštou alebo obžalovaná ich osobne odniesla na daňový úrad.

Pani L. mala vedomosť o podnikateľských činnostiach obž. H. a F., lebo obžalovaná sa jej sťažovala.
Vedela, že napr. nákup tovaru, nábytku, stoličiek, tých náhradných dielov na tie motorové vozidlá, že to
nie je reálny obchod a ani nikdy nebol, a že tak to proste H. s F. tie peniaze z toho využívajú a majú. S
obž. L. mala ústnu zmluvu. Každý mesiac jej platila za svoje účtovníctvo, 150,- Eur za jednu firmu.

S obžalovaným Š. ju zoznámil obž. F. na Daňovom úrade 2, keď končil s funkciou riaditeľa daňového
úradu a za ním boli asi teda trikrát, a potom za ním chodila na Daňový úrad 5. Pán F. sa s ním dohodol
na spolupráci, na financiách ako budú rozdeľované a koľko sa mu bude dávať z tých odpočtov DPH.
Ešte to bolo na daňovom úrade na dvojke.
S obž. Š. si telefonovali alebo za ním zašla na daňový úrad. Na daňový úrad vždy za ním chodila vtedy

keď mu aj odniesla peniaze, takže stretávali sa aj osobne.
Pán Š. vedel pozrieť do systému či na tú firmu je kontrola alebo nie je kontrola a aké nadmerné odpočty
sa tam môžu a nemôžu dávať, do akej sumy, aby kontrola nebola, niekedy povedal sumu, že sa môže
ísť do 4.000,-, do 3.000,-, do 5.000,-, ako kedy a teda keď napríklad bola kontrola na dve firmy MB Trust
a MB Trust Plus, tak povedal, že je tam kontrola. Následne to prišlo aj poštou, takže vždy povedal,

ohľadne tých firiem, že čo a ako sa má robiť. Pán Š. keď určil aká má byť vratka DPH, tak si to zapísal
a potom z toho následne si vypočítal sumu, ktorú chce, vedel koľko mu má doniesť peňazí. Peniaze mu
odovzdávala v kancelárii alebo vo foajé daňového úradu, raz pri hoteli Kyjev, najčastejšie mu ich dávala
na daňovom úrade a vo foajé daňového úradu. Bolo to za firmu Real Estate Plus, za Largox, za MB
Trust, potom to bolo od pána L. za Roqis a Laurentius a potom to boli za firmy p. D..

Obžalovaného A. D. pozná veľmi dlho. D. sám podnikal veľmi dlho. Mal x firiem. Až raz kontaktoval
obžalovanú, že či by sa nemohli stretnúť a že či by mu nemohla dať na daňovom úrade skontrolovať
firmy cez známeho, že sú čisté, že či môže mať alebo nemôže teda, že či ich môže kúpiť. To bolo to
prvé stretnutie.

Druhé stretnutie bolo o tom, že mu povedala, že „to pôjde. Potom sa pýtal na nadmerné odpočty DPH,
obžalovaná mu povedala, že áno, že dajú sa robiť, takže pán D. ich začal robiť. Zo začiatku, si to robil
sám a potom mu to robila pani L.. V januári v roku 2013, bol nejaké dva tri mesiace v Thajsku. A keď bol
v Thajsku, tak to za neho robil pán R.. Raz sa pán Š. opýtal, na jednu firmu, že je tam veľmi veľa peňazí a
že stále tam figuruje, že si ich nikto nevyberá, že tam chodia nadmerné odpočty, ale že nikto to nevyberá.

Čo sa týka tých firiem, ktoré mali patriť D., on nebol v nich konateľom alebo spoločníkom, to sa dozvedela
až pri tom všetkom čo sa stalo.

Obžalovaný C. R. v roku 2013 vykonával túto činnosť za obž. D., teda dával tam nadmerné odpočty
lebo zo začiatku, si tieto nadmerné odpočty robil pán D., ale pán R. to nevedel robiť, tak mu ich robila

pani U. L..

S obžalovaným G. L. si nepamätá kto ju zoznámil. Pán L., si kúpil dve firmy a mal záujem robiť tieto
odpočtyDPH.Obžalovanáhozoznámilasp.Š.naDaňovomúrade5atamsionidohodlispoluprácu,akosa to bude robiť a koľko pán Š. bude za to dostávať. Š.B. povedal koľko má dať p. L. nadmerný odpočet
DPH. Tým, že to vedel, tak vedel presne sumu akú dostane. Obžalovaná následne peniaze odniesla p.
Š.. Obžalovaná priznala, že za to dostávala určité peniaze. Takže z toho mala určitý prospech.

Firmy Roqis a Laurentius reálne nič nevykonávali. Silben Group - obž. sa nevedela vyjadriť, Trade Z, o
tej nemala žiadnu vedomosť, OSC nevykonávala žiadnu činnosť.

Obž. R. a obž. D. videla v bare Atlantis v Hlohovci, presný mesiac s časovým odstupom si nevie
spomenúť. Vie, že to bolo aj v januári 2013. Debatovali s pánom F., H. a videla na stole nejaké papiere.

Žiadna z týchto firiem, ktorú mal D. a R. reálne nepodnikala.

Na otázky obhajoby obžalovaná R. uviedla, že mala viacej áut. Každé tri roky menila autá. Audi Q3,
na leasing. Mercedes ML, Kiu Cee´d.
Na otázku, prečo spolupracovala s obž. H. a F. uviedla, že bola donútená, títo dvaja ľudia boli vždy veľmi
násilní. Vydierali nielen obžalovanú, ale aj jej syna, vyhrážali sa jej, preto s nimi spolupracovala.

Audi Q3 zaplatila z toho, že predtým z firmy predala BMW. Mala aj priateľa, ktorý ju zabezpečil.
Obž. F. inštruoval s p. H. ľudí, ako majú robiť faktúry. Bola pri tom. On na klávesnici nič nerobil, ale stál
pri chlapcovi, aj p. H. a inštruovali ho ako má spáriť faktúry, vždy to bolo tak, že buď si pre tie faktúry
prišla do Atlantisu, H. stál pri p. L., povedal mu ako to má spraviť, čo tam má spraviť. Pán L. vytlačil
faktúru, podal p. H. alebo F., ten jej ju podal. Ak to nebolo takto, stretli sa v bare, dal jej faktúry

Na ďalšie otázky obhajoby uviedla, že tlačivo pre uplatnenie DPH vystavovala p. L., nakoľko bola
účtovníčka. Pani L. buď to poslala poštou alebo obžalovaná ich osobne odniesla na daňový úrad. ich
sama obžalovaná.

Na otázku, odkiaľ má informáciu, že firmy Oba Five Slovakia, Euro Finance Building, BA Left Slovakia,

Omanila, Mosad, Wallmunt, Pine Group, Palmer Tech, patrili p. D. obžalovaná uviedla, že nemala
vedomosť, že ich niekto iný vlastní. Neskúmala, kto tieto firmy vlastní, o týchto firmách hovorila s obž. D..
Na otázku, či videla p. D. ako udeľuje nejaké pokyny p. R. obžalovaná uviedla, že nevidela, pretože
dokým bol p. D. na Slovensku, robil si to sám a keď odišiel na tri mesiace preč, robil to p. R.. A mal všetko
k dispozícii. Čiže keď aj vyberal peniaze, mal kreditné karty, „tak odkiaľ by ich mal? Asi, že od p. D.“.

Údaje od Š. D. sprostredkovala sama obžalovaná. Peniaze od p. D. a R. smerom k p. Š. sprostredkovala
samotná obžalovaná. Keď dostali nejakých 3.000,-, tak p. Š. dostal 1.200,-, 1.300,-. U niektorých ľudí to
bolo presne stanovené, ale čo sa týka p. D. aj R., niečo dali obžalovanej a posielalo sa aj p. Š.. A on
vedel koľko má dostať a keby mu bolo málo, tak by si ich určite bol vypýtal. Takže vždy bol spokojný.
Na otázku, aby popísala organizovanú skupinu uviedla, že to nevie popísať.

Čo sa týka obž. L., účtovníctvo vykonávala pre Real Estate Plus, Largox, MB Trus, MB Trus Plus, aj pre
firmu Blatar, Silben Group, Trade Z a robila aj pre firmy p. D..
Čo sa týka prezývok, p. H. si hovoril L., lebo je akože krstný. Pán F., toho niekedy nazývali Flinstone.
Za firmy Euro Finance Building, Oba Five, BA Left Slovakia, Omanila, Mosad, Wallmunt, Pine Group,

Palmer Tech, dokým bol p. D. na Slovensku, tak vyberal buď peniaze on sám, alebo niekto iný, to
obžalovaná nevie. Vždy tie peniaze, keď sa stretli, dali pre p. Š. a takisto p. R.. Oni ich vždy len doniesli.
Kto ich vyberal obžalovaná nikdy nevidela.

Obžalovaný G. H. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že čo sa týka trestnej veci B. R.O.,

nemá s touto nič spoločné, nakoľko jej nedodával žiadne faktúry. Pani R. si všetko vymýšľa a hlavne vo
svojich výpovediach zo dňa 6.3.2014 klamala, lebo uviedla, že na firmu Largox nevystavovala žiadne
faktúry, ani neprijala. Firma Largox podľa uznesenia vytiahla z daňového úradu DPH 100.000,- euro.
Keď by p. R. vytiahla túto DPH, tak by na to potrebovala faktúry za 525.000,- euro, ktoré do dneska p.
R. nepredložila súdu, ani prokuratúre.

Obž. R. opísala všetky skutky ako sa stali, že p. Š. dávala z týchto DPH polovicu, t.j., keď vytiahla p. R.
DPH 100.000,- euro za to obdobie na firme Real Estate Plus, tak polovicu p. Š. dala 50.000,- euro. S
druhou polovicou naložila, že 50,000,- euro, že polovicu dala p. F. a polovicu si nechala ona. Keď za tieto
spoločnosti pani R. vytiahla 100.000,- euro aj 99 centov, tak by nato potrebovala faktúry za 500.000,-
euro, takisto, ktoré do dneska nepredložila, ani neexistujú tie faktúry.

Čiže, keď tvrdí, že kúpila faktúry od obžalovaného za 6%, z 500.000,- euro, je 30.000,- euro by mu
muselazaplatiťzatietofaktúry,pritomsinechalačotvrdíona25.000,-,tak5.000,-euromuselazosvojich
peňazí dotovať každý mesiac, aby mala na vyplatenie tých chlapcov.Čo sa týka spoločnosti, ktoré pani R. ovládala, klame vo svojich výpovediach, že vyťahovala peniaze
a im ich dávala, lebo z tých peňazí čo p. R. vyťahovala, používala ich pre seba, lebo všetky peniaze,
ktoré sú vo výpisoch, založené v účtovníctve, tak tie peniaze si ich vyťahovala na benzín, na kabelky

a nevie na čo ešte.
Čo sa týka firiem jej syna, takisto do dnešného dňa neboli predložené faktúry, čo sa týka tých spoločností
nafirmuMBTrustPlusvytiahlap.R.21.589,-euro,takistobynatopotrebovalafaktúryza105.000,-euro.
Takisto do dnešného dňa neboli tie faktúry predložené, že ich kúpila. Kúpila ich tvrdí, že zase za 6%.
Tak za tie faktúry takisto by musela zaplatiť 6.300,- euro. Takisto tvrdia, že tieto spoločnosti ovládala

ona, aj jej syna, a na tie spoločnosti si kúpila Mercedes Benz za 100.000,- euro, potom si kúpila Audi
za 60.000,- euro, BMW za 40.000,- euro, ktoré získala z nadmerných odpočtov.

Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že B. R. pozná od roku 2010 cez jedného známeho kamaráta
G. L.. S pani R. žiadne faktúry nedodával ani nič s ňou nerobil. Pána F. pozná približne 20 rokov, mali
spolu autodopravu, takisto normálny vzťah kamarátsky a obchodný. Pani R., jej syna pozná, G. R., cez

p. Beňovú a ostatných obvinených nepozná. F. s pani R. mali nejaký vzťah.

Na otázky obhajoby uviedol, že L. nevidel nikdy vyrobiť nejakú faktúru, on sám počítač ani neovláda,
ani nemá. Pani R. si to všetko vymýšľa, lebo na ňu podal trestné oznámenie v inakších veciach.
Keď jej faktúru vystavil p. L., ktorý tú firmu vlastní, tak to treba prebrať s ním. Obžalovaný jej žiadnu

faktúru neodovzdal, ani nevypísal a nepodpísal. Nebol žiadnym členom organizovanej skupiny.

Obžalovaný Ľ. F. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že pokiaľ je mu kladené za vinu, že
inštruoval p. R.Ň., že vytváral nejaké kontakty na daňovom úrade, že kúpil pre ňu spoločnosť Largox,
a že účtovníčku jej dohodil na účtovanie dokladov, a že sa p. R. sa s ním delila s DPH-čko, pravda je

to, že obž R. ho požiadala o pôžičku, v roku 2011, v septembri chcela 2.000,- eur na splátku leasingu.
Niekedy v novembri ďalších 2.000,- na splátku toho istého leasingu.
V roku 2012, začiatkom januára ho požiadala o 1.400,- eur na kúpu firmy, teda s.r.o.-čky a 300,- euro
na zaplatenie nejakej elektrickej energie, čiže dohromady to činilo 5.700,- eur.
V januári pani R. obžalovaného požiadala, aby išiel s ňou na Gorkého, kúpiť firmu. Tak tam išli, niekedy

v mesiaci január 2012. Požičal jej peniaze na tú s.r.o.-čku 1.400,- eur. Kúpila s.r.o.-čku. Potom išli
vybaviť kartičky na daňový úrad na DPH-čku. Tam stretli p. Š., ktorého pozná bežne z daňového úradu.
Ako sa stretli, tak mu predstavil p. R. ako ženu, ktorá bola spolu s ním. Rozprávali sa asi päť minút.
Po piatich minútach odchádzali. Pán Š. jej povedal, že keď bude niečo potrebovať nech príde, pretože
daňový úrad je tu pre klientov daňového úradu.“. S p. Š. v živote netelefonoval a nemal s ním odvtedy

žiadny kontakt.
Čo sa týka účtovníčky p. L., obžalovaný jej dal číslo na p. L.. Dohodli sa. Pani L.V. od roku 2011 obž. R.
robí účtovníctvo na firmy. Potom pri ďalšej kúpe, takisto si pani R. dala robiť účtovníctvo p. L., aj ďalšie
dve firmy, čo mal syn, takisto to robila p. L.. Obžalovaný ani o tom nevedel, že jej robí ďalšie firmy, aj
ďalším známym, ktorých tam pani R. dohodila. S p. L. sa takisto nekontaktoval. Kontaktoval sa keď chcel

niečo ohľadom vlastnej firmy, alebo kvôli zmene Obchodného zákonníku, keď chcel nejaký zákon, tak
zavolal p. L. a tá pozrela a povedala, že je to tak v Obchodnom zákonníku.
Ďalej nie je pravda, že by dával polovičku DPH-čky, to v žiadnom prípade. V roku 2013 si vyrovnali
tých 5.700,-. Pani R. to opisovala tak, že to hodil do auta a jej syn tvrdí, že jej to obžalovaný vytrhol
z kabelky a druhý raz, že to vytrhol z ruky. Nie je to pravda. Keď peniaze od p. R. dával, prišiel do

auta, mal tam 8.400,- Eur, ktoré boli údajne p. R. a vyrátal 5.700,- a zbytok jej dal naspäť. Pani R.Ň. si
peniaze prerátala a bolo to v poriadku. Ďalej vyzval p. R., aby išli spraviť nejaký úradný záznam, aby sa
nestalo, že za dve hodiny príde za ním polícia, že ju lúpežne prepadol alebo ukradol tie peniaze. Pani
R. odmietla, povedala, že „Čo chce robiť, na čo, keď už svoje peniaze má. Že ona nepotrebuje žiadny
záznam, že sme vyrovnaní.“. Povedal jej, aby za ním neposielala nejakých ostrých chlapcov, lebo už má

také skúsenosti, že sa mu stalo, že mu zhorelo auto, ukradli mu auto. Ona to nazvala, že sa jej vyhrážal.
Na otázku prokurátora ďalej obžalovaný uviedol, že v roku 2011 pani R. volala do firmy, v ktorej tiež
pracoval, bola to autodoprava firmy G. Q. a G. Q.. Hľadala pani Q., našla si číslo pevnej firmy. Vtedy
jej oznámil, že p. Q. aj so synom sú vo väzbe, a ona navrhla, p. R.Á., stretnutie. Pani R. prišla behom
hodinky, dvoch, stretli sa na benzínovej pumpe a on jej povedal čo sa stalo. Dovtedy p. R. nepoznal.

Stretávali sa ako kamaráti s p. R. a nie ako nejaké podnikateľské aktivity. Do roku 2012 sa dosť často
stretávali,pretožep.R.chodiladoNitry.ChodilatamkdoktoroviC.amalatamkopecznámychavždycky
mu zavolala keď bola v meste, že na chvíľočku sa stretli.H. pozná 20 rokov. Voľakedy chodil k obžalovanému do Mototechny. Obžalovaný mal v Nitre predajňu
náhradných dielov. Chodil tam nakupovať.
Potom obžalovaný robil v autodoprave. H. mal tiež autodopravu. Občas si niekedy pomohli keď bolo

niečo. S H. sa stretával v roku 2012 častejšie. Veľakrát ho H. požiadal, tak ho odviezol. Obž. H. p. R.
spoznal keď sa zastavila u obž. F.. Raz volala kde je, on povedal, že v Hlohovci, prišla tam, spoločne
ich predstavil a to bolo všetko, inak sa nepoznali. H. a R. sa spolu nestretávali, pokiaľ išli on a R. spolu,
tak áno.
Čo sa týka obž. L., akurát dal číslo na ňu. Zavolal jej a p. L. začala robiť účtovníctvo R.. Názov firmy

nevedel, neskôr sa dozvedel, že malo ísť o Largox. Pani L. spoznal, asi v roku 2010, robila pre firmu Q..
Obžalovaného Š., pozná, s tým sa rozprával 10 minút v živote, tak, že 2x sa stretli po päť minút. Nejaké
veci vybavoval pre Q., pretože boli vo väzení a nikto nevedel povedať ako sa má odovzdávať tlačivo na
DPH. Takže p. Š. povedal, že cez vyšetrovateľov, je to treba prefotiť, aby to podpísala majiteľka, išiel za
ňou do väzby. Tak mu to poradil obž. Š., že je to najrýchlejšie alebo potom zmeniť konateľa.
So Š. a R. sa stretli na chodbe daňového úradu, zobral ich do kancelárie. Sťahoval sa, bol tam

neporiadok, nedalo sa kde sadnúť. Boli tam 5 minút a išli preč.

Obžalovaného D. pozná, spoznal ho vo väzbe, rovnako ako R..

Na otázku týkajúcu sa jeho príslušnosti k organizovanej skupine obžalovaný uviedol, že k organizovanej

skupine nepatril, lebo ich nepoznal. Komunikoval len len s p. R. a p. H. keď ho ten poprosil, že je treba
odviesť. Nestretával s nikým. S p. L. sa nestretával takisto. Keď jej telefonoval, vybavoval len svoje veci.

Obžalovaný A. D., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že ku skutku sa chce vyjadriť.
Uviedol, že nechápe, prečo má byť členom organizovanej skupiny. Firmu Largox, v ktorej je konateľkou

p. R., kde bola spôsobená škoda takmer 100.000,- eur, firma Real Estate Plus, kde bola spôsobená
škoda takisto, 100.000,- eur sú firmy obžalovanej.
Firmy p. R., p. E., p. L. a tie ostatné, ktoré sú mu kladené za vinu, ktoré prokurátor ani neuvádza, že
sú členmi organizovanej skupiny, prečo ich škoda sa kladie za vinu jemu. Akým spôsobom sa mal teda
obohacovať. Pri konfrontácii, teda 11.9., pani R. potvrdila, že s jej firmami, s firmami jej syna a ostatnými

obžalovaný nemal mať nič spoločné. Že mal mať finančný prospech len z 8 spoločností. Tak na akom
závere prokurátor dospel k tomu, že je členom tejto skupiny. Ako sa mal obohacovať z tých ostatných
obžalovaných.
On osobne daňové priznania nepodával, v roku 2013 žiadne skutky nepáchal. V roku 2012 tu dva
mesiace ani nebol, a to v mesiacoch, január a február, keď obžalovaná R. mala začať páchať trestnú

činnosť.
Takisto na Slovensku nebol v mesiacoch január, február, marec, kedy boli podávané daňové priznania,
vyberané peniaze, ktoré sú predmetom skutkov, kladených mu za vinu, takže ich nemohol fyzicky
vyberať ani odovzdávať.
V roku 2012 podľa výpisu z finančného riaditeľstva, ktoré má k nahliadnutiu, tam neboli žiadne peniaze

takmer vyplatené, v roku 2012, tak, ako uvádza obvinená R., takže nemohol fyzicky ani p. Š. odovzdávať
tie peniaze a ani ich nemohli tie biele kone odovzdávať z tých účtov jemu, pretože pri jednej spoločnosti,
kde je svedok p. M. H., o ktorej výpoveď sa opieral súd, aj prokurátor. Ide o firmu firma Oba Five
Slovakia, tak v roku 2012, tam nebol vyplatený žiadny nadmerný odpočet, z dôvodu, že firma nevlastní
bankový účet. Pani H. mohla potvrdiť, že v roku 2012 obžalovanému odovzdávala finančné prostriedky

každý mesiac z banky. Ale ako mu ich mohla odovzdávať, keď neboli vyplatené z toho dôvodu, že firma
nevlastní bankový účet.
Tak je to pri viacerých spoločnostiach. Týmto sa v prípravnom konaní nikto nezaoberal.
Na výzvu prokurátora, aby sa vyjadril k tým spoločnostiam, ktoré mali patriť p. R., a ktoré sa mu kladú za
vinu, že v týchto mal byť v ich pozadí obvinený uviedol, že už dňa 30.6. firma Euro Finance Building bola

jeho spoločnosť, s ktorou podnikal. Vie to reálne preukázať. Bola tam z Ministerstva hospodárstva SR
robená kontrola. Túto firmu po nezhode so svojim spoločníkom, sa rozhodli predať. Pán R. mu povedal,
či ju nepredá jeho známym. Dal za to 1.000,- alebo 1.500,- euro. Predal mu ju ako hotovú firmu, čím
nespravil nič protizákonné. Tam bola spravená účtovná závierka, všetko ako má byť. Na tejto firme sa
mali potom robiť nadmerné odpočty. Takže túto firmu pozná, lebo bol jej minulý konateľ.

Potom pozná spoločnosť p. R. firmu Mosad, firmu Wallmunt, lebo si pamätá, že s týmito firmami
on podnikal alebo vykonával nejakú činnosť a poprosil obžalovaného, aby urobil nejaké zmeny na
Obchodnom registri, čo tiež nie je nič protizákonné. Vlastne ani nevykonal celé tie zmeny, len to podal
cez elektronický podpis na Obchodný register.S týmito spoločnosťami neobchodoval, nespája ho s nimi nič. Poznám ešte p. L., to je kamarát.
Čo sa dialo v týchto spoločnostiach, ako sa dostali do tohto kruhu, netuší, ani kto podával daňové
priznania za ne. Uviedol, že podľa odposluchov táto trestná činnosť nebola telefonicky preberaná s ním

ale s úplne inými osobami.
Na výzvu, aby sa vyjadril k jednotlivým obžalovaným, k tomu, či ich pozná, odkiaľ ich pozná a ak ich
pozná, tak za akým účelom s nimi došiel do kontaktu, obžalovaný D. uviedol, že s obž. R., sa pozná asi
od roku 2009, 2010. Je to matka G. R., ktorý bol jeho spolužiakom. Mala prevádzku tam kde mal aj on,
kancelárie v Novom Meste nad Váhom, tam sa začali tak bližšie stretávať v roku 2010. Ona pracovala

pre nejaký exekútorský úrad, občas jej pomohol s niečím. Potom sa stretávali len kamarátsky. V roku
2012 mu vybavovala operáciu pre mamu, tak začali komunikovať častejšie. V roku 2013 komunikovali
tiež častejšie, ale ohľadom, že chcela niečo poradiť, alebo ohľadom jej podnikateľských aktivít. Hovorila,
že má nejakých známych, že vie dohodnúť nejaké stavebné práce. S pani R. mal kamarátsky vzťah, ale
nemal s ňou nejaký obchodný vzťah alebo podobne. S pánom R. takisto. Toho stretol keď bol s p. R.,
ale nevedel o jeho aktivitách, nič. Vie, že je študent vysokej školy a to je celé, čo vie k obvineným.

Pána L., absolútne nepozná. S tým v živote neprišiel do kontaktu, takisto s p. E., s p. T..
Pani L., pozná, je to tá žena, ktorá s pani R. prišla k obžalovanému do baru a sedeli tam, na káve a pýtali
sa ohľadom nejakej registrácie na webovej stránke, tak jej s tým radil a myslí, že tam si vymenili čísla.
Pani L. mu ohľadom toho niečo volala, ale v živote mu nerobila žiadne účtovníctvo, ani jej neprikazoval

robiť žiadne účtovníctvo, ani sa s ňou nestretával. Stretol sa s ňou jedine keď tak v bare, v prítomnosti
p. R., ale to mohlo byť až v roku 2014, skôr ju nepoznal.
Obž. Š., toho v živote nevidel, ani sa s ním v živote nestretol, ani nekomunikoval.
Obž. R. je kamarát od detstva, čiže, to že spolu telefonovali, to robia už 15 rokov, odkedy majú mobilné
telefóny, takže s ním žiadnu trestnú činnosť nepreberal po telefóne, ani nepáchali žiadnu trestnú činnosť.

Čo mal p. R. s p. R.O. uviesť nevie, to musia oni vysvetliť.
S obž. F., sa možno stretol, ale určite s p. F., nepáchal žiadnu trestnú činnosť, ako sa to uvádza v
obžalobe, že by F. mal riadiť alebo nejaké faktúry, to musí vysvetľovať p. R., čo mala s p. F.. Pani R.
chodila občas s nejakými kamarátmi, takže s niekým sa stretnúť mohol, ale nejaké aktivity s nimi nerobil.
Čo sa týka p. H., nie je pravdou to, čo je mu kladené za vinu, že kupoval nejaké faktúry. Žiadne faktúry

nekupoval, pokiaľ by ich kupoval, nech sú mu predložené, doteraz neboli predložené. Pokiaľ také faktúry
existujú, tak musia byť niekde založené na daňovom úrade alebo inde. Či sa s p. H. pozná, tiež si nie je
istý, že sa stretli. Je to možné, ale nemali spolu žiadne obchodné aktivity s ním.
Na otázku, či mal vedomosť o podnikateľských aktivitách p. R. uviedol, že tento podnikal v stavebníctve,
viem, že bola určite spoločnosť Mosad a Wallmunt, v ktorých pravdepodobne bol on konateľom. Toto

boli v podstate firmy cez, ktoré prevádzkoval svoje podnikanie
Čo sa týka svedkyne H., je možné, že ju niekedy stretol, lebo v minulosti mal spoločnosť, ktorú
prostredníctvom inzerátu tiež predával ako čistú spoločnosť a tam sa objavila táto osoba, ale bližšie
to neskúmal.
M. R., tomuto p. R. sprostredkoval, predaj spoločnosti. Prebiehalo to tak že oni s R. spravili účtovnú

závierku. Chceli v tomto odvetví skončiť. Každý si založili svoju stavebnú firmu, mali veľké nezhody
spolu, tak sa rozhodli, že nebudú pod touto značkou podnikať, že ju radšej predajú. Pán R. zohnal
známeho,ktorýprišiel,predstavilsa,povedal,vakomjestavetáspoločnosť.Obžalovanýmupovedal,že
Readymade spoločnosť, čistá, platca DPH a tieto všetky veci. Účtovnú závierku mu ukázal, účtovníctvo,
tiež. Či to bol p. R.Í., to nevie povedať s odstupom času, ale vie, že určite sa to overovalo. Takisto si

overili svoju časť u notára. Odovzdali to tomu človeku. Oni si overili svoju časť, dali si vypracovať všetky
tie dokumenty, podali si to na Obchodný register, vyplatili im sumu. Potom, ale po mesiaci volali, alebo
prišiel za ním do baru kupujúci, že potrebujú prevodný účet v ČSOB, že potrebujú zrušiť podpisové
práva. Vtedy tam prišiel, zrušil svoje podpisové práva a tam čakal ten človek. Či to bol p. R., je tom
možné, ale určite bol on v tej banke. Obžalovanému p. R. žiadne peniaze neodovzdával. Osoby: Y. G.L.,

mu nehovorí nič a E. I., s tým ho zoznámil kedysi p. R. a p. I. pracoval u neho občas brigádne na stavbe.
Poznal ho len cez p. R.. D. R., nevie či ho osobne stretol, ale tiež, R. sprostredkovával kedysi predaj
firmy Rent Media a nevie či tam nebol ten R. a či sa tam neobjavil, tiež v Obchodnom registri.
K. L. toho pozná. Ten pracoval kedysi u matky obžalovaného. Je to kamarát. Tiež občas vypomáhal
v bare.

C. E. nepozná. Tú v živote nevidel, rovnako ako G. T..

Na otázky obhajoby, či má vedomosť o nejakých podnikateľských aktivitách obž. R., ktoré by videl na
vlastné oči uviedol že áno, to bolo v Trenčianskych Stankovciach, základná škola a Jastrabie, základnáškola ktorú prerábal. Robili zateplovacie práce, rekonštrukciu budovy. Jeho manželka je živnostníčka a
tá vykonáva stánkový predaj. Predáva perníky, tiež všelijaké cukrovinky, textil a také podobné veci. Aj
jeho otec bol podnikateľ, ktorý mal požičovňu prívesných vozíkov.

Nestalo sa, že by ho p. R. poveril výberom nejakých finančných prostriedkov zo svojej alebo z nejakej
inej spoločnosti. Obž. R. nenosil žiadne peniaze.
Nevykonávalžiadne úkonytýkajúcesanadmernéhoodpočtuDPHvofirmáchobž.R.,resp.tých,firmách
ktoré sú uvádzané, že riadil on, nemá na to oprávnenie.
S obž. F. sa v minulosti nestretol, ani s p. H.. S pani R. sa stretol párkrát niekde v aute.

Pokyny p. R. k uplatneniu nadmerných odpočtov DPH nikdy nedával.
Osoby spomínané v obžalobe ako obžalovaní, tieto neboli členmi organizovanej skupiny, k tej
organizovanej skupine sa vyjadril, že ja veľa ľudí, ktorých nepozná. Pozná p. R., p. R., p. R. a ostatní
čo robili, to nevie. On nemôže zodpovedať za cudzie veci.
Čo sa týka jeho príjmu, v roku 2012 mal zákazku za takmer 240.000,- euro. Zobrali na to peniaze.
Samozrejme, že tam nebol zisk 240.000,- euro. Mali takisto svojich dodávateľov, ktorým boli dlžní, delili

si zisk, až keď prišli peniaze. Prevádzkoval vtedy diskotéku, reštauráciu, pizzeriu, mal legálne tržby a
bol aj zamestnaný v tom období.

Obžalovaný C. R., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že v roku 2012 sa s stretol s obv. B.
R.. Rozprávali sa, že by chcela kúpiť nejakú firmu, povedal, sa opýta, že má jednu svoju. Tak sa opýtal

jednéhosvojhoznámeho,ktorýpovedal,žemánapredaj.TakzasodkázalodkazpaniR.O..Tápovedala,
že by spoločnosti chcela, ale, že by mali ostať najprv u konateľov, lebo, že teraz ich nemá kde prepísať.
Obžalovaný kontaktoval toho známeho, A. T., R. povedala, že vedela by na to DPH-čky vyťahovať, že
koľko by za to chcel. Tak dohoda bola, že 50%, že on chce za to, 50% R. a obžalovanému dali niečo
na kávu. Išlo o osem spoločností alebo deväť, okrem Wallmunt, Mosad, lebo to boli dve spoločnosti

obžalovaného,ktorévykonávalireálnučinnosť.Stavebnú.Nemáaleužich účtovníctvo,lebo spoločnosť
predal.
Reálne vykonávali práce, tie boli v účtovníctve založené, ale sa stratili. Robil aj školy, v Čachticiach sa
robila základnú školu. V Svinnej sa robila základná škola z Eurofondov. To všetko cez Mosad s.r.o. a
Wallmunt s.r.o.

Čo sa týka DPH, ten T. dal obžalovanému IČO od tých spoločností, on ich dal R.. R. ich dala preveriť,
nevie kde. Asi u spoluobvinených. R. ich dala preveriť, povedala, že je to v poriadku. Obžalovaný dal
odkaz p. T.. Cez obžalovaného dali odkaz, že 50% ona, 50% on. Obžalovanému dali na kávu z jednej
spoločnosti 500,- Eur, od toho pána T.. T. mal autonehodu a zomrel, asi v roku 2013, koncom roka.

Na otázku prokurátora k jednotlivým obžalovaným uviedol, že R. pozná z Nového Mesta, lebo býva v
Novom Meste. Jej syn chodil do tej istej školy, kde aj obžalovaný. Pozná aj syna R., R.. D. pozná, a to
je asi všetko. D. pozná od malička, sú kamaráti, od svojich piatich rokov. S týmito spoločnosťami nemá
nič spoločné p. D..

Obž. G. H. nepozná. Prvý raz ho videl až keď v decembri mali prejednanie obžaloby.
Obž. F. prvý raz vo svojom živote videl keď išiel v septembri na prepustenie z väzby a oni išli tiež do
Bratislavy .
Obž. L. nepozná.

Na otázku prokurátora, kto robil vo firmách, ktoré obžalovaný uviedol, že mali patriť p. T., účtovníctvo,
obžalovaný uviedol, že ho robil T. v roku 2012. Potom hovoril, že nemá účtovníčku, tak to hovoril Ivete a
Iveta R. povedala, že ona má. Že ona to bude dávať niekomu robiť. Komu to dávala robiť, to nevie. Ona
zavolala, že je to tam, teda že peniaze sú tam. Je to aj v odposluchoch. Keď boli peniaze, T. zavolal,
sú tam, ide pre peniaze. Obžalovaný zavolal Ivete. Jednalo sa o firmy Omanila, s.r.o., Oba Five, Euro

Finance Building, lebo to mu sprostredkoval, to predával obž. D., to T. sprostredkoval obžalovaný, tiež
BA Left Slovakia, Pine Group, Palmer tech.
Spoločnosti Roqis a Laurentius mu hovoria niečo, lebo takisto obž. R. hovorila, či nevie kto by tie
spoločnosti vedel z jej mena dať preč. Takisto sa pýtal p. T.. Povedal, že neni problém, za 500,- eur
tie firmy prepíšu. Ona dala vypracovať papiere, dala 500,- eur a obž. to dal T. a on jej za dve hodiny

zavolal, mám urobené papiere. Takisto vie, že pre spoločnosť sa zakladal aj účet v jednej banke.
Spoločnosti Real Estate Plus, Largox MB Trust, MB Trus Plus nič obžalovanému nehovoria, to viem
len z uznesenia.Popri tom mal svoju spoločnosť Mosad, s.r.o., kde vykonával stavebnú činnosť. S manželkou podnikal.
Manželka podnikala, tak jej pomáhal v podnikaní. Manželka chodí po jarmokoch predávať turecký med,
veľkoobchod, maloobchod. Mená D. R., B. G., C. E. mu nič nehovoria, B. R., M. H. pozná, je krstný jej

syna. M. R. E. I. a K. L., to mu niečo hovorí, je z Nového Mesta, pozná ho, chodil po brigádach. Takisto
mal stavebnú firmu, ale nevie jej názov .
Na otázku, čo sa stalo so spoločnosťou Mosad s.r.o. obžalovaný uviedol, že predal jej obchodný podiel.
Dal inzerát, že predá spoločnosť. Ozval sa jeden záujemca z Maďarska, že by ju zobral. Oni boli žena
a chlap. On hovoril po slovensky, ona maďarsky.

Na výzvu prokurátora, aby sa vyjadril k peniazom, ktoré mu boli zadržané, a ktoré sa popisujú v
obžalobe, je to cca 805,- Eur a 30.000,- CZK, odkiaľ pochádzajú, koho sú uviedol, že tie peniaze sú
manželkine. Tých 805,- eur to boli aj drobné peniaze, čo boli z vianočných trhov, lebo tam sa zobrali
dvojeurovky, eurovky, to boli manželkine. A tých 1.000,- euro sú takisto manželkine, lebo manželka mala
mať v sobotu oslavu a premenila si peniaze na české, lebo chcela tam ísť na nákup si kúpiť veci na
oslavu.

Na otázku, na čo minul tie peniaze, ktoré dostával uviedol, že hrával automaty.

Obžalovaný Q. E. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že čo sa týka kontaktovania s
obžalovanými, došiel do kontaktu iba s p. R., osobne. A ešte potom s G. R., jej synom. S tým tiež došiel
do kontaktu, ale prakticky všetky skutočnosti, ktoré predmetom tohto konania sa diali s p. R..

Čo sa týka situácie, že došiel do kontaktu s p. H., tak túto osobu prakticky nevie dodnes nejako
identifikovať, ani nevie či je tu medzi obžalovanými, lebo si nepamätá na tú okolnosť. Bolo to jedno
stretnutie, z ktorého sa domnieval, že to mohol byť p. H., kde si p. R. s ním vymenila nejaké dokumenty,
nejaké faktúry, nespomínam si ale, aký bol obsah tých faktúr.
Čo sa týka delenia získaných peňazí, vždy mu obž. R. nechala nejaké peniaze. Vždy jej doniesol celý

obnos s tým, že ona mu nechala nejaké peniaze na benzín.
O ostatných spoločnostiach vôbec nič nevie.
Nemal vedomosť o tom, že existuje nejaká skupina, ktorá pácha nejakú trestnú činnosť z akej je
obžalovaný.
Na otázky obhajoby, vo vzťahu k spoločnostiam Silben Group a Trade Z, v akej sume si uplatil nadmerný

odpočet uviedol, že nevie, lebo on žiadne faktúry nevystavoval, ani nevyplňoval žiadne daňové
priznania, takže nevie odpovedať
Tie peniaze, ktoré poskytoval p. R., boli pre ňu osobne, nevedel, že koho sú to peniaze, ani čo to je
za peniaze. Iba ich vybral a dal ich p. R..
O žiadnej skupine nevie.

Obžalovaný G. R., syn obžalovanej R. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že čo sa týka osôb,
p. H. alebo p. F., týchto stretol, keďže mame, obž. R. robil šoféra, keď mala zdravotné problémy. Boli to
ľudia, ktorí jej nejakým spôsobom povedali, že si má založiť firmy a taktiež jej hovorili aké sumy vratiek
DPH má na tieto firmy dávať. Vždycky k určitému dátumu keď prišlo k vyplateniu týchto súm, tak buď sa

s ňou telefonicky skontaktovali alebo sa s ňou stretli. Vyplatila im určité sumy za tieto vratky, ktoré prišli.
Väčšinu im dala väčšinu z týchto súm, ktoré prišli. Nechali jej len naozaj minimum.
Ďalšou osobou, ktorú pozná, bol p. Š., tak za tým chodievala mama, keď jej povedali p. H. a p. F. akú
sumu mu má dať a zistiť, či bude alebo nebude kontrola na týchto firmách. On jej povedal, či bude alebo
nebude a podľa toho postupovali ďalej.

Ďalšiu osobu, ktorú pozná, je p. L., ktorá robila účtovníctvo tejto firmy. Mama, obž. R. jej doniesla nejaké
účtovné doklady, či už p. H. alebo F. a p. L. ich následne spracovala do účtovníctva týchto firiem.
Na niektorých stretnutiach bol pri p. L., ktorá spracovávala tieto účtovné a daňové doklady, tak vtedy
sedel bokom a mama jej dala vždycky nejaké papiere a ona ich následne spracovala.
Na stretnutí obž. R. či už s p. F. alebo s p. H. buď bol v aute alebo v blízkosti svojej matky, keďže

jej vždycky povedali akú sumu im má dať a túto sumu im samozrejme následne vždycky dala. Tieto
stretnutia prebiehali tak, že sa k určitému dátumu, keď prišlo k vyplateniu týchto nadmerných odpočtov
s nimi musela stretnúť. Buď jej zavolali alebo presne vedela zhruba kde bude a tam si na ňu počkali a
im odovzdala túto plnú finančnú hotovosť.
Má vedomosť aj o incidentoch, keď p. F., keď bol obžalovaný spolu vo vozidle so svojou matkou, sa jej

natlačil do auta a všetky peniaze, ktoré pri sebe mala mu musela odovzdať. Vyhrážal sa jej, kričal na
ňu, bol agresívny. Jednalo sa tam o peniaze z vratiek na DPH, ktoré mala pri sebe a musela mu ich pod
nátlakom dať. Bolo to v Hlohovci, hneď ako ich vybrala vo VÚB Banke, z účtu firemného, účtu z týchto
firiem a mu ich musela hneď odovzdať.Čo sa týka vlastnej trestnej činnosti, má vedomosť o firmách, ktoré mal napísané na seba, to boli MB
Trust a MB Trust Plus a taktiež o firme, o maminých firmách, či už o firme Largox, kde matka na popud
či už p. H. alebo p. F., ich mala na seba napísané, vykonávala tam, nadmerné odpočty a o týchto má

vedomosť.
Má aj túto vedomosť o prácach, ktoré sa reálne vykonávali, či už pre exekútorský úrad v Piešťanoch,
tam pomáhal svojej matke, ešte aj s pracovníčkou p. I. T., a taktiež v stolárskej firme FEPA Myjava
na Myjave.
Jeho vlastné firmy boli MB Trust, MB Trust Plus, firmy Largox a Real Estate boli matkine firmy, videl aj

účtovníctvo týchto firiem, keďže ich spracovávala p. L., tak s niektorými prišiel do styku, či už keď obž.
L. posielala na mail alebo sám ich odosielal p. L.V. na ďalšie spracovanie.
Na otázky prokurátora ďalej uviedol, že čo sa týka peňazí za nadmerné odpočty DPH, s tými peniazmi
sa dialo to, že tie peniaze boli vlastne odovzdávané buď p. H. alebo p. F. a aj p. Š., ktorý bol pracovníkom
na daňovom úrade. Niektorých stretnutí sa zúčastnil, ale nebol priamo pri nich, ale sedel možno tak
o dva - tri metre od mojej matky, keď bola na týchto stretnutiach, keď ju či už vozil alebo sedel len v

zasadačke, keď sa s p. Š. rozprávala. Ale o čom sa s p. Š. rozprávala, to presne nevie povedať.
S pánom Š. sa stretnutia konali v Bratislave, na daňovom úrade, či už na Daňovom úrade na päťke,
alebo na Líščích Nivách.
S p. H. alebo s p. F.L., tak s tými sa kontaktovala telefonicky, tí sa s ňou telefonicky spojili a sa stretli
buď niekedy po cesta alebo jej povedali kde má prísť a tam sa stretli, či už v Hlohovci a tak ďalej.

Na otázky obhajoby, či aj videl odovzdávanie fiktívnych faktúr obžalovaný uviedol, že videl, niekoľkokrát
jej obž. H. a F. odovzdávali tieto fiktívne faktúry s tým, aby ich podala a pani L., aby ich zaevidovala
do účtovníctva.
Čo sa týka vedomosti, či sa jeho matka stretla s obž. F. a obž. Š. uviedol, že matka mu to hovorila, že
sa stretli a F. ich aj spolu zoznámil.

Na otázku, kto vyberal z účtov peniaze v bankách uviedol, že to robila jeho matka.

Obžalovaný Ing. H. Š., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že skutky, ktoré sú mu kladené
za vinu nespáchal. Necíti sa byť vinný.
V obžalobe sa píše, že sa mu kladie za vinu, že nejakým spôsobom oslovoval svojich kolegov, prípadne,

že nejakým spôsobom niekoho ovplyvňoval pri výkone kontroly, prípadne pri výbere daňových subjektov
na kontrolu.
Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, nakoľko ani v spise sa nenachádza žiadna výpoveď kolegu,
ktorý by to potvrdil, ani nie je možné aby sa nachádzala, pretože nikoho neovplyvňoval pri výbere na
kontrolu. Kontrolný systém na daňovom úrade pracoval v tom čase tak, že výber na kontrolu vykonávalo

oddelenie DPH, na ktorom obžalovaný nepracoval. Výber na kontrolu vychádzal z nejakej systematickej
kontrolnej činnosti, ktorá bola riadená priamo finančným riaditeľstvom, to znamená, výber subjektov
na kontrolu sa vykonával na základe príkazov z finančného riaditeľstva, ktoré určovalo, ktorý subjekt
pôjde na kontrolu, ktorý nie, ktorý daňové riaditeľstvo a finančné riaditeľstvo taktiež určovalo kritéria na
základe, ktorých sa bude vyberať na kontrolu.

Nakoľko tieto kritéria a tento výber na kontrolu išiel priamo na oddelenie kontroly DPH, kde obžalovaný
nepracoval, nemal ani prístup k informáciám.
Finančné riaditeľstvo vykonávalo túto činnosť tým spôsobom, že buď priamo určovalo ktoré subjekty
pôjdu na kontrolu alebo nejakým spôsobom vymedzilo skupinu subjektov, z ktorých následne oddelenie
DPH vyberalo daňové subjekty na kontrolu. K týmto informáciám prístup nemal a nevedel ich nijakým

spôsobom ovplyvniť.
Taktiež v obžalobe je mu kladené za vinu, že ovplyvňoval kritéria, resp. mohol ovplyvňovať kritéria na
výber, čo sa taktiež nezakladá na pravde, pretože kritériá na výber daňových subjektov boli nastavené
tak, že boli zaslané na daňový úrad mesiac po tom, čo boli už daňové priznania podané, to znamená, aby
boli daňové priznania podané, nahrané, nemenné až vtedy prišli kritéria na výber kontroly, to znamená,

že nie je možné tie kritéria nejakým spôsobom dopredu určovať.
Kritéria sa menili podľa toho ako určovalo finančné riaditeľstvo.
Niekedy to boli kritéria dané číselnými údajmi, niekedy to boli kritéria, ktoré robili nejakú množinu
subjektov, z ktorých sa vytvorila zostava na základe, ktorej oddelenie DPH potom následne vyberalo
pomocou svojej kontrolnej a metodickej činnosti subjekty do kontroly. Nie je možné, že by on mohol

nejakým spôsobom tieto kritéria ovplyvniť, pretože ich vydávalo priamo finančné riaditeľstvo a taktiež
nie je možné, že by tieto kritéria boli známe skôr ako subjekt podá daňové priznanie.To znamená, že nie je pravdou, že by on nejakým spôsobom určoval kritéria ako sa majú podávať
priznania v akej výške, pretože táto informácia bola daná až mesiac po podaní daňového priznania,
ktorého by sa to týkalo.

Necíti sa byť vinný ani členom nejakej organizovanej skupiny, pretože sa okrem p. R. s nikým iným
nekontaktoval, nikoho neoslovoval, nikomu nič neurčoval, s nikým nebol v styku.
Pani R. mu bola predstavená niekedy v roku 2011, a následne ona jeho oslovila na jar v roku 2012.
Je pravdou, že jej poskytol informácie, ale boli to informácie typu, ktoré už boli rozhodnuté, to znamená,
že pani R. ho oslovila s tým, že má firmu a chce vedieť, že či jej bude alebo nebude vyplatený nadmerný

odpočet. Obžalovaný sa pozrel do systému, v ktorom bola už informácia rozhodnutá, pripravená pre
správcu dane s tým, že už tam bol dátum kedy budú tie peniaze vrátené a tak vedel povedať, že či
bude alebo nebude. Nebola to informácia, ktorá by mohla nejakým spôsobom zmeniť výber na kontrolu,
prípadne kontrolu samotnú. Tieto informácie boli už nemenné, rozhodnuté, boli to informácie, ktoré sa
nachádzali v systéme, do ktorého mal prístup ako pracovník daňového úradu.
Na otázky prokurátora, ako a kedy sa zoznámil s obž. R. uviedol, že v roku 2011 mu bola predstavená

cez kolegu, ktorý ho poprosil či by neprijal jeho známych. V tom čase prišli s tým, že chceli vedieť niečo
o DPH, ako funguje DPH. Nakoľko on nikdy nepracoval na oddelení DPH, vo všeobecnosti im povedal
ako to pracuje, ale zároveň povedal, že nevie ako by vedel veci ovplyvniť.
Následne na začiatku roku 2012 obžalovaného pani R. oslovila s informáciou, či by jej vedel povedať
o firme, ktorú už mala, či bude alebo nebude mať nárok na vrátenie DPH. Pani R. ho navštevovala buď

na daňovom úrade alebo mu telefonovala. Túto informáciu si vedel pozrieť v systéme. Tá informácia
nemala žiadny vplyv, tá už bola rozhodnutá. Tá informácia išla do systému s tým, aby správca dane
vedel pripraviť vratku DPH, nie s tým, aby sa vedela ovplyvniť kontrola. Táto informácia išla do systému
s tým, že ak bola kontrola, tak už bola kontrola začatá a nemenná.
K informáciám typu, že sa to nachádzalo v systéme, si to vedel nájsť. Ale informácie typu, že aké

kritérium, to nie, pretože nepracoval na tom oddelení. V systéme sa nachádza informácia, že subjektu
bude vrátený nadmerný odpočet s dátumom, podľa toho kedy podal daňové priznanie. K tejto informácii,
že kedy bude vrátený nadmerný odpočet mal prístup podľa systému.
V roku 2012 pracoval na oddelení daňových špecialistov. Mal na starosti priame dane.
Na výzvu, aby presne opísal svoje kontakty s obž. R. uviedol, že na začiatku chodila za ním len so svojou

firmou. Tvrdila, že je jej. Aj bola jej.
Následne mu nadiktovala firmy svojich kamarátov, či by sa mohol pozrieť. Je pravdou, že tú informáciu
jej podávať nemal, pretože nebola konateľkou tých spoločností. Považoval to iba za priateľskú službu,
že jej tú informáciu podá. Nebolo to správne, bohužiaľ už čas nevráti. Tieto subjekty mu nadiktovala,
on si ich zapísal, aby si to vedel potom pozrieť v systéme o aké firmy ide a či teda im bude nadmerný

odpočet vrátený alebo nebude.
Komunikovanie s obž. R. bolo nepravidelné. Niekedy telefonicky, niekedy prišla osobne na úrad. Nemalo
to žiadnu pravidelnosť. Zaujímalo ju len to, či tie peniaze budú alebo nebudú vrátené, či tým pádom
tam bude alebo nebude kontrola. Čiže išlo o informácie, ktoré už boli nemenné, ktoré nemohol nejakým
spôsobom ovplyvniť, ani nemali vplyv na to, či ten subjekt bol alebo nebol vybratý do kontroly. Lebo

tá informácia sa do systéme dostala až po rozhodnutí oddelenia DPH, že kontrola bude alebo nebude
vykonaná.
Čo sa týka odmeny - peňazí prevzatých od obž. R., dala mu na kávu, on peniaze prevzal. V žiadnom
prípade však nie je pravdou, že by nejaké peniaze od nej niekedy vyžadoval za túto informáciu,
požadoval alebo ovplyvňoval to, že dá informáciu, keď tie peniaze ona dá alebo nedá. Na stretnutia

niekedy prišla so synom, niekedy prišla sama, niekedy len telefonovala. V podstate, tie stretnutia boli
veľmi rýchle, pretože mal svoju prácu, išlo o poskytnutie tej informácie a tým to končilo. Stretnutia boli
vo foajé daňového úradu alebo prišla do kancelárie. Asi 2x sa stretli aj mimo kanceláriu. Čo sa týka
prevzatých súm, išlo o 100,- euro, 200,- euro, neboli to veľké obnosy. Bolo jedno či je to veľké alebo
malé, nemal to preberať. Nebolo to pravidelné. Vôbec nie je pravdou, že by niečo od nej pýtal. Za celé

to obdobie to mohlo byť 2 - 3.000,- Eur.
Z obžalovaných sa pozná s F.. Pán F. bol ten čo ich zoznámil s p. R.. Bol známy toho kolegu, ktorý
chcel, aby som ich prijal, čiže tam stretol p. F..
Na výzvu obhajcu, aby sa vyjadril či v súvislosti s firmami, požiadavkami p. R. oslovil nejakých svojich
kolegovapožiadalonejakúslužbualeboonejakúinformáciuobžalovanýuviedol,ženikohoneoslovoval,

ani nijakým spôsobom neovplyvňoval v tomto kolegov s tým, aby vykonali to alebo ono. Celý výber a celá
táto činnosť kontrolná išla mimo neho. S tým nemal nič spoločné. Pracoval na úplne inom oddelení, na
úplne inej dani, to znamená, celý ten systém kontrolný, vnútorný kontrolný systém daňového úradu bol
nastavený tak, aby tie firmy sa vyberali do kontroly na základe určitých kritérií, ktoré vyberalo finančnériaditeľstvo, do ktorého vôbec nemal žiadny prístup. Nebolo ani možné niekoho ovplyvniť, ani to nerobil,
pretože celý ten mechanizmus bol nastavený tak, už povedal, že finančné riaditeľstvo vyhlásilo kritéria,
keď už boli podané všetky priznania za zdaňovacie obdobie ďalší mesiac.

Ten systém bol nastavaný tak, že informácie, ktoré prišli do systému s nejakým časovým posunom už
bolinemenné,užbolileninformačnéhocharakteru.Tietoinformácievpodstatenebolinijakýmspôsobom
ovplyvniteľné, možno keby to daňový subjekt riešil so správcom dane, vedel by mu rovnaké informácie
povedať, pretože správca dane by bol na to oprávnený.
On tie firmy nepoznal, nevidel, nekontaktoval konateľov alebo majiteľov spoločnosti. Nevidel jediný

účtovný doklad, takže nevedel z čoho by mohol alebo nemohol vzniknúť nadmerný odpočet alebo
daňová povinnosť. Tieto veci vôbec nemal k dispozícii, vôbec, v podstate ho ani nezaujímali. Nastaviť
výšku daňovej, alebo čo pôjde alebo nepôjde do kontroly sa nedá povedať pred podaním daňového
priznania. Tá je robená až ex post.

Obžalovaná U. L., na hlavnom pojednávaní uviedla, že absolútne odmieta, že by bola v nejakej

organizovanej skupine. Je pravda, že robila pre obž. R.. Spracovávala jej účtovníctvo, vystavovala jej
pre jej firmy daňové priznania, ale vždy to bolo len na základe jej podkladov a na základe jej žiadosti.
Uviedla, že robila pre pani R., ale vždy len s ňou jednala, nikdy s nikým iným nekomunikovala, len s ňou.
Bol pri tom aj jej syn, ktorý síce nezasahoval do toho, ale bol vždy, väčšinou tam bol jej syn G. R..

Na otázky prokurátora, aby popísala prácu pre obž. R. uviedla, že robila pre ňu to čo robí, vždy robila
pre svojich, ostatných klientov. Keď prišli, tak im zaúčtovala doklady, vystavila jej požadované faktúry.
Boli to väčšinou upratovacie práce. Potom na základe jej podkladov jej vystavila daňové podanie, ktoré
si ona sama zaniesla. Obžalovaná jej daňové priznanie nikdy neniesla na poštu, to nikdy nerobila. R.Ň.
mala veľmi veľký neporiadok vo svojich dokladoch, na čo ju niekoľkokrát upozornila. Upozornila ju aj

telefonicky a niekoľkokrát aj telefonicky od nej aj vyžadovala doklady, čo ale v odposluchoch vôbec
nenašla, nikde ani jeden telefonát tam taký nie je. A niekoľkokrát opakovane od nej pýtala, aby doniesla
doklady s tým, že vždy povedala, ona si to musí upratať, ona si to musí poukladať, dá to do poriadku, ona
to má len nasčítané a podobne. Vždy to bolo z jej strany tak, že doklady nedodala. Nikdy to nebolo tak,
že by nechcela jej zaúčtovať tie doklady. Keď aj robila jej daňové priznanie, vždy to bolo len na základe

jej podkladov, čo ona dala. Vystavené faktúry jej zaúčtovala. Robila jej mzdy a podklady, ktoré dávala,
vždy povedala, že to má nasčítané. Ona si to nasčítala, mala to na papieriku napísané a to dala. Na
základe toho obžalovaná vystavila tlačivo. Nemá dôvod pochybovať o tom, keď niekto povie, že to má
nasčítané. Mala napísané na papieriku, napríklad PHM-ky, mala to nasčítané, mala tam faktúry, mala
tam sumy, mala to sčítané alebo prípadne povedala, nech to obžalovaná nasčíta, ona to presčítavala.

Obžalovaná to len dala do tých kolóniek v tom tlačive kde to bolo treba dať.
Pre obž. R. pracovala na firmách Real Estate Plus, potom Largox, potom to boli pre jej syna MB Plus
a MB, to už nevie ako sa presne volala.
Nepamätá si presne názvy ďalších spoločností, niektoré už aj uviedla, niektoré nevie či robila pre
obžalovanú, alebo nerobila, ale nikdy nespracovala účtovníctvo. Ona len prišla, toto mi len vyplň, toto

len potrebujem pre známeho. Priniesla na papieri napísané vstup, výstup, výsledok. Obžalovaná jej to
číslo len dala do tých tlačív a to tlačivo si potom zobrala. Podklady nevidela, ale vychádzala čisto len z
toho čo mala napísané, čo jej dala. Asi v 80% stretnutí tam býval prítomný G., jej syn.
Z ostatných obžalovaných pozná Ľ. F.. Pozná ho už asi od roku 2010, pozná ho z Nitry, tiež je z Nitry.
Pracoval pre jednu známu, bol nejaký jej správca budovy alebo spolumajiteľ budovy. Oni sa odtiaľ

poznajú. Ale nebolo to tak, ako vypovedala p. R., že on prikázal, aby obžalovaná účtovala jej účtovníctvo.
On to ani nevedel.
Čosatýkaostatnýchobžalovaných,H.nepozná.Ostatnýchtiežnepozná,E.pozná,lebobolspolumajiteľ
firmy Silben. Jeho otca videla raz, to bola firma Trade Z, ale len raz ho videla.
Tiež pozná obž. T., pretože toho priniesla raz obžalovaná R., aj s jej synom. Priniesla ho s tým, že aby

pre neho robila účtovníctvo a vystavila tiež tlačivo. Vtedy si tiež doniesli doklady, vystavila to tlačivo a
odišli preč. Už potom si to pán T. robil sám, pretože nebol veľmi spokojný. Nejako si nerozumeli.
Z ostatných firiem si spomína niektoré, ktoré boli v obžalobe, išlo o Oba Five, a Omanila. S týmito došla
do kontaktu cez p. R.. Cez nikoho iného. Nemala vedomosť či a čo tieto firmy vykonávajú.
Čo sa týka financovania, ona si brala peniaze len za účtovníctvo, 150,- euro. Aj to obž. R. platila veľmi

nepravidelne. Niekedy sa to snažila potom doplatiť, ale asi od jesene 2013 obž. L. si opakovane od nej
pýtala peniaze. Lenže vždy to brala tak, že dobre, nedoniesla si všetko, nedala si leasingové zmluvy,
nedala si bankové výpisy, nemáš to komplet, ale s tým, že to všetko doplatí. Tak to bolo dohodnuté.Čo sa týka firmy Blatar, bolo to tak, že R. zatelefonovala, asi v lete 2013, povedala že ona potrebuje pre
svoju kamarátku Ivetku nejakú firmu, a že ona by kúpila od obž. L. jej vlastnú firmu, čo má na účtovanie.
Obžalovaná jej povedala, nemôže predsa prepísať svoju firmu, pretože má zmluvy s ostatnými firmami,

ktorým vypracováva účtovníctvo a asi by zle pozerali, kebyže im povie, že teraz bude to na jednu firmu,
potom na inú firmu, takže to odmietla..
Povedala obž. R., že účtovala firmu Blatar, ktorej konateľka sa rozišla s jej priateľom, ktorý jej tam
robil riaditeľa a nevedela už pokračovať v tej činnosti, tak poprosila, že teda či by niekto vedel v tom
pokračovať, tak aby povedala. Ona ich potom zoznámila. Všetko ostatné išlo mimo obžalovanej. Všetko

si to riešila p. R..
Na ďalšie otázky obhajoby uviedla, že obvineného C. R. nepozná, to meno nikdy ani nepočula predtým.
Obž. D. stretla jedenkrát, aj to sa stretli u neho v nejakej pizzerii. Čisto tam bola len na kávu s R.. Ona
ho len predstavila ako svojho kamaráta - A.. Ale s p. D. nikdy nič neriešila, ani účtovnícke, nepreberali
žiadne veci ohľadne firiem.
Na otázku obhajoby, či jej, ako účtovníčke vzniká nejaká povinnosť nejakého právneho predpisu zisťovať

pravdivosť účtovných dokladov, ktoré sú jej predložené klientom na zaúčtovanie uviedla, že nie, pretože
keby to robila, tak asi by nemohla účtovať, lebo keď niekto donesie sto faktúr na výstupe, sto faktúr na
vstupe,popritomdonesie30bankovýchvýpisov,čosatýkalenjednéhomesiaca.Kebyžetotomávšetko
preverovať, tak určite nie. 10 rokov robila ekonómku vo firme, kde vystavovala denne niekoľko faktúr,
ale nikdy nešla do dielne a pozrieť sa či to skutočne bolo vykonané. Pokiaľ má podklady, nemá dôvod

neveriť konateľovi spoločnosti alebo niekomu kto si niečo takéto dá vystaviť alebo nejakým spôsobom
ho preverovať vždy si myslela, že je to v poriadku a na to sa spoliehala.
Nemá vedomosť o nejakej organizovanej skupine, tak ako je to písané v obžalobe, veľmi sa čuduje,
že je v nej.
Pre firmy obž R. vystavovala nadmerné odpočty, len na základe jej podkladov a len pre jej firmy Estate

Plus, Largox a potom pre jej syna MB Plus, MB Trade. Ostatné, to bolo len 2-3x, to čo už hovorila Oba
Five, nejaké dve, tri tam boli.
Obž. R. nikdy nedávala bankové výpisy. V žiadnej, ani svojich spoločnostiach, iba jeden alebo dvakrát
videla bankový výpis, tie jej nedala. Ani ich nevidela, ani ich nedávala účtovať.
Nemá vedomosť o fiktívnych faktúrach vystavovaných H. a F..

To čo robila pre R. sa nevymykalo z toho, čo bežne robievala pre iné firmy, to sa stane aj iným
spoločnostiam, že niekedy povedia, že bude ešte nejaká faktúra alebo niečo ešte prinesie, daj to tam.
Ale oni to ešte dodatočne prinesú, takže nemala dôvod jej neveriť, že ona to nedonesie.
Čo sa týka F., pri nejakej príležitosti, pri telefonáte obž. R. povedala: „Dúfam, že si mu nepovedala, že
pre mňa robíš?“ Ani si veľmi nepriala, aby F. vedel o tom, že pre ňu robí.

Na otázku predsedu senátu, kedy a akým spôsobom sa zoznámili s obž. R. uviedla, že cez Ľ. F.. Bolo
to tak, že prišla asi v roku 2012, začiatkom roku. Prišiel Ľ. F. aj s ňou s tým, že potrebuje len niečo
poradiť, pre jednu svoju známu. Prišli za obžalovanou, niekde sa stretli, potom aj išli k nej. Porozprávali
sa. Vie, že p. R. si vtedy brala na obžalovanú číslo, že keby v budúcnosti niečo potrebovala. Ale už
potom obžalovanú kontaktovala len ona sama. S Ľ. F.Ö. sa už nestretávali .

Obž. R. je jej doposiaľ dlžná peniaze.

Obžalovaný G. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že čo sa týka obžalovanej R., ktorú pozná, s touto
sa stretávali nejaký čas, na ktorých stretávkach ona jeho oslovila, či si nechce niečo privyrobiť, že ona
má firmu, nech si spraví aj on sám takúto s.r.o.-čku, že budú na ňu chodiť peniaze z daňového úradu.

Na základe tohto oslovil p. L., či si nechce tiež privyrobiť, že za nejakú odplatu, že by sa spravila
firma naňho. Na základe toho našiel na internete firmu Roqis, kde sa stal konateľom pán L. a prepísal
obchodný podiel. On sa stal majiteľom aj konateľom tej spoločnosti. Keď bol konateľom, aj majiteľom
spoločnosti, p. R. prišla a hovorila čo má aké čísla dať do daňového priznania, obžalovaný spracoval
následne daňové priznanie, ktoré dal podpísať konateľovi a poslal poštou na daňový úrad.

Potom keď mali chodiť peniaze, p. R. volala, že či už došli peniaze, nech to preverí. On následne volal
konateľovi a mu kázal, že keď došli peniaze, nech sa vyberú. On keď vybral peniaze, doniesol ich, z
čoho si on nechal 500 euro a ostatnú časť si rozdelili s p. R. na polovicu.
Potom ako sa založila firma Roqis bola za obžalovaným a sa pýtala, či by sa nedala spraviť ešte jedna
firma. Na to spravili firmu Laurentius, kde bol konateľ p. Q.. Priebeh bol taký istý ako pri tej prvej firme.

S odstupom času, sa mu malo narodiť dieťa, tak s tým chcel prestať, skončiť. Pani R. to oznámil, ona mu
na to doniesla občianske preukazy na koho sa majú prepísať tieto firmy. Pripravil podklady, ktoré som
už mal uložené v počítači, pri tom prvom prepise a dal to podpísať konateľom p. L., p. Q. a odovzdal
to p. R.. To bola celá spolupráca s p. R..Spoločnosti Roqis a Laurentius, reálne nič nevykonávali, za ním chodila p. R. a nosila mu čísla, ktoré
má dať do daňového priznania a podať na daňový úrad. Peniaze vyberali konatelia tých firiem. S p. R.
boli na rozdelení tých peňazí dohodnutí, že polovica ide jej a polovica pôjde obžalovanému. Pán L. a

p. Q. si z tých peňazí nechali 500 euro keď vybrali peniaze
Čo sa týka tvrdenia obž. R., že pozná obž. Š. a že na delení peňazí bol dohodnutý s ním obžalovaný
uviedol, že to nie je pravda, stretol sa s nejakým človekom na daňovom úrade, kde bol s obž. R., ale
nevie, či to bol obž. Š. a určite s ním nič nedohadoval.

Obžalovaný Mgr. F. T., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že jediná osoba, s ktorou bol v
kontakte bola pani R. a prostredníctvom nej bol zapojený do tejto činnosti, dobrovoľne, bez nátlaku. Pani
R.Ň. mu odporučila pána E., ktorý mu sprostredkoval spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bola
na odkúpenie, a ktorú zakúpil a konateľom sa stal kamarát, pán E., vzhľadom na to, že obžalovanému
zákon nedovoľuje byť konateľom spoločnosti. Prostredníctvom pani L. boli uskutočnené procesy, ktoré
súvisia s vratkou DPH. Na základe vzájomnej dohody pani R. a p. Ing. Š. bolo odporučená výška suma,

ktorá sa má uviesť vo formulári v žiadosti o vrátenie DPH. Bolo to uskutočnené trikrát, v troch mesiacoch.
Obžalovaná R. mu nehovorila aj nejaké iné mená ďalších osôb.
Na otázku prokurátora, či bolo dopredu dohodnuté akým spôsobom budú prerozdelené tie peniaze
obžalovaný uviedol, že bol informovaný, že 50% ceny, resp. polovica zostáva p. Ing. Š., to povedala
obž. R.. Obžalovaný zároveň svoje konanie oľutoval.

Obžalovaný uviedol, že nemal vedomosť o fungovaní organizovanej skupiny. Ak v prípravnom konaní
vypovedal, že 50% peňazí dával na fungovanie organizovanej skupiny, pravda bola len to, že on si 50%
ponechával a 50% odovzdával obž. R..

Zástupkyňa poškodeného Finančného riaditeľstvo SR, Daňový úrad Bratislava Ing. M. H., po zákonnom

poučení podľa § 256/2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že Daňový úrad si náhradu
spôsobenej škody neuplatňuje, vzhľadom k tomu, že tú škodu nevie vyčísliť.

Na výzvu súdu zástupkyňa Daňového riaditeľstva predložila súdu prehľadnú tabuľku, koľko peňazí na
účet nadmerných odpočtov DPH bolo vyplatených spoločnostiam, ktoré tvoria predmet tohto konania.

Na otázku prokurátora, aby sa vyjadrila k jednotlivým spoločnostiam uviedla, že informácie k
spoločnostiam bude čítať v tom poradí ako to bolo vo obžalobe uvedené.
Prvý daňový subjekt Real Estate Plus s.r.o., B.: XX XXX XXX, boli to zdaňovacie obdobie marec 2012,
uplatnený nadmerný odpočet 2.678,29, vyplatený vo výške 2.678,29. Zdaňovacie obdobie apríl 2012,
nadmerný odpočet uplatnený vo výške 4.124,87 eur, vyplatený vo výške 4.124,87. Zdaňovacie obdobie

máj 2012, uplatnený odpočet 4.679,80 eur, vyplatený vo výške 4.679,80. Nadmerný odpočet jún 2012,
uplatnený v daňovom priznaní vo výške 4.973,52, v plnej výške 4.973,52 vyplatený. Nadmerný odpočet
za zdaňovacie obdobie júl 2012, 7.576,11 eura, vyplatený v plnej výške7.576,11. Nadmerný odpočet
za zdaňovacie obdobie august 2012, uplatnený vo výške 11.520,63, v plnej výške 11.520,63 vyplatený.
Nadmerný odpočet v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2012 uplatnený vo

výške 3.397,50, vyplatený v plnej výške 3.397,50. Nadmerný odpočet uplatnený v zdaňovacom období
október 2012, vo výške uplatnený 7.116,31 eura, vyplatený v plnej výške 7.116,32. Nadmerný odpočet
v podanom daňovom priznaný za zdaňovacie obdobie november 2012, uplatnený vo výške 9.240,24,
vyplatený v plnej výške 9.240,24. Nadmerný odpočet v podanom daňovom priznaní za december 2012,
uplatnený vo výške 6.478,88 eura, vyplatený v plnej výške 6.478,88 eura. Nadmerný odpočet uplatnený

v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2013, uplatnený vo výške 4.687,88 eura, vyplatený vo
výške 4.687.88. Nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2013, uplatnený vo výške 6.419,61
eura, vyplatený v plnej výške 6.419,61 eura. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za marec
2013, uplatnený vo výške 5.097,15 eura, vyplatený v plnej výške 5.097,15 eura. Nadmerný odpočet
za zdaňovacie obdobie apríl 2013, uplatnený v podanom daňovom priznaní vo výške 6.795,48 eura,

vyplatený v plnej výške 6.795,48 eura. Nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní za
obdobie máj 2013, uplatnený vo výške 2684,19 eura, vyplatený v plnej výške 2.684,19 eura.
Nasledujú dve zdaňovacie obdobia, ktoré neboli vyplatené práve z dôvodu že zanikol nárok na
vrátenia nadmerného odpočtu z dôvodu, že daňový subjekt nespolupracoval s kontrolórom a ide o dve
zdaňovacie obdobia, jún 2013, uplatnený vo výške 7.633,82 eura, celá táto výška zanikla. Zanikol nárok

na vrátenie, čiže nebola poukázaná žiadna čiastka. To isté sa týka aj zdaňovacieho obdobia júl 2013,
kde uplatnený nadmerný odpočet bol vo výške 4.995,12 eura, taktiež nebola vyplatená žiadna suma.
Súčet všetkých uplatnených nadmerných odpočtov je vo výške 100 099,40 Eur. Z toho vyplatených je vovýške 87.470,46 eura. Suma pri, ktorej zanikol nárok na vrátenie z dôvodu nespolupráce s kontrolórom
je 12.628,94 eura.
Následne prokurátor upustil od takéhoto spôsobu vedenia výsluchu s tým, že chcel demonštrovať na

tomto prvom subjekte akým spôsobom by to prebiehalo.

Zástupkyňa poškodeného pokračovala vo výpovedi informáciou, že malý rozdiel vo výpočtoch vznikol
oproti predloženej tabuľke v poradí u 15.tej spoločnosti Pine Group s.r.o., IČO: 45 933 847 a nevie
v čom vznikol ten súčtový rozdiel, pretože v obžalobe je už sumár, čiže nevie, v ktorom zdaňovacom

období je ten rozdiel. V obžalobe je uvedený sumár uplatnených nadmerných odpočtov 40.823,40 Eur
a z podkladu daňového úradu vyplýva 40.823,50. Drobný rozdiel 10 centov.
Z podkladov daňového úradu a z tých daňových priznaní podaných na daňovom úrade vyplýva celková
suma u 18 subjektov spomenutých v obžalobe, celkovo za 170 daňových priznaní vo výške 888.275,04
eura, z toho v úhrne vyplatených bolo 621.146,42 eura.
V štyroch prípadoch síce vyplatili nadmerné odpočty, ale z dôvodu, že účet bol zrušený, bol neexistujúci,

tak sa finančné prostriedky vrátili späť. Čiže, aj toto má podiel na tom, prečo v konečnom dôsledku tie
sumy zo štátneho rozpočtu neboli vyplatené. Jedná sa v úhrne o sumu 259.569,39.
Čo sa týka úhrady vzniknutej škody, prvý v poradí je 5. subjekt Silben Group s.r.o., IČO: 46 216 847,
účinná ľútosť s tým, že ku dňu výpovede preverila aktuálny stav, pripísania finančných prostriedkov na
tieto účty, v úhrne 9.000,- eur.

V prípade subjektu ROQIS s.r.o., IČO: 46 413 863, v úhrne ku včerajšiemu dňu 13.589,10.
Tretí subjekt v poradí obžaloby je to 17. subjekt TRADE-Z s.r.o., IČO: 36 615 749, v úhrne úhrada 2.000,-
eur.
A posledný subjekt, je to aj posledný subjekt zo zoznamu obžaloby 18. OSC s.r.o. IČO: 46 767 240, v
úhrne ku včerajšiemu dňu pripísané na účet na osobný účet daňového subjektu 10.521,63 eura, plná

suma, v prípade posledného subjektu.
Samotné podanie daňového priznania, v ktorom je vyčíslený nadmerný odpočet daňový úrad len z tohto
daňového priznania posúdiť nevie, pokiaľ nie je kontrola vykonaná.
Jeden z obžalovaných je bývalý kolega, Ing. Šidík. Má vedomosť o tom, že je jeho osoba spájaná s
nejakým trestným konaním to sa dozvedela cez média, keď bol vzatý do väzby, v roku 2014.

Na otázky obhajoby zástupkyňa poškodeného uviedla, že situácia, kde podľa lehoty musí DÚ vrátiť
nadmerný odpočet v prípade, že nezačne kontrolu oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet a to sú
práve tieto kontroly, je daňový úrad povinný zo zákona vrátiť túto sumu a až potom môže nastúpiť
inštitút ktorý sa volá Kontrola daňového priznania, už to nie je kontrola Oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu.
Na ďalšiu otázku, či sa dá určiť čo je oprávnené alebo nie zástupkyňa poškodeného uviedla, že bez
kontroly nie. Zo zákona o daniach vyplýva tento systém, akým spôsobom sa uplatňujú aj tieto kontroly,
aj kontrola DPH, aj následné kontroly podľa daňových priznaní. Ale nie je to nič jednoduché.
Daňový úrad je podľa zákona povinný formálne skontrolovať daňové priznanie a v tom prípade

kontroluje, či je podané daňové priznanie oprávnenou osobou. V súčasnosti je to trochu jednoduchšie,
pretože medzitým prišla do platnosti novela zákona, kde určila všetkým platiteľom DPH povinnú
elektronickú komunikáciu, čiže elektronicky povinne podávajú daňové priznanie k DPH. Zhodou
okolností tieto dva roky spadajú do obdobia keď to bolo dobrovoľné. Čiže, všetky daňové obdobia,
ktoré vyplatili, boli povinní formálne skontrolovať a to z pohľadu toho či je podané oprávnenou osobu.

Oprávnenou osobu z pohľadu Daňového poriadku. Čiže, buď osoba, ktorá je štatutárom zo zákona alebo
osoba, ktorá je splnomocnenou osobou konať. Každý podnikateľský subjekt môže mať viacero účtov s
tým, že primárne by mal označiť jeden účet, na ktorý DÚ vracia preplatky nadmerných odpočtov. Tento
účet automaticky nabieha pri spracovaní vratky ako primárny účet. V prípade, že ako sa stalo v štyroch
prípadoch, v tejto veci, ktoré boli spomenuté, tento účet bol zrušený. Fakt je pravda, že toto sa zistilo

až keď sa poukázali finančné prostriedky, lebo, tam je oznamovacia povinnosť na strane daňového
subjektu. Čiže, akékoľvek zmeny spadajú pod jeho oznamovaciu povinnosť. Daňový úrad neskúma
dopredu, či ten účet je stále platný. Do databázy daňového úradu napríklad vstupujú aj oznámenia, ktoré
pochádzajú z oznamovacej povinnosti bánk, peňažných ústavov. Sú rozličné zdroje na základe, ktorých
sú aktualizované účty pre jednotlivé daňové subjekty.

Svedkyňa M. H. na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že z obžalovaných pozná p. Baláža, to
je brat jej bývalého priateľa a pozná aj p. A. D., to je tiež dobrý kamarát jej bývalého priateľa B. R..Čo sa týka firmy Oba Five, ktorej mala byť konateľkou, nevie vôbec nič, len to, že túto firmu má v
papieroch. Podľa svedkyne nebola nikdy spoločníčkou alebo konateľkou aj v inej spoločnosti, pre spol.
Oba Five, nepracovala a nedošla s ňou do kontaktu.

Na otázky prokurátora uviedla, že nepodpisoval niekedy pred notárom nejaké papiere tak, že by nemala
vedomosť o čo sa vlastne jednalo. Je ale pravdou, že vyberal niekedy nejaké finančné prostriedky z
nejakej inštitúcie a odovzdávala tieto peniaze iným osobám, ale s odstupom času si už na to nepamätá.
Nevie ani povedať kedy to presne bolo. Dostávala za to 50 €, bola rada. Mala zlú finančnú situáciu, má
6 detí. Je pravdou, že niečo podpisovala, ale niekedy nevedela čo a ani sa na to nepýtala. Podpisovala

to tam kde sa stretli, alebo v aute, alebo vonku.

Na návrh prokurátora bola podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítaná výpoveď sv. M. H., č.l. 938-941 z
2.7.2014, keď svedkyňa uviedla, že na námestí v Novom Meste sa stretla s nejakým pánom a pýtal
sa, že či si nechce zarobiť, v tom čase bola vo veľmi zlej finančnej situácii. Povedal, že ak mu podpíše
nejaké papiere, dá jej 50,- EUR.

Pri výsluchu na polícii sa dozvedela, že je konateľkou spoločnosti, ale názov tejto spoločnosti si už
nepamätá. Keď jej bol vyšetrovateľkou daný k nahliadnutiu výpis z obchodného registra spoločnosti OBA
Five Slovakia, s.r.o., uviedla, že vidí, že tu je uvedené jej meno, ale nevie, že podpisovala nejaké také
papiere, aby sa stala konateľkou. Čo sa týka tejto spoločnosti, tak nevykonávala žiadnu podnikateľskú
činnosť, dokonca nikdy nebola v Bratislave a nevie, kde je Narcisová ulica v Bratislave, kde by malo

byť sídlo spoločnosti.
Tento pán ju stretával ešte na tom námestí, pretože sa tu prechádzala v tomto čase, pretože naozaj bola
vo veľmi zlej finančnej situácii, chcel, aby mu vybrala peniaze z banky. Peniaze vybrala asi trikrát, koľko
ich bolo nevie, za každý výber jej dal asi 50,- EUR. Ostatné peniaze mu odovzdala. Jedenkrát bola v
banke aj s nejakým iným pánom. Ten bol úplne iný ako ten, ktorému odovzdávala peniaze. Tento druhý

muž bol nižší ako ten prvý pán, bol chudý, nemal fúzy, bradu.
Na koľkých účtoch bola disponentkou sa nepamätá. Keď prišla do banky, vypísala sumu na ten doklad,
tak ako povedal ten pán a viac sa nezaujímala.
Daňové priznania k DPH spoločnosti OBA FIVE Slovakia s.r.o.za mesiace júl, august, september,
október 2012 a január až júl 2013 asi podpísala, už si to nepamätá, ten chlap jej dával podpisovať

hŕbu papierov, či to boli tieto nevie. Účtovníctvo spoločnosti neviedla, nevie, kto vypracovával daňové
priznania k DPH, nevie čo znamená nadmerný odpočet.
Na otázku prokurátora, či jej výpoveď z prípravného konania je pravdivá uviedla, že si nepamätá.
Na otázky obž. H. svedkyňa uviedla, že podpisovala, ale čo podpisovala to nevie.

Svedok B. G. na hlavnom pojednávaní pred súdom na otázky prokurátora uviedol, že konateľom
alebo spoločníkom nejakých obchodných spoločností nevie či je, nejaké veci popodpisoval, ale bol
nezamestnaný.Užmaltoľkovecínasebanahádzaných,ajčopopodpisoval,ajčomalstratenýobčiansky
preukaz, pôžičku na neho zobrali, papiere od toho má, ale pôžičku nebral. Názov spol. Roquis mu nič
nehovorí, žiadneho z obžalovaných nepozná.

Na návrh prokurátora bola podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítaná výpoveď svedka G. č.l. 890-893 keď
uviedol, že čo sa týka spoločnosti ROQIS s.r.o., nevie, kde sú Líščie Nivy. On nikdy nič nepredával, ani
neobjednával. Nerobil nič. Účtovníctvo neviedol, ani sa v tom nevyzná. Nespomína si, že by podpisoval
daňové priznania, nemal ani pečiatku firmy. Nezakladal žiadny účet v žiadnej banke. Meno A. L., ako
spoločník tejto spoločnosti, mu nič nehovorí, s tým sa nestretol.

SvedkyňaB.R.,nahlavnompojednávanípredsúdomnaotázkyprokurátorauviedla,ženiejekonateľkou
alebo spoločníčkou v nejakej spoločnosti, nevie si vysvetliť ako je možné, že v spoločnostiach Laurentius
i Blatar je spoločníčkou i konateľkou. Nikdy nepodpisovala nič u notára ani neotvárala účet v banke.
Na návrh prokurátora bola podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítaná výpoveď svedka, č.l. keď svedkyňa R.

uviedla, že z obvinených pozná len C. R., pretože tento chodil za jej synom. Začiatkom roku 2014 bola
vypovedať na polícii v Novom Meste nad Váhom, kde sa jej pýtali či je konateľkou firmy BLATAR. Vôbec
nevedela,žejekonateľkoutakejtofirmy,totopočulapoprvýkrát.Vsúvislostistoutospoločnosťounebola
u notára nič podpisovať, nepamätá si, že by niekomu dávala svoj občiansky preukaz. Vôbec nevie ako
sa mohlo stať, že má na seba napísanú firmu.

Čo s týka spoločnosti Laurentius, tak raz ju na stanici oslovil nejaký muž, že či si nechce zarobiť nejaké
peniaze. Dala mu teda svoj občiansky preukaz. On ju potom asi o týždeň znovu našiel na stanici a zobral
ju k notárovi v Novom Meste nad Váhom, kde podpisovala nejaké papiere. Aké papiere to boli nevie, nič
nečítala ani by tomu nerozumela. Toto bolo niekedy medzi letom a jeseňou 2013.Za spoločnosť Laurentius daňové priznania k dani z pridanej hodnoty nepodávala. Keď jej boli
vyšetrovateľkou dané k nahliadnutiu daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za mesiace apríl až
október 2013 za Laurentius, uviedla, že podpisy na nich nie sú jej a to isté platí o daňových priznaniach k

dani z pridanej hodnoty za mesiace september a október 2013 za Blatar. V súvislosti s týmito daňovými
priznaniami nikdy za ňou nikto nebol, aby takéto tlačivo podpísala.
Tento neznámy muž odo nej tiež chcel, aby založila účet v banke, preto išla do Slovenskej sporiteľne,
kde povedala to, čo jej tento muž kázal a založila účet. Potom v banke bola ešte trikrát a to preto, aby
vybrala peniaze. Vybrala vždy sumu, ktorú jej kázal tento muž vybrať. Peniaze vyberala v obidvoch

pobočkách sporiteľne, ktoré sú v Novom Meste. Spolu vybrala asi 7.000,- Eur. Za každý výber jej tento
človek dal 20,- EUR.
Za spoločnosť Laurentius, s.r.o. a Blatar, s.r.o., nevykonávala žiadnu činnosť, neviedla účtovníctvo,
nepozná predchádzajúceho konateľa spoločnosti ani nikoho s menom Roman Prikryl. Názov
spoločnosti: EURO FINANCE BUILDING s.r.o. jej nič nehovorí.
Obhajca Mgr. Štefanka namietol neprocesnosť prečítanej výpovede vo vzťahu k obž. D., pretože táto

výpoveď bola vykonaná ešte pred vznesením obvinenia obž. D.. Súd na túto výpoveď vo vzťahu k obž.
D. prihliadať nebude.

Predseda senátu opakovane vyzval svedkyňu, aby sa vyjadrila, či je pravdivá jej výpoveď z príp. konania
alebo na súde, svedkyňa však neodpovedala. ani po zákonnom poučení o možných následkoch.

Svedok D. Q., na hlavnom pojednávaní pred súdom, na otázky prokurátora uviedol, že z obžalovaných
pozná p. L., u G. L. niečo robil na jeho záhrade, on mu potom povedal, že je nejaká možnosť, si zarobiť.
Svedok teda založil firmu Laurentius v Bratislave, tam bola aj kancelária, do tej kancelárie občas chodil,
vyberalsompoštuatúpoštu potomnosilL..Pretútospoločnosťnevykonávalnijakúčinnosť.Podpisovali

ale v mene tejto spoločnosti nejaké listiny. Zakladali v mene spoločnosti Laurentius aj účet v banke, na
tento účet chodil a vyberal odtiaľ peniaze, tak nepravidelne, 4 - 5.000,- €. Vybranú hotovosť dával L..
Za to dostával 500,- €. V súčasnosti nie je konateľom firmy, teda myslí, že nie. Po nejakom čase sa
táto firma predala R., svedok niečo podpisoval, čo sa týka peňazí, ktoré odtiaľ vybral, bolo to približne
4.000,- € mesačne počas cca 3 roka. Tie peniaze odovzdával L. osobne. Okrem L. so žiadnou inou

osobou nejednal.

Svedok D. L., na hlavnom pojednávaní pred súdom, na otázky prokurátora uviedol, že z obžalovaných
pozná H., F., R., už predtým poznal R., s ktorou sa intímne stretávali asi jeden rok. H. spoznal v Hlohovci,

sám od seba, a cez H. sa potom spoznal s F.. Nemal s tými osobami, ktorých menoval, nijaké obchodné
vzťahy, len H. navážal zeminu. Pri stretnutiach s H. a F. sa bavili aj o R., bolo to tak, že H. raz hovoril,
keď sa bavili o R. a stretli sa na parkovisku, že R. je mu niečo dlžná, a že mu to nosí v zlate. Porozumel
tomu tak, že si niečo požičala a že mu to spláca zlatom. Bol právoplatne odsúdený. Dostal 15 mesiacov
za to čo mali v Nitre, teda čo robili aj F., H. a R.. Išlo tam o získanie finančných prostriedkov od B. R..

To bolo predtým, čo s ňou žil, ale potom sa dva roky ani nevideli. F. mu povedal, že na R. robí finančná
polícia, aby od nej vylákal finančné prostriedky, že sa to dokáže vybaviť. Svedok teda kontaktoval R.,
stretli sa, povedal jej to a kvôli tomu bol potom aj vypočúvaný aj v Nitre u vyšetrovateľky, za to ho
potom aj odsúdili.
Na otázky obž. H. svedok uviedol, že peniaze od R. chcel čisto F.. Svedok nevidel že by obž. H. p. R.

dával faktúry ohľadne DPH.

Svedok Ing. H. Q., na hlavnom pojednávaní pred súdom, na otázky prokurátora uviedol, že z
obžalovaných pozná B. R., pozná tiež G. R., U. L., Ľ. F., Q. E., F. T., ostatných nepozná. Zoznámil sa
s nimi tak, že chceli dôjsť do podnájmu do budovy patriacej svedkovi cez nejaké realitné kancelárie,

takže chceli podnájom. Tak sa zoznámili. Niektorí došli aj na doporučenie toho, čo už bol v podnájme.
Prvý došiel p. F. cez realitku, potom p. R.Á., potom p. E. a p. L., tá až ku koncu.
Kancelárie si prenajímali spolu so schránkami, v tých kanceláriách sa aj ľudia zdržiavali. Boli prenajaté
3-4 kancelárie, ale p. R. bola v kancelárii aj so synom, p. E. mal tiež viacero firiem. Išlo celkovo o firmy
Uni Pro Care, Largox, MB Trust, MB Trust Plus, Jacken, Prima Natura.OSC s.r.o., Trade Z, s.r.o., Roquis,

s.r.o. Za Largox a Real Estate komunikovala pani R., MB Trust, MB Trust Plus pán R., Uni Pro Care a
tá druhá pán E., Prima Natura pán F.. Silben Group bol pán E.. Roquis, to bol niekto z Nitry, ale nevie
si spomenúť meno, myslí, že Benko. OSC, tento čierny pán - obž. T.. Trade Z, L. bola Jacken. Firma
Blatar u u svedka nebola.Svedkyňa M. R., na hlavnom pojednávaní pred súdom, na otázky prokurátora uviedla, že obžalovaný
R. je jej brat a okrem toho pozná už len jeho kamaráta D.. Iných obžalovaných nepozná. V minulosti sa

živil brat tak, že chodil s manželkou predávať cukrovinky. Svedkyňa je konateľkou a spoločníčkou v spol.
Palmer Tech s.r.o., ale s firmou nerobila nič, pretože o tomto sa dozvedela až na výsluchu. Spoločníčkou
a konateľkou sa stala tak, že keď voľakedy bývala na ulici, zastavil ju mladý chlapík, dal jej za to 50 €,
ale nevedela o čo ide. Bolo to na stanici v Novom Meste, keby ho teraz videla, tak ho ani nespozná.
Ten chlapík povedal, že chce iba občiansky, tak mu dala iba občiansky, on zobral, prišiel za 2-3 hodiny,

ešte jej dal podpísať nejaké papiere, to bolo všetko. U notára nebola, ale v banke bola. V banke bola
spolu s ním a zakladala účet. V banke rozprával on. Toho pána stretla 2-3 razy, možno viac. Vždy to
bol ten istý pán. Išlo o ČSOB.

Svedok G. R. na hlavnom pojednávaní pred súdom, na otázky prokurátora uviedol, že z obžalovaných

nikoho nepozná, spoločnosť OSC s.r.o. mu nič nehovorí a nevie vysvetliť ako sa mohol stať v spoločnosti
OSC s.r.o. spoločníkom a konateľom. C. R. pozná, je to šofér a D. to je také priezvisko z Lúky. Nestratil
niekedy občiansky preukaz ani pas lebo ich nemá.

Svedkyňa Y. G., na hlavnom pojednávaní pred súdom, na otázky prokurátora uviedla, že z obžalovaných

nikoho nepozná, ani jedného. Názvy obchodných spoločností Valmunt s.r.o. a Palmer tech s.r.o. jej nič
nehovoria, nevie vysvetliť skutočnosť, že je doposiaľ spoločníčkou a konateľkou spoločnosti Valmunt
s.r.o. a Palmer tech s.r.o.. Raz ju C. G. autom zobral, že či to ide podpísať Ona sa tak bála, tak to
podpísala, nevedela, čo chce. C. G. jej dal nejaké papiere podpísať, aj išli do nejakej banky. Lebo
svedkyni sľúbil, že keď toto podpíše, že jej dá 5 eur. Bola v Novom Meste nad Váhom, v ČSOB. Ten

človek ju zobral aj do Trenčína autom, vypýtal od nej občiansky, aj nejaké telefóny, aj to tam ešte zaplatil,
100 Eur tam platil, ona sa aj bála, aj keď sa nevyhrážal.

Svedok M. R., na hlavnom pojednávaní pred súdom, na otázky prokurátora uviedol, že z obžalovaných
poznájedineC.R.,ktoréhopoznáeštezozákladnejškoly.Odzákladnejškolysasnímalenekontaktoval.

Spol. Eurofinance Building s.r.o. nepozná, ale prišli mu nejaké papiere, že má nejakú firmu.
Nevie si vysvetliť ako sa dostal k tejto spoločnosti.
Na návrh prokurátora bola podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítaná výpoveď svedka R., č.l. 914 - 917, keď
svedok uviedol, že od roku 2008 je nezamestnaný. Niekedy na konci roku 2012 alebo 2013, ho oslovil
nejaký neznámy muž s tým, či si nechce zarobiť nejaké peniaze. Chcel, aby išiel k notárke do Nového

Mesta a podpísal nejaké papiere. On ich teda podpísal, ale vôbec ich nečítal. Za to, dostal vtedy 100,-
Eur. Vie, že na neho napísal firmu Euro Finance Building, s.r.o.
Takýmto spôsobom boli na neho napísané ešte ďalšie tri firmy, napríklad Diant, Rampa, Road Group.
Za prepis týchto spoločností dostal dokopy ďalších asi 100,- Eur.
Čo sa týka spoločnosti Euro Finance Building, tak za túto spoločnosť nikdy nevykonával žiadnu činnosť,

nikdy nebol v sídle firmy, nevie, kde sa nachádza toto sídlo, žiadne účtovníctvo neviedol, nevie, kde
by sa mohlo nachádzať. Nevystavil a nepodpisoval daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za túto
spoločnosť. Nikdy za ním nikto neprišiel, aby podpísal nejaké daňové priznania. Podpisy na týchto
priznaniach nie sú jeho, nepodpisoval ich.
Niekedy v januári 2014 prišiel za ním nejaký muž, ktorý rozprával aj po maďarsky, s tým, že kúpi odo

neho firmu Euro Finance Building. Išli k notárke v Novom Meste a tu podpísali potrebné papiere. On
ich zase nečítal.
Na výzvu, aby sa vyjadril k pravdivosti výpovede uviedol: Vtedy som hovoril pravdu.

SvedkyňaIng.N.G.,nahlavnompojednávanípredsúdom,naotázkyprokurátorauviedla,ževovzťahuk

obžalovaným nie je, z obžalovaných pozná Ing. Š.. Boli spolupracovníci, zhruba od r. 1991. Od 1.6.2013
bola vedúcou oddelenia a Ing. Š. bol jej pracovníkom, jeho náplňou práce bolo poskytovanie metodiky
pre daňovú správu a daňovú kontrolu. Z jeho postavenia nevyplýval styk so subjektom vybraným na
kontrolu, ale mohol vedieť, ktorý subjekt bol vybraný na kontrolu, takéto oprávnenie Ing. Š. mal. Musel
by ale vedieť konkrétny subjekt a vtedy by vedel či tento subjekt bol vybraný na kontrolu. Cielene keby to

chcel, tak by to vedel. Možnosť zásahov do kontroly vybraných subjektov z titulu pracovného zaradenia
nemal. Jedine keby tam bol metodický spor alebo by boli požiadaní. Podľa svedkyne p. Š. bol výborný
kolega, dalo sa naňho spoľahnúť. Vždy ochotný pomôcť, spoločne riešili problémy. Ing. Š.L. nemožnosťspätne sa dostať k informáciám subjektov vybraných na daňovú kontrolu s určovacími kritériami podľa,
ktorých boli subjekty na kontrolu vybrané z titulu svojho postavenia v oddelení .
Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že obžalovaný nemohol z titulu svojho postavenia dopredu poznať

kritéria podľa, ktorých bude vyberaný nasledujúci mesiac konkrétny subjekt ku kontrole, svedkyňa nemá
vedomosť o tom, že by Ing. Š. bol za nejakým kolegom, ktorý ma na starosti DPH, aby intervenoval
ohľadom kontrol.

Svedkyňa Mgr. N. N., na hlavnom pojednávaní pred súdom, na otázky prokurátora uviedla, že z

obžalovaných pozná p. F., pre jeho spoločnosť spracovávala účtovníctvo. Poznajú sa už dlho. Pozná p.
L.. Je to účtovníčka, kamarátka a majú spoločných známych. Čo sa týka jej výpovede, že spracovávala
účtovníctvo pre p. F., išlo o spol. Prima Natura s.r.o., myslí, že to bolo od roku 2012 alebo 2013. Potom
ešte mal živnosť Ľ. F., ako fyzická osoba. To bolo v rovnakom časovom období. Z obžalovaných pozná
aj p. H. ako známeho p. F.. Čo sa týka predmetu podnikania, podľa dokladov, čo jej boli dané, išlo o kúpu
predaj tovaru a sprostredkovanie. Názvy ďalších spoločností uvedených v obžalobe jej nič nehovoria.

Na otázky obhajoby, že pri domovej prehliadke u p. F. boli nájdené pečiatky spoločností LK Impo expo
s.r.o., Kachex s.r.o., VVG spol. s. r.o., JS metal s.r.o., Flamon s.r.o., KLAMPOL s.r.o. svedkyňa uviedla,
že podľa nej si ich tam zabudol jeden z pánov, ktorí svedkyňu oslovil aby mu spracovávala účtovníctvo
a bol to p. H. D., viac k tomu neviem povedať, nevie ani bližšie údaje ani adresu. Pán H. chcel, aby mu
spracovávala účtovníctvo, doniesol si doklady aj pečiatky k spolupráci ale nedošlo.

Svedkyňa Ing. L. Š., na hlavnom pojednávaní pred súdom, na otázky prokurátora uviedla, že z
obžalovaných pozná iba Ing. E.. od roku 2001 keď nastúpila na Daňový úrad BA 2, kde pracovala, on v
tej dobe tam už bol zamestnaný, nejaký čas pracoval aj ako riaditeľ Daňového úradu BA 2. Svedkyňa v
súčasnosti pracuje ako riaditeľka Odboru správy daní 2, so sídlom na Radlinského ulici v Bratislave od

1.1.2012. Ing. Š. poznala ako kolegu, v rokoch 2012-2013 bol daňový špecialista.
Na otázku, ako sa vyberajú obchodné spoločnosti do sumáru, u ktorého bude vykonaná daňová
kontrola svedkyňa uviedla, že správca dane u jednotlivých spoločností sám zadával podnety na
vykonanie kontroly na základe viacerých kritérií, napr. išlo o komunikáciu so spoločnosťou, spôsob
podávania daňových priznaní, rozdiely pri daňových priznaniach, vykazovanie nadmerného odpočtu pri

predchádzajúcom nevykazovaní a podobné kritériá. Aj finančné riaditeľstvo vyberalo ďalšie subjekty na
kontrolu na základe iných kritérií. Má vedomosť o tom, že by Ing. Š. prichádzal pri svojej práci do styku
so subjektmi, ktoré neskôr boli podrobené daňovej kontrole, pretože žiadal, aby mu poslala podnety
na kontrolu. Prislúchalo mu to z titulu jeho postavenia v práci. Subjekty, ktoré boli vybrané na daňovú
kontrolu boli vybrané, ale pred tým boli podané daňové priznania, až na ich základe sa posielali podnety

na kontrolu.
Na výzvu sa svedkyňa vyjadrila k procesu daňovej kontroly.
Po zaslaní podnetu v prípade, že sa začína kontrola, kontrolór - vlastne nie kontrolór, ale analytik alebo
špecialista, ktorý spravuje tento podnet, a všetky podnety, zašle správcovi o tomto informáciu, taktiež
zašle informáciu kontrolovanému subjektu s tým, že sa nevracia nadmerný odpočet pre začatú kontrolu.

Toto musí byť vykonané v určenej lehote, zákonom stanovenej. Ak sa táto lehota nestihne, nadmerný
odpočet musí byť vyplatený, tento proces je taký zdĺhavejší. Od odoslania podnetov od správcu,
zosumarizuje všetky podnety analytik kontroly, ktorý doplní do z oznamu, u ktorého subjektu bude
vykonaná kontrola, následne tento zoznam naspať vráti na odbory správy daní a odtiaľ sú odosielané
podnety jednotlivým správcom aby vedeli či majú vrátiť nadmerný odpočet alebo bude začatá kontrola.

Podnety, boli v excelovskej tabuľke, kde bolo dopísané, ktorý subjekt je vybraný na daňovú kontrolu.
Svedkyňaztitulusvojejpozíciidisponovalastýmtozoznamom,.RovnakýmzoznamomdisponovalajIng.
Š., ak si ich vyžiadal. Mal právo si to vyžiadať. Sedel s daňovým analytikom, bol daňovým špecialistom.
Nebolo z titulu vlastnej pracovnej pozície alebo z titulu pracovnej pozície obžalovaného možné ovplyvniť
výber subjektov, ktoré boli vybrané na daňovú kontrolu. Po podaní podnetov už s ním nekomunikovala,

a už vôbec nie o subjektoch, ktoré boli vybrané na daňovú kontrolu.

Na otázku obhajoby, či zo strany obž. Š. bolo možné nejakým spôsobom zasiahnuť tak do spôsobu
vyberania subjektu na kontrolu, ako aj do kritérií, na základe ktorých bol subjekt podrobený kontrole
svedkyňa uviedla, že tomu sa nevie vyjadriť, pretože Ing. Š. sedel v budove na Ševčenkovej, svedkyňa

v budove na Radlinského, a s ním do kontaktu vo vzťahu k daňovým subjektom neprichádzala.

Svedkyňa Ing. B. D., na hlavnom pojednávaní pred súdom, na otázky prokurátora uviedla, že z
obžalovaných pozná Ing. H. Š.. Zoznámila sa s ním v roku 1993, keď nastúpila pracovať na Daňovýúrad Bratislava 3, kde aj on pracoval, potom odišiel na Daňovú úrad Bratislava 2, stretávali sa, ale spolu
napr. na poradách. Nejaký čas pracoval ako vedúci oddelenia kontroly.
V rokoch 2012-2013 pracovala ako riaditeľ odboru kontrolu Daňového úradu Bratislava s miestom

výkonu práce Vazovova 2, Bratislava, Ing. Š. pracoval ako špecialista na Daňovom úrade Bratislava, so
sídlom Ševčenkova ulica Bratislava.
Odbor kontroly je zameraný na kontrolu dane z pridanej hodnoty .na kontrolu opodstatnenosti vrátenia
nadmerných odpočtov DPH. Ten samotný vyber daňových subjektov na kontrolu sa robí jednak v úrovni
daňového úradu a jednak z úrovne finančného riaditeľstva. V tom období finančné riaditeľstvo vyberalo

alebo zadávalo zoznam priamo daňových subjektov ktoré boli určené na kontrolu. A zadávalo aj kritéria
na vyber subjektov na kontrolu.
V druhej časti samotný vyber daňových subjektov z úrovne daňového úradu sa robil tým spôsobom,
že jednotliví správcovia dane predkladali odboru kontroly zoznam daňových subjektov, s odôvodnením
alebo upozornením prečo je ten subjekt rizikový. Aj samotný konkrétny vyber daňových subjektov robil
odbor kontroly.

V rámci odboru kontroly sa tieto daňové subjekty vybrané na kontrolu potom prideľovali jednotlivým
kontrolnýmskupinám,ktorévykonávalikontroly.Kritériabolikaždýmesiaciné.Mohlotobyťnapr.interval
výšky čerpaného nadmerného odpočtu, alebo zmena miestnej príslušnosti daňového subjektu, zmena
konateľov, Daňový úrad mal o kritériách určených finančným riaditeľstvom až po termíne na podanie
daňových priznaní.

Ing. Š. bol daňový špecialista a náplňou jeho práce bola metodologická výpomoc pri správe daní a
výkone daňových kontrol, to bola hlavná náplň. Ale tým, že finančná správa prechádzala organizačnou
zmenou a špecialistom boli prideľované aj iné úlohy. S Ing. Š. nebola v kontakte aj ohľadne problematiky
vo vzťahu k daňovej kontrole. Nespomína si, či ju Ing. Š. v tejto dobe niekedy oslovil vo vzťahu k
jednotlivému subjektu, že by sa chcel na niečo opýtať.

Na otázku obhajoby, či Ing. Š. mohol ovplyvniť výber kritérií na kontrolu alebo výber subjektov na kontrolu
uviedla, že ovplyvniť kritéria z úrovne finančného riaditeľstva určite nie, pokiaľ by tam nebol vzťah z
osobou finančného riaditeľstva. Čo sa týka výberu daňových subjektov z pozície daňového úradu, tým že
podnety predkladali jednotliví správcovia, výber mohol ovplyvniť jedine vtedy ak by oslovil konkrétneho
správcu. O tom ale vedomosť nemá.

Keď davové priznanie nebolo v elektronickej podobe, teda bolo v listinnej podobe a daňovému úradu
bolo doručené za konkrétny daňový subjekt nepodpísané, V takomto prípade správca dane vyzval
daňový subjekt na opravu daňového priznania. Pretože to daňové priznanie nemalo všetky náležitosti.
Napriek tejto skutočnosti sa toto daňové priznanie vedie ako podanie, obvykle pokiaľ daňový subjekt
tento nedostatok neodstránil, tak sa posúvalo na odbor kontroly ako podnet na vykonanie kontroly.

Svedok H. L., na hlavnom pojednávaní pred súdom, na otázky prokurátora uviedol, že je vo väzbe v inej
trestnej veci a z obžalovaných sú stíhaní v jeho trestnej veci p. G. H. a p. Ľ. F.. Z obžalovaných pozná
G. H., je to jeho známy s ktorým obchodoval, ďalej pozná p. Ľ. F., s ktorým tiež obchodoval a pozná aj
p. B. R., v postate s ňou tiež obchodoval, ale pozná ju viac menej okrajovo.

Po poučení o práve odmietnuť vypovedať svedok využil svoje právo odmietnuť vypovedať.

Svedok Ing. G. G., na hlavnom pojednávaní pred súdom, na otázky obžalovaného H., ktorý navrhol
výsluch svedka uviedol, že nevyužíva svoje právo odmietnuť vypovedať, z obžalovaných pozná B. R.,
môže povedať len to, že je vo výkone trestu odňatia slobody za daňové podvody. Ešte kým sa dostal

do VTOS, jeho trestná vec spočívala v tom, že stretol na slobode B. R., ktorá mu povedala, že či si
nechce zarobiť. Chcela aby si zabezpečil firmy - s.r.o.-čky, ale tie s.r.o.-čky mali mať sídlo v Bratislave 5.
Svedok si teda takéto firmy zabezpečil, ona mu potom dodávala čísla, ktoré podával na daňový úrad a
boli dohodnutí, že z peňazí, ktoré dostane na základe fiktívneho podania o fiktívnu vratku DPH, tak tieto
peniaze sa mali deliť napoly. Tak to aj fungovalo. Polovicu peňazí dával jej, potom sa ale stalo, že mu

prišila na firmy kontrola, potreboval nejaké daňové doklady, tak to žiadal od nej. Všetky vstupy a výstupy,
faktúry. Ona to najprv prisľúbila, potom ale nič nezabezpečila, začala sa mu vyhýbať, nebrala telefóny.
Svedka zobrali do väzby, ale ešte predtým navštívil obž. H. v Hlohovci, nešiel konkrétne ale za ním, išiel
za iným chlapom, H. stretol náhodne pri káve a sa ho spýtal, či nevie pomôcť, že či nevie zabezpečiť
nejaké faktúry. On svedka vysmial, že ak bude chcieť požičať peniaze, tak požičia, ale že s takými

vecami on nerobí. Tiež hovoril, že keby chcel obchodný priestor na podnikanie, alebo kúpiť byť s tým vie
pomôcť. Ale že s takouto vecou nie. Keď bol zobratý do väzby v Nitre, bola tam aj R., ktorá mu poslala
moták a žiadala, aby jej pomohol, aby zase niečo povedal na nejakého F.. On jej na to odpovedal, že sa
už priznal, že uzavrel dohodu aby tak urobila aj ona, že to bude mať ľahšie. Toho F. v živote nepoznal.Na otázky obhajoby svedok uviedol, že s R. do vzatia do väzby sa stretol možno 5-6x, v tej kaviarni,
ako už uviedol, moták od R. mu doručili odsúdení, čo zabezpečovali réžiu väzby, jej odkázal po tom
chlapovi, čo mu doniesol moták, aby sa priznala. Vo väzbe v Nitre sa stretol aj s p. H..

Na otázky prokurátora svedok uviedol, že od svojho známeho Maroša mal informácie, že mal kúpiť
nejakú budovu Ozety, túto prerábať na byty, tiež mal prenajímať nehnuteľnosti, požičiavať peniaze, k
informáciám sa dostal tým spôsobom, že tam kde chodil, to je malé mesto a keď niekoho videl na lepšom
aute, tak sa pýtal, kto to je, čo to je. Svedok vtedy jazdil na Panamere, to vymenil za Bentley a vie, že

on mal mať nejaké Mercedesy a potom Porsche. Tiež chce ešte uviesť, že keď bol vo väzbe v Nitre,
tak chodila na H. vykrikovať jeho manželka z chodníka, z vonku, stále od neho pýtala peniaze, v tej
jeho väzbe ho vydierali. Stále na niečo pýtali peniaze. V Nitre je basa nad chodníkom, tam zaparkovala
jeho manželka na Porsche a vykrikovali si. Ona mu vykrikovala, že mu nevybaví advokáta alebo niečo
podobné,chcelaodnehopeniaze,tamlietaliveľkésumy,nebolotoničpríjemné.Zabávalasanatomcelá
basa. R. mala mať na Daňovom úrade Bratislava 5 nejakého človeka, cez ktorého mala zabezpečovať

to vyplácanie nadmerných odpočtov DPH a s ktorým sa mala deliť. Mal to byť nejaký riaditeľ, meno,
teraz si nespomína, aj on sa naňho snažil nakontaktovať cez R., keď mal tú kontrolu, chcel sa s ním
stretnúť, aby vedel, čo bude na tej kontrole, ale to sa mi nepodarilo. To bolo asi v roku 2012.
R. mala svedkovi zabezpečiť nejaké doklady, mali to byť kompletné daňové doklady o tom, že obchody
prebehli, ona mala mať na seba viacero firiem aj v Čechách a malo to byť tak, že tovar mal byť vyvezený

do Čiech, aby ho nebolo možné skontrolovať. Mená spoločností nevie. Š. mal byť ten styčný dôstojník
R.Ň. na daňovom úrade, s týmto menom sa oháňala a keď nastali problémy, tak ho s ním nechcela
kontaktovať.

Na ďalšie otázky obhajoby svedok uviedol, že obchody s DPH prebiehali tak, že R. dostal čísla, to číslo

znamenalo na jednotlivý spoločnosť výšku nadmerného odpočtu, ktorý zapísal do tlačiva. K tejto sume
si ja pripravil svoje vstupy a výstupy, aby tá výsledná suma korešpondovala so zdaniteľným plnením v
úvodzovkách a toto podal cez podateľňu Daňového úradu Bratislava 5, kde si žiadal vyplatiť nadmerný
odpočet. Ak mu došli peniaze z daňového úradu, bolo to zvyčajne 25 v mesiaci, polovicu peňazí vybral
z tejto sumy DPH a dal ju pani R.. Reálne faktúry v listinnej podobe nemal

Svedok D. H., na hlavnom pojednávaní pred súdom, uviedol, že využíva svoje právo a odmieta
vypovedať, pretože obž. H. je spoločne so svedkom obvinený v inej trestnej veci. Ide o založenie,
zosnovanie zločineckej skupiny.

Svedok K. L., na hlavnom pojednávaní pred súdom, uviedol, že obžalovaných pozná A. D. a R.. D. mal
bar a R. podnikal s cukrovinkami. Z obžalovaných už iného nepozná. Bol spoločníkom a konateľom spol.
Oba Five Slovakia a BA Left Slovakia, bolo to asi 3-4 roky dozadu, vtedy prestal podnikať, zomrela mu
matka, psychicky sa zrútil, pil a hral automaty. Vtedy podnikal so stavbami, ale presne si nepamätá. Keď
chodil do podnikov kde pil a hral automaty, spoznal tam nejakého chalaniska, ktorému tie spoločnosti

predal. Presne si už nepamätám. Účtovníctvo týchto spoločností odovzdal tomu dotyčnému.
Na ďalšie otázky uviedol, že mená M. H., D. R. mu nič nehovoria. Čo sa týka človeka, ktorému to predal,
on povedal, že podnikať chce nejaký jeho známy alebo strýco, papiere zabezpečoval všetko on. Nemal
obchodné kontakty s obž. D. a R..

Svedkyňa C. E., na hlavnom pojednávaní pred súdom, na otázky prokurátora uviedla, že z obžalovaných
R., H., F. L., Š.L., D., R., L., R., E., T. - nepozná žiadneho z nich. Spoločnosť Omanila s.r.o. jej
niečo hovorí. Túto firmu si dala prepísať na svoje meno. Nespomína si ale kedy. Cez túto spoločnosť
nepodnikala, neviedla účtovníctvo a nevie ani na koho bola prevedená

Svedok Ľ. L., na hlavnom pojednávaní pred súdom vyslúchnutý na návrh obž. H., uviedol, že z
obžalovaných pozná obž. R.. Stretli sa prvýkrát v Trnave v bare OC Max, priviedol ho za ňou jeden
spoločný známy, ktorý ho s ňou zoznámil, má prezývku D. L.. Keď si sadli na kávu, B. R., ktorá ho videla
prvýkrát mu začala hovoriť, že by chcela dať „rozlámať“ dvoch ľudí. Jedným bol exekútor, s ktorým mala
spoločne podnikať, aj s ním žiť a druhým mal byť F., ktorý mal byť osobou pracujúcou so Q. z Nitry,

pričom povedala, že Q. z Nitry jej zostali ešte pred ich vzatím do väzby dlžní peniaze a F. mal byť osobou,
ktorá jej tie peniaze mala vrátiť. So Q. totiž mala robiť nejaké obchody.
Hovorila, že ona mala niečo robiť cez daňové úrady. Spomínala bielych koňov, že ona zostala dlžná
peniaze, ktoré jej Q. mali dať, že bola dlžná pracovníkom daňových úradov, ktorí jej schválili DPH, žeona má bielych koňov, ktorých nemá ako využiť, lebo pracovníci daňových úradov sa jej stránili a pýtali
tie peniaze, ktoré ona vybavovala. Myslela, že keď chodí svedok do posilňovne a má 120 kg, že môže
niekomu len tak ublížiť. Po tom sa s ňou stretol ešte raz, to už bolo v roku 2012 a to už poznal aj F.,

H. poznal dlhšie, toho pozná 25 rokov.
Druhýkrát R. od H. chcela 25.000,- eur na kúpu auta pre svojho syna. Malo to byť nejaké Audi A3, alebo
A5. Či peniaze dostala, to nevie. To druhé stretnutie bolo v bare na železničnej stanici v Hlohovci.
Tretíkrát to bolo zase stretnutie v bare Oceán, čo patrí firme p. H., tam sa pri treťom stretnutí vybozkávala
aj s F. aj s H. a krátko na to ich oboch zatvorili.

Keď telefonoval v prítomnosti H. a F. s R., tak dal hlasitý odposluch a pýtal sa jej, či ešte platí tá jej
žiadosť, aby rozlámal toho F. a ona do telefónu povedala, že samozrejme áno, že jej Q. nevyplatili tie
peniaze. Podľa svedka v tom období toho telefonátu mala R. sexuálny vzťah s F. alebo s H. a napriek
tomu žiadala, aby svedok F. rozlámal a doniesol tie peniaze, ktoré jej Q. dlžili.
Pri prvom stretnutí ešte povedala, že mala byť odpočúvaná z NAKY alebo vtedy ÚBOKu, keď si pýtala
peniaze od Q., a že to musela nejako vybavovať, aby mala pokoj. Keď bol svedok minulého roku

zadržaný a vzatý do väzby, tak operatívec z NAKY mu povedal, že oni o tom dobre vedeli, že tých istých
pracovníkov daňových úradov a aj tie isté kone používa R. dodnes.
Pána H. pozná, pochádza z rovnakej dediny ako H. a vie, že sú od malička kamaráti. H. mal firmu VT
Plus a zastupoval aj firmu MC Gold, LK Expo Impo a ešte H..
Na ďalšie otázky obž. H. svedok uviedol, že firma Messy bola pod správou C., Oravia, viac si nepamätá.

Nevie ako sa dostali tie faktúry k p. R..
Na otázky obhajoby uviedol, že obž. F. spoznal cez p. H. asi v roku 2012, p. H. pozná asi 25 rokov, sú
veľmi dobrý priatelia, je aj krstný jeho synovi. H. vozil keď mal zobratý vodičský preukaz, asi do roku
2013, keď ho začal voziť F.. O F. vie, že bol expert na dopravu, zaoberal sa autodopravou. Pracoval vo
firme p. Q., to bola veľká dopravná spoločnosť. Staral sa o prevádzku firmy.

Na otázku, čo konkrétne pani R. uviedla o F., prečo žiadala aby ho „rozlámal“ svedok uviedol, že R. mu
vysvetľovala, že ona robila nejaké DPH-čky s riaditeľmi daňových úradov, s kontrolórmi a keď boli Q.
poukázané peniaze, či už 30.000,-, či 50.000,- eur, tí pracovníci z daňových úradov za to žiadali peniaze.
Keď boli obaja Q. zavretí, ona peniaze nemala a chcela aby jej zaplatil tieto peniaze F., ktorý aj po zavretí
Q. robil prevádzku tej veľkej dopravnej firmy, kde bolo veľa kamiónov. F. mu to potom vysvetľoval tak,

že prečo by on mal platiť z peňazí firmy Q. R., keď on o tých obchodoch nič nevedel, teda obchodoch
medzi Q. a R..
Vzťah pani R. a pani F.Ö. určitý čas bol sexuálny.
Svedok ďalej uviedol, že nepozná pracovitejšieho človeka ako p. H., o jeho pracovitosti svedčí obrovské
množstvo stavieb, ktoré skolaudoval a i stavebných rozhodnutí. Tiež o tom čo robil svedčí aj vyjadrenie

daňového úradu keď len na dani z nehnuteľnosti ročne platil vyše 20.000 eur, ďalej platil Daňovému
úradu v Hlohovci, daňový úrad mu vystavil potvrdenie koľko peňazí má legálnych a bolo to okolo milióna
eur. To bolo keď sa hlásil do verejných súťaží. H. vstával ráno o 7,00 hod., išiel spať o 22,00 hod., a to
čo sa okolo neho deje, je nafúknutá bublina.
S obž. H. udržiavali aj obchodné vzťahy. Pán H. dával prácu firmám svedka, aby mohol zamestnávať

ľudí, ktorých firmy zamestnávali, taktiež p. H. dva roky vozil, od roku 2011 do roku 2013, keď nemal
vodičský, takže vie o tom, že ráno vstával o 7,00 a vozil ho až do tej 22.00 večer, ale aj do 19.00, 20.00
hod., ako kedy. Taktiež ako uviedol, že je krstný svedkovmu synovi. Osobu H.A. L. pozná, spolupracovali
spolu po stavbách, tiež mal v prenájme bar od p. H.. Táto osoba je stíhaná so svedkom a s H.. Na
všetkých vypovedala pani H..

Svedok A. L., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že z obžalovaných pozná iba G. L., stretli sa
cez známeho. Bolo mu ponúknuté mesačne 500 € keď na svedka bude napísaná firma. Názov firmy si
nepamätá. Bolo to asi dva roky dozadu. Bolo to tak, že keď mal svedok tú firmu, tak boli dohodnutí, že
sa stretnú raz do mesiaca, svedka dostal 500 €. L. mu dal podpísať nejaké papiere. O aké papiere išlo,

to uviesť nevie. Tiež zriadili poštovú schránku, ktorú pravidelne, jedenkrát mesačne vyberal. Papiere
dával nemu a vtedy došlo aj k odovzdávaniu peňazí. L. svedka informoval kedy došli peniaze na účet
a koľko tam je, to on vedel dopredu, svedok len tie peniaze vyberal a odovzdával ich. Sídlo schránky
bolo Líščie Nivy.
Dokedy to trvalo nevie, len L. povedal, že končí. Podpísali sa nejaké papiere a zrušil sa účet. Nemá

vedomosť čo sa s tou spoločnosťou stalo. Osobu B. G. nepozná. Z toho účtu vybrali financií, možno
30 - 40.000,- Eur.Svedok E. I., na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedol, že z obžalovaných pozná C. R., je to jeho
kamarát zo školy, stretávali sa, tiež pozná A. D., chodieval k nemu na brigády.
Na otázky prokurátora, ako sa mohol stať spoločníkom a konateľom spoločností Omanila s.r.o. a Pine

Group s.r.o. uviedol, že si to nevie vysvetliť. Chodili za ním dvaja chalani, A. a G. a pravdepodobne to
bolo cez nich, pretože oni dvaja mu dávali podpísať nejaké papiere. Mohlo to byť 4-5 rokov. Stretli sa
na stanici v Novom Meste alebo na benzínovej pumpe v Novom Meste nad Váhom, tam mu dali nejaké
papiere podpísať v aute. Tam sa stretávali, ale oni väčšinou nedošli. Svedok vtedy bol v zlej sociálnej,
takže preto to robil. Nevedel ani čo podpísal.

Bol aj v banke. Názov si nepamätá ale bolo to v Novom Meste na námestí, povedali mu, že im tam
nejaký kamarát poslal peniaze, takto pre nich vyberal, a z toto mu sľúbili nejaké peniaze. Asi dvakrát
od nich dostal po nejakých 20,- €.
Osoby C. E., G. T. nepozná.

Svedkyňa G. F., na hlavnom pojednávaní pred súdom, uviedla, že obžalovaných pozná pani L., to bola

firemná ekonómka. Potom pani, ktorá sa jej predstavila ako pani B.. Vysoká, štíhla blondína. Mohla to
byť obž. R., ľudí z obžalovaných nepozná.
Čo sa týka jej firmy uviedla, že išlo o spol. Blatar, bola to stavebná firma, pre ktorú p. L. pracovala
externe ako ekonómka.
Tú pani B., pani R.O., spoznala cez pani L., spoznala ju tak, že v tej dobe sa ja nachádzala vo veľmi

ťažkej životnej situácii, jej firma Blatar, ktorá dovtedy prosperovala nemohla vyplatiť svojich menších
dodávateľov, okrem toho svedkyňu opustil priateľ, ktorý sa o celú spoločnosť staral, teda staral sa o
jej chod, svedkyňa zostala sama s dieťaťom a nevedela to riešiť. Chcela tú firmu Blatar predať alebo
odstúpiť niekomu, pretože tá firma bola dobrá, mala aj s tou zákazkou v Žiline väčšie aktíva ako pasíva
a oslovila svoju účtovníčku p. L., či by vedela pomôcť. Pani L. povedala, že to skúsi a tak sa spoznala aj

s tou pani B., stretli sa v kaviarni, aj v prítomnosti p. L.. Svedkyňa B. všetko vysvetlila, ona povedala,
že má jednu veľmi dobrú známu, kt. určite bude mať záujem o tú firmu. Ešte zisťovala, či má vyrovnané
všetky dlhy voči štátu, teda dane a poisťovne. Keď to potvrdila, tak povedala, že určite záujem bude, ale
že tá pani B. R., že je veľmi zaneprázdnená a že pri celom tom prevode ju bude zastupovať táto pani B..
Svedkyňa s tým súhlasila a pani B. povedala, že pripraví všetky podklady na prevod spoločnosti, s

tým ale svedkyňa nesúhlasila a chcela aby to urobila jej právnička, s ktorou spolupracovala dlhé roky,
a ktorej dôverovala. Pani B. povedala, že to nie je problém, tak sa aj stalo, podklady teda odovzdala
pani B. Svedkyňa sa s tou pani chcela stretnúť aspoň pri podpise papierov, ale pani B. povedala, že
ani to nebude možné, že je veľmi zaneprázdnená. Tak teda podpísala, čo bolo potrebné, spoločnosť
sa previedla a to bolo v podstate všetko.

Účtovníctvo tejto spoločnosti bolo odovzdané, to bolo pár šanónov, to nebolo veľa, dávala niekomu, kto
prišiel na bielom aute. S pani R.Í. sa nikdy nestretla, mala taký chaos, ešte keď ju ohlásili chodiť na
políciu. Až v Nitre na polícii svedkyňu uviedli do obrazu, že čo sa vlastne deje.

Súd vykonával aj veľmi dôležitú časť dokazovania postupom podľa § 270 ods. 1, ods. 2 Tr. por. prehratím

odposluchov telefonických hovorov, ktoré boli súdu predložené spoločne so spisovým materiálom.
Súd dospel k záveru, že odposluchy boli vykonané zákonným spôsobom, rozhodnutia o vykonaní
odposluchov sú dostatočne odôvodnené.

K prehrávaným odposluchom sa vyjadrovali obžalovaní, ktorých sa ten, ktorý odposluch týkal.

Obž. R. vysvetľovala súdu, čo znamenali názvy použité pri rozhovoroch. Napríklad pri rozhovore s obž.
R., Olinka znamenala firmu Oba Five.
G. bola firma Mosad, Etela Eurobilding, Euro bol tiež Eurobilding.
Pani L. robila účtovníctvo týmto firmám, robila Oba Five, Real Estate, Laurentius. L. diktovala sumu, to
bol nadmerný odpočet DPH.

Názov R, to bol názov firmy Roqis. Silvia, niekedy tak hovorili firme Silben Group p. E..

Obž. H.Y. k prehraným telef. záznamomuviedol, že s touto vecou nemá nič spoločné, žiada, aby bol
predvolaný ten človek, komu ten telefón patril a kto ho používal a žiadne firmy od pani R. nevzal, žiadnu
DPH-čku. Pán prokurátor mu dáva do ruky telefón, ktorý on nevlastnil a označuje jeho meno. Ten telefón

používal jeho otec
Prokurátor sa vyjadril, že telefón s uvedeným číslom bol nájdený u p. H. a rovnako aj ostatní obžalovaní
mali toto telefónne číslo napísané ako kontakt na pána H..Obž. L. uviedla vo svojej výpovedi, že nespracovala účtovníctvo tým spoločnostiam ako je Oba Five, to
sa dá zistiť aj z PC, kt. jej bol zabavený.
Čo sa týka vyplňovaní daňových priznaní, to už uviedla, to sa stalo párkrát, o ktoré ju požiadala Beňová

ako kamarátsku pomoc.
Čo sa týka tých súm, ktoré sú tam uvedené v hovoroch, to nie sú nadmerné odpočty, ale sú to nákupy,
resp. vstupy, nakoľko v určitých spoločnostiach vystavovala faktúry a pokiaľ jej pani R. v niektorých
faktúrach dala sumu, že si to nasčítala, ona mala vstup, výstup a vedela teda obžalovaná urobiť daňové
priznanie. Keby jej niekto povedal nadmerný odpočet, nejakú sumu, tam by bolo milión spôsobov ako

sa to dalo urobiť, aby prišla k výsledku.

Obž. E. uviedol, že v Hlohovci bol s pani R., kde sa stretla s nejakým pánom, ale do dnešného dňa nevie
povedať s akým. Papiere si oni menili nejaké medzi sebou.

Obž. R. nemal vedomosť o tom, že niekedy nazývali p. D. F. alebo H., lebo tak nazývali A. T..

Obž. R. na to uviedla, že ona pána T. nikdy nevidela ani o ňom nepočula, telefonát nebol s T..

Čo sa týka výsluchu svedka Q. L. súd oboznámil správu polície Českej republiky podľa, ktorej je
predmetná osoba bezdomovcom, bez známeho pobytu, polícii je známa predovšetkým z toho, že na

rovnaké meno je napísané vlastníctvo rôznych firiem - podľa polície ide o tzv. bieleho koňa.

V predmetnej trestnej veci boli zadovážené aj oboznámené listiny, ktoré boli zákonným spôsobom
zabezpečené, najmä dokumenty obsahujúce daňové a bankové tajomstvo.

Ku skutkovým zisteniam súdu na základe výsluchov obžalovaných a svedkov, ako aj oboznámených
odposluchov:
Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k názoru, že každý jeden z obžalovaných, na ktorých
bola podaná obžaloba sa dopustil protizákonného konania, ktoré prokurátor kvalifikuje ako trestný čin.
Výsledky dokazovania vykonaného pred súdom však nesvedčia záverom prokurátora predovšetkým vo

vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaných ako organizovanej skupiny za použitia § 138 písmeno
i/ Tr. zák., predovšetkým s poukazom na absenciu akéhokoľvek prvku organizovanosti a cieľavedomosti
konania obžalovaných, vyjmúc uplatňovanie nadmerných odpočtov.
Všetky vykonané dôkazy je potrebné vnímať a posudzovať nie len jednotlivo, ale najmä vo vzájomných
súvislostiach. Je nevyhnutné posudzovať nie len obsah výpovede obž. B. R., ktorá ako jediná z

obžalovaných je osobou spájajúcou všetkých ostatných obžalovaných v prejednávanej veci, ale aj
výpovede ďalších obvinených, z ktorých niektorí sa k trestnej činnosti priznali v celom rozsahu, niektorí
čiastočne a niektorí popierajú trestnú činnosť úplne. Podľa súdu však aj dokazovanie výpoveďami osôb,
ktoré sa k trestnej činnosti nepriznali má dôkaznú hodnotu a súd sa s obsahom takýchto výpovedí musí
vyrovnať.

Obsah zaistenej telekomunikačnej prevádzky, obrazové a zvukové záznamy z kancelárie Daňového
úradu Bratislava a rovnako aj zaistené a vydané veci v rámci domových prehliadok a prehliadok
nebytových priestorov u obžalovaných svedčia podľa súdu o skutočnosti, že zďaleka nie všetky tvrdenia
uvádzané obžalovanou R. majú stopercentnú skutkovú relevanciu, podľa súdu obžalovaná R. postupne
v priebehu trestného konania svoje výpovede prispôsobovala tak, aby jej osoba zďaleka nebola tou

najvýznamnejšou postavou prebiehajúceho trestného konania.
Pokiaľ prokurátor za východiskový dôkaz v aktuálnom konaní považuje výpoveď obž. B. R., ktorá v
priebehu celého trestného stíhania priznávala svoju vinu a detailne až chronologicky popísala mieru
účasti ostatných obžalovaných na páchaní trestnej činnosti, s týmto tvrdením môže súd súhlasiť, avšak
s dôrazom na skutočnosť, že ani úplná a podrobná výpoveď jednej z obžalovaných nezbavuje orgány

činné v trestnom konaní povinnosti tieto tvrdenia zákonným spôsobom verifikovať a neustále overovať
och pravdivosť.
Jej výpovede je možné hodnotiť ako vierohodné, logické, avšak vo vzťahu s inými vykonanými dôkazmi,
hlavne k svojej osobe, podľa súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, či sumy peňazí,
ktoré sú predmetom trestného konania boli rozdeľované ta, ako to uvádza samotná obžalovaná R..

Pokiaľ výpoveď obžalovanej R. bola verifikovaná ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä prepismi
telekomunikačnej prevádzky, z ktorej preukázateľne vyplýva jej komunikácia s ostatnými obžalovanými
ohľadne stíhanej trestnej činnosti, obžalovaná veľmi dôsledne v prípravnom konaní a na hlavnompojednávaní ozrejmila, o čo sa jednalo v rámci jednotlivých rozhovorov, rovnako objasnila význam
používaných dievčenských mien a ostatných fráz, nakoľko sa s obžalovanými rozprávali v „šifrách“,v
prípade komunikácie s obž. Ing. Š. sa telekomunikačná prevádzka prelína s obrazovými a zvukovými

záznamami z kancelárie obžalovaného, kde ho obž. R. taktiež navštevovala. Súd však opakovane
zdôrazňuje, že výpovediam obžalovanej R. verí výlučne v časti, ktorá je verifikovaná aj inými
dôveryhodnými dôkazmi.
Pokiaľ obž. R. vypovedá k osobe obž. H., súd verí tejto výpovedi s poukazom na prehrané telefonické
odposluchy, kde sú uvádzané percentá, za ktoré obž. R. nakupovala od obž. H. faktúry. Súd tiež nemôže

ponechať bez povšimnutia fakt, že obž. R. uplatňovala nadmerné odpočty DPH aj predtým, ako sa
zoznámila s obž. H. a s obž. F..
Výpoveď obžalovanej vo vzťahu k obž. F. súd hodnotí aj s ohľadom na ich údajný milenecký vzťah a
fakt, že obžalovaná si od obž. F. požičiavala peniaze, ktoré on požadoval vrátiť.
Vo vzťahu k obž. L. je podporným dôkazom bohatá telefonická komunikácia medzi obžalovanými
navzájom.

Vo vzťahu k obž. Š. má súd k dispozícii rovnako dôkazy o telefonickej komunikácii medzi oboma
obžalovanými a taktiež obrazové záznamy priamo z kancelárie obž. Š.. Tieto dôkazy ale vôbec
nepotvrdzujú vyjadrenia obž. R. vo vzťahu k druhu a rozsahu trestnej činnosti obž. Š..
Vo vzťahu k obž. R. a obž. D. súd obžalovanej môže uveriť s poukazom na listinné dôkazy i telefonickú
komunikáciu, ktoré má k dispozícii ako dôkazový materiál, avšak vo svetle týchto dôkazov je úloha

obž. D. v páchanej trestnej činnosti súdom hodnotená s podstatne menším významom, ako uvádza
obžalovaná, pričom podľa súdu je zrejmé, že z dvojice D. - R. je ťažisko trestnej činnosti jednoznačne
na obž. R., ktorý nakoniec svoje konanie aj popísal a priznal.
Voči ostatným obžalovaným môže súd veriť výpovediam obžalovanej s poukazom na priznania týchto
obžalovaných, čo sa ale týka tvrdení, že polovica peňazí z uplatnených nadmerných odpočtov mala ísť

obž.Š.aobž.R.vykonávalalenfunkciuakéhosipoštára,tomutotvrdeniusúduveriťnemôžespoukazom
na nesporné dôkazy obrazového záznamu a nakoniec aj nájdenú krabičkou so sumou peňazí, ktorá
svedčí skôr tvrdeniu obž. Š. ako tvrdeniam obž. R. vo vzťahu k výške odmeny prevzatej obž. Š.. Súd
samozrejme nespochybňuje výpovede obž. R., E., L., T., že obžalovanej odovzdávali polovicu získaných
nadmerných odpočtov DPH ako podiel „riaditeľa daňového úradu“, ale čo sa týka sumy, ktorú si z týchto

peňazí ponechala obž. R. súd nedokáže ani len predpokladať, pretože k tomu nemá dostatok dôkazov.
Môže vychádzať len z posúdenia nákladnosti života obžalovaných, keď obžalovaná, jej syn, obž. H. mali
život skutočne oplývajúci luxusom, čo sa ale nedá povedať o ostatných obžalovaných.

Obžalovaná R. síce svoj podiel viny na stíhanej trestnej činnosti nijakým spôsobom nezľahčovala

a ani sa nesnažila z trestnej činnosti vyviniť, ale podľa záverečného návrhu prokurátora mal súd
rozhodnúť vo vzťahu k evidentnej organizátorke a hlavnej postave prejednávanej veci o treste výrazne
pod dolnou hranicou trestnej sadzby za žalovaný trestný čin a uložiť jej dokonca podmienečný trest
odňatia slobody. tento postup podľa súdu jasne svedčí nielen spolupráci obžalovanej s orgánmi činnými
v trestnom konaní, ale aj ústretovosti orgánov činných v trestnom konaní voči obžalovanej, ktorej by v

prípade preukázania viny bez výrazných poľahčujúcich okolností, bez spolupráce s prokurátorom a bez
zvláštnych okolností prípadu hrozil prísny nepodmienečný trest odňatia slobody.

Súd na druhej strane si osvojuje argumentáciu prokurátora, vo vzťahu k ukladaniu trestu, že práve na
základe jej výpovedí bolo možné odhaliť a objasniť tak zložitú a sofistikovanú trestnú činnosť, akou

daňová trestná činnosť nepochybne je. Rovnako bolo možné odhaliť ďalších páchateľov tejto trestnej
činnosti s presným popisom konania, ktorým sa na nej podieľali. Bez pomoci obž. R. by skutočne nebolo
možné rozkryť a obviniť všetkých obžalovaných, na ktorých bola podaná obžaloba.
S týmito nespornými faktami sa súd vyrovnal v časti rozhodovania o trestoch uložených jednotlivým
obžalovaným.

Jednotlivé skutkové zistenia vzťahujúce sa k prejednávanej veci:

Súd zhodne s návrhom prokurátora konštatuje, že nesporne preukázané skutočnosti svedčia o
nezákonnom konaní obžalovaných v úmysle získať majetkový prospech. Jednotlivé zistenia sú

vymenované postupne.

- všetky obchodné spoločnosti, ktoré sú zahrnuté v skutkovej vete obžaloby, si dobrovoľne dalo žiadosť
o registráciu pre daň z pridanej hodnoty s mesačnou daňovou povinnosťou, avšak v zmysle ustanovenia§ 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, je
táto povinnosť určená zdaniteľným subjektom, ktoré dosiahli za najviac 12 predchádzajúcich po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790,- Eur,

- ani jedna zo spoločností, ktoré sú predmetom podanej obžaloby reálne nevykonávala podnikateľskú
činnosť, resp. ak aj vykonávala tak ich obrat v žiadnom prípade nezodpovedal zákonnému limitu 49
790,- Eur za 12 mesiacov,

- menované obchodné spoločnosti, okrem toho, že reálne nevyvíjali podnikateľskú činnosť, ani neviedli
predpísaným spôsobom účtovníctvo,

- pre absenciu predpísaného účtovníctva nie je možné nariadiť znalecké skúmanie z odboru ekonómie,
čoho sú si plne vedomí aj jednotliví obžalovaní, ktorí sa uvedeného dôkazu neustále dovolávajú a na
jeho absenciu poukazujú,

- všetky obchodné spoločnosti mali v rozhodujúcom období sídlili v meste Bratislava, alebo si sídlo
spoločnosti tam presťahovali, aby spadali pod Daňový úrad Bratislava,

- zo samotnej skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona je

zrejmé, že tento je dokonaný už neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty,
nie je pritom podstatné v akom finančnom objeme boli skutočne vyplatené neoprávnene uplatnené
nároky jednotlivým subjektom,

K osobám každého jedného z obžalovaných a k ich podielu na páchanej trestnej činnosti podľa

dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní,

zhrnutie:

Obž. B. R. sa ku skutkom, ktoré sú jej kladené za vinu priznala a tieto oľutovala, svoju trestnú činnosť

podrobne popísala aj počas vykonávania dokazovania na hlavnom pojednávaní, rovnako podrobne
popísala konanie ostatných spoluobžalovaných,
Jej výpoveď bola verifikovaná ďalšími vykonanými dôkazmi, najmä prepismi telekomunikačnej
prevádzky, z ktorej preukázateľne vyplýva jej komunikácia s ostatnými obžalovanými ohľadne
prejednávanej trestnej činnosti, obžalovaná na hlavnom pojednávaní ozrejmila, o čo sa jednalo v rámci

jednotlivých rozhovorov, ktorých obsah bol na hlavnom pojednávaní prehratý rovnako objasnila význam
ostatných fráz, nakoľko sa s obžalovanými rozprávali v „šifrách“.
V prípade komunikácie s obž. Ing. Š. sa telekomunikačná prevádzka prelína s obrazovými a zvukovými
záznamami z kancelárie obžalovaného, kde ho obž. R. taktiež navštevovala. Ak keď dôkazy obrazové
i zvukové do značnej miery nezodpovedajú tvrdeniam obžalovanej vo vzťahu k osobe obž. Š., obž. F. a

obž. H., pre súd majú vypovedaciu hodnotu spoločne s inými vykoanými dôkazmi.

Obž. B. R. doposiaľ nebola súdne trestaná, teda viedla pred spáchaním trestného činu riadny život,
- priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala,
- napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom,

- prispela k odhaleniu a usvedčeniu páchateľov trestnej činnosti, ktorí v dobe jej výpovede neboli
orgánom činným v trestnom konaní známi.
Obžalovanej R. súd zhodne s prokurátorom priznal 4 poľahčujúce okolnosti a žiadnu priťažujúcu. V
uvedenej trestnej veci boli svedectvá obž. R. do značnej miery rozhodujúce a na základe týchto sa
podarilo odhaliť organizovanú skupinu páchajúcu daňovú trestnú činnosť, ako aj usvedčiť jej členov

a rovnako odhaliť aj trestnú činnosť ďalších osôb. V prípade neposkytnutia usvedčujúcich svedectiev
menovanou, by bolo objasňovanie tak závažnej, ale najmä zložitej trestnej činnosti, akou daňová trestná
činnosť je, neprimerane sťažené a do značnej miery aj zmarené.
S poukazom k prezentovaným skutočnostiam považuje prokurátor u obž. B. R. za priliehavé a správne
aplikovanie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona, s ktorého použitím

navrhuje menovanej uložiť:
- trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky s podmienečným odkladom na najdlhšiu prípustnú skúšobnú
dobu v trvaní 5 (päť) rokov s probačným dohľadom,Obž. G. H. sa k skutkom, ktoré sú mu kladené za vinu nedoznal. Je však usvedčovaný komplexnou
výpoveďou obž. R., rovnako výpoveďou obž. G. R., nepriamou výpoveďou svedka D. L., podstatným
dôkazom proti obžalovanému je prepis telekomunikačnej prevádzky, kde obžalovaný dojednáva s obž.

R. cenu za predaj faktúr za fiktívne tovary a služby, a oznamuje jej percentá zo sumy, ktorá je predmetom
faktúry. Faktúry boli ako listinné dôkazy následne zaistené do trestného konania v rámci domových
prehliadok a prehliadok nebytových priestorov u ďalších obžalovaných,
Obžalovaný H. v rámci svojej obhajoby navrhol a následne boli vypočutí svedkovia Ľ. L. a Ing. G. G.,
ktorí ale neuviedli nič relevantné k predmetnej trestnej veci. Obž. H. je so svedkom L. stíhaný v ďalších

dvoch trestných veciach súvisiacich práve s daňovou trestnou činnosťou a so svedkom Ing. G. bol vo
väzbe v ÚVV Nitra, pričom tvrdenia tohto svedka ohľadne páchania trestnej činnosti ním samým spolu
s obž. R. sa ukázali ako nepravdivé.
Obž. H. mal preukázateľne snahu vykresliť obž. R. ako nedôveryhodnú svedkyňu vo vzťahu k vlastnej
osobe.
Obž. H. sa poznal aj s ďalšími spoluobžalovanými a mobilný telefón, o ktorom tvrdil, že patrí jeho

nebohému otcovi, používal on sám, ako to nakoniec vyplýva aj z prehraných odposluchov a navyše na
tomto bol preukázateľne ostatnými obžalovanými kontaktovaný.

Obž. G. H. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, avšak hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený,
U obžalovaného H. neboli zistené poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, pri rozhodovaní o druhu trestu

a jeho výmery súd vychádzal dôsledne z ustanovení citovaného § 34 ods. 1, ods. 4, ods. 5 Tr. zák..

Obž. Ľ. F. sa k skutkom, ktoré sú mu kladené za vinu nedoznal. Tento obžalovaný je usvedčovaný
výpoveďou obž. R., rovnako výpoveďou obž. G. R. a nepriamou výpoveďou svedka D. L..
Veci nájdené pri prehliadke kancelárskych priestorov - pečiatky obchodných spoločností, najmä spol. LK

IMPOEXPO s.r.o., ktorá patrí medzi spoločnosti v mene, ktorých boli obž. H. pre ostatných obžalovaných
zabezpečované a predávané ostatným obžalovaným faktúry za fiktívne tovary a služby pre účely
preukázaniavzniknutéhonárokunavrátenieDPHpreddaňovýmúradomsvedčiapodľasúdudostatočne
o podiele obž. F. na páchanej trestnej činnosti. V motorovom vozidle obžalovaného F. bol nájdený list
papiera s poznámkami a otlačenými pečiatkami spol. MB trust, s.r.o., Real Estate Plus s.r.o. a Largox,

s.r.o. a kartička od účtu Tatra banky, a.s. na spol. Wallmunt s.r.o., ktorá sa nachádza rovnako medzi
obchodnými spoločnosťami uvedeným v skutkovej vete obžaloby a v tejto spoločnosti bol v čase
neoprávneného uplatňovania nárokov na vrátenie DPH konateľom obž. R.,
Spol. LARGOX, s.r.o. bola obž. B. R. prevedená na svedka Q. L., ktorý je rovnako spoločníkom a
konateľom v spol. PRO SERVIS, s.r.o., ktorá pred tým patrila práve obž. F..

Oboznámené listinné dôkazy zabezpečené znaleckým skúmaním, nájdené počítačovo archivované
ekonomické programy v notebooku patriacom obž. F. s obsahom súboru: Real estate, ktorý po otvorení
obsahuje súbory s názvami: LKIMPOEXPO, MC GOLD, OSNOVA, v prípade prvých dvoch súborov sa
jedná o názvy spoločností, prostredníctvom ktorých obž. H. zabezpečoval a predával faktúry ostatným

obžalovaným.
Súd verí i tvrdeniu obž. R. vo vzťahu k tomuto obžalovanému, že to bol on, kto ju zoznámil s obž. H. a
obž. Š., ako i obž. L., pretože nemá žiaden rozumný dôvod tomuto tvrdeniu neveriť.

Obž. Ľ. F. doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, avšak hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený,

U obžalovaného F. nie sú poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.

Obž. U. L. sa k skutkom, ktoré sú jej kladené za vinu nedoznala.
Obž. L. je priamo usvedčovaná výpoveďami obž. R., obž. R. a obž. Mgr. T., ako aj svedkyne F..

Tvrdenia obž. R., ktoré súd neustále preveroval cestou súvisiacich dôkazov boli podporené záznamami
telekomunikačnej prevádzky, kde sa s obž. R. dohovárajú na jednotlivých postupoch v rámci stíhanej
trestnej činnosti, čo priamo vyvracia obranu obž. L., že nemala vedomosť o tejto trestnej činnosti a na
tejto sa nepodieľala.
Listinné dôkazy zaistené u obž. L., v kontexte s obsahmi výpovedí obž. R. a svedkyne F., ako aj

odposluchy telekomunikačnej prevádzky s obž. R. dostatočne potvrdzujú vinu obž. L., a jej podiel na
páchanej trestnej činnosti, ktorý súd vyhodnocuje ako zďaleka nie tak významný, ako to tvrdí v podanej
obžalobe prokurátor.Súd je na základe vykonaného dokazovania, zadovážených listinných dôkazov a odposluchov
presvedčený, že obž. L. nemohla nevedieť o protiprávnom konaní obž. R.. napriek tomu obž. R.
poskytla svoje služby, za využitia svojich vedomostí prispela k tomu, že obž. R. a ďalší obžalovaní mohli

uplatňovať neoprávnené nároky na vyplatenie nadmerných odpočtov DPH. Vykonanými dôkazmi vo
vzťahu k obž. L. nebolo preukázané, že by obdržala nejaký podiel na páchanej trestnej činnosti, bolo ale
bezpečne preukázané, že na trestnej činnosti iných obžalovaných profitovala, keďže mala zaplatené
svoje služby účtovníčky samozrejme s vedomím, že ďalší obžalovaní sa dopúšťajú trestnej činnosti.
Obž. U. L. doposiaľ nebola súdne trestaná, teda viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, U

obžalovanej L. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a žiadnu priťažujúcu.

Obž. Ing. H. Š. sa k skutkom, ktoré sú mu kladené za vinu rovnako nedoznal.
Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďami obž. R., obž. R. a obž. Mgr. T., tieto výpovede sú podporené
prepismi telekomunikačnej prevádzky, kde si obžalovaný priamo vymieňa informácie s obž. R.
prostredníctvom šifier, ktoré obž. R. vysvetlila, alebo sa s touto dohovára na osobnom stretnutí, pričom

niektoré z týchto stretnutí sú zachytené aj na zvukových a obrazových záznamoch z obžalovaného
kancelárie, kde sa zhovárajú okrem iného aj o ich trestnej činnosti.
Na zvukových a obrazových záznamoch z kancelárie je vidieť ako si pri telefonátoch s obv. R., alebo
po nich, robí obžalovaný poznámky, ktoré opisuje z počítača, po týchto stretnutiach prináša peniaze,
ktoré mal dostať od obžalovanej, pri prehliadke kancelárie boli nájdené finančné prostriedky v sume

25 000,- Eur, pozostávajúce z 50ks bankoviek v nominálnej hodnote 500,- Eur, papieriky s názvami a
daňovými identifikačnými číslami (DIČ) celkovo 17 z 18 obchodných spoločností nachádzajúcich sa v
skutkovej vete, pričom chýba iba spol. BLATAR, s.r.o., papierik s názvami: Silben, Trade, OSC, MOSAD,
EUROFINANCE, MB trust, MB trust plus s označeniami mesiacov: DEC, OKT a NOV a jednotlivými
sumami, ktoré zodpovedajú sumám, ktoré si uplatnili tieto spoločnosti za uvedené mesiace v roku 2013.

Z výpovede svedkyne Ing. N. G., vyplýva, že v rámci svojej pracovnej náplne nedochádzal obžalovaný
do styku so subjektmi vyberanými na daňovú kontrolu, avšak keby poznal konkrétny subjekt, tak mal
možnosť zistiť, či bol tento vybratý pre daňovú kontrolu. Svedkyňa Ing. L. Š. uviedla, že obžalovanému
na jeho žiadosť posielala podnety na daňovú kontrolu, čo boli zoznamy subjektov vybratých na kontrolu,
obžalovaný s týmito disponoval, nakoľko ich mal práve od svedkyne.

Aj keď tieto výpovede nepoukazujú priamo na trestnú činnosť páchanú obžalovaným, ktorý podľa
rovnakých výpovedí nemal ani len možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť rozhodovanie daňového úradu
vo vzťahu k uplatneným a vyplácaným nadmerným odpočtom DPH, spoločne s nájdenými uloženými
súbormi v pracovnom, ale aj domácom počítači obžalovaného: BA Left, Finance Building, Largox,
Laurentius, MB Trust, Mosad, Oba five, Palmer tech, Pine Group, Real Estate, Roqis, Wallmunt, pod

súborom Wallmunt sú uložené súbory s názvom: ODK-Podnety na kontrolu DPH, kde sa nachádzajú
aj spol. OBA Five Slovakia, s.r.o. a Real Estate Plus, s.r.o., ako aj súbor Real estate a v tomto súbor
2013-zoznam zrušenie DPH, tieto dôkazy svedčia že musel mať vedomosť o trestnej činnosti iných
obžalovaných a že týmto pomáhal informáciami o spôsobe práce daňového úradu.
Vedomosť obžalovaného o trestnej činnosti iných osôb podľa súdu nezakladá vlastnú trestnú

zodpovednosť, s výnimkou neoznámenia trestnej činnosti, ktorá sa ale netýka prejednávanej veci.
Poskytovanie informácií, ktoré obžalovaný Š. nebol oprávnený poskytovať, aj keď bez reálnej možnosti
ovplyvnenia rozhodovania o predmete podanej obžaloby je podľa súdu dôležitou súčasťou pomoci
pri páchaní trestnej činnosti, bez ktorej by páchanie trestnej činnosti bolo určite sťažené. Súd konanie
obž. Š. vo vzťahu k žalovanej trestnej činnosti vyhodnocoval zhodne s konaním obž. L., ktorá rovnako

pomáhala iným obžalovaným pri páchaní ich trestnej činnosti.

Obž. Ing. H. Š. doposiaľ nebol súdne trestaný, teda viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
U obžalovaného Ing. Š. konštatuje súd jednu poľahčujúcu okolnosť a žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Obž. A. D. sa k trestnej činnosti, ktorá je mu kladená za vinu nedoznal.
Obž. D. je usvedčovaný predovšetkým výpoveďou obž. R. a v kontexte ďalších vykonaných jednotlivých
dôkazov aj výpoveďou obž. R., ktorý sa ho vo svojich výpovediach snaží vyviniť a používa v zámene
osobu A. T., ktorý je po smrti, s osobou obž. D..
Ďalšími dôkazmi sú prepisy telekomunikačnej prevádzky obž. R., obž. R., najmä s poukazom na obsah

a spôsob ich vzájomnej komunikácie, podľa ktorých obž. D. síce, v zhode s jeho výpoveďou nevyberal z
banky nesprávne poukázané nadmerné odpočty DPH, ale mal spôsob, ako sa k týmto peniazom dostať.
Skutočnosť, že vyslúchnutí svedkovia - bezdomovci, ktorí mali byť vlastníkmi obchodných spoločností
tvoriacich predmet podanej obžaloby nepotvrdili, že to bol obž. D., kto trestnú činnosť organizoval,kontakty toho obžalovaného hlavne na obž. R., ako aj na obž. R. podľa súdu svedčia o jeho podiele
na žalovanej trestnej činnosti. Podľa súdu je totiž absolútne nelogické domnievať sa, že spoločnosti vo
vzťahu k obž. D., prevedené na bezdomovcov a sociálne slabé osoby svedčia o nevine obžalovaného.

Naopak, pre súd je takto vykonaný dôkaz, aj keď dôkaz nepriamy, zapadajúci do iných dôkazov - hlavne
s poukazom na výpoveď obž. R., dostatočným dôkazom svedčiacim vine obžalovaného. Časť listinných
dôkazov zaistených u obž. R. rovnako svedčí o účasti obž. D. na žalovanej trestnej činnosti, avšak v
úplne inom - menšom rozsahu, ako jeho podiel hodnotí prokurátor v podanej obžalobe.
Tvrdenia prokurátora o organizovaní trestnej činnosti obž. D. len na základe výpovede obž. R., bez

preverenia tvrdení obžalovanej inými relevantnými dôkazmi súd považuje za nedostatočne presvedčivý
dôkaz a podľa dokazovania vykonaného na súde aj upravil podiel obž. D. na páchanej trestnej činnosti,
ktorá je predmetom podanej obžaloby.

Obž. A. D. doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, avšak hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, u
obžalovaného D. nie sú poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.

Obž. C. R. sa ku skutkom, ktoré sú mu kladené za vinu v zásade priznal a tieto aj čiastočne popísal,
pričom sa vyjadril k spolupráci s obž. R. ohľadne stíhanej trestnej činnosti, ktorej výpoveďou je rovnako
usvedčovaný a ako je už vyššie spomínané, používal pri svojej výpovedi osobu „A. T.“, /mŕtvu osobu/,
ktoré skutočnosti sa nezakladá na pravde a pod týmto menom vystupoval obž. D., ktorého sa obž. R.

snaží vyviniť s tým, že vinu vezme na seba. Súd tvrdeniam obž. R. verí výlučne ak sú podporené inými,
relevantnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Má tiež za dostatočne preukázaný fakt, že
obžalovaný bol pred vzatím do väzby alkoholikom a gamblerom - hral na automatoch. Jeho tvrdeniam,
že riadne podnikal samozrejme veriť nemohol, práve s poukazom na osobu samotného obžalovaného.
Obžalovaný R. okrem neoprávneného uplatňovania si nadmerných odpočtov DPH, popísal aj proces

prepisovania jednotlivých obchodných spoločností na „biele kone“ a priznal, že sa s viacerými takýmito
osobami aj pozná, jeho priznanie potvrdzuje výpoveď obv. R., ako aj záznamy o telekomunikačnej
prevádzke.,
Listiny zaistené do trestného konania pri jeho domovej prehliadke medzi, ktorými sa nachádza množstvo
účtovných dokladov - faktúry, dodacie listy, CMR, zmluvy, ale aj poznámky a ďalšie listiny, kde figurujú

názvy obchodných spoločností, v ktorých obž. R. jednak bol konateľom (Wallmunt s.r.o. a MOSAD s.r.o.),
ale aj v ktorých nebol konateľom (Ba left Slovakia s.r.o., Pine Group s.r.o., Omanila s.r.o., Palmer tech
s.r.o.), ako aj názov spoločnosti prostredníctvom, ktorej boli obž. H. zabezpečované a predávané faktúry
(MC GOLD s.r.o.) a rovnako sa tam nachádza aj meno obž. A. D. a svedkov E. I. a M. H..
Tieto doklady na rozdiel od výpovede obž. R. svedčia účasti obž. D. na žalovanej trestnej činnosti.

U obžalovaného bola nájdená aj bankomatová kartu vystavenú spol. Tatra banka, a.s. na meno E. I.
Omanila s.r.o., ktorá svedčí o možnosti vyberania nadmerných odpočtov DPH poukázaných daňovým
úradom, cestou bankomatov, bez osobnej účasti v banke..

Obž. C. R. sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, dokonca prevzal na seba obvinenia smerované voči

obž. D..
Hľadí sa na neho, akoby súdne trestaný nebol.
S poukazom na skutočnosť, že priznanie obžalovaného súd hodnotí ako účelové, súd obžalovanému
pri ukladaní trestu nepriznáva ani priťažujúcu, ale ani poľahčujúcu okolnosť.

Obž. G. L. sa ku skutkom, ktoré sú mu kladené za vinu v plnom rozsahu priznal a tieto aj náležite popísal,
pričom sa vyjadril k spolupráci s obž. R., ktorej výpoveďou je rovnako usvedčovaný. Obžalovaný je ďalej
usvedčovaný výpoveďami svedkov A. L. (ROQIS s.r.o.) a D. Q. (LAURENTIUS, s.r.o.), súd nemohol
nezobrať do úvahy fakt, že tento obžalovaný sám ukončil nezákonnú činnosť - uplatňovanie nadmerných
odpočtov DPH bez toho, aby mal k tomu vonkajší podnet.

Obžalovaný taktiež doposiaľ vrátil časť vylákaných finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu, a v
platení splátok pokračuje aj počas hlavného pojednávania. Obžalovaný tiež osvedčil snahu o dohodu s
daňovým úradom uzavrieť dohodu o náhrade škody.

Obž. G. L., na základe obsahu jeho výpovede je možné uviesť, že sa priznal k spáchaniu trestného činu

a trestný čin úprimne oľutoval

U obžalovaného L. konštatuje jednu poľahčujúcu okolnosť a žiadnu priťažujúcu. doposiaľ vrátil časť
vylákaných finančných prostriedkov, v nahradzovaní spôsobeného následku pokračuje..Obž. G. R. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, ktoré bolo súdom prijaté, napriek
prijatému vyhláseniu popísal v vlastnú trestnú činnosť, ako aj trestnú činnosť obžalovaných R., H., F.,

L. a Ing. Š., z vlastného pohľadu, o pravdivosti výpovede obž. R., s poukazom na vykonané dôkazy v
trestnom konaní nie je dôvod pochybovať. Súd v tejto súvislosti vyhodnocoval hlavne zvláštnu úlohu
obžalovaného v tomto konaní, keď ako syn obžalovanej R., hlavnej aktérky prejednávanej trestnej veci
tejto v podstate robil šoféra, urobil to, čo mu bolo povedané matkou a samozrejme na jeh podnet a podľa
jej pokynov postupoval pri uplatňovaní nadmerných odpočtov DPH na obchodné spoločnosti, ktorých

bol z matkinej vôle konateľom. Ani takéto hodnotenie súdom však obžalovaného nezbavuje trestnej
zodpovednosti za skutky kladené mu za vinu.
Obž. G. R. sa k trestnej činnosti priznal, túto oľutoval, doposiaľ nebol súdne trestaný, súd nezistil
priťažujúcu okolnosť a konštatuje dve poľahčujúce okolnosti

Obž. Q. E. - na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, predmetné

vyhlásenie bolo súdom prijaté, napriek prijatému vyhláseniu popísal v rámci výsluchu vlastnú trestnú
činnosť, ako aj trestnú činnosť obžalovanej R., o pravdivosti výpovede obž. E., s poukazom na vykonané
dôkazy v trestnom konaní nie je rovnako dôvod pochybovať,
Obžalovaný sčasti vrátil vylákané finančné prostriedky do štátneho rozpočtu a tieto aj v súčasnosti
postupne vracia v menších čiastkach.

Obž. Q. E., jeho konanie je v obžalobe posudzované v trestnej sadzbe 4 roky až 10 rokov odňatia
slobody.
- doposiaľ nebol súdne trestaný, teda viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,
- priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval

UobžalovanéhoE.súdzistildvepoľahčujúceokolnostiažiadnupriťažujúcu.doposiaľvrátilvyšepolovicu
z vylákaných finančných prostriedkov a tieto naďalej postupne vracia.

Obž. Mgr. F. T. - na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, ktoré bolo súdom prijaté,

napriek prijatému vyhláseniu popísal v rámci výsluchu vlastnú trestnú činnosť, ako aj trestnú činnosť
obžalovaných R., L. a Ing. Š.,, o pravdivosti výpovede obž. Mgr. T., s poukazom na vykonané dôkazy v
trestnom konaní nie je dôvod pochybovať, práve s poukazom na tvrdenia obž. T. vo vzťahu k obž. R. a
obž. Š. si súd mohol vytvoriť obraz o postavení obž. Š. v prejednávanej veci.
Obžalovaný v celom rozsahu (10 521,63 Eur) vrátil vylákané finančné prostriedky do štátneho rozpočtu.

Obž. Mgr. F. T. jeho konanie je v obžalobe posudzované v trestnej sadzbe 1 rok až 5 rokov odňatia
slobody.
- doposiaľ nebol súdne trestaný, teda viedol pred spáchaním trestného činu riadny život
- priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval

U obžalovaného Mgr. T. súd zistil dve poľahčujúce okolnosti a žiadnu priťažujúcu.

K ustanoveniam Trestného zákona, vzťahujúcim sa na prejednávanú vec:

zavinenie:

Podľa § 15 Tr. zák.,
Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,

alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 16 Tr. zák.

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebob) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 17 Tr. zák.:
Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne
neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

O úmyselnom konaní každého jedného z obžalovaných je súd bez akejkoľvek pochybnosti presvedčený

na základe vykonaného dokazovania, tak výpovedí ich samotných, výpovedí svedkov, ale hlavne
listinných dôkazov s ktorými sa senát oboznámil na hlavnom pojednávaní. Súd sa zaoberal veľmi
pozorne obranou každého jedného z obžalovaných, ich výpovede hodnotil tak samostatne, ako aj
vo vzájomnej súvislosti a porovnával ich s ďalšími dôkazmi vykonanými zákonným, kontradiktórnym
spôsobom na hlavnom pojednávaní. Podľa súdu každý z obžalovaných konal minimálne s vedomím, že
môže svojim konaním spôsobiť porušenie zákona, v prípade obžalovaných R., H., F.Ö., E., D., R., R., L.,

T., išlo jednoznačne o úmysel priamy, teda títo obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

právna kvalifikácia:

Do úvahy prichádza posúdenie konania obžalovaných podľa špeciálneho ustanovenia § 277a Tr. zák.,
Daňový podvod, podľa ktorého:

(1) Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo
spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím

slobody na jeden až päť rokov.
(2)Odňatímslobodynaštyrirokyaždesaťrokovsapáchateľpotrestá,akspáchačinuvedenývodseku1
a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) v značnom rozsahu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) vo veľkom rozsahu, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.

Obhajcovia obžalovaných sa počas súdneho konania snažili dokazovať súdu, že špeciálne ustanovenie
§ 277a Tr. zák. bolo prijaté až v roku 2013, teda v dobe keď trestná činnosť obž. R. a spol. už prebiehala
a navrhovali vypustenie časti skutku s tým, že ide o konanie pred platnosťou a účinnosťou špeciálneho
zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na vec. Podľa konajúceho súdu však špeciálne ustanovenie §
277a Tr. zák. je vyslovene zhovievavejšie a miernejšie, ako ustanovenie § 221 Tr. zák., ktoré všeobecné

ustanovenie by bolo možné použiť pri právnej kvalifikácii konania obžalovaných.

Podľa § 221 Tr. zák., trestného činu podvodu sa dopustí ten:
(1) Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo
využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na

dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) z osobitného motívu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v
odseku 1a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo
c) za krízovej situácie.

Súd konštatuje, že práve možnosť použitia špeciálneho ustanovenia § 277a Tr. zák., ako zákonného
ustanovenia výhodnejšieho pre obžalovaných v značnej miere dopomohlo každému z obžalovaných,
s výnimkou obž. T., pri ukladaní trestu, pretože trestná sadzba citovaných zákonných ustanovení je
výrazne priaznivejšia práve v prípade ustanovenia § 277a Tr. zák..

Škoda

§ 124 Tr. zák:
(1) Škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na
právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu

na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie
prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

(2) Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na
okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

§ 125 Tr. zák.:
1/ Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca
najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej

päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci
a rozsahu činu.

Predmetom konania na súde je teda v zmysle § 125 Tr. zák. škoda prevyšujúca sumu ktorá dosahuje
päťstonásobok sumy 266,- EUR, teda 133.000,- EUR, preto je kvalifikačným znakom výšky škody suma

považovaná za škodu veľkého rozsahu, pretože suma výšky škody v prejednávanej veci, teda uplatnené
nároky na vrátenie DPH za zdaňovacie obdobia uvedené nižšie pri jednotlivých spoločnostiach
uvedených v bodoch 1 až 18, v celkovej sume 888 280,94 Eur, táto suma vysoko prevyšuje sumu
uvedenú ako minimálny kvalifikačný znak škody veľkého rozsahu.

Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom:

Súd po vykonanom dokazovaní, po ustálení skutku tak ako je uvedené vyššie dopĺňa:
K naplneniu subjektívnej stránky trestného činu nestačí, že páchateľ len úmyselne konal (teda, že ko-
nal tak ako konať chcel), ale je potrebné, aby úmyselne porušil alebo ohrozil záujem chránený Trestným

zákonom spôsobom v tomto zákone uvedenom (judikatúra R 92/1951). Pokiaľ sa páchateľove chcenie
alebo uzrozumenie (úmysel) vzťahuje len na niektoré skutočnosti podradené pod znaky uvedené v skut-
kovej podstate trestného činu, pričom na ostatné sa vzťahuje iba nedbanlivosť (napríklad vedomá ned-
banlivosť), nemôže ísť o trestný čin úmyselný.
Súd zdôrazňuje, že skutok obžaloby je považovaný za trestný čin v zmysle ustanovenia § 8 Trestného

zákona, podľa ktorého: Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Podľa súdu na základe vykonaného dokazovania výpoveďami tak samotných obžalovaných, ako i
svedkov,jenevyhnutnépoukázaťnafakt,žektrestnejčinnostibynebolomohlodôjsťbezorganizátorskej
a spojovacej činnosti obž. B. R.. Naopak, súd dospel k záveru, že k žalovanej trestnej činnosti by došlo

aj bez účasti obž. L. a obž. Š., ktorí poskytli obž. R. tzv. „logistickú podporu“, išlo by zrejme o trestnú
činnosť v menšom rozsahu ako bola prejednávaná vec, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva,
že obž. R. a časť obžalovaných - D., H.Y., R., F., vykonávala nezákonnú činnosť, akou bol predmet
obžaloby aj v dobe, keď sa obž. R. nepoznala s obž. Š. a obž. L..

Okresný súd Bratislava 1 predovšetkým sa zaoberal dôkazmi, ktoré každý z obžalovaných uviedlo na
svoju obhajobu v prejednávanej veci.Súd v tejto súvislosti verí predovšetkým predloženým listinným dôkazom, ktoré v konaní spochybnené
neboli a výpovede tak obžalovaných, ako aj zástupcov poškodeného a svedkov vyhodnocuje práve vo
vzťahu k absolútne nespochybniteľným písomným dôkazom.

Obohatenie inej osoby úmyselným podvodným konaním páchateľa rovnako napĺňa pojmové znaky
trestného činu ako keby išlo o obohatenie páchateľa samotného.

K skutku

Všetci obžalovaní konali v priamom úmysle, keďže na hlavnom pojednávaní sa podarilo preukázať, že
od samotného začiatku ich činnosti konali s úmyslom

Súd k takémuto záveru došiel veľmi podrobným vyhodnotením jednotlivých krokov oboch obžalovaných

Podľa súdu je nepochybne preukázané, že:

- obžalovaní konali spoločne
- spoločné konanie obžalovaných smerovalo k poškodeniu
- obžalovaní si museli byť vedomí, že
- obžalovaní si určite boli vedomí, že
- ani jeden z obžalovaných nevykonal žiadne kroky, ktoré by mohli smerovať

Súd pripomína, že v tejto súvislosti nie je povinný skúmať, či a aké skutočné náklady mali obžalovaní s

Ako motív konania súd určil snahu každého jedného z obžalovaných na získaní majetkového prospechu.

Spôsob spáchania predmetného trestného činu súd vyhodnocuje vo vzťahu k ukladanej sankcii i k
postupu oboch páchateľov ako trestný čin.

Za takto zisteného skutkového stavu teda súd obžalovaných uznal vinnými
K trestu ukladanému každému jednému k obžalovaných

Pri uznaní viny obžalovaných súd pristúpil k rozhodovaniu o treste pre každého jedného z obžalovaných.
Súd je pri ukladaní trestu prísne viazaný ustanoveniami druhého oddielu a tretieho oddielu Trestného
zákona, tak všeobecnými zásadami ukladania sankcií, podľa druhého oddielu, ako aj ustanoveniami
týkajúcimi sa ukladania a výkonu jednotlivých trestov.

Všeobecné ustanovenia trestného zákona o ukladaní trestu:

§ 34 Trestného zákona:
Zásady ukladania trestov
(1) Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
(2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto
zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
(3) Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a

jemu blízke osoby.
(4) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.
(5) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

a) u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu,
b)uorganizátora,objednávateľa,návodcuapomocníkaajnavýznamapovahuichúčastinaspáchanom
trestnom čine,
c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo
k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu

nedošlo.
(6) Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe.
Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti
zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.§ 36 Trestného zákona - poľahčujúce okolnosti:
Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ

a) spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení,
b) spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností,
c) spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby,
d) spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto

skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť,
e) spáchal trestný čin pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti,
f) spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,
g) spáchal trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil,
h) spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám
nespôsobil,

i) spáchal trestný čin, odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo alebo konajúc za okolností, ktoré
by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu, ale konal bez toho, že by boli
celkom splnené podmienky nutnej obrany, krajnej núdze, výkonu práva a povinnosti alebo súhlasu
poškodeného, oprávneného použitia zbrane, dovoleného rizika alebo plnenia úloh agenta,
j) viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,

k) pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú
škodu,
l) priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval,
m) sám oznámil trestný čin príslušným orgánom,
n) napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, alebo

o) prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej
skupiny.

§ 37 Trestného zákona - priťažujúce okolnosti:

Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ

a) spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
b) spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť vyplývajúcu
zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti pedagogickému

zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi,
c) spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
alebo preto, aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin,
d) spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej život alebo
zdravieľudí,inézákladnéprávaaslobody,ústavnézriadenie,majetok,verejnýporiadokalebomravnosť,

e) zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo
neprimeranej výhody,
f) spáchal trestný čin verejne,
g) spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu osobitnú
ochranu, najmä v dome alebo byte iného,

h) spáchal viac trestných činov,
i) zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná,
j) zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého,
k) spáchal trestný čin ako organizátor,
l) spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom,

m) bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto
okolnosť neprihliadať,
n) spáchal trestný čin ako člen skupiny osôb počas premiestňovania sa na miesto konania verejného
podujatia alebo z miesta konania verejného podujatia, alebo
o) spáchal trestný čin z dôvodu príslušnosti k športovému klubu.

§ 38 Trestného zákona:(1) Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu
okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú
dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

(2) Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
(3) Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.
(4) Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej

sadzby o jednu tretinu.

Súd taktiež zvažoval možnosť použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom
znížení trestu, pretože skutok, ktorý je predmetom konania oboch obžalovaných považuje jednoznačne
za neštandardné vybočenie z inak bezproblémového života u každého jedného z obžalovaných.

§ 39 Trestného zákona
Mimoriadne zníženie trestu:

(1) Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie

ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú
hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

(3) Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť
a) trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy

podľa § 144 ods. 3, genocídia podľa § 418 ods. 3, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme
podľa § 419 ods. 3 a 4, neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2,
b) trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov,
c) trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej

sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov,
d) trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej
sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov,
e) trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a

f) trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov.

Ak je teda dolná hranica trestnej sadzby 7 rokov odňatia slobody a súd nezistí mimoriadne okolnosti
prípadu, ani pomery páchateľa, najnižším možným trestom je v zmysle § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák.,
trest kratší ako dva roky odňatia slobody. trest.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z oboznámeného spisového materiálu, registrov
trestov a registrov priestupkov obžalovaných:

Vo vzťahu k jednotlivým obžalovaným a dôvodov podľa ktorých boli ukladané diferencované tresty.:

Čo sa týka ukladania trestu obžalovaným súd zvažoval predovšetkým závažnosť skutku, konanie
každého jedného z obžalovaných spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie i pohnútku,
priťažujúce okolnosti i poľahčujúce okolnosti, taktiež osoby páchateľov, ich pomery a možnosť ich
nápravy.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. s tým, že
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výške súd dôkladne zvážil aj skutočnosť, že obžalovaní ako osoby
súdne netrestané svojim správaním ojedinele vybočili z inak bežného normálneho a bezkonfliktnéhoživota. Toto hodnotenie zodpovedá aj trestu, ktorý súd zvolil v prípade oboch obžalovaných a ktorý je
pod dolnou hranicou trestnej sadzby stanovenej zákonom pre žalovaný trestný čin.

Zdôvodnenie trestov uložených každému jednému z obžalovaných:

Obž. B. R. súd ukladal trest v zhode s návrhom prokurátora.
Súd si uvedomuje, že trestu, ktorý bol obžalovanej uložený absolútne nepostihuje mieru podielu
obžalovanej na páchanej trestnej činnosti. V zhode s návrhom prokurátora si ale súd uvedomuje, že

nevyhnutnosť generálnej prevencie a potreby objasniť do čo najväčšej miery spoločensky nepochybne
veľminebezpečnútrestnúčinnosťprevyšujezáujemštátunapotrebepotrestaniajednotlivéhopáchateľa.
A to je práve prípad obžalovanej R..

Súd ukladal obžalovanej trest v trestnej sadzbe 7 až 12 rokov odňatia slobody. Podľa citovaných
zákonných ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák., § 34 ods. 1 ods. 3, ods. 5 Tr. zák. je ukladaný trest pri dolnej

hranici trestnej sadzby mimoriadne zníženej /minimálne dva roky odňatia slobody/.

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., z dôvodov uvedených vyššie bol obžalovanej R. uložený trest
odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného
dohľadu nad jej správaním, tento postup súdu je v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 Tr. zák.,
podľa ktorého je možné podmienečne odložiť trest odňatia slobody neprevyšujúci tri roky, za uloženia
probačného dohľadu nad správaním odsúdeného.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov a zároveň podľa § 51 ods.
3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil obžalovanej primerané obmedzenie zákaz stretávania
sa s osobami ktoré boli jej spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu

najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta
pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obž. B. R. aj peňažný trest vo výmere 20.000,- EUR /dvadsaťtisíc
eur/, pretože obžalovaná nepochybne získala z trestnej činnosti vysoký majetkový prospech. Podľa § 57

ods.3Tr.zák.,preprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestumoholbyťúmyselnezmarenýuložilobžalovanej
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky, ide o zákonný, obligatórny postup súdu.

Obž. G. H. súd ukladal trest odňatia slobody v trestnej sadzbe 7 až 12 rokov odňatia slobody. Súd
obžalovanému nepriznal žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť hlavne s poukazom na prístup

obžalovaného k páchanej trestnej činnosti. Súd si je vedomý, že na obžalovaného sa hľadí ako na súdne
netrestaného,nemôževšakponechaťbezpovšimnutiaajfakt,žeobž.H.užodsúdenýbol.Zvykonaného
dokazovania vyplynulo, že voči obž. H. nemôže súd použiť žiadne zmierňujúce ustanovenie trestného
zákona. Súd mu teda ukladal trest v základnej trestnej sadzbe, pri dolnej hranici trestnej sadzby.
Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. obžalovaného odsúdil k trestu odňatia slobody

v trvaní 8 /osem/ rokov.
Obligatórne, v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
S poukazom na skutočnosť, že obž. H. mal z páchanej trestnej činnosti získať výrazný majetkový
prospech, tomuto podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd uložil aj peňažný trest vo výmere 20.000,- EUR /

dvadsaťtisíc eur/.
Obligatórne, v súlade so znením § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.

Obž. Ľ. F. súd ukladal trest odňatia slobody v trestnej sadzbe 7 až 12 rokov odňatia slobody. Súd

obžalovanému síce nepriznal žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť hlavne s poukazom na
prístup obžalovaného k páchanej trestnej činnosti, nemohol však ponechať bez povšimnutia okolnosti
páchanej trestnej činnosti vo vzťahu k osobe obžalovaného, hlavne preukázaný podiel na páchanej
trestnej činnosti, ktorý je vo vzťahu k obž. R., obž. H., obž. R. minimálny. Z vykonaného dokazovaniavyplynulo,ževočiobž.F. môžesúdpoužiťzmierňujúceustanovenietrestnéhozákonaatoustanovenie§
39ods.1Tr.zák.,atoprávespoukazomnaokolnostiprípaduapomerypáchateľa,ktorývovzťahukobž.
H. tomuto robil šoféra. Súd mu teda ukladal trest v základnej trestnej sadzbe, avšak podľa citovaných

zákonných ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák., § 34 ods. 1 ods. 3, ods. 5 Tr. zák. je ukladaný trest pri dolnej
hranici trestnej sadzby mimoriadne zníženej /minimálne dva roky odňatia slobody/.
Postupom podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/
Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky, pre výkon ktorého podľa
§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

pretože tento nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody a s ohľadom na
vykonané dokazovanie vo vzťahu k možným majetkovým ziskom z páchanej trestnej činnosti tomuto
obžalovanému peňažný trest neukladal. .

Obž. U. L. súd ukladal trest v trestnej sadzbe 7 až 12 rokov odňatia slobody. Podľa citovaných zákonných
ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák., § 34 ods. 1 ods. 3, ods. 5 Tr. zák. s poukazom na podiel obžalovanej

na páchanej trestnej činnosti a jej postavenie účastníčky s minimálnym podielom na trestnej činnosti
ukladaný trest pri dolnej hranici trestnej sadzby mimoriadne zníženej /minimálne dva roky odňatia
slobody/. Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., z dôvodov uvedených vyššie obžalovanej L. uložil
trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. a navyše uložený trest odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 k § 51

ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu nad jej správaním, tento postup
súdu je v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého je možné podmienečne odložiť trest
odňatia slobody neprevyšujúci tri roky, za uloženia probačného dohľadu nad správaním odsúdeného.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a zároveň podľa § 51 ods. 3,
písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil obžalovanej primerané obmedzenie zákaz stretávania sa s

osobami ktoré boli jej spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu najmä
v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta pobytu,
v odôvodnených prípadoch aj opakovane.
Súd s ohľadom na vykonané dokazovanie vo vzťahu k možným majetkovým ziskom z páchanej trestnej
činnosti tomuto obžalovanému peňažný trest neukladal.

Obž. Ing. H. Š. súd ukladal trest v trestnej sadzbe 7 až 12 rokov odňatia slobody. Podľa citovaných
zákonných ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák., § 34 ods. 1 ods. 3, ods. 5 Tr. zák. s poukazom na podiel
obžalovaného na páchanej trestnej činnosti a jeho postavenie účastníka s minimálnym podielom na
trestnej činnosti, ukladaný trest pri dolnej hranici trestnej sadzby mimoriadne zníženej /minimálne dva

roky odňatia slobody/. Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., z dôvodov uvedených vyššie obžalovanému
Ing. Š. uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. a navyše uložený trest odňatia slobody podľa §
49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu nad jej správaním,
tento postup súdu je v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého je možné podmienečne

odložiť trest odňatia slobody neprevyšujúci tri roky, za uloženia probačného dohľadu nad správaním
odsúdeného.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a zároveň podľa § 51 ods. 3,
písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému primerané obmedzenie zákaz stretávania
sa s osobami ktoré boli jej spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu

najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta
pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

Súd v prípade obž. Ing. Š. však zvážil aj jeho možný podiel na páchanej trestnej činnosti z hľadiska
majetkového prospechu. Sám obžalovaný potvrdil vlastný majetkový prospech a tomuto zodpovedá i

postup súdu, keď podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obž. Ing. H. Š. aj peňažný trest vo výmere 3.000,-
EUR /tritisíc eur/.

Obligatórne, v súlade so znením § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní

3 /tri/ mesiace.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. súd obž. Ing. H. Š. uožil aj trest zákazu činnosti a to výkonu zamestnania
štátneho zamestnanca, pretože trestná činnosť obžalovaným bola páchaná jednoznačne v súvislostis jeho postavením zamestnanca štátu a bez tohto svojho pracovného postavenia by nemohol vôbec
trestnú činnosť kladenú mu za vinu páchať. Obligatórne postupom podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. súd určil
dobu trestu zákazu činnosti na 3 /tri/ roky, ktorá doba podľa súdu zodpovedá účelu ukladaného trestu.

Obž.A.D.súdukladaltrestvtrestnejsadzbe7až12rokovodňatiaslobody.Podľacitovanýchzákonných
ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák., § 34 ods. 1 ods. 3, ods. 5 Tr. zák. s poukazom na podiel obžalovaného
na páchanej trestnej činnosti a jeho postavenie účastníka s primeraným podielom na trestnej činnosti,
ukladaný trest pri dolnej hranici trestnej sadzby mimoriadne zníženej /minimálne dva roky odňatia

slobody/. Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., §
39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., z dôvodov uvedených vyššie obžalovanému D. uložil trest odňatia
slobody v trvaní 3 /tri/ roky. a navyše uložený trest odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr.
zák. podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu nad jej správaním, tento postup súdu je v
súlade s ustanovením § 51 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého je možné podmienečne odložiť trest odňatia
slobody neprevyšujúci tri roky, za uloženia probačného dohľadu nad správaním odsúdeného.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a zároveň podľa § 51 ods. 3,
písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému primerané obmedzenie zákaz stretávania
sa s osobami ktoré boli jej spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu
najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta
pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

Obž. C. R. súd ukladal trest odňatia slobody v trestnej sadzbe 7 až 12 rokov odňatia slobody. Súd
obžalovanému nepriznal žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť hlavne s poukazom na prístup
obžalovaného k páchanej trestnej činnosti s tým, že aj keď sa obžalovaný podľa prokurátora priznal a
páchanú trestnú činnosť oľutoval, súd tento postup vyhodnocuje v kontexte vykonaného dokazovania

komplexne s tým, že toto priznanie malo za účel hlavne pomôcť obž. D. vyviniť sa zo žalovanej trestnej
činnosti. Súd si je plne vedomý, že na obžalovaného sa hľadí ako na súdne netrestaného, nemôže
však ponechať bez povšimnutia aj fakt, že obžalovaný sa priznáva výlučne k skutkom, ku ktorým je
zadovážené množstvo listinných dôkazov a odposluchov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že voči
obž. R. nemôže súd použiť žiadne zmierňujúce ustanovenie trestného zákona. Súd mu teda ukladal trest

v základnej trestnej sadzbe, na dolnej hranici trestnej sadzby a podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím
§ 38 ods. 2 Tr. zák. obžalovaného odsúdil k trestu odňatia slobody v trvaní 7 / rokov.
Obligatórne, v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., súd obžalovaného pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Peňažný trest súd obžalovanému, ktorý je podľa vlastného vyjadrenia i zistení súdu gamblerom a

osobou užívajúcou návykové látky neukladal, aj napriek získanému majetkovému prospechu, išlo by
jednoznačne o kontraproduktívny postup súdu bez nádeje na vymoženie uloženého peňažného trestu.

Obž. G. L. súd ukladal trest v trestnej sadzbe 7 až 12 rokov odňatia slobody. Podľa citovaných zákonných
ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák., § 34 ods. 1 ods. 3, ods. 5 Tr. zák. s poukazom na podiel obžalovaného

na páchanej trestnej činnosti s minimálnym podielom na trestnej činnosti, vo vzťahu k ostatným
páchateľom, keďže tento obžalovaný bol vo vzťahu k páchanej trestnej činnosti v kontakte výlučne
s obž. R.. Obžalovanému boli navyše priznané aj významné poľahčujúce okolnosti citované vyššie.
Ukladaný mimoriadne zmiernený trest pri dolnej hranici trestnej sadzby mimoriadne zníženej /minimálne
dva roky odňatia slobody/ súd považuje za plne postačujúci vo vzťahu k osobe obžalovaného, keď bol

obžalovanému podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním. a obligatórne podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v
trvaní 4 /štyri/ roky.

Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému primerané obmedzenie
zákaz stretávania sa s osobami, ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine,
povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru
určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.
Peňažný trest obžalovanému neukladal s poukazom na správanie obžalovaného, keď tento ešte v

prípravnom konaní začal nahrádzať spôsobenú škodu a v platení na účet daňového úradu pokračuje.

Obž. G. R., synovi obžalovanej R. súd ukladal trest v trestnej sadzbe 7 až 12 rokov odňatia slobody.
Podľa citovaných zákonných ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák., § 34 ods. 1 ods. 3, ods. 5 Tr. zák. spoukazom na podiel obžalovaného na páchanej trestnej činnosti s minimálnym podielom na trestnej
činnosti, vo vzťahu k hlavnej obžalovanej, keďže tento obžalovaný bol vo vzťahu k páchanej trestnej
činnosti v kontakte výlučne s obž. R.Ň., svojou matkou. Obžalovanému boli navyše priznané aj

významné poľahčujúce okolnosti citované vyššie. Ukladaný mimoriadne zmiernený trest pri dolnej
hranici trestnej sadzby mimoriadne zníženej /minimálne dva roky odňatia slobody/ súd považuje za plne
postačujúci vo vzťahu k osobe obžalovaného, keď bol obžalovanému podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
d/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním a obligatórne podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v
trvaní 4 /štyri/ roky.
Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému primerané obmedzenie
zákaz stretávania sa s osobami, ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine,
povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru

určený podľa miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.
Peňažný trest obžalovanému súd neukladal, tento je študentom, bez vlastného príjmu.

Obž.Q.E.súdukladaltrestvtrestnejsadzbe4až10rokovodňatiaslobody.Podľacitovanýchzákonných
ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák., § 34 ods. 1 ods. 3, ods. 5 Tr. zák. s poukazom na podiel obžalovaného na

páchanejtrestnejčinnostisminimálnympodielomnatrestnejčinnostivovzťahu kostatnýmpáchateľom,
keďže tento obžalovaný bol vo vzťahu k páchanej trestnej činnosti rovnako v kontakte výlučne s obž. R..
Obžalovanému boli navyše priznané aj významné poľahčujúce okolnosti citované vyššie.
Ukladaný mimoriadne zmiernený trest pri dolnej hranici trestnej sadzby mimoriadne zníženej /minimálne
dva roky odňatia slobody/ súd považuje za plne postačujúci vo vzťahu k osobe obžalovaného, keď bol

prípravnom konaní začal nahrádzať spôsobenú škodu a v platení na účet daňového úradu pokračuje.

Obž. Mgr. F. T.U. súd ukladal trest v trestnej sadzbe 1 až 5 rokov odňatia slobody. S poukazom na
podiel obžalovaného na páchanej trestnej činnosti s minimálnym podielom na trestnej činnosti vo vzťahu
k ostatným páchateľom, keďže tento obžalovaný bol vo vzťahu k páchanej trestnej činnosti rovnako v

kontakte výlučne s obž. R. a jeho zisk v páchanej trestnej činnosti bol minimálny. Obžalovanému boli
navyše priznané aj významné poľahčujúce okolnosti citované vyššie.
Ukladaný trest podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák. ako trest peňažný vo výmere 2.000,- EUR /dvetisíc eur/ súd považuje za plne postačujúci
v pomere k páchanej trestnej činnosti a hlavne s poukazom na osobu obžalovaného, u ktorého ide o

skutočne úplne výnimočné vybočenie z rámca bezproblémového života.
Obligatórnesúdpodľa§57ods.3Tr.zák.,preprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestumoholbyťúmyselne
zmarený uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ mesiace.
Peňažný trest obžalovanému neukladal s poukazom na správanie obžalovaného, keď tento ešte v
prípravnom konaní nahradil celú škodu.

Čo sa týka rozhodovania súdu o náhrade škody, o tejto súd nerozhodoval z procesných dôvodov, pre
chýbajúci návrh poškodeného na náhradu spôsobenej škody.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 11. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016