Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010936
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114010936.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného G. H. a spol., pre
pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277a ods. 1, ods. 2 písm.
c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaniach prokurátora v
neprospech obžalovaných G. H., F. F., U. L., B.. H. H., C. R. a G. L. a obžalovaných G. H., F. F., U.

L., B.. H. H. a C. R., proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 27.07.2016, sp. zn. 2T/62/2014, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. mája 2017 v Bratislave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. z r u š u j e sa v celom rozsahu
rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/62/2014 z 27.07.2016 vo vzťahu k obžalovaným 2./ G.
H., 3./ F. F., 4./ U. L., 5./ B.. H. Šidíkovi a aj podľa ods. 2 vo vzťahu k obžalovaným 7./ C. R. a X./ G. L..

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 27.07.2016, sp. zn. 2T/62/2014 boli obžalovaní:
B. R., G. H., C. R. a G. L. uznaní za vinných z pokračovacieho zločinu daňového podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona;
F. F., B.. H. H., U. L. a A. D. z účastníctva k pokračovaciemu zločinu daňového podvodu formou pomoci,
podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona;
G. R. z pokračovacieho zločinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods.
2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona;

Q. E. z pokračovacieho zločinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona;
G.. F. T. z pokračovacieho prečinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1
Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že :
I. obžalovaní G. H., B. R., v období minimálne od mesiaca január 2012 do mesiaca december

2013 v Bratislave, v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,
si prostredníctvom a v mene obchodných spoločností A. Y. D. s.r.o., M., s.r.o., MB trust, s.r.o., MB
trust plus, s.r.o., E. Group s.r.o., R. s.r.o., A. s.r.o., M., s.r.o., O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M.
E. s.r.o., O. s.r.o., G. s.r.o., X. s.r.o., D. I. s.r.o., palmer tech s.r.o., F.-Z s.r.o., O., s.r.o., ktoré boli
platiteľmi dane z pridanej hodnoty (DPH) so sídlom v miestach patriacich do príslušnosti Daňového
úradu Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, neoprávnene v daňových priznaniach k DPH podaných,

obž. R., spoločne s ďalšími obžalovanými C. R., G. L., G. R., Q. E., G.. F. T. alebo prostredníctvom
iných nastrčených osôb tzv. „bielych koní“ za pomoci obžalovaných F. F., B.. H. H., U. L. a A. D. vlehotenapodaniedaňovéhopriznaniat.j.do25.kalendárnehodňavpríslušnommesiaci,uplatnilinároky
na vrátenie DPH za zdaňovacie obdobia uvedené nižšie pri jednotlivých spoločnostiach uvedených v
bodoch 1 až 18, v celkovej sume 888 280,94 Eur, ktoré rozdeľovala obž. R., pričom obž. R. konala

tak, aby dosiahla vyplatenie uplatnených nadmerných odpočtov DPH, obžalovaní mali vedomosť o
tom, že v skutočnosti uvedené obchodné spoločnosti nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť, resp.
nevykonávajú činnosť, za ktorú by im reálne vznikali nároky na uplatňovanie vrátenia DPH a v žiadnom
prípade v nimi deklarovanom rozsahu a za týmto účelom
a) obž. F. F. po vzájomnej dohode s obž. B. R. na menovanú „kúpili“ obchodnú spol. M., s.r.o., ktorej

prostredníctvom mali záujem uplatňovať nároky na vrátenie DPH, pričom za týmto účelom obž. R.
zoznámil s obž. Ing. H. H., zamestnancom N. úradu Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, rovnako
ju zoznámil s účtovníčkou obž. U. L., ktorá spracovávala daňové priznania za jednotlivé zdaňovacie
obdobia v jednotlivých obchodných spoločnostiach tvoriacich predmet skutku a taktiež ju zoznámil s
obž. G. H., ako s osobou, ktorá cestou ovládaných slovenských, ako i českých obchodných spoločností
zabezpečí faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami tak, aby fakturované sumy vrátane DPH boli v

súlade s údajmi uvedenými v daňových priznaniach vymenovaných obchodných spoločnosti, u ktorých
bude príslušným daňovým úradom otvorená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti uplatneného
nadmerného odpočtu DPH,
b) obž. G. H. za vyššie opísaným účelom dodal takéto faktúry obž. B. R. pre spoločnosti A. Y. D. s.r.o.,
MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o. a obž. Q. E. prostredníctvom obž. R. pre spoločnosti F.-Z s.r.o.

a E. I. s.r.o. pre tie zdaňovacie obdobia, v ktorých bola daňovým úradom otvorená daňová kontrola na
zistenie oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH, za rovnakým účelom dodával faktúry aj
ďalším obžalovaným pre spoločnosti O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., D. I. s.r.o.,
palmer tech s.r.o., G. s.r.o. a X. s.r.o., za dodané faktúry si obž. Vlček presne určil sumy, ktoré mu boli
záujemcami o faktúry vyplatené, pričom vystavovanie predmetných faktúr zabezpečil cestou ovládaných

slovenských spoločností O. F., s.r.o., G., spol. s.r.o., LK B., s.r.o., ako aj českých spoločností E. s.r.o.
a A. T., s.r.o.,
c) obž. Iveta R. pre vyššie opísaný účel najmä zabezpečila zmenu sídla v spoločnosti A. Y. D. s.r.o.,
tiež založila obchodné spoločnosti MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o., v ktorých za konateľa dosadila
svojho syna obž. G. R., taktiež založila obchodnú spoločnosť E. I. s.r.o., do ktorej ako konateľa dosadila

obž. Q. E., obž. R. oznamovala obž. U. L. sumy deklarované v daňových priznaniach k DPH, ktorých
konkrétnu výšku zistila z informácií pracovníka daňového úradu obž. Ing. H. H., pričom jeho služby
sprostredkovala aj obž. A. D., na návrh obž. L. iniciovala prevod obchodného podielu a zmenu sídla
v spoločnosti R. s.r.o., obž. R. taktiež zoznámila obž. E. s obž. G. H., ako s osobou, ktorá v prípade
potreby pre „jeho“ spoločnosti zabezpečí faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami, obž. R. rovnako

prostredníctvom obž. C. R. zabezpečila prevod obchodných podielov v obchodných spoločnostiach R.
s.r.o., A. s.r.o. a M., s.r.o., obž. R. si od obž. H. zabezpečila faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami
pre „vykrytie“ nadmerných odpočtov predovšetkým za zdaniteľné obdobia august 2013, október 2013 a
december 2013 pre obchodnú spoločnosť MB trust, s.r.o. a predovšetkým za zdaniteľné obdobia január
2013, marec 2013 a október 2013 pre obchodnú spoločnosť MB trust plus, s.r.o.,

d) obž. U. L., ako účtovníčka pre všetky vyššie vymenované obchodné spoločnosti, spracovávala v
mene týchto spoločností daňové priznania k DPH, odporučila obž. B. R. pre účely tejto trestnej činnosti
previesť obchodný podiel v spoločnosti R. s.r.o., v prípade otvorenia daňovej kontroly vystavovala
v mene uvedených obchodných spoločností rôzne faktúry, ktorými obž. R. deklarovala uskutočnené
obchody a poskytnuté služby a od mesiaca január 2013 na základe žiadosti obž. R. vystavovala daňové

priznania k DPH aj pre obchodné spoločnosti O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o.,
G. s.r.o., X. s.r.o., D. I. s.r.o., palmer tech s.r.o., pretože dovtedy si uvedené zabezpečoval obž. A. D.
samostatne,
e) obž. Ing. H. H., pracovník N. úradu Bratislava, daňový špecialista, poskytoval obž. B. R. informácie
na základe ktorých boli obž. R. stanovené konkrétne sumy, ktoré bolo potrebné za vyššie uvedené

spoločnosti deklarovať v jednotlivých daňových priznaniach k DPH tak, aby sa daňové subjekty
(spoločnosti) vyhli kontrolám zo strany príslušného daňového úradu, rovnako informoval obž. R.
o poukázaných finančných prostriedkoch zo strany daňového úradu na účty spoločností v zmysle
uplatnených nárokov na vrátenie DPH, taktiež obž. R. informoval o kontrole oprávnenosti nároku na
vrátenie DPH zo strany daňového úradu vo vyššie uvedených spoločnostiach, rovnako obž. R. odporučil

prevod obchodného podielu a zmenu konateľa v spoločnostiach, kde bola nariadená daňová kontrola,
f) obž. A. D. pre uvedený účel zabezpečil prevod obchodných podielov v obchodných spoločnostiach O.
W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., D. I. s.r.o. a D. tech s.r.o. na ním nastrčené osoby,
tzv. „biele kone“, využijúc ich veľmi slabé sociálne pomery, hmotnú núdzu, zneužívanie návykových látoka neznalosť právnych predpisov, od januára XXXX obž. D., z dôvodu svojho dlhodobého odcestovania
do Thajska, zabezpečil podávanie daňových priznaní k DPH za tieto spoločnosti obž. C. R., taktiež
nastrčené osoby - „biele kone“ založili podnikateľské účty na tieto obchodné spoločnosti v rôznych

bankových inštitúciách, a „biele kone“ vyberali z účtov peniaze poukázané ako nadmerný odpočet DPH,
g) obž. C. R. ako konateľ spoločností G. s.r.o. a X. s.r.o., zabezpečoval pre obž. A. D. osoby, na ktoré
prevádzali obchodné podiely v spoločnostiach O. W. E. s.r.o. (M. H.), Y. W. R., s.r.o. (M. R., I. L.), BA
M. E. s.r.o. (D. R.), O. s.r.o. (C. E., E. I.), G. s.r.o. (W. E.) a X. s.r.o. (Y. G.), podával od januára 2013
za tieto obchodné spoločnosti daňové priznania k DPH, obž. R. ďalej zabezpečil vyberanie finančných

prostriedkov z účtov od nastrčených osôb - „bielych koní“ a tiež ich sám vyberal, sprostredkoval v
priebehu roka 2013 prevod obchodných podielov a zmenu konateľov v obchodných spoločnostiach R.
s.r.o., A. s.r.o., M., s.r.o. a začiatkom roka 2014 aj u spol. O. s.r.o., na nastrčené osoby - „biele kone“,
II. obž. G. L. po vzájomnej dohode a podnete od obž. B. R. zabezpečil v roku 2012 prevod obchodných
podielov s vymenovaním za konateľa A. L. v spol. A. s.r.o. a tak isto D. Q. v spol. M., s.r.o., ktorí pôsobili
ako tzv. „biele kone“, následne spracovával daňové priznania k DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia

tak,abysatietodaňovésubjektyvyhlikontrolámzostranypríslušnéhodaňovéhoúradu,prostredníctvom
„bielych koní“ zabezpečil zriadenie účtov na menované obchodné spoločnosti v peňažných ústavoch a
vyberanie finančných prostriedkov z účtov, z ktorých polovicu odovzdával obž. R., pričom obž. L. nemal
vedomosť o ďalších spoluobžalovaných, pretože komunikoval iba s obž. R., avšak vedel, že sa jedná
o fiktívne údaje nezakladajúce sa na hospodárskych výsledkoch uvedených spoločností, pretože tieto

boli nečinné a nemohli tak dosahovať deklarované nároky na vrátenie DPH, za zdaňovacie obdobia od
júla 2012 do marca 2013, kedy obž. Kriška upustil od spolupráce s obž. R. a táto od uvedeného času
prevzala riadenie uvedených spoločností,
III. obž. G. R., po vzájomnej dohode so svojou matkou obž. B. R. konateľ v spoločnostiach MB trust,
s.r.o. a MB trust plus, s.r.o., ktoré sama obž. R. založila pre vyššie opísaný účel uplatňovania si

nadmerných odpočtov DPH, pričom daňové priznania k DPH vypracovávala na žiadosť obž. R. obž.
U. L. tak, že v nich vykázala takú konkrétnu výšku nadmerného odpočtu, ktorú jej určila obž. R. tak,
aby sa tieto spoločnosti vyhli kontrolám zo strany daňového úradu, obž. R. na pokyn svojej matky
obž. R. zriadil v bankových inštitúciách účty na tieto spoločnosti a vybraté peniaze z neoprávnene
uplatnených nadmerných odpočtov DPH poskytol obž. R., pričom obž. R. nemal vedomosť o ďalších

spoluobžalovaných, pretože komunikoval iba s obž. R., avšak plne si bol vedomý svojej nezákonnej
činnosti, ako aj finančných prostriedkov prichádzajúcich na účty uvedených spoločností, hoci tieto
nevyvíjali žiadnu obchodnú činnosť, resp. takú, ktorá by mohla reálne viesť k vzniku nárokov na
uplatnenie si vrátenia DPH v uvedených obdobiach a rozsahoch,
IV. obž. Q. E., po vzájomnej dohode s obž. B. R. a na základe jej podnetu zabezpečil prevod obchodných

podielov v spol. E. I. s.r.o., ktorej sa stal aj konateľom, a zabezpečil si generálnu plnú moc na konanie
za spol. F.-Z s.r.o., pričom za neoprávnene uplatnené nadmerné odpočty DPH za jednotlivé zdaňovacie
obdobia vyberal finančné prostriedky z účtov oboch spoločností, z ktorých polovicu odovzdával obž. R.
pričom obž. E. nemal vedomosť o ďalších spoluobžalovaných, pretože komunikoval iba s obž. R. a raz
s obž. H., avšak vedel, že sa jedná o fiktívne údaje nezakladajúce sa na hospodárskych výsledkoch

uvedených spoločností, pretože tieto boli nečinné a nemohli tak dosahovať deklarované nároky na
vrátenie DPH,
V. obž. G.. F. T. po vzájomnej dohode s obž. B. R. a na základe jej podnetu, zabezpečil v roku 2013
prevod obchodného podielu v spol. OSC, s.r.o. na svojho kamaráta G.. K. E., ktorý bol vymenovaný
aj, ako konateľ, obž. G.. T. zabezpečil prostredníctvom G.. K. E. zriadenie účtu na túto spoločnosť

v peňažnom ústave, ako aj výber finančných prostriedkov z tohto účtu, pričom polovicu finančných
prostriedkov z neoprávnene uplatnených nadmerných odpočtov, odovzdal obž. R., obž. G.. T. nemal
vedomosť o ďalších spoluobžalovaných, pretože komunikoval iba s obž. R., avšak vedel, že sa jedná o
fiktívne údaje nezakladajúce sa na hospodárskych výsledkoch uvedenej spoločnosti, pretože táto bola
nečinná a nemohla tak dosahovať deklarované nároky na vrátenie DPH a

následne si obžalovaní osobne, alebo prostredníctvom iných osôb neoprávnene uplatnili nároky na
vrátenie DPH prostredníctvom spoločností:
1. obž. B. R. za A. Y. D. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, IČO: XX XXX XXX, za obdobie od mesiaca marec
2012 do mesiaca júl 2013 v celkovej sume 100 099,40 Eur,
2. obž. B. R. za M., s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca

január 2012 do mesiaca september 2013 v celkovej sume 105 601,05 Eur,
3. obž. G. R. za MB trust, s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od
mesiaca október 2012 do mesiaca január 2013 a od mesiaca marec 2013 do mesiaca september 2013,
v celkovej sume 59 971,47 Eur,4. obž. G. R. za MB trust plus, s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od
mesiaca jún 2013 do mesiaca október 2013 a za mesiac december 2013 v celkovej sume 21 050,98 Eur,
5. obž. Q. E. za E. I. s.r.o. so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie

od mesiaca máj 2013 do mesiaca september 2013 a za mesiace november 2013 a december 2013 v
celkovej sume 18 076,99 Eur,
6. obž. C. R. za R. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca
september 2013 do mesiaca november 2013 v celkovej sume 9 222,76 Eur,
X. obž. G. L. za A. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca

apríl 2012 do mesiaca jún 2013 v celkovej sume 105 296,85 Eur, pričom za zdaňovacie obdobie od
mesiaca apríl 2012 do mesiaca marec 2013 v sume 86 496,65 Eur ,
8. obž. G. L. za M., s.r.o., so sídlom R., N. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca
júl 2012 do mesiaca október 2013 v celkovej sume 93 114,65 Eur, pričom za zdaňovacie obdobie od
mesiaca júl 2012 do mesiaca marec 2013 v sume 51 797,45 Eur),
9. obž. A. D. a obž. C. R. za O. W. E. s.r.o., so sídlom R., U. XXX/X, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie

obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca október 2012 a od mesiaca január 2013 do mesiaca júl 2013,
v celkovej sume 71 779,37 Eur,
10. obž. A. D. a obž. C. R. za Y. W. R., s.r.o., so sídlom R., U. XXX/X, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie
obdobie mesiace júl 2012 a august 2012, od mesiaca január 2013 do mesiaca marec 2013, za mesiace
máj 2013, júl 2013 a za mesiace september 2013 a október 2013 v celkovej sume 45 280,12 Eur,

11. obž. C. R. za BA M. E. s.r.o., so sídlom R., J.C. T. XXXX/XX, B.: XXXXXXXX, za zdaňovacie obdobie
mesiacov apríl 2013 a máj 2013 v celkovej sume 9 994,78 Eur,
12. obž. A. D. a obž. C. R. za O. s.r.o., so sídlom R., U. XXX/X, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie
od mesiaca jún 2012 do mesiaca október 2012 a od mesiaca január 2013 do mesiaca marec 2013 a za
mesiac máj 2013 v celkovej sume 52 010,33 Eur,

13. obž. C. R. za G. s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca
júl 2012 do mesiaca október 2012 a za mesiace január 2013, apríl 2013 a máj 2013 v celkovej sume
47 541,64 Eur,
14. obž. C. R. za X. s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca
január 2012 do mesiaca marec 2012 a od mesiaca máj 2012 do mesiaca október 2012 a za mesiac apríl

2013 v celkovej sume 44 234,79 Eur,
15.obž.A.D.aobž.C.R.zaD.I.s.r.o.,sosídlomR.,A.dolina6,B.:XXXXXXXXzazdaňovacieobdobie
mesiacov február 2012 a marec 2012 a od mesiaca jún 2012 do mesiaca október 2012 v celkovej sume
40 823,40 Eur,
16. obž. A. D. a obž. C. R. za palmer tech s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie

obdobie mesiaca február 2012 a od mesiaca máj 2012 do mesiaca október 2012 a mesiac apríl 2013
v celkovej sume 43 918,43 Eur,
17. obž. Q. E. za F.-Z s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca
august 2013 do mesiaca október 2013 a za mesiac december 2013 v celkovej výške 9 742,30 Eur,
18. obž. Mgr. F. T. za O. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od

mesiaca júl 2013 do mesiaca september 2013 v celkovej sume 10 521,63 Eur,
Za to boli odsúdení:
1/ obž. Iveta R. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu jej podmienečne odložil za uloženia probačného

dohľadu nad jej správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov.
Podľa§51ods.3,písm.c),ods.4,písm.k/Tr.zák.súdjejuložilprimeranéobmedzeniezákazstretávania
sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu
najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta
pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obž. B. R. aj peňažný trest vo výmere 20.000,- EUR /dvadsaťtisíc
eur/ s tým, že podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený uložil
obžalovanej náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky;
2/ obž. Miroslav H. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody

v trvaní 8 /osem/ rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obž. G. H. aj peňažný trest vo výmere 20.000,- EUR /dvadsaťtisíc
eur/ s tým, že podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený uložil
obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.
3/ obž. Ľuboš F. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/

Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného
pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia;
4/ obž. U. L. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa § 49 ods. 1 k
§ 51 ods. 1 Tr. zák. súd jej výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu nad jej

správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa§51ods.3,písm.c),ods.4,písm.k/Tr.zák.súdjejuložilprimeranéobmedzeniezákazstretávania
sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu
najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta
pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane;
5/ obž. B.. H. H. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.

zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky a podľa § 49 ods. 1
k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu nad jeho
správaním. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil primerané obmedzenie zákaz stretávania
sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu

najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta
pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obž. Ing. H. H. aj peňažný trest vo výmere 3.000,- EUR /tritisíc eur/
s tým, že podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený uložil

obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ mesiace.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. súd obž. B.. H. H. uložil aj trest zákazu činnosti a to výkonu zamestnania
štátneho zamestnanca a podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. súd určil dobu trestu zákazu činnosti na 3 /tri/ roky;
6/ obž. Roman D. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného
dohľadu nad jeho správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil primerané obmedzenie zákaz stretávania
sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu
najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta

pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane;
7/ obž. C. R. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní
7 /sedem/ rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
8/ obž. Marek L. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods.

2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa §
49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu
nad jeho správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky.
Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil primerané obmedzenie zákaz stretávania
sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu

najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta
pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.
9/ obž. Michal R. podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa §
49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu

nad jeho správaním a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky.
Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil primerané obmedzenie zákaz stretávania
sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu
najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta
pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.

10/ obž. Q. E. podľa § 277a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2,
ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky. Podľa §
49 ods. 1 k § 51 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil za uloženia probačného dohľadu
nad jeho správaním. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd stanovil skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.Podľa § 51 ods. 3, písm. c), ods. 4, písm. k/ Tr. zák. súd uložil primerané obmedzenie zákaz stretávania
sa s osobami ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, povinnosť spočívajúcu
najmä v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený podľa miesta

pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.
11/ obž. G.. F. T. podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 2.000,- EUR /dvetisíc eur/ s tým, že podľa § 57 ods.
2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený uložil

obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ mesiace.
Proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu, hneď po jeho vyhlásení podali odvolanie obžalovaní
Miroslav H. a C. Baláž (č.l. 6289). Následne dňa 05.08.2016 podal odvolanie prokurátor Krajskej
prokuratúry v Bratislave, v neprospech obžalovaných G. H., F. F., U. L., B.. H. H., A. D., C. R. a
G. L., u všetkých len proti výroku o treste (č.l.6393). Dňa 11.08.2016 podali odvolanie obžalovaní A.
D. (6395-6396) a Ing. H. H. (č.l.6397-6405), dňa 10.08.2016 obžalovaná U. L. (6419) a 11.08.2016

obžalovaný F. F. ( č.l. 6420-6421).

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podané odvolanie písomne odôvodnil 03.10.2016 (č.l.
6513-6515).

Úvodom poukázal, že v predmetnej trestnej veci bolo vykonané komplexné a rozsiahle dokazovanie, z
ktorého nad akúkoľvek pochybnosť vyplynulo, že v prípade žalovaných skutkov sa jedná o trestné činy a
týchto sa dopustili práve obžalovaní. Má za to, že okresný súd dospel v prípade každého obžalovaného
k výroku o vine na základe zákonne do spisu zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní, ako aj
zákonne a procesne vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní. Výrok o vine odzrkadľuje u každého

obžalovaného jeho podiel na páchanej trestnej činnosti, napriek konštatovanému, má za to, že rozsudok
v napadnutej časti, týkajúcej sa výrokov o trestoch obžalovaných Vlčeka, Töröka, L., B.. H., R. a L., je
nezákonný, neodzrkadľujúci riadne vykonané dôkazy, je arbitrárny a teda nepreskúmateľný.

Namietal, že okresný súd sa v odvolaním napadnutej časti rozsudku nevysporiadal so všetkými

významnými a do úvahy prichádzajúcimi zistenými skutočnosťami potrebnými pre objektívne
rozhodnutie, ako ich predpokladá ustanovenie § 34 Tr. zák. a na to nadväzujúce ďalšie ustanovenie
upravujúce ukladanie trestov.

U obžalovaného G. H. poukázal na vykonané dôkazy, keď bolo zistené, že práve obžalovaný H. mal

nezameniteľnépostaveniepripáchanívyšetrovanejdaňovejtrestnejčinnostiatozabezpečovanímfaktúr
a dodacích listov, cestou ním riadených obchodných spoločností pre jednotlivé spoločnosti uvedené
v skutkovej vete, za odplatu. Na základe jeho konania, resp. osôb, ktoré riadil bolo dlhodobo spätne
deklarovať fiktívnu podnikateľskú činnosť jednotlivých obchodných spoločností pred daňovým úradom,
ktorý následne vyplácal obchodným spoločnostiam neoprávnene uplatnené nároky na vrátenie DPH

bez toho, aby vzniklo akékoľvek podozrenie o ich dôvodnosti a oprávnenosti. D. konanie obžalovaného
Vlčeka veľkou a rozhodujúcou mierou, v spojení s konaním obžalovaného F. napomohli k objasneniu
stíhanej trestnej činnosti, kedy začali tlačiť na obžalovanú R., aby im prinášala väčší finančný profit
z páchanej trestnej činnosti, ktorá pod vplyvom jednotlivých, obžalovanými vyvolávaných okolností a
vyhrážok,začalaspolupracovaťsOČTKanapomohlatakodhaliťaobjasniťvyšetrovanú trestnúčinnosť,

ako aj usvedčiť jej páchateľov. H. k tomu považuje uložený trest obžalovanému G. H. za príliš zhovievavý
a navrhol, aby mu bol odvolacím súdom zmenený výrok o treste a uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 10 (desať) rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu minimálneho
stupňa stráženia, peňažný trest 30 000,-Eur a trest prepadnutia veci - finančnej hotovosti v sume 12
355,-Eur, ktorá bola u neho nájdená a zrejmé, že pochádza z jeho trestnej činnosti, nakoľko počas

celého trestného konania nezdokladoval legálny zdroj svojich príjmov, ani odkiaľ mali zaistené finančné
prostriedky pochádzať.

U obžalovaného F. F. poukázal na dokazovanie, z ktorého vyplýva, že ani pôsobenie obžalovaného F.
nie je zanedbateľné pri páchaní stíhanej trestnej činnosti, nakoľko bez jeho pomoci by obžalovaná R.

iba veľmi nepravdepodobne, tak úspešným spôsobom a po tak dlhý čas vedela jednak samostatne, ale
aj s ostatnými obžalovanými páchať daňovú trestnú činnosť a že spolu s obžalovaným H. vyvíjali tlak
na obžalovanú R. a že obaja menovaní obžalovaní si veľmi dobre uvedomovali, že nefigurujú v žiadnej
z obchodných spoločností a rovnako sa priamo nestretávajú so žiadnymi ďalšími obžalovanými a práves týmto vedomím začali naliehať na obžalovanú R., aby im prinášala z trestnej činnosti, na ktorej sa
spolu s ňou podieľali, ešte viac finančných prostriedkov, ako dovtedy. Preto trest obžalovaného F. F.
považuje za neprimerane nízky a nie sú u neho dôvody na mimoriadne zníženie trestu a navrhol, aby

mu bol odvolacím súdom zmenený výrok o treste a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 7 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia a
peňažný trest 20 000,-Eur, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný mal po celý čas finančný prospech
zo stíhania trestnej činnosti.

U obžalovanej U. L. poukázal na záznamy z telekomunikačnej prevádzky ako aj, že najužšie
komunikovala s obžalovanou R. ohľadne stíhanej trestnej činnosti a v tejto jej svojimi odbornými
znalosťami a vedomosťami z daňovej oblasti výrazne po celú dobu napomáhala, za čo mala aj finančný
profit a že ani v jej prípade neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu. Naopak, boli u
nej splnené podmienky aj na uloženie peňažného trestu a trestu zákazu činnosti, popri treste odňatia
slobody. Hoci bola paušálne odmeňovaná obžalovanou R., za každé vypracované daňové priznanie pre

DPH pre jednotlivé spoločnosti, si tak bola plne vedomá, že predmetné obchodné spoločnosti, buď
nevykonávajú vôbec žiadnu podnikateľskú činnosť alebo ju vykonávajú v rozsahu, ktorý ani z ďaleka
nepostačuje na vznik oprávneného nároku na vrátenie DPH. Preto prokurátor navrhol zmeniť výrok o
treste a uložiť jej nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením pre jeho výkon do
ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia, peňažný trest 20 000,-Eur a trest zákazu činnosti

vykonávať účtovnú a poradenskú činnosť v účtovníctve po dobu minimálne 5 rokov.

K obžalovanému Ing. H. H. prokurátor uviedol, že svojou činnosťou nezameniteľným a veľmi
významným spôsobom napomáhal v stíhanej trestnej činnosti obžalovanej R. a teda prostredníctvom nej
aj ostatným obžalovaným, pričom uvedené nekonal bezodplatne, ale poberal od obžalovanej Beňovej

za svoju pomoc finančný profit. Po celý čas od vznesenia obvinenia obžalovaný H. tvrdil, že nemal
možnosť ovplyvniť kritéria výberu daňových subjektov určených na daňovú kontrolu, čo mu však
ani nebolo kladené za vinu a týmto účelovým tvrdením iba odvádzal pozornosť od pravej podstaty
jeho trestnej činnosti, ktorá spočívala v pomoci k trestnej činnosti obžalovanej R. za odplatu. Svojou
činnosťou v rámci daňového úradu zbieral informácie, ktoré následne spracovával a v zmysle svojich

dlhoročných skúseností vyhodnocoval a následne posúval obžalovanej R. pre účely úspešného
páchania daňovej trestnej činnosti a to po dlhšiu dobu. Jednalo sa o informácie na základe ktorých
bolo možné určovať sumy neoprávnene uplatnených nárokov na vrátenie DPH do daňových priznaní
pre DPH za jednotlivé obchodné spoločnosti bez toho, aby tieto vzbudili podozrenie a dostali sa
tak do zoznamu subjektov určených na daňovú kontrolu. Rovnako sa jednalo o informácie, či bol

neoprávnene uplatnený nárok na vrátenie DPH zaslaný na účet obchodnej spoločnosti, ktorá si ho
uplatnila alebo nastal nejaký problém, ktorý je potrebný odstrániť, resp. inak vyriešiť. Taktiež informácie
ohľadne toho, či je obchodná spoločnosť, v súvislosti s uplatnením si nároku na vrátenie DPH, zaradená
do zoznamu subjektov určených na kontrolu, pričom práve tieto informácie napomáhali obžalovanej
Beňovej získať potrebný čas na následné zabezpečovanie daňových dokladov ( faktúr, dodacích

listov a pod.) od obžalovaného H. alebo obžalovanej L., poprípade čas na zbavenie sa obchodnej
spoločnosti jej prepísaním na tzv.„ bieleho koňa“, prostredníctvom obžalovaného R.. Dokazovaním bolo
nespochybniteľne preukázané, že za túto svoju pomoc dostával obžalovaný B.. H. od obžalovanej R.
finančné prostriedky v nezanedbateľných sumách, čoho dôkazom je aj nájdená finančná čiastka v jeho
kancelárii, v sume 25 000,-Eur (jednalo sa o 50 ks bankoviek v hodnote 500,-Eur) a je zrejmé, že

tieto finančné prostriedky nepochádzali zo zamestnaneckého platu obžalovaného a jeho tvrdenie, že
pochádzajú z prenájmu bytu, vyhodnotil ako lživé a účelové, keď najskôr tvrdil, že sa jedná o dlhoročné
úspory a pred vyhlásením rozsudku začal tvrdiť, že pochádzajú z prenájmu bytu, čo doložil aj nájomnou
zmluvou. Takéto tvrdenia vyhodnotil ako nevierohodné, nakoľko v prípade, že by naozaj pochádzali
z prenájmu, nebol dôvod, aby to neuviedol a nedoložil ihneď po jeho zadržaní a zaistení finančných

prostriedkov, ako aj následne počas celého prípravného a súdneho konania, ale nechal si to až na
úplný záver dokazovania. Za ťažko uveriteľné považuje, že by nájom bytu bol vyplácaný v bankovkách
s nominálnou hodnotou 500,-Eur, ako boli nájdené u obžalovaného v kancelárii. Vzhľadom k tomu
považuje trest uložený obžalovanému H. H. za neprimerane nízky, pričom nie je zrejmé, z čoho súd
vychádzal, keď použil u neho ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, nakoľko sa jedná o osobu s

absolútne špecifickým postavením v rámci stíhanej trestnej činnosti a vďaka jeho zásadnej pomoci bolo
možné túto úspešne páchať bez povšimnutia po dlhší čas a za nezanedbateľné považuje, že obžalovaný
si opísaným spôsobom zvyšoval svoj životný štandard, čo by sa malo odzrkadliť aj v uloženom
peňažnom treste, nakoľko peňažný trest v sume 3 000,-Eur považuje v jeho prípade za symbolický.Naviacnamietal,žeuneho prichádzadoúvahyajtrestprepadnutiaveci,finančnejhotovosti25000,-Eur,
nakoľko nejestvuje pochybnosť, že finančné prostriedky nájdené v kancelárii obžalovaného pochádzajú
od obžalovanej Beňovej za pomoc v stíhanej trestnej činnosti. Navrhol preto odvolaciemu súdu zmeniť

výrok o treste a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením pre jeho
výkon do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia, peňažný trest 20 000,-Eur, trest zákazu
činnosti pôsobiť v štátnozamestnaneckom pomere po dobu minimálne 7 rokov a trest prepadnutia veci,
finančnej hotovosti v sume 25 000,-Eur.

U obžalovaného C. R. poukázal na jeho priznanie a oľutovanie trestnej činnosti, avšak vzhľadom na
zabezpečené dôkazy a objasnený skutkový stav je toho názoru, že nie je možné jeho priznanie a
oľutovanie považovať za úprimné, ako to vyžaduje Trestný zákon, nakoľko sa priznal k svojej trestnej
činnosti pod ťarchou dôkazov, pričom v jeho výpovediach je badať účelovosť a špekulatívnosť. Nijakým
spôsobom sa nepodieľal na objasnení stíhanej trestnej činnosti a jediná osoba, ktorú usvedčoval, okrem
seba, bola obžalovaná R., ktorá v tom čase svoju trestnú činnosť už dávno priznala a popísala. Výlučne

uvádzal skutočnosti, o ktorých neboli pochybnosti a snažil sa prezentovať nepravdivé skutočnosti
(uvádzanie zosnulej osoby A. T.), za účelom vyvinenia, resp. aspoň zmiernenia viny ostatných
obžalovaných (s výnimkou obž. R.), najmä obž. D.. I keď uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
by bolo možné považovať za dostatočný, poukázal na jeho rozsiahlu a dlhodobú trestnú činnosť, ako
aj spôsob zháňania „bielych koní“ do jednotlivých obchodných spoločností a riadenie týchto sociálne

slabých osôb za účelom úspešného páchania trestnej činnosti. Obžalovaný žiadnym vierohodným
spôsobom nedokázal vysvetliť a dokladovať legálny zdroj svojich príjmov a jeho tvrdenie, že všetky
finančné prostriedky získané trestnou činnosťou použil pre vlastnú potrebu (utratil za alkohol a prehral
v hazardných hrách) vyznieva veľmi nedôveryhodne. Nie je teda zrejmé, akými úvahami sa riadil
súd, keď obžalovanému R. neuložil jednak peňažný trest a aj trest prepadnutia veci a to zaistených

finančných prostriedkov (500,-eur, 305,90,-Eur a 30 000,-CZK). Navrhol preto, aby bol obžalovanému
C. R. odvolacím súdom zmenený výrok o treste a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
8 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia, peňažný
trest 20 000,-Eur a trest prepadnutia veci, finančnej hotovosti v sume 500,-Eur, 305,90 Eur a 30 000,-
CZK.

Vo vzťahu k obžalovanému G. L. prokurátor poukázal na jeho priznanie a úprimné oľutovanie,
ale vzhľadom na trest odňatia slobody, ktorý mu bolo možné uložiť podľa § 277a ods. 3 Tr. zák.
na sedem až dvanásť rokov a že kvalifikovaná skutková podstata tohto trestného činu vyplýva z
celkového rozsahu neoprávnene uplatnených nárokov na vrátenie DPH, spoločne s obžalovanou R.

za spol. ROQIS, s.r.o. v sume 86 496,65 Eur a spol. M., s.r.o. v sume 51 797,45 Eur, spolu 138
294,10 Eur (veľký rozsah) a že nezanedbateľnou skutočnosťou je aj vrátenie sumy 13 589,10 Eur
v prospech štátneho rozpočtu, ešte v čase pred podaním obžaloby, pričom zostáva vrátiť 124 705,-
Eur, od uvedeného momentu už nevrátil žiadnu sumu v prospech štátneho rozpočtu, ale deklaroval
svoj úmysel tak urobiť po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom k tomu prokurátorovi nie

je zrejmé, prečo súd v rozsudku konštatoval, že obžalovaný pokračuje vo vracaní neoprávnene
vylákaných finančných prostriedkov v prospech štátneho rozpočtu a o uvedené tvrdenie pritom opiera
dôvodnosťmimoriadneho zníženiatrestuodňatiaslobody,akoajneuloženiepeňažnéhotrestu.Rovnako
tak mu nie je zrejmé, ako dospel súd k záveru, že obžalovaný viedol riadny život, nakoľko mu bolo
v minulosti Okresnou prokuratúrou Galanta podmienečne zastavené trestné stíhanie a ani z čoho

vychádzal súd, keď priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti,čosanezakladá napravde,nakoľkoobžalovanýibapopísalsvojutrestnúčinnosť.Trestuložený
obžalovanému Kriškovi považuje preto za neprimerane nízky, najmä v porovnaní s trestom uloženým
obžalovanému E., ktorý sa rovnako ku skutku priznal a oľutoval ho, bol uznaný vinným podľa § 277a
ods. 2 Tr. zák., za ktorý mu hrozil trest odňatia slobody na štyri roky až desať rokov a ktorý nebol doposiaľ

ani raz súdne trestaný a do štátneho rozpočtu vrátil už vyše polovicu finančných prostriedkov, ktoré
spolu s obžalovanou Beňovou neoprávnene vylákali za spol. E. I. s.r.o. v sume 18 076,99 Eur a spol.
TRADE-Z s.r.o. v sume 9 742,30Eur, spolu 27 819,29 Eur (značný rozsah) a ktorý aj doposiaľ, v malých
čiastkach, vracia neoprávnene vylákané finančné prostriedky. Pri takýchto zásadných rozdieloch, či už v
trestnej sadzbe, v objeme neoprávnene vylákaných finančných prostriedkov, ako aj v pomere vrátených

finančných prostriedkov, považuje za nemysliteľné, aby mali menovaní obžalovaní takmer totožné tresty.
Je názoru, že u obžalovaného Krišku je síce možné použiť ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu,
avšak za daných okolností súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody považuje za neprimerane
nízky a neodzrkadľujúci skutkový a právny stav v predmetnej veci. Navrhol preto zmeniť odvolacímsúdom uložený trest obžalovanému G. L. a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5
rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia a peňažný
trest 20 000,-Eur.

Na základe uvedených skutočností navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. e/,
ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté výroky o trestoch vo vzťahu k obžalovaným G. H., F. F., U. L., B.. H.
H., C. R. a G. L. a následne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol tak, že sa obžalovaným uložia
ním navrhované tresty.

Obžalovaný G. H. v samostatne písomne odôvodnenom odvolaní z 30.08.2016, doručenom
prvostupňovému súdu 02.09.2016 uviedol, že svoje odôvodnenie doplní pred senátom krajského súdu,
aby nedošlo zo strany sudcu JUDr. Stanislava Dutku k odstráneniam nezákonných nedostatkov, ktoré
spôsobil úmyselným konaním v súdom spise, že 08.12.2014 prijal obžalobu, ktorá je nezákonná a
právne nepoužiteľná pre trestné konanie, rozsudok z 27.07.2016 je v rozpore so zákonom a trestným

poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky a že sudca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu
trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa § 326 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.
Prostredníctvom obhajcu ďalej uviedol, že odvolanie smeruje proti všetkým výrokom rozsudku ohľadne
jeho osoby a žiada oslobodenie spod obžaloby, predovšetkým z dôvodov, že počas celého konania
predložil súdu množstvo argumentov, dôkazov a tvrdení, ktorými spochybnil svoju účasť na žalovanom

trestnom skutku tak, ako bol ustálený v obžalobe, resp. ako si ho osvojil okresný súd, napriek jasným
dôkazom a argumentom, že na žalovanej trestnej činnosti sa nepodieľal a okresný súd ho uznal vinným
v zmysle obžaloby. S poukazom na konštatovanie prvostupňového súdu v rozsudku argumentoval, že
v prípravnom konaní a ani na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že by mal nejaký prospech z
trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu, ani že by páchal trestnú činnosť tak, ako mu je kladené za

vinu, nebolo preukázané, že by dodal obžalovanej Beňovej faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami
pre uplatnenie nadmerných odpočtov DPH alebo by za rovnakým účelom dodal faktúry s fiktívnymi
zdaniteľnými plneniami ďalším obžalovaným, ani že by od obžalovanej R. alebo niekoho z ostatných
spoluobžalovaných prijal nejakú peňažnú sumu za údajné dodanie faktúr s fiktívnymi zdaniteľnými
plneniami. Preukazovanie jeho viny sa odvodzuje predovšetkým od výpovedí spoluobžalovanej R., ktoré

sú účelové a tendenčné, s cieľom zbaviť sa vlastnej trestnej zodpovednosti a presunúť ju na iné osoby.
Vyplýva to aj z napadaného rozsudku, v ktorom súd na str. 48 poukázal, že zďaleka nie všetky tvrdenia
uvádzané obžalovanou R. majú stopercentnú skutkovú relevanciu a podľa súdu obžalovaná R. postupne
v priebehu trestného konania svoje výpovede prispôsobovala tak, aby jej osoba zďaleka nebola tou
najvýznamnejšoupostavouprebiehajúcehotrestnéhokonania.TvrdeniaobžalovanejBeňovej vovzťahu

k jeho osobe sa nezakladajú na pravde. Že by dodával faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami
v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu SR, okrem obžalovanej R. a jej syna,
obžalovaného R., nepotvrdil nikto z ostatných spoluobžalovaných alebo svedkov. Skutočnosť, že sa
poznal s niektorými obžalovanými, nie je ešte dôkazom toho, že sa aj podieľal na trestnej činnosti
niektorých obžalovaných a teda že bol členom organizovanej skupiny a poprel, že by sa podieľal na

trestnej činnosti obžalovanej R..

Pokiaľ okresný súd prevzal tvrdenia obžalovanej R., tieto boli účelové, s cieľom privodiť pre seba a
svojho syna priaznivejší trest, pričom súd v rozsudku konštatoval, že aj keď dôkazy obrazové i zvukové
do značnej miery nezodpovedajú tvrdeniam obžalovanej vo vzťahu k obž. Šidíkovi, obž. F. a obž. H.,

pre súd majú vypovedaciu hodnotu spoločne s inými vykonanými dôkazmi. Zároveň aj konštatoval,
že nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, či sumy peňazí, ktoré sú predmetom trestného
konania boli rozdeľované tak, ako to uvádza obžalovaná R., ako aj, že si uplatňovala nadmerné rozpočty
DPH aj predtým, ako sa zoznámila s obž. Vlčekom a s obž. F.. Na jednej strane súd teda uznal, že
dôkazy nezodpovedajú tvrdeniam obžalovanej R. vo vzťahu k jeho osobe, na druhej strane konštatoval,

že bol usvedčovaný komplexnou výpoveďou obž. R., rovnako výpoveďou obž. G. R..

Keďže na uznanie viny je nevyhnutným nepochybná (rozumná) istota, ktorá vylučuje iný záver, než ten,
že došlo k spáchaniu trestného činu zo strany konkrétnej osoby, nie je možné vychádzať z toho, že
ak sa nenašli dôkazy o jeho trestnej činnosti, tak trestnú činnosť vykonával sofistikovaným spôsobom

a na základe toho ho uznať vinným. Žiadal, keďže sa nedopustil skutku a cíti sa byť nevinný, podľa
§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a v zmysle § 285 písm. c/ Tr. por. ho spod
obžaloby oslobodiť, alternatívne podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju znovu
prejednal a rozhodol.Obžalovaný G. H. v doplnenom odvolaní z 26.10.2016 uviedol, že bolo porušené právo na zákonný
súdny proces a právo na obhajobu, keď s poukazom na ustanovenie § 234 ods. 2 Tr. por. môže byť

obžaloba podaná len pre skutky, pre ktoré sa vznieslo obvinenie, že 07.03.2014 mu bolo doručené
uznesenie pod PPZ -640/NAKA-FP-ZA-2013 zo 06.03.2014, kde mu bolo vznesené obvinenie pre
pokračovací daňový podvod podľa § 277a ods.1, ods. 2, písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. za skutky,
že dodal faktúry B. R. pre A. Y. plus s.r.o, MB F. s r.o., MB F. D. s r.o. a Q. E. pre E. I. s.r.o. a od
XX.XX.XXXX do 08.12.2014 mu však nebolo rozšírené ani doručené žiadne uznesenie o nové skutky a

08.12.2014prokurátorpodalobžalobuzaskutky,zaktorémuvšaknebolovznesenéobvinenie.Namietal,
že prokurátor mu priťažil a predložil súdu dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný a pozmeňovaný a použil
ho ako pravý, keď v bode „B“ obžaloby mu pripísal skutky aj za TRADE-Z s.r.o., O. E., s.r.o., Y. W. R.,
s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., D. I. s.r.o., palmer tech s.r.o., G. s.r.o. a X. s.r.o., v sume cca XXX 000,-
Euro, čo považuje za zámer sťažiť mu jeho trestnú vec, keď aj na strane 12 obžaloby je uvedené, že
z výpovede R. vyplýva, že H. a F. v týchto spoločnostiach nefigurovali. Preto obžalobu považuje za

nezákonnú a v rozpore s ústavou a aj súd ho odsúdil a uznal vinným za skutky, pre ktoré mu nikdy
nevzniesolobvinenie,čímnamietalporušeniejehozákladnýchľudskýchprávaústavy,právanazákonný
súdny proces a práva na obhajobu a že v právnom štáte by nemalo dochádzať k chybám ako v danom
konaní.

Namietal aj príslušnosť polície, nakoľko v spise absentuje opatrenie o príslušnosti vzhľadom na § 4
ods. 2 zákona o policajnom zbore a nariadenie ministra vnútra v súvislosti s výberovou príslušnosťou,
že NAKA je príslušná konať len so škodou pri daňovej trestnej činnosti nad 6 500 000,- eur a že jeho
trestnú vec mala vyšetrovať kriminálna polícia Bratislava V.

Za porušenie práva na obhajobu označil neumožnenie mu naštudovať spis v šiestom mesiaci 2015,
kedy po dobu jedného roka mu súd neumožnil naštudovanie spisu, napriek tomu, že o to požiadal a
umožnil až v piatom mesiaci 2016, čím sa nemohol pripravovať na súdne pojednávania a robiť si zo
spisu výpisky s poukazom na Listinu základných práv a slobôd.

Ďalšej poukázal na rozpory vo výpovediach obžalovaných B. R. z 03.04.2014 a 06.03.2014 a G. R. zo
06.03.2014 a 10.04.2014, s ktorými sa súd vôbec nevysporiadal a žiada o odstránenie rozporov.

Za nezákonný postup OČTK a súdu vo vyšetrovaní považuje okolnosť, že pokiaľ sa mu kladie za vinu,
že dodal falošné faktúry zo spoločnosti O. F., s.r.o., G., spol. s.r.o., LK B., s.r.o., E. s.r.o. a A. T., s.r.o., že

mal zabezpečiť B. R. falošné faktúry, namietal nevypočutie konateľov týchto spoločností z rokov 2012
a 2013 a viackrát dával žiadosti o ich výsluch, čo mu nebolo vyhovené. OČTK ani súd nedisponujú s
takým dôkazom, že sa jedná o falošné faktúry od týchto spoločností a disponovali len s výpoveďou R.,
ktorá spolupracuje s OČTK, aby sa najviac vyvinila z vlastnej trestnej činnosti. Napokon žiadne faktúry,
ktoré sa mu kladú za vinu, mu neboli predložené a vlastne nevie, či boli predložené daňovému úradu

na uplatnenie DPH. Napokon s firmou Spoleto s.r.o. a A. T. s.r.o. nemôže byť vyčíslená suma DPH a
nemohol byť spôsobený daňový podvod, nakoľko tieto spoločnosti podľa českého výpisu neboli platcami
DPH. Preto žiadal, aby boli vypočutí títo konatelia, boli prekontrolované faktúry, či boli predložené
daňovémuúradu avyzvaťho,abysavyjadril,čimubolipredloženépriuplatňovanínadmernéhoodpočtu
DPH.

Za porušenie práva na obhajobu označil nevyhovenie jeho žiadosti zo 14.06.2016 o nazretie do spisu,
pričom rozsudok bol vynesený bez toho, aby mu to bolo umožnené.

Za porušenie základných zásad trestného konania označil nedostatočne zistený skutkový stav v
predmetnej veci, ako aj právne posúdenie jeho konania s poukazom, že zástupkyňa Daňového úradu

Bratislava sama uviedla, že neevidujú žiadnu dlžnú sumu nadmerných odpočtov, ako sa uvádza v
obžalobe a že táto škoda ani nebola zistená. Namietal nepreverenie účtovníctva firiem v obžalobe,
ani na daňovom úrade ohľadne nadmerných odpočtov, ako aj neprizvanie znalca z odboru ekonómie
na určenie výšky spôsobenej škody, od ktorej sa odvíja právna kvalifikácia. Vyšetrovanie začalo len
na základe oznámenia daňového úradu, koľko bolo vyplatené subjektom počas celého podnikania

nadmerných odpočtov DPH, ale neurčil sumy, ktoré boli vyplatené z nadmerných odpočtov a že by
boli nelegálne. OČTK a súd vychádzali len z výpovede obžalovanej Beňovej, ktorá vyčíslila škodu
nadmerných odpočtov, čo považuje za nedostatočné. Za porušenie práva na obhajobu považuje aj
námietku zaujatosti súdu zo 14.07.2016 z dôvodu, že medzi ním a predsedom senátu na okresnomsúde v Piešťanoch prebieha občiansko-právne konanie, s čím sa súd nevysporiadal a napriek tomu
27.07.2016 vyniesol rozsudok. Za porušenie zákona považuje nerozhodnutie súdu, napriek požiadavke
prokurátora, o zaistených finančných prostriedkoch, ktoré mu boli zadržané a to aj napriek tomu, že do

spisu založil kúpno-predajnú zmluvu o predaji nehnuteľnosti v katastri Hlohovec, pani H. a pánovi F. v
roku 2008 za 10.500 000,-Sk a tieto peniaze pochádzali z predaja predmetnej nehnuteľnosti a žiada,
aby mu preto zadržaná finančná hotovosť bola vrátená.

Záverom žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť do prípravného konania, aby sa tak vec uviedla

do právneho a zákonného stavu, nakoľko obžaloba v bode b) je nezákonná, pretože je v rozpore so
skutkami, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, nezodpovedá právna kvalifikácia, nakoľko jedine
znalec z odboru ekonómie a účtovníctva ju môže určiť.

K odvolaniu pripojil fotokópiu uznesenia vyšetrovateľa PZ z 12.11.2015, ČVS: ORP-1447/VYS-
NR-2015.

Obžalovaný F. F., prostredníctvom obhajcu, podal 11.08.2016 odvolanie proti výroku o vine, treste, ako
aj konaniu, ktoré mu predchádzalo s tým, že namietal, že uvedených skutkov sa nedopustil a nespáchal
žiadny trestný čin. Namietal, že na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov, počas súdneho konania
sa neustálilo, v akom rozsahu bol uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, kto mal mať

a v akom rozsahu z takéhoto uplatnenia prospech, nakoľko jeho rozsah je znakom skutkovej podstaty
trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu a vo vzťahu k nemu treba konštatovať, že neboli naplnené
všetky znaky trestného činu daňového podvodu. Podľa neho súd nekriticky prevzal skutkové zistenia
obžaloby, pričom pri hodnotení dôkazov mal aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného
a preto sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby. V ďalšom doplnení

odvolania z 27.10.2016, okrem už vyššie uvedeného namietal, že súd sa nezaoberal, že obchody boli
aj reálne a ktoré mali byť fiktívne, že orgány činné v trestnom konaní nepreukázali, v akom rozsahu
získali jednotlivý obvinení prospech z uplatnených nárokov na vrátenie DPH, pričom sama zástupkyňa
Daňového úradu Bratislava nevedela uviesť, či vôbec bola nejaká škoda štátu spôsobená a ani, či
vôbec došlo ku škode a k akej. Nebolo dokázané, že nedošlo k obchodným transakciám a daňový úrad

len zaslal súpis uplatnených a vyplatených nárokov za určité daňové subjekty a za určité zdaňovacie
obdobie. Samotná škoda, resp. rozsah uplatnených nárokov na vrátenie DPH neboli reálne vyčíslené,
preukázané ani dokázané a vyčítal absenciu analýzy vlastných daňových povinností spoločností, keď
viaceré z nich vykonávali aj riadnu hospodársku činnosť, vzhľadom na výpoveď obvinenej Beňovej,
s poukazom aj na v spise sa nachádzajúci dodací list na dodávku kuracích pŕs. Dokazovaniu vyčíta

nevykonanie analýzy, či vlastná daňová povinnosť za jednotlivé obdobia a nadmerný odpočet je len
na základe fiktívnych faktúr, nakoľko tam boli zahrnuté leasingové splátky, úhrady za telefón, nájomné
a iné, ktoré neboli fiktívnymi obchodmi. Prokuratúra nerozčlenila, koľko je za skrátenie dane, zníženie
vlastnej daňovej povinnosti a koľko za tzv. daňový podvod, teda nadmerný odpočet DPH. Namietal, že
prvostupňový súd sa stotožnil s obžalobou ohľadne výšky a údajov uplatneného nadmerného odpočtu

bez rozlíšenia, v akej časti boli nadmerné odpočty oprávnené pri jednotlivých daňových subjektoch.
Namietal, že OČTK a súd zamietli návrhy na doplnenie dokazovania pribratím znalca z odboru
ekonomika a účtovníctvo, kde by bolo zodpovedané, aká bola skutočná daňová povinnosť za každé
zdaňovacie obdobie, za každú jednotlivú spoločnosť na základe zaistených dokladov a v akej výške
došlokuskráteniudane,resp.daňovémupodvodu.Pretovýškaškody,resp.rozsahuplatnenýchnárokov

na vrátenie DPH je neustálená a nepreukázaná. Následne poukázal na spoločnosť LARGOX s.r.o.,
ktorá bola obžalovanou Beňovou prevedená na svedka Q. L., spoločníkom spoločnosti PRO E., s.r.o.
ktorá mu predtým patrila. Za nepochopiteľné považuje, prečo súd poukázal na túto spoločnosť, ktorá
nebola predmetom konania a nemá význam pre usvedčenie jeho viny s poukazom na výpoveď svedka
L. zo 06.10.2014. Pokiaľ sa prvostupňový súd odvoláva na listinné dôkazy, zabezpečené znaleckým

skúmaním a na nájdené počítačovo archivované ekonomické programy v jeho notebooku, s obsahom
súboru Real Y. so súbormi s názvami LK B., MC I., O., uviedol, že v prvých dvoch sa jedná o spoločnosti,
prostredníctvom ktorých mal údajne zabezpečovať a predávať faktúry ostatným obžalovaným, avšak
toto tvrdenie je arbitrárne, bez akéhokoľvek podkladu, nakoľko nebolo preukázané, že by uskutočňovali
fiktívne obchody. F. dôkazy nesúvisia s podanou obžalobou, nakoľko faktúry, ktoré sa tam nachádzali,

boli v súvislosti s firmou D. U. s.r.o., LK B. a MC I. a riadne zúčtované na firmu D. U. s.r.o. a išlo o
reálne obchody, riadne zakúpené motorové vozidlá a motorový skúter, ktoré sú dodnes riadne vedené v
hmotnom majetku tejto spoločnosti. Pokiaľ súd poukázal na nepriamu výpoveď svedka L., ktorá ho má
usvedčovať, vzťahuje sa na obdobie, ktoré nie je predmetom obžaloby, týka sa roku 2014 s poukazomna zastavujúce uznesenie Okresnej prokuratúry Trnava z 10.03.2015 sp. zn. 1Pv 135/15/2207-6. Bol to
práve D. L., ktorý bol právoplatne odsúdený pre trestný čin podvodu voči poškodenej R..

Pokiaľ okresný súd uveril obžalovanej R., že ju zoznámil s obžalovanými H., H. a L., toto považuje
za absurdné, nakoľko práve výpoveď obžalovanej Beňovej bola nosným pilierom obžaloby, je len
hypotetická a zakladá domnienky, na základe ktorých ho ale nemožno uznať vinným. Jej výpoveď a
jej syna sú v podstate jedinými dôkazmi, ktoré sa mu kladú za vinu, tieto však nemožno považovať za
vierohodné nielen pre rozpornosť, ale aj pre pomer k veci. Napokon sám obžalovaný G. R. 06.03.2014

uviedol, že ho nepozná. Až v ďalších svojich výpovediach, s odstupom času, sofistikovane, v snahe
vyviniť sa a dosiahnuť čo najnižší trest, zmenil svoju výpoveď za účelom podporiť výpoveď svojej matky
a preto ich výpovede nemôžu byť vierohodné a nosný pilier dokazovania.

Namietal, že súd prehliadol výpoveď B.. G. G., že v čase jeho väzby, obžalovaná R. mu poslala moták
s prosbou, aby svedčil proti nemu, resp. aby na neho niečo povedal, pričom tento ho nepoznal. E. L.

vypovedal, že R. ho chcela zmlátiť pre údajne nesplnené záväzky voči Q. a o pracovnom vzťahu medzi
ním a R. nevedel. Na základe týchto svedkov namietal výrazné pochybnosti a objektivitu výpovedí
obžalovanej R. napriek tomu, že súd uviedol, že nemá rozumný dôvod neveriť výpovediam. Výpovede
R. považuje za tendenčné, sofistikované, v úmysle poškodiť ostatným obžalovaným, aby jej a jej synovi
bol zmiernený trest. Napriek rozpornosti ich výpovedí, súd nevykonal znalecké dokazovanie za účelom

pravdivosti ich tvrdení. Z výpovedí spoluobžalovaných H., L., B.. H., D., R., L., R., E. a T. mu v žiadnom
prípade nemôže byť preukázané páchanie trestnej činnosti a poukázal aj na výpovede 18. svedkov - K.
L., C. E., A. L., M. H., B. G., B. R., Petra Q., M. R., G. R., B.. N. G., B.. L. H., B.. B. D., E. I., G. F., D.
R., Y. G., M. R. a G.. K. E., ktorí dokonca uviedli, že ho nepoznajú.

Pokiaľ prvostupňový súd mal dostatočne preukázaný podiel jeho viny, na základe nájdených pečiatok
spoločnosti LK B. s.r.o., ktorá má patriť medzi spoločnosti, v mene ktorých mali byť údajne obžalovaným
H. pre ostatných obžalovaných zabezpečované a predávané faktúry za fiktívne tovary a služby pre účely
nárokunavrátenieDPH,súdopomenul,žedotejtokanceláriemaliprístupajinéosobyasvedkyňaG..N.
uviedla, že nájdené pečiatky si v kancelárii zabudol jeden z pánov, ktorým svedkyňa mala spracovávať

účtovníctvo. Táto mala aj prístup do kancelárie, v ktorej spracovávala účtovníctvo aj iným osobám.
Pokiaľ ide o list nájdený v motorovom vozidle s poznámkami a otlačenými pečiatkami spoločností MB
Trust s.r.o., A. Y. D., s.r.o. a M. s.r.o. a kartička od účtu F. a.s. na spoločnosť X. s.r.o., súd nezobral do
úvahy jeho námietku, že sa to ocitlo z dôvodu jeho intímneho mileneckého vzťahu s Beňovou, ktorá mu
robila práve v uvedenom aute často spoločnosť a uvedené veci si zabudla v aute. Naviac ani znaleckým

dokazovaním nebola potvrdená jeho spojitosť s uvedenými vecami a tým aj jeho účastníctvo na páchaní
trestnej činnosti. Pokiaľ sa mu kladie za vinu, že mal obžalovanú R. zoznámiť s obžalovanými H., L.
a H., pripadá mu absurdné, nakoľko má byť odsúdený za zoznámenie, bez akejkoľvek koordinácie a
získavania prospechu z obchodov, ktorí ostatní obžalovaní uskutočňovali. Nemal žiadnu vedomosť o
trestnej činnosti spoluobžalovaných, čo potvrdila aj obžalovaná L., pri výpovedi 18.06.2015, že robila

pre Beňovú, komunikovala len s ňou a s nikým iným, že jeho pozná asi od roku 2010, pracoval pre jej
známu a nebolo to tak, ako vypovedala R., že jej kázal, aby robila účtovníctvo aj jej. Poprela, že jej nikdy
nekázal účtovať pre ňu, ani to nevedel. Naviac aj z telefonických rozhovorov viac krát vyplynulo, že R.
jej výslovne tvrdila, aby mu nepovedala, že pre ňu robí. Napokon zoznámenia nespadajú do obdobia,
ktoré sú uvedené v obžalobe a nebolo preukázané, na základe čoho bolo jeho spolupáchateľstvo a

absentuje získanie prospechu.

Napokon zoznámenia R. so H., L. a H. boli len náhodné a vyplývali z ich intímneho vzťahu a času
tráveného spolu, náhodné so H., ako aj náhodné stretnutie s L. v roku 2011, mimo žalované obdobie
a z dôvodu, že R. sa ho, ako kamarátka, pýtala, či nepozná nejakú účtovníčku a aby jej dal kontakt. S

H. sa pozná 20 rokov a R. sa s ním zoznámila tak, že keď bol práve s ním a volala mu, prišla za ním a
vtedy sa zoznámila s H.. Nemal žiadnu vedomosť o ničom a samotné zoznámenia nenapĺňajú skutkovú
podstatu trestného činu, čo sa mu kladie za vinu.

Napádaný rozsudok považuje za nepresvedčivý, nekriticky preberajúci tvrdenia obžaloby, dokonca

pôsobiaci, akoby kopíroval state z iného rozsudku v úplne inej veci, čo vyvodzuje zo 60. strany rozsudku,
v ktorom by nemali byť skopírované vety z iných rozsudkov a obsahovať nedokončené vety, ako aj
nesúvisiace s prejednávanou vecou. Namieta, že rozsudok nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede navšetky právne a skutkovo relevantné otázky, čím považuje porušenie jeho práva na spravodlivý súdny
proces.

Zastáva názor, že pri ukladaní mu trestu nebola zachovaná proporcionalita, nakoľko mu bol uložený
prísnejší trest, ako samotnej obžalovanej R., ktorá páchala trestnú činnosť vo svojom mene, vo svoj
prospech, za účelom získania majetku, v maximálnej miere, vratiek DPH pre seba a svojho syna a
taktiež obžalovaným R., H., L., D., E., L. boli uložené miernejšie tresty, čím súd porušil základné zásady
pre ukladanie trestov.

Obžalovaný B.. H. H., prostredníctvom obhajcu v odvolaní žiadal, aby bol rozsudok súdu zrušený a
bol spod obžaloby oslobodený. Nestotožnil sa so záverečnou rečou prokurátora, že by sa dopustil
pokračovacieho zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. i/ Tr. zák.
(?) , teda ako člen organizovanej skupiny po dlhší čas, so spáchaním škody vo veľkom rozsahu
s poukazom na skutkovú vetu obžaloby, nakoľko neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by ho

usvedčovali zo skutku, v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu SR vo vzťahu k
18-tim menovaným spoločnostiam, ktoré si uplatnili nároky na vrátenie DPH v sume 888.280,94 Eur
napriek tomu, že mali vedomosť, že v skutočnosti nevykonávali žiadnu činnosť. Pokiaľ ide o kamerové
záznamy z jeho kancelárie preukazujú len, že obžalovaná R. za ním chodila do kancelárie a nebolo
zachytené, že by mu dávala peniaze, ako podiel na svojej trestnej činnosti, ani že by ich požadoval a

určoval výšku nadmerných odpočtov DPH. Prepisy z telefónnych hovorov nepreukazujú, že by určoval
výšku nadmerných odpočtov a požadoval finančné prostriedky od R. a pokiaľ mu volávala, chcela len
v niektorých prípadoch vedieť, či budú vyplatené uplatnené nadmerné odpočty, o ktoré ho poprosila s
tým, že sú to jej známy a že niektoré boli jej a jej syna. Tieto požiadavky boli až po podaní daňových
priznaní a papieriky s názvami niektorých spoločností, ktoré boli u neho v kancelárii nájdené, poznačil

si ich, nakoľko by si ich nepamätal.

Z výsluchov pracovníkov daňového úradu vyplýva, že dopredu nemal prístup k záznamom daňových
subjektov ku kontrole a nikdy od kolegov nežiadal o takýto záznam a že nemohol ovplyvniť výber
subjektovdodaňovejkontroly,aniakáhranicabudeurčujúcaprekontroluaani,žebyzískavalinformácie

o výbere subjektov do kontroly a na základe takýchto by určoval výšku nadmerných odpočtov. Naviac
z výpovedí svedkov bolo potvrdené, že ani z jeho pozície to nebolo možné. Následne vo svojich
výpovediach podrobne vysvetlil fungujúci mechanizmus určovania výšky nadmerného odpočtu DPH
a výberu do kontroly. Pokiaľ priznal, že Beňovej poskytol informácie, či uplatnené nadmerné odpočty
spoločnosti, o ktoré mala záujem, boli vyplatené alebo nie a či je tam nariadená kontrola, tieto informácie

boli nemenné, rozhodnuté mimo neho a pokiaľ by konateľ spoločnosti prišiel za správcom dane, takéto
informácie by dostal. Z úradných záznamov finančného riaditeľstva sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly
z 18.09.2013 vyplýva, kedy a na ktoré obchodné spoločnosti pozrel tak, ako podrobne rozviedol u
jednotlivých spoločností Real Y. D. s.r.o., M., s.r.o., MB F., s.r.o., MB F. plus, s.r.o., E. I. s.r.o., R. s.r.o., A.
s.r.o., M., s.r.o., O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. Slovakia s.r.o., O. s.r.o., G. s.r.o., X. s.r.o., D. I. s.r.o.,

D. tech s.r.o., F.-Z s.r.o., O., s.r.o., čo nepopieral, ale zároveň vyvracia tvrdenie R., že za odmenu určoval
pre tieto subjekty výšku nadmerných odpočtov, aby sa vyhli kontrole, ktoré považuje za nezmyselné, v
snahe rozložiť svoju vinu na ďalšie osoby. Tvrdí, že výpoveď R. je jediný dôkaz proti nemu, avšak nie
je hodnoverná a vyvrátená ďalším radom dôkazov, čo potvrdzujú svedkovia, že nemohol určovať výšky
nadmerných odpočtov tak, aby sa subjekty vyhli kontrole. Pokiaľ ide o odposluchy a videozáznamy, nie

je na nich zachytené, že by mu dávala peniaze za inštrukcie o výške nadmerných odpočtov, čo potvrdila
aj R., že sa jej zdôveril, že má úmysel prerobiť rodičom kúpeľňu a zrekonštruovať byt, načo si zobral do
práce v obálke úspory, že nikdy neskúmal a ani nemal k dispozícii účtovníctvo uvedených spoločností a
pokiaľ len nazrel do systému RDS videl, že sú spoločnosti riadne prihlásené, daňový úrad buď vyplatil
alebo nevyplatil nadmerný odpočet a začal kontrolu a nemal dôvod pochybovať, či sa jedná o podvod

alebo nie. V žiadnom prípade nenaplnil znaky skutkovej podstaty daňového podvodu podľa § 277a ods.
1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), písm. i) Tr. zák., nakoľko samotné nazretie do systému RDS a
oznámenie, či bude alebo nebude vyplatený nadmerný odpočet a či bola začatá kontrola, nezakladá
trestnú zodpovednosť za daňový podvod. Následne rozviedol, prečo nemôže byť členom organizovanej
skupiny. Pokiaľ ide o vyčíslenie škody značného rozsahu, rovnako nemá oporu v dôkazoch, ide o

dôležitý znak kvalifikovanej skutkovej podstaty a preto v konaní bolo potrebné odborné a precízne
stanovenie jednoznačnej výšky škody. Jediné, čo bolo zadovážené, bola tabuľka daňového úradu, ktoré
spoločnosti a ich daňové priznania si uplatnili nadmerné odpočty, pričom zástupkyňa daňového úradu
nevedela odpovedať, či si uplatňujú škodu, či im vznikla a v akej výške. Uviedol, že nie je trestnýmčinom, ak si spoločnosť uplatní v súlade so zákonom a daňovým priznaním nadmerný odpočet a
daňový úrad, ak nadobudne podozrenie, že niečo nie je v poriadku, má právo vykonať kontrolu a až
na jej základe je možné konštatovať, že sa jedná o fiktívny obchod, že obchod neprebehol a daňový

úrad nevyplatí nadmerný odpočet. Pokiaľ prokurátor značný rozsah odvodzoval z prehľadu všetkých
uplatnenýchnadmernýchodpočtovzastanovenéobdobie, podľatakéhotopostupubymoholbyťstíhaný
ktokoľvek, kto si uplatnil nadmerný odpočet. Považuje za potrebné u každej spoločnosti preveriť, čo
bolo deklarované fiktívne, na základe akého postupu a akého dôkazu. Vzhľadom na úradný záznam
finančného riaditeľstva z 18.09.2013 nemohol určovať a ani neurčoval výšku nadmerných odpočtov v

spoločnostiach,ktorésúuvedenévobžalobe,nakoľkonaniektorésavsystémeaninepozrel,naniektoré
len v určité mesiace, ale podľa obžaloby mal určovať výšku vo všetkých spoločnostiach a za obdobia
tak, ako si uvedené spoločnosti nadmerné odpočty uplatnili. Toto jeho obvinenie nemá základ v žiadnych
dôkazoch, chýba dôkaz o výške škody, rozlíšenie a špecifikácia pri jednotlivých spoločnostiach, čo bolo
fiktívne, na základe akých dôkazov a čo bolo v poriadku a vzhľadom na princíp prezumpcie neviny a
zásadu in dubio pro reo, mu nebolo preukázané, okrem výpovede obžalovanej R., ktorú považuje za

účelovú a nehodnovernú. Aj keď okresný súd uznal niektoré tvrdenia obhajoby, čo sa týka organizovanej
skupiny a spáchania skutku daňového podvodu, zastáva názor, že jeho konanie nedosahovalo potrebnú
intenzitu a stupeň spoločenskej nebezpečnosti pre uvedený trestný čin, ani vo forme pomoci a z jeho
strany došlo len k porušeniu pracovnoprávnych predpisov, čo nemožno však považovať za trestný čin.

Obžalovaná U. L., prostredníctvom obhajcu podala odvolanie 10.08.2016 (podaním na pošte) a to
proti výrokom o vine a treste, ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo. V jeho odôvodnení sa vyjadrila
k rozsahu trestného činu podľa § 277a Tr. zák., čo je obligatórnym znakom skutkovej podstaty tohto
trestného činu a s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku, že nie je potrebné rozsah
činu dokazovať, pretože ani jedna spoločnosť reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť, resp. ak aj

vykonávala, tak obrat nebol v zákonnom limite a úvahy prvostupňového súdu aj o opaku a ročného
obratu spoločností, ktorý však zisťovaný nebol a nemá význam pre zisťovanie rozsahu trestnej činnosti
a nemožnosti znaleckého dokazovania uviedla, že aj keby účtovníctvo spoločností nebolo k dispozícii,
neznamená nemožnosť určenia rozsahu dane znaleckým dokazovaním. Podľa odvolateľky, vykonaným
dokazovaním boli zistené určité príjmy a výdavky spoločností, ale OČTK nezaujímalo a nepreverovali

jednotlivé faktúry a neskúmali ich z pohľadu, či je oprávnená alebo fiktívna, ale tento záver urobili
napriek tomu, že z dokazovania vyplýva opak, teda, že boli oprávnené, legálne a nepredstavujú
náklady na spáchanie trestného činu. Taktiež vyčíta nepreverovanie jednotlivých bankových operácií
hospodárskych výsledkov spoločností, nehľadanie listinných podkladov, hoci obžalovaná R. 28.05.2015
uviedla, že niektoré doklady existujú a že ich stále má auditorská firma BDO Audit Piešťany, hoci to

uvádzalavpriebehuceléhotrestnéhokonaniaaže niektoréobchodnéspoločnostiajnormálnepodnikali.
VzhľadomnavýpoveďB..M.H.,ktoránevedelaposúdiťoprávnenosťjednotlivýchnadmernýchodpočtov
namietala, že suma v obžalobe, je sumár všetkých faktúr, bez zohľadnenia ich oprávnenosti alebo
neoprávnenosti. Napokon svedkyňa uviedla, že bez kontroly sa to nedá určiť a pripustila, že sa to
kontrolou určiť dá. V tejto súvislosti poukázala aj na vyjadrenie zástupkyne daňového úradu, že náhradu

škody si neuplatňujú, pretože ju nevedia vyčísliť. Napokon aj obžalovaná R. taktiež spochybnila sumu
uvedenú v obžalobe i v rozsudku, ako nadmerný odpočet a že nikdy s ňou neprišla do styku. Preto
odvolateľka dospela k záveru, že rozsah činnosti predmetnej trestnej veci bol určený bez akýchkoľvek
logicky odôvodnených pochybností a na základe preskúmateľných a odôvodnených záverov súdu
vychádzajúcich z dokazovania.

Okrem vyššie uvedeného namietala, že skúmanie rozsahu činu vo vzťahu k nej, je dôležité z pohľadu
zavinenia za situácie, že vo vzťahu k uvedeným spoločnostiam účtovníctvo neviedla a ani teoreticky
nemohla vedieť, v akom rozsahu si neoprávnene uplatňovali spoločnosti nadmerný odpočet DPH.
Prvostupňový súd napriek tomu tvrdí, že viedla účtovníctvo vo všetkých, v rozsudku uvedených

spoločnostiach a preto jej zavinenie nie je pokryté žiadnym zistením, s poukazom aj na výpoveď
obžalovanej Beňovej o spochybnení uvedenej sumy a aj na nezrozumiteľnosť zápisnice z hlavného
pojednávania, ako odpovedala obžalovaná R. na položenú otázku. Vzhľadom na potrebu preukázania
úmyselného zavinenia, neexistuje žiadny dôkaz, na základe ktorého, bez pochybností, možno dospieť
k záveru, že vedela, že daňovými priznaniami sa neoprávnene uplatňuje nadmerný odpočet DPH,

nakoľko fiktívne faktúry nevystavovala a vychádzala len z údajov, ktoré jej poskytli a ktoré nepreverovala.
Napokon sám súd uviedol, že nemohla vedieť o protiprávnom konaní obžalovanej R.. Samotná
skutočnosť, či vedela o rozhodných skutkových okolnostiach, je len jednou zložkou zavinenia a táto je
zhodná pre prípad aj vedomej nedbanlivosti, pričom trestný čin podľa § 277a Tr. zák. vyžaduje zavinenieúmyselné. Preto jej vzťah k následkom trestného činu, aj pre prípad, že by naozaj vedela o páchaní
trestnej činnosti R., nespočíval v úmyselnom zavinení a môže sa vzťahovať iba na nedbanlivosť.

Navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. por. a
podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Obžalovaný C. R., zahlásené odvolanie na hlavnom pojednávaní, hneď po vyhlásení rozsudku, písomne

odôvodnil a špecifikoval 13.09.2016, ktorým rozsudok napadol len vo výroku o treste s tým, že súd
pri určovaní výšky trestu sa nevyrovnal so všetkými, pre rozhodnutie významnými, okolnosťami a
že nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Namietal tvrdenie súdu, že jeho priznanie bolo účelové,
nakoľko ku skutku sa priznal od počiatku, dobrovoľne a v plnom rozsahu a nedoznával sa k akejsi
organizovanej skupine, ktorú vyfabulovala obvinená Beňová spolu s policajtami. Pravdivosť a správnosť
jeho postoja potvrdil aj súd a prokurátor, keďže všetci obžalovaní, aj tí, ktorí sa doznali k organizovanej

skupine len v spolupáchateľstve, neboli súdom uznaní z organizovanej skupiny, ktorú od počiatku,
ako nezmyselnú popieral. Rovnako jeho postoj uznal za správny aj prokurátor, keďže sa neodvolal u
obžalovanej R. voči jej vine a trestu a rovnako u nej padla organizovaná skupina. Práve rozsudkom
súdu I. stupňa a neodvolaním sa prokurátora pri obž. Ivete R., ktorá rovnako spáchala predmetný
zločin v spolupáchateľstve a nie v organizovanej skupine, súd de facto vyvrátil výpoveď obž. R. a

usvedčil ju z účelovosti a klamstva, keďže v záujme svojho vyvinenia sa v pozícii organizátora získania
výhody podmienečného trestu, čo sa jej aj podarilo, od počiatku klamala a vypovedala lživo o akejsi
organizovanej skupine. Naopak, od počiatku sa ku skutku doznal a uviedol ho tak, ako sa stal a
spáchal ho na podnet obžalovanej B. R. a len s B. R., teda nie v organizovanej skupine. Tento jeho
postoj súd I. stupňa svojim rozsudkom potvrdil a aj prokurátor svojim postojom voči vine a trestom

u všetkých obžalovaných. Tvrdenie súdu ohľadne jeho účelovosti priznania, v kontexte Trestného
zákona sa mu javí nelogické, nakoľko každé priznanie je predsa účelové, z hľadiska privodenia si
výhodnejšieho postavenia obžalovaného, pri ukladaní trestu. Práve priznanie určil zákonodarca ako
významnú poľahčujúcu okolnosť pre obvineného, ktorá má za následok uloženie miernejšieho trestu
súdom, preto samozrejme každé priznanie je z hľadiska Trestného zákona účelové, nakoľko to zákon

predpokladá a dokonca naň obvinených sám navádza. Nelogicky potom takéto tvrdenie vyznieva v
kontexte trestu pre obžalovanú B. R., ktorá od počiatku účelovo a vypočítavo vypovedala, v súlade
s požiadavkami polície a usvedčovala všetkých obvinených, len aby získala podmienečný trest a to
aj za cenu klamstva o akejsi organizovanej skupine, ktorú neuznal ani súd a nakoniec ani prokurátor.
Alibisticky vyznieva odôvodnenie súdu, že potreba objasniť, do čo najväčšej miery spoločensky veľmi

nebezpečnú trestnú činnosť, prevyšuje záujem štátu na potrebe potrestania jednotlivého páchateľa,
čo je aj prípad obž. Beňovej, hoci sa tu pozabudlo, že išlo predovšetkým o jej veľmi nebezpečnú
trestnú činnosť, ktorú sama vymyslela, riadila, a zviedla na ňu ostatných obžalovaných, pričom neváhala
zapojiť ani vlastného syna a nakoniec z nej mala sama najväčší finančný profit. Súd a prokurátor trestom
pre obžalovanú R., z hľadiska generálnej prevencie, zaviedli princíp, na základe ktorého stačí, ak

organizátor svoju vinu a páchanie daňových podvodov hodí na ostatné osoby, ktoré na takúto trestnú
činnosť nahovorí a ktoré riadi a on sám vyviazne s podmienečným trestom, hoci je evidentné, že za
celým kolotočom uplatňovania si DPH stojí práve obž. R., bez ktorej by žiaden z obžalovaných túto
činnosť vykonávať nemohol.

Súd nesprávne vyhodnotil jeho priznanie, na ktorom kontinuálne zotrval až do konca, vo vzťahu
k poľahčujúcej okolnosti, ktoré sa hodnotí predovšetkým vo vzťahu k páchaniu konkrétneho
obžalovaného, ktorý priznanie robí a nie vo vzťahu k ostatným obžalovaným, nakoľko tu by išlo o inú
poľahčujúcu okolnosť. Preto neobstojí ani tvrdenie súdu, že sa priznal výlučne ku skutkom, ku ktorým
je zadovážené množstvo listinných dôkazov a odposluchov.

Z páchania jeho skutku je zrejmé, že bol do celého biznisu oslovený obž. B. R., touto bol riadený a
usmerňovaný a tejto aj odovzdával polovicu výnosov z vrátených súm DPH, rovnako ako obžalovaná
R., ku skutku sa doznal a oľutoval ho a na rozdiel od nej, si nevymýšľal existenciu akejsi organizovanej
skupiny, len aby si zabezpečila podmienečný trest. Preto by bolo minimálne spravodlivé, aby on, s

pozíciou de facto „bieleho koňa“, na ktorého firmy vyberala obž. Beňová fiktívne DPH, dostal rovnaký
podmienečný trest ako obž. Beňová. U., aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a vec vrátil súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne sám rozhodol tak, že mu
uloží podmienečný trest odňatia slobody.V súlade s ustanovením § 314 Tr. por. k vyššie uvedeným odvolaniam obžalovaných a prokurátora,
ktoré boli zaslané jednotlivým procesným stranám, ktoré nimi mohli byť dotknuté, teda jednotlivým

obžalovaným a ich obhajcom, prokurátorovi a poškodenej strane, prostredníctvom obhajcov sa
27.10.2016 písomne vyjadril obžalovaný B.. H. a 09.02.2017 obžalovaný G. L..

Obžalovaný B.. H. nesúhlasí s dôvodmi odvolania prokurátora vo vzťahu k nemu, nakoľko z vykonaného
dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosti uvádzané v obžalobe, pod bodmi 1 až 18,

boli založené a uplatňovali si odpočet DPH, bez akejkoľvek pomoci a zásahu obž. H., čo vyplýva z
listinných dôkazov o dátume ich vzniku a dátume registrácie platiteľa DPH. Jediný listinný dôkaz a
spôsob, akým konal v niektorých prípadoch (nie všetkých spoločností), sú úradné záznamy Finančného
riaditeľstva Banská Bystrica, sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly zo dňa 18.09.2013, ktorý preukazuje,
že nazrel a v ktorom čase na niektoré spoločnosti do systému. Tento dôkaz jednoznačne preukazuje,
že do systému sa nepozeral na všetky spoločnosti, kladené mu za vinu a nepozeral sa na všetky

odpočty DPH všetkých spoločností, ktoré sú mu kladené, spoločne s ostatnými obžalovanými, za vinu.
Právnakvalifikáciajeovplyvnenávýškouškody,ktorávovzťahuknemunebolazohľadnená.Celútrestnú
činnosť vymyslela obž. Beňová, ktorá si ju aj organizovala a zabezpečovala už dávno predtým, ako ho
spoznala. Nesúhlasí s tvrdením prokurátora, že svojou činnosťou, nezameniteľným a veľmi významným
spôsobom napomáhal k stíhanej trestnej činnosti R., nebolo nijakým dôkazom preukázané, že zbieral

informácieanáslednespracovávalavyhodnocovalatietonásledneposúvalobž.R.preúčelyúspešného
páchania daňovej trestnej činnosti. Naopak bola potvrdená jeho výpoveď, keď nikdy nepopieral, že
poskytol obž. Beňovej informácie o skutočnosti, či na spoločnosti, ktoré tvrdila obž. R., že sú jej a
jej známych, bude vyplatený odpočet DPH a takéto informácie získal nazretím do systému, čo bolo
zachytené a preukazovalo, kedy a na ktorú spoločnosť nazrel, teda nazrel len na niektoré spoločnosti,

čo presne uviedol v záverečnej reči a v odvolaní, že to bolo až po podaní daňového priznania a teda
nemohol určovať výšku odpočtov. Ďalej je preukázané, že obž. R. si prostredníctvom týchto spoločností
dávno predtým, ako ho spoznala, priebežne, stále rovnakým spôsobom, uplatňovala odpočet DPH
a informácie od neho, nijakým spôsobom neovplyvnil a neovplyvnili jej konanie, neboli spôsobilé
nezameniteľným a veľmi významným spôsobom napomáhať v trestnej činnosti. Následne zopakoval

odvolacie námietky ohľadne informácií, odposluchoch a že obž. R. zoznámenie s ním využila pre svoj
prospech, vo vzťahu k ďalším osobám, kedy si zrejme ponechávala väčší podiel pre seba tvrdiac, že je
to pre neho a skôr táto verzia je pravdepodobná a dôkazy jej nasvedčujú.

K tvrdeniu prokurátora, že účelovo tvrdí, že nájdená čiastka pochádza z nájmov, pričom na začiatku

uviedol, že pochádza z úspor, tak v tomto žiadny rozpor nevidí. V prvotným výpovediach sa s touto
otázkou aj vyšetrovateľka zaoberala okrajovo a nežiadala špecifikovať, z čoho úspory vznikli a prečo
ich mal pri sebe v práci. Až pri žiadosti o ich vrátenie, doložil a špecifikoval, z čoho úspory pochádzali.
Preukázal, že roky vlastní byt, ktorý prenajímal a peniaze si odkladal aj zo mzdy, prípadne odmien, podľa
možností a prečo ich mal pri sebe (rekonštrukcia rodinného domu). Prokuratúra nijakým dôkazom jeho

tvrdenie nevyvrátila a z dôkazov nie je preukázané, že by mu obž. R. pri svojich návštevách odovzdávala
takúto alebo iné hotovosti. Priznal, že mu niekedy dala 100,- , 200,- na kávu, za ochotu, ale nič iné.
Žije úplne obyčajný štandard, čo potvrdzujú aj výpovede pracovníkov daňového úradu, že nikdy nežil
nad pomery a bol hodnotený ako vynikajúci pracovník, skromný a slušný voči kolegom. Má za to,
že jeho konanie nijakým podstatným spôsobom neovplyvnilo konanie obž. R., ktorá takto konala už

dávno predtým, ako ho spoznala a takéto jeho konanie zakladá pracovnoprávnu zodpovednosť, ale
nie trestnú činnosť a vôbec nie zaradiť pod právnu kvalifikáciu obž. Beňovej, vo všetkých prípadoch
spoločností uvedených pod č. 1 až 18, teda vo všetkých uplatnených odpočtoch, pričom k nazretiu došlo
len v niektorých spoločnostiach a v niektorých uplatnených nárokoch, čo nebolo prokuratúrou vôbec
špecifikované a preto nie je možné mu dávať za vinu celú trestnú činnosť obž. R., bez akýchkoľvek

dôkazov a v rozpore s dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu. Odvolanie prokurátora, vo vzťahu k nemu,
navrhol zamietnuť.

Obžalovaný G. L. k podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril, že po celý čas bol v kontakte výlučne
s obž. R. a komunikoval iba s ňou a o ďalších spoluobžalovaných nemal vedomosť. Z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že postupoval výlučne na základe iniciatívy a pokynov obž. R. a trestnú
činnosť ukončil sám a dobrovoľne. Súdom uložený trest považuje, vzhľadom na všetky okolnosti za
primeraný, predovšetkým vzhľadom na výšku trestu, ktorý bol súdom uložený obž. Ivete R., ktorá bola
organizátorkou trestnej činnosti a ktorej súd uložil trest odňatia slobody v trvaní tri roky, s podmienečnýmodkladom s probačným dohľadom, so stanovením skúšobnej doby na 5 rokov, voči ktorému sa
prokurátor neodvolal, ale voči jeho trestu áno, keď mu navrhol uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody v trvaní 5 rokov a peňažný trest. D. za neakceptovateľné, aby iniciátor a organizátor trestnej

činnosti mal mať miernejší trest ako človek, ktorý sa na trestnej činnosti podieľal výlučne na základe
iniciatívy a aktivity obž. Beňovej. Uložený trest by mal, vzhľadom na svoj účel, reflektovať spoločenskú
nebezpečnosť trestnej činnosti a tiež mieru rizika recidívy. Z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti
konanie obž. Beňovej je závažnejšie, vymyslela celý mechanizmus trestnej činnosti a zapojila do
nej viacerých ľudí, čo by mal súd zohľadniť aj vo výške trestu. Prokurátorom pre neho navrhovaný

trest, by vytvoril veľký nepomer medzi uloženými trestami a výsledkom by bol stav, v ktorom by
spoločensky nebezpečnejšie konanie malo za následok miernejší trest, ako konanie s nižšou mierou
spoločenskej nebezpečnosti. Obž. G. R. súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, pričom výkon
trestu podmienečne odložil na 4 roky, za uloženia probačného dohľadu a teda ide o ďalší prípad, kedy bol
podmienečne odložený výkon trestu a prokurátor nepodal odvolanie tak, ako to navrhuje v jeho prípade,
hoci konanie obž. G. R. bolo závažnejším, bol synom hlavnej aktérky celej kauzy, robil jej šoféra, urobil

všetko, čo mu obž. Beňová povedala a na jej podnet a podľa jej pokynov postupoval pri uplatňovaní
nadmerných odpočtov DPH na obchodné spoločnosti, ktorých bol konateľom.

Trestná činnosť obž. B. R. a obž. G. R. bola závažnejšou, ako jeho a navyše časť vylákaných finančných
prostriedkov už aj vrátil a zaviazal sa k vráteniu ďalších. Vzhľadom k tomu, že bol pri trestnej činnosti

v plnej miere závislý od nápadov a pokynov obž. R. a trestnú činnosť sám dobrovoľne ukončil a
oľutoval ju, nie je dôvodný predpoklad sa domnievať, že by v jeho prípade mohlo dôjsť k recidíve.
Aj z tohto dôvodu považuje za dostatočný a primeraný trest, ktorý mu bol prvostupňovým súdom
uložený. Záverom uviedol, že ku skutkom sa v plnom rozsahu priznal, popísal ju, ako ja svoju trestnú
spoluprácu s obž. R. a nezákonnú činnosť, z vlastného rozhodnutia, ukončil pred tým, ako došlo k jej

odhaleniu. Páchanie trestnej činnosti úprimne aj oľutoval, vrátil časť vylákaných finančných prostriedkov
do štátneho rozpočtu a prejavil záujem uzatvoriť s daňovým úradom dohodu o náhrade škody. Preto
spĺňa zákonné predpoklady na mimoriadne zníženie trestu, ako rozhodol okresný súd v napadnutom
rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a žiada, aby Krajský súd Bratislava, po preskúmavaní
napadnutého rozsudku, zamietol odvolanie prokurátora v plnom rozsahu a potvrdil napadnutý rozsudok,

pokiaľ ide o rozhodnutie o jeho vine a treste.

Pôvodne podané odvolanie v neprospech obž. A. D. z 22.09.2016 vzal prokurátor 22.09.2016 späť
( 6492) a 22.09.2016 aj obžalovaný A. D. výslovne vzal svoje odvolanie späť ( č.l. 6491) a následne
predseda senátu prvostupňového súdu uznesením z 05.12.2016, obidve tieto späťvzatia odvolaní vzal

na vedomie ( č.l. 6624).

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatuje, že odvolania
podali procesné strany na to oprávnené, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli a urobili
tak v lehote ustanovenej v zákone (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa

§ 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým vyššie uvedení odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré
neboli odvolaniami vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolania všetkých obžalovaných a aj prokurátora sú dôvodné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým
výrokom rozsudku. Výnimku z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby,

ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti
rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia §
371 ods. 1 Tr. por.
Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej
povinnosti determinovanej podanými odvolaniami vyššie menovaných

obžalovaných a prokurátora zistil, že prvostupňový rozsudok je
minimálne predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým
výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené
ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci aleboprávo obhajoby (§ 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.),
boli zistené chyby rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť
jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr.
por.), pričom vznikli aj pochybnosti a správnosti skutkových zistení
napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať
alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr.
por.) a že napadnutým rozsudkom boli porušené aj ustanovenia

Trestného zákona ( § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.) a aj
že uložené tresty sú neprimerané (§ 321 ods.1 písm. e/ Tr. por.). Vo vzťahu k obžalovaným Jaroslavovi
Balážovi a Marekovi Kriškovi súd tak konal na základe uvedeného zákonného ustanovenia aj podľa
odseku 2, napriek tomu, že odvolania boli podané len čo do trestu.

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania,
ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými
sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby napadnutých

výrokov rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak vzniknú pochybnosti o
správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo
vykonať ďalšie dôkazy.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd
zruší napadnutý rozsudok, ak napadnutým rozsudkom bolo porušené
ustanovenie Trestného zákona .

Podľa § 321 ods.1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z

dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo

veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.
Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu

nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
protiobvinenému,akoajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé

rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou
stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2 ods. 1Tr. por.), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu
veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak
na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom,

ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie
spravodlivého procesu.
Podľa § 2 ods. 1 Tr. por. nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a
spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.Citované ustanovenie zákona vychádza z článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podstatu tohto ústavného článku tvorí vyjadrenie zásady riadneho zákonného procesu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, veta prvá, každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Právo obžalovaného na spravodlivý zákonný súdny
proces, stíhanie len zo zákonných dôvodov, je najdôležitejšou zásadou trestného konania.

Okresný súd konal na základe obžaloby podanej prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa
08.12.2014 pod sp. zn. 1Kv 75/14/1100 -357 a to na obžalovaných B. R., G. H., F. F., B.. H. H., U. L.,
A. D. a C. R. pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3
písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. v bode I., na obžalovaného Mareka L. v
bode II. pre pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa§ 20, § 277a ods. 1, ods.
2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., v bode III. na obžalovaného

G. R. pre pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. X, ods.
2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na obžalovaného Q. E. v bode
IV. pre pokračovací zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2
písm. b/Tr. zák. a na obžalovaného G.. F. T.a v bode V. pre pokračovací prečin daňového podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1 Tr. zák. na Okresnom súde Bratislava I, na skutkovom

základe tam uvedeného.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že obžalovaní B. R., G. R. a G.. F. Habánik na hlavnom pojednávaní
28.05.2015, po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. prehlásili, že zo žalovaného skutku sa
cítia byť vinní, resp. obžalovaný Q. E. nepoprel vinu, pričom prokurátor navrhol súdu prijať vyhlásenia

menovaných obžalovaných, s výnimkou obžalovanej B. R.. Následne súd prijal vyhlásenie obžalovaných
G. R., G.. F. T. a Q. E. podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. a je potrebné konštatovať, že pred prijatím
vyhlásenia okresný súd obžalovaných poučil aj o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom
postupe. Súd prvého stupňa týmto trom obžalovaným položil podľa § 333 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por.
otázky, na ktoré všetci traja obžalovaní odpovedali kladne a potom súd rozhodol podľa § 257 ods. 7 Tr.

por. uznesením, že vyhlásenie vyššie menovaných obžalovaných prijíma a s poukazom na ustanovenie
§ 257 ods. 8 Tr. por. súčasne rozhodol, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali
skutok a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Napokon vo vzťahu k týmto
trom obžalovaným ani neboli podané odvolania, ani jednou z oprávnených procesných strán a preto
vo vzťahu k nim je prvostupňový rozsudok právoplatný a rovnako tak aj ohľadne obžalovaného A. D.,

vzhľadom na vyššie uvedené späťvzatia odvolaní obžalovaného a prokurátora vo vzťahu k nemu.

Okresný súd, napriek tomu, že obžalovaná B. R. taktiež urobila vyhlásenie, že sa cíti byť vinná zo
žalovanýchskutkov,okresnýsúdneprijaljejvyhláseniepodľa§257ods.1písm.b/Tr.por.apovyhlásení
obžalovaných G. H., F. F., B.. H. H., A. D., a C. R., že sa necítia byť vinnými, resp. obžalovaných

U. L. a Mareka L., že nechcú urobiť žiadne vyhlásenie, súd následne vykonal dokazovanie výsluchmi
menovaných obžalovaných, zástupkyne poškodeného B.. M. H., svedkov B. G., B. R., M. R., A. L., M.
H., D. L., G.. K. E., D. Q., B.. H. Q., M. R., M. G., G. R., D. R., K. L., G. F., B.. N. G., G.. N. N., B.. L.
H., B.. B. D., C. E., D. L., Stanislava I., D. H., B.. G. G., F. L., prečítaním vyjadrenia polície vo veci
svedka Q. L., prehratím zvukových a zvukovo - obrazových záznamov, prečítaním listinných dôkazov

a oboznámením spisového materiálu a na hlavnom pojednávaní 27.07.2016 vyhlásil vyššie uvedený a
odvolaniami obžalovaných a prokurátora napadnutý rozsudok ako vyplýva z I. až V. súdnej časti spisu.
Okresný súd s poukazom na jednotlivé výpovede a vykonané dôkazy uviedol, že dospel k názoru, že
každý jeden z obžalovaných, na ktorých bola podaná obžaloba sa dopustil protizákonného konania,
ktoré prokurátor kvalifikoval ako trestný čin, že výsledky dokazovania pred súdom vo vzťahu k právnej

kvalifikácii konania obžalovaných, ako organizovanej skupiny za použitia § 138 písmeno i/ Tr. zák.
nesvedčia, pre absenciu akéhokoľvek prvku organizovanosti a cieľavedomosti konania obžalovaných,
vyjmúc uplatňovania nadmerných odpočtov. Vykonané dôkazy posudzoval nielen jednotlivo, ale najmä
vo vzájomných súvislostiach, nielen na obsah výpovede obž. B. R., ktorá ako jediná z obžalovaných,
je osobou spájajúcou všetkých ostatných obžalovaných v prejednávanej veci, ale aj výpovede ďalších

obvinených, z ktorých niektorí sa k trestnej činnosti priznali v celom rozsahu, niektorí čiastočne a
niektorí popierajú trestnú činnosť úplne. Podľa súdu však aj dokazovanie výpoveďami osôb, ktoré
sa k trestnej činnosti nepriznali má dôkaznú hodnotu a súd sa s obsahom takýchto výpovedí musí
vyrovnať. Obsah zaistenej telekomunikačnej prevádzky, obrazové a zvukové záznamy z kancelárieDaňového úradu Bratislava a rovnako aj zaistené a vydané veci v rámci domových prehliadok a
prehliadok nebytových priestorov u obžalovaných svedčia, že zďaleka nie všetky tvrdenia uvádzané
obžalovanou R. majú stopercentnú skutkovú relevanciu, ktorá postupne v priebehu trestného konania

svoje výpovede prispôsobovala tak, aby jej osoba zďaleka nebola tou najvýznamnejšou postavou
prebiehajúceho trestného konania. Pokiaľ prokurátor za východiskový dôkaz v aktuálnom konaní
považovalvýpoveďobž.B.R.,ktorávpriebehuceléhotrestnéhostíhaniapriznávalasvojuvinuadetailne
až chronologicky popísala mieru účasti ostatných obžalovaných na páchaní trestnej činnosti, s týmto
tvrdením súd nesúhlasil, nakoľko ani úplná a podrobná jej výpoveď nezbavuje orgány činné v trestnom

konaní povinnosti tieto tvrdenia zákonným spôsobom verifikovať a overovať ich pravdivosť. Preto súd
jej výpovede hodnotil ako vierohodné, logické, avšak vo vzťahu s inými vykonanými dôkazmi, hlavne k
jej osobe, nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, či sumy peňazí boli rozdeľované tak, ako to
uvádzaobžalovanáR..PokiaľvýpoveďobžalovanejR.bolaverifikovanáostatnýmivykonanýmidôkazmi,
najmä prepismi telekomunikačnej prevádzky, jej komunikácia s ostatnými obžalovanými ozrejmila, o
čo sa jednalo v rámci jednotlivých rozhovorov, objasnila význam používaných dievčenských mien a

ostatných fráz, nakoľko sa s obžalovanými rozprávali v „šifrách“, v prípade komunikácie s obž. Ing. H.
sa prelínala s obrazovými a zvukovými záznamami z jeho kancelárie, kde ho obž. R. navštevovala. Súd
zdôraznil, že jej výpovediam veril výlučne v časti, ktorá je verifikovaná aj inými dôveryhodnými dôkazmi.
Vzhľadom na výpoveď obž. R. k obž. H., súd jej veril s poukazom na prehrané telefonické odposluchy,
v ktorých sú uvádzané percentá, za ktoré obž. R. nakupovala od obž. H. faktúry a že uplatňovala

nadmerné odpočty DPH aj predtým, ako sa zoznámila s obž. H. a s obž. F.. K obž. F. súd hodnotil
jej výpoveď s ohľadom aj na ich údajný milenecký vzťah, že si od neho požičiavala peniaze, ktoré
požadoval vrátiť a podporným dôkazom k obžalovaným L. a H. je bohatá telefonická komunikácia medzi
obžalovanými navzájom a taktiež aj obrazové záznamy priamo z kancelárie obž. H., ale že tieto dôkazy
vôbec nepotvrdzujú vyjadrenia obž. R. k druhu a rozsahu trestnej činnosti obž. H..

Aj u obžalovaných R. a D. súd uveril obžalovanej R. s poukazom na listinné dôkazy i telefonickú
komunikáciu a že úloha obž. D. bola v páchanej trestnej činnosti súdom hodnotená s podstatne menším
významom, ako uvádzala obžalovaná a že z dvojice D. - R. bolo ťažisko trestnej činnosti jednoznačne
na obž. R., ktorý nakoniec svoje konanie aj popísal a priznal.
Voči ostatným obžalovaným súd veril výpovediam obžalovanej, s poukazom na priznania týchto

obžalovaných, čo sa ale týka tvrdení, že polovica peňazí z uplatnených nadmerných odpočtov mala ísť
obž. H. a obž. R. vykonávala len funkciu akéhosi poštára, tomuto tvrdeniu súd neuveril, s poukazom
na nesporné dôkazy obrazového záznamu a nakoniec aj nájdenú krabičkou so sumou peňazí, ktorá
svedčí skôr tvrdeniu obž. H., ako tvrdeniam obž. R. vo vzťahu k výške odmeny prevzatej obž. H.. Súd
nespochybnil výpovede obž. R., E., L., T., že obžalovanej odovzdávali polovicu získaných nadmerných

odpočtov DPH, ako podiel „riaditeľa daňového úradu“, ale sumu, ktorú si z týchto peňazí ponechala
obž. R., súd nedokázal ani len predpokladať, pretože nemal dostatok dôkazov a vychádzal len z
posúdenia nákladnosti života obžalovaných, keď obžalovaná, jej syn, obž. H., na rozdiel od ostatných
obžalovaných, mali luxusný život.
V rámci prieskumnej povinnosti limitovanej podanými odvolaniami, odvolací súd predovšetkým z

obsahu spisového materiálu konštatuje, že samotný napadnutý rozsudok a jeho odôvodnenie, je z
pohľadu ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. nepreskúmateľný, nakoľko okresný súd sa dostatočným a
presvedčivým spôsobom absolútne nevysporiadal, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, resp.
nie dostatočne sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, neodstraňoval rozpory v súvislosti s obhajobnými

tvrdeniami obžalovaných odvolateľov a ostatnými dôkazmi, resp. ich odôvodnil len veľmi všeobecne,
resp. paušálne a napokon pochybil aj pri ukladaní trestov.

Ťažisko presvedčivosti rozsudku spočíva aj v jeho odôvodnení. Ak totiž rozsudok obsahuje
odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy

svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto

výroky. Odôvodnenie všetkých výrokov musí preto vždy vychádzať z vyhodnotenia dôkazov
spôsobom uvedených v § 2 ods. 12 . V
odôvodnení rozsudku preto nestačí len zhrnutie vykonaných dôkazov ich vymenovaním a nemá ísťani o mechanické prepisovanie ich obsahu do odôvodneného rozsudku. Prvostupňový súd musí uviesť,
na základe ktorých dôkazov, ktoré skutočnosti považoval za dokázané a musí uviesť aj svoje úvahy,
ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si dôkazy navzájom odporujú. Len

spravodlivý a presvedčivý rozsudok môže splniť výchovný účinok na páchateľa i na ostatných členov
spoločnosti. Každý výrok rozsudku musí byť odôvodnený síce stručne, ale z kontextu § 168 ods. 1
Tr. por. vyplýva, že aj presvedčivo a tak, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. Musí vychádzať
z hodnotenia dôkazov v intenciách § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od

toho, či dôkazy obstaral súd, prokurátor, policajt alebo obvinený, či jeho obhajca. Nestačí jednoduché
vymenovanie vykonaných dôkazov, pretože skutkové zistenia a popísanie priebehu skutkového deja
je potom nepreskúmateľné a je to v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. Z požiadavky, aby súd
uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel vyplýva, že treba uviesť, ktorá časť skutku, ktorá
okolnosť, významná pre rozhodnutie je konkrétnym dôkazom preukázaná, čo je z vykonaného dôkazu
relevantné pre skutkové zistenia a následne aj pre právne závery o kvalifikácii skutku. Preto konštatácie

okresného súdu v odôvodnení rozsudku, kedy len opakovane všeobecne uvádza vykonané dôkazy
sú neprijateľné na to, aby z nich mohlo byť zrejmé, čo tieto tvrdenia dokazujú. Z rozsudku nie sú ani
zrejmé,akosaokresnýsúdvysporiadalsobhajobnýmiprednesmijednotlivychodvolateľov.Vysvetleniea
odôvodnenie,akýmiúvahamisasúdspravovalprihodnotenívykonanýchdôkazov,najmäaksinavzájom
odporujú, je vyjadrením zásady voľného hodnotenia dôkazov, uvedenej v ust. § 2 ods. 12 Tr. por..

Súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená
možnosť ľubovôle, ale musí byť založené na logickom úsudku, vyplývajúcom zo starostlivého uváženia
všetkých dôkazov, získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Sila argumentácie odôvodnenia
odsudzujúceho rozsudku spočíva v dôslednom vysvetlení, prečo súd neuveril tvrdeniam obžalovaného,
prečo tieto tvrdenia považoval za nepresvedčivé a nevierohodné a ktoré dôkazy ich vyvracajú alebo

spochybňujú. Povinnosťou súdu je aj náležité vysvetlenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie
ďalšíchdôkazov,prednesenýchčiužobžalovaným,jehoobhajcom,prokurátorom,prípadneinoustranou
v súdnom konaní. Súd ani nevysvetlil, prečo nevyhovel návrhom odvolateľov na vykonanie dôkazov,
ktoré navrhli a ktoré súd ani nevykonal. Napokon, pokiaľ ide o oboznámenie obsahu spisu v rozsahu,
ako je zaznamenaný v zápisniciach z hlavných pojednávaní vyplýva, že súd ani nevykonal tie dôkazy,

na ktoré sa v odôvodnení rozsudku na ne odvoláva. Z obsahu spisu ani nevyplýva doplnenie dokladov,
ktoré prokurátor žiadal založiť do spisu o vznesených obvineniach obžalovaným Vlčekovi a Törökovi,
ako vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania (č.l. 6220), ani kde a pod akým č.l. boli založené.

Odôvodnenie rozsudku ani jednu z vyššie uvedených okolností neobsahuje a teda aj preto je napadnutý

rozsudok rozporný s § 168 ods. 1 Tr. por. Právne úvahy v odôvodnení každého rozhodnutia znamenajú
podradenie skutkových zistení pod príslušné ustanovenie Trestného zákona v jeho všeobecnej aj
osobitnej časti. Pre správne odôvodnenie rozsudku z hľadiska právnych úvah treba konkrétne uviesť,
akými dôkazmi sú jednotlivé znaky skutkovej podstaty trestného činu obsiahnuté, v skutkovom zistení
súdu preukázané a to z hľadiska všeobecnej aj osobitnej časti. Absencia relevantnej konkrétnej

vysvetľujúcej právnej argumentácie v odôvodnení rozsudku okresného súdu činí tento rozsudok
nepreskúmateľným a rozporným s § 168 ods. 1 Tr. por. Krajský súd už vyššie uviedol, v čom majú
spočívať právne úvahy súdu a pripomína, že toto sa týka nielen právnej kvalifikácie trestného činu, ale
aj ďalších výrokov, v konkrétnom prípade výrokov o trestoch. Pokiaľ ide o právne úvahy, súvisiace s
výrokom o trestoch uložených jednotlivým obžalovaným, treba mať na zreteli zásady ukladania trestov

(§ 34 Tr. zák.) a v odôvodnení sa konkrétne vyrovnať najmä s kritériami, uvedenými v uvedenom
ustanovení. Naviac napadnutý rozsudok je v časti jeho odôvodnenia zmätočný aj vzhľadom na stranu
60-61 tak, ako správne namietal obžalovaný F. F. vo svojom odvolaní.

Odvolací súd však naviac, po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru,

že skutkové závery vo vzťahu k odvolaniami napadnutých výrokov výroku o vine obžalovanými-
odvolateľmi, v napadnutých bodoch prvostupňového rozsudku, konštatuje, že neboli založené na
presvedčivých dôkazoch, ktoré by bez akejkoľvek pochybnosti vylučovali akúkoľvek inú alternatívu toho
skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. Súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. I keď
všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktorémajú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania a
preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
obžalovaného na spravodlivý proces, v danom prejednávanom prípade sa tak nestalo.

Krajský súd preskúmaním veci primárne dospel k záveru, že vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní,
aj keď zakladajú veľmi vážne podozrenie, že obžalovaní - odvolatelia sa skutku (skutkov) dopustil

nezákonným spôsobom, avšak neumožňujú bez akýchkoľvek pochybností zatiaľ prijať záver o ich vine
spôsobom a v rozsahu tak, ako to ustálil okresný súd v skutkovej vete svojho rozsudku.

Potrebné je v tejto súvislosti uviesť, že prvostupňový súd na rozdiel od podanej obžaloby prokurátora
KrajskejprokuratúryBratislava zodňa08.12.2014 podč.1Kv75/14/1100,ktorúpodal naobžalovaných
B. R., G. H., F. F., B.. H. H., U. L., A. D. a C. R. pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa

§ 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. i/ Tr.
zák. uvedenom v bode I. a),b),c),d), e),f),g), na obvineného G. L. v bode II. pre pokračovací zločin
daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa§ 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., v bode III. na obvineného G. R. pre pokračovací
zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/

Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., na obvineného Q. E. v bode IV. pre pokračovací
zločin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1, ods. 2 písm. b/Tr. zák. a na
obvineného Mgr. F. T. v bode V. pre pokračovací prečin daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa
§ 20, § 277a ods. 1 Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe, upravil len skutkovú vetu v bode
I. tak, že v podstate vypustil konanie organizovanej skupiny a upravil ju tak, že : obžalovaní G. H., B.

R., v období minimálne od mesiaca január 2012 do mesiaca december 2013 v Bratislave, v úmysle
získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, si prostredníctvom a v mene
obchodných spoločností A. Y. D. s.r.o., M., s.r.o., MB trust, s.r.o., MB trust plus, s.r.o., E. I. s.r.o., R.
s.r.o., A. s.r.o., M., s.r.o., O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., G. s.r.o., X. s.r.o., D.
Group s.r.o., palmer tech s.r.o., F.-Z s.r.o., O., s.r.o., ktoré boli platiteľmi dane z pridanej hodnoty (DPH)

so sídlom v miestach patriacich do príslušnosti Daňového úradu Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava,
neoprávnene v daňových priznaniach k DPH podaných, obž. R., spoločne s ďalšími obžalovanými C.
R., G. L., G. R., Q. E., G.. F. T. alebo prostredníctvom iných nastrčených osôb tzv. „bielych koní“ za
pomoci obžalovaných F. F., B.. H. H., U. L. a A. D. v lehote na podanie daňového priznania t.j. do
25. kalendárneho dňa v príslušnom mesiaci, uplatnili nároky na vrátenie DPH za zdaňovacie obdobia

uvedené nižšie pri jednotlivých spoločnostiach uvedených v bodoch 1 až 18, v celkovej sume 888 280,94
Eur, ktoré rozdeľovala obž. R., pričom obž. Beňová konala tak, aby dosiahla vyplatenie uplatnených
nadmerných odpočtov DPH, obžalovaní mali vedomosť o tom, že v skutočnosti uvedené obchodné
spoločnostinevykonávajúžiadnuekonomickúčinnosť,resp.nevykonávajúčinnosť,zaktorúbyimreálne
vznikali nároky na uplatňovanie vrátenia DPH a v žiadnom prípade v nimi deklarovanom rozsahu a za

týmto účelom a následne identicky s obžalobou prevzal ďalšie podrobne popísané konanie jednotlivých
obžalovaných v bode a) F. F., v bode b) G. H., v bode c) obž. B. R., v bode d) U. L., v bode e) B.. H. H.,
v bode f) A. D. a v bode g) C. R., v bode II. G. L., v bode B.. G. R., v bode IV. Q. E. a v bode V. G.. F.
T. s následným vyčíslením neoprávnene uplatnených nárokov na vrátenie DPH v uvedených obdobiach
prostredníctvom jednotlivých spoločností v bodoch 1. až 18. a právne posúdených v podstate zhodne

s obžalobou, s vypustením organizovanej skupiny u obžalovaných B. R., G. H., C. R. a G. L., ktorých
uznal za vinných z pokračovacieho zločinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277a
ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona, teda neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie DPH vo veľkom rozsahu a po dlhší čas, u
obžalovaných F. F., B.. H. H., U. L. a A. D. z účastníctva k pokračovaciemu zločinu daňového podvodu

formou pomoci, podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, teda neoprávneného uplatnenia
nároku na vrátenie DPH vo veľkom rozsahu a po dlhší čas. Nezmenene s podanou obžalobou uznal
obžalovaných G. R. z pokračovacieho zločinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, §
277a ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného

zákona, Zdenka E. z pokračovacieho zločinu daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, §
277a ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, Mgr. F. T. z pokračovacieho prečinu daňového podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20, § 277a ods. 1 Trestného zákona.Súd zhodne s návrhom prokurátora konštatoval, že bolo nesporne preukázané nezákonné konanie
obžalovaných v úmysle získať majetkový prospech, že všetky obchodné spoločnosti, ktoré sú zahrnuté
v skutkovej vete obžaloby, si dobrovoľne dalo žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty s

mesačnou daňovou povinnosťou, avšak v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, je táto povinnosť určená zdaniteľným subjektom,
ktoré dosiahli za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49
790,- Eur, že ani jedna z uvedených spoločností reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť, resp. ak
aj vykonávala, tak ich obrat v žiadnom prípade nezodpovedal zákonnému limitu 49 790,- Eur za 12

mesiacov, že menované obchodné spoločnosti, okrem toho, že reálne nevyvíjali podnikateľskú činnosť,
ani neviedli predpísaným spôsobom účtovníctvo a pre absenciu predpísaného účtovníctva nie je možné
nariadiť znalecké skúmanie z odboru ekonómie, čoho sú si plne vedomí aj jednotliví obžalovaní, ktorí sa
uvedeného dôkazu neustále dovolávali a na jeho absenciu poukazovali, že všetky obchodné spoločnosti
v rozhodujúcom období sídlili v meste Bratislava, alebo si sídlo spoločnosti tam presťahovali, aby spadali
pod Daňový úrad Bratislava a že zo samotnej skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu

podľa § 277a Trestného zákona je zrejmé, že tento je dokonaný už neoprávneným uplatnením nároku
na vrátenie dane z pridanej hodnoty, nie je pritom podstatné v akom finančnom objeme boli skutočne
vyplatené neoprávnene uplatnené nároky jednotlivým subjektom.
K obžalovanej Ivete R. súd uviedol, že sa ku skutkom priznala a tieto oľutovala, svoju trestnú činnosť
podrobne popísala a rovnako tak aj konanie ostatných spoluobžalovaných, pričom bola verifikovaná

ďalšími vykonanými dôkazmi, najmä prepismi telekomunikačnej prevádzky, z ktorej preukázateľne
vyplýva jej komunikácia s ostatnými obžalovanými ohľadne prejednávanej trestnej činnosti, ozrejmila,
o čo sa jednalo v rámci jednotlivých rozhovorov a objasnila aj význam ostatných fráz, nakoľko sa s
obžalovanými rozprávali v „šifrách“.
V prípade komunikácie s obž. B.. H. sa telekomunikačná prevádzka prelína s obrazovými a zvukovými

záznamamizjeho kancelárie,kdehoobž.R.taktiežnavštevovala,pričomsúddodal,žeajkeď obrazové
i zvukové dôkazy do značnej miery nezodpovedali tvrdeniam obžalovanej vo vzťahu k osobe obž. H.,
obž. F. a obž. H., pre súd mali vypovedaciu hodnotu spoločne s inými vykonanými dôkazmi.
K obžalovanému G. H. súd uviedol, že i keď sa ku skutkom nedoznal, usvedčovaný bol komplexnou
výpoveďami obžalovaných B. R. a G. R., nepriamou aj výpoveďou svedka D. L. a najmä prepisom

telekomunikačnej prevádzky, kde obžalovaný dojednával s obž. Beňovou cenu za predaj faktúr za
fiktívne tovary a služby, oznamuje jej percentá zo sumy, ktorá je predmetom faktúry a aj zaistenými
faktúrami. K jeho obhajobným návrhom na vypočutie svedkov F. L. a B.. G. G., súd uviedol, že títo
neuviedliničrelevantnékpredmetnejtrestnejveci,že sosvedkomL.jestíhanývďalšíchdvochtrestných
veciach súvisiacich práve s daňovou trestnou činnosťou a so svedkom B.. G. bol vo väzbe v ÚVV Nitra,

pričom tvrdenia tohto svedka ohľadne páchania trestnej činnosti ním samým spolu s obž. R. sa ukázali
ako nepravdivé. Že sa poznal aj s ďalšími spoluobžalovanými svedčí aj skutočnosť, že mobilný telefón,
o ktorom tvrdil, že patrí jeho nebohému otcovi, používal on sám, ako to nakoniec vyplýva aj z prehraných
odposluchov a že bol preukázateľne z neho kontaktovaný s ostatnými obžalovanými.
Podľa súdu obžalovaný F. F., ktorý sa taktiež k skutkom nedoznal, je usvedčovaný výpoveďami

obžalovaných obž. R. a G. R. a nepriamo aj svedka D. L., keď poukázal, že nájdené veci pri prehliadke
kancelárskych priestorov a to pečiatky obchodných spoločností, najmä spol. LK B. s.r.o., ktorá patrí
medzi spoločnosti v mene, ktorých boli obž. H. pre ostatných obžalovaných zabezpečované a predávané
ostatným obžalovaným faktúry za fiktívne tovary a služby pre účely preukázania vzniknutého nároku
na vrátenie N. pred daňovým úradom, dostatočne svedčia o jeho podiele na páchanej trestnej činnosti,

pričom aj v jeho motorovom vozidle bol nájdený list papiera s poznámkami a otlačenými pečiatkami spol.
MBtrust,s.r.o.,A.Y.D.s.r.o.aM.,s.r.o.akartičkaodúčtuF.banky,a.s.naspol.X.s.r.o.,ktorejkonateľom
bol v čase neoprávneného uplatňovania nárokov na vrátenie DPH obž. Baláž, všetky nachádzajúce
sa medzi obchodnými spoločnosťami skutkovej vety, že spol. M., s.r.o. bola obž. B. R. prevedená na
svedka Q. L., ktorý bol rovnako spoločníkom a konateľom v spol. D. E., s.r.o., ktorá pred tým patrila práve

obž. F.. Súd poukázal aj na znaleckým skúmaním nájdených počítačovo archivovaných ekonomických
programov v notebooku obž. F. v súbore A. Y., s obsahom súborov s názvami: M., MC I., O., v prípade
prvých dvoch súborov sa jedná o názvy spoločností, prostredníctvom ktorých obž. H. zabezpečoval a
predával faktúry ostatným obžalovaným. Súd uveril tvrdeniu obž. R., že to bol obžalovaný F. F., kto ju
zoznámil s obžalovanými H., obž. H. a L., pretože nemal žiaden rozumný dôvod tomuto tvrdeniu neveriť.

K obžalovanej U. L., ktorá sa taktiež k trestnej činnosti nedoznala, podľa okresného súdu bola priamo
usvedčovaná výpoveďami obžalovaných R., R. a G.. T. a svedkyne F., podporené záznamami
telekomunikačnej prevádzky, kde sa s obž. R. dohovárali na jednotlivých postupoch v rámci stíhanej
trestnej činnosti, čo priamo vyvracia obranu obž. L., že nemala vedomosť o tejto trestnej činnostia na tejto sa nepodieľala. E. poukázal aj na listinné dôkazy zaistené u obž. L., ktoré v kontexte
ostatných dôkazov dostatočne potvrdzujú jej vinu a podiel na páchanej trestnej činnosti, ktorý však
súd vyhodnotil, ako zďaleka nie tak významný, ako to tvrdil prokurátor v podanej obžalobe, nakoľko

obž. L. nemohla nevedieť o protiprávnom konaní obž. R.. Napriek tomu jej poskytla svoje služby a za
využitia svojich vedomostí prispela k tomu, že obž. R. a ďalší obžalovaní mohli uplatňovať neoprávnené
nároky na vyplatenie nadmerných odpočtov DPH a že nebolo preukázané, že by obdržala nejaký podiel
na páchanej trestnej činnosti, ale že na trestnej činnosti iných obžalovaných profitovala, keďže mala
zaplatené svoje služby účtovníčky samozrejme s vedomím, že ďalší obžalovaní sa dopúšťajú trestnej

činnosti.
Obžalovaný B.. H. H., ktorý sa k trestnej činnosti nedoznal, je podľa prvostupňového súdu usvedčovaný
taktiež výpoveďami obžalovaných R., R. a G.. T., podporenými prepismi telekomunikačnej prevádzky,
kde si tento obžalovaný priamo vymieňal informácie s obž. R., prostredníctvom šifier, ktoré obž.
R. vysvetlila, alebo sa s touto dohováral na osobnom stretnutí, pričom niektoré z týchto stretnutí
boli zachytené aj na zvukových a obrazových záznamoch z jeho kancelárie, zhovárajúc sa aj o ich

trestnej činnosti. Zo zvukových a obrazových záznamov z kancelárie obžalovaného je vidieť, ako si
pri telefonátoch s obž. Beňovou, alebo po nich, robí obžalovaný poznámky, ktoré opisuje z počítača,
po týchto stretnutiach prináša peniaze, ktoré mal dostať od obžalovanej, pri prehliadke kancelárie
boli nájdené finančné prostriedky v sume 25 000,- Eur, pozostávajúce z 50ks bankoviek v nominálnej
hodnote 500,- Eur, papieriky s názvami a daňovými identifikačnými číslami (DIČ), celkovo 17 z 18

obchodných spoločností nachádzajúcich sa v skutkovej vete, chýbala iba spol. BLATAR, s.r.o., papierik s
názvami: E., F., O., G., Y., MB trust, MB trust plus s označeniami mesiacov: N., O. a NOV s jednotlivými
sumami, zodpovedajúce sumám, ktoré si uplatnili tieto spoločnosti za uvedené mesiace v roku 2013.
Súd poukázal aj na výpovede svedkýň Ing. N. G., že obžalovaný nedochádzal do styku so subjektmi
vyberanými na daňovú kontrolu, avšak keby poznal konkrétny subjekt, tak mal možnosť zistiť, či bol

tento vybratý pre daňovú kontrolu, Ing. Kataríny H., že na žiadosť obžalovaného posielala podnety na
daňovú kontrolu, čo boli zoznamy subjektov vybratých na kontrolu, že obžalovaný s týmito disponoval,
nakoľko ich mal práve od nej. Podľa súdu, aj keď tieto výpovede nepoukazujú priamo na trestnú činnosť
obžalovaného, spoločne s nájdenými súbormi v pracovnom a domácom počítači BA Left, W. Building,
M., M., MB F., G., O. five, D. tech, D. I., A. Y., A., X., pod súborom X. uložené súbory s názvom: ODK-

Podnety na kontrolu DPH, kde sa nachádzajú aj spol. O. W. E., s.r.o. a A. Y. D., s.r.o., ako aj súbor A. Y.
a v tomto súbor 2013-zoznam zrušenie DPH, tieto dôkazy svedčia, že musel mať vedomosť o trestnej
činnosti iných obžalovaných a že týmto pomáhal informáciami o spôsobe práce daňového úradu.
Vedomosť obžalovaného o trestnej činnosti iných osôb, podľa súdu, nezakladá vlastnú trestnú
zodpovednosť, s výnimkou neoznámenia trestnej činnosti, ktorá sa ale netýka prejednávanej veci.

Poskytovaním informácií, na ktoré nebol oprávnený, aj keď bez reálnej možnosti ovplyvnenia
rozhodovania o predmete podanej obžaloby, je podľa súdu dôležitou súčasťou jeho pomoci pri páchaní
trestnej činnosti, bez ktorej by bolo určite sťažené a preto jeho konanie vyhodnotil, zhodne ako u obž.
Kovácsovej, ako pomoc iným obžalovaným pri páchaní ich trestnej činnosti.
K vine obž. C. R., ktorý sa ku skutkom v zásade priznal a vyjadril sa k spolupráci s obž. R., ktorou

je rovnako usvedčovaný a používal mŕtvu osobu „A. T.“, ktorým menom vystupoval obž. D., ktorého
sa snažil vyviniť s tým, že vinu vezme na seba, súd uveril jeho výpovediam podporenými inými,
relevantnými dôkazmi, ako aj z dôvodu, že pred vzatím do väzby bol alkoholik a gambler, ale jeho
tvrdeniam, že riadne podnikal, veriť nemohol, práve s poukazom na jeho osobu. Napokon obžalovaný
R. okrem neoprávneného uplatňovania si nadmerných odpočtov DPH, popísal aj proces prepisovania

jednotlivých obchodných spoločností na „biele kone“ a priznal, že sa s viacerými takýmito osobami aj
poznal, jeho priznanie potvrdila aj výpoveď obv. R., ako aj záznamy o telekomunikačnej prevádzke.
Poukázal aj na zaistené listiny pri domovej prehliadke-faktúry, dodacie listy, CMR, zmluvy, poznámky
a ďalšie s názvami obchodných spoločností, v ktorých obž. R. bol jednak konateľom (Wallmunt s.r.o. a
G. s.r.o.), ale aj v ktorých nebol (Ba left E. s.r.o., D. I. s.r.o., O. s.r.o., D. tech s.r.o.), ako aj spoločností

prostredníctvom, ktorej boli obž. H. zabezpečované a predávané faktúry (MC I. s.r.o.) a nachádzali sa
tam ajmenáobž.A.D.asvedkovE.I.aM.H.,ktorédoklady,narozdielodvýpovedeobž.R.,svedčiaajo
účasti obž. Prikryla na žalovanej trestnej činnosti. Nájdená bankomatová karta vystavená spol. F. banka,
a.s. na meno E. I., O. s.r.o., svedčí o možnosti vyberania nadmerných odpočtov DPH poukázaných
daňovým úradom, cestou bankomatov, bez osobnej účasti v banke.

U obžalovaného G. L., ktorý sa ku skutkom v plnom rozsahu priznal, náležite popísal a vyjadril sa k
spolupráci s obž. R., ktorou je taktiež usvedčovaný, ale aj výpoveďami svedkov A. L. (A. s.r.o.) a D. Q.
(M., s.r.o.).O úmyselnom konaní každého jedného z obžalovaných bol súd bez akejkoľvek pochybnosti
presvedčený na základe vykonaného dokazovania, tak výpovedí ich samotných, výpovedí svedkov,
ale hlavne listinných dôkazov, s ktorými sa senát oboznámil na hlavnom pojednávaní, že sa veľmi

pozorne zaoberal obranou každého jedného z obžalovaných, ich výpovede hodnotil tak samostatne, ako
aj vo vzájomnej súvislosti a porovnával ich s ďalšími dôkazmi vykonanými zákonným, kontradiktórnym
spôsobom na hlavnom pojednávaní. Podľa súdu každý z obžalovaných ( odvolateľov) konal minimálne
s vedomím, že môže svojim konaním spôsobiť porušenie zákona, v prípade obžalovaných H., F., E.,
R., išlo jednoznačne o úmysel priamy, teda títo obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone

porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že prvostupňový rozsudok je minimálne predčasný, nakoľko skutkový
stav nebol prvostupňovým súdom dostatočne vykonaným dokazovaním preukázaný a aj nedostatočne
odôvodnený a to aj z pohľadu obhajobných námietok všetkých odvolateľov-obžalovaných, ktoré sa
preniesli aj do ich odvolaní.

Odvolací súd poukazuje, z pohľadu podaných odvolaní obžalovaných-odvolateľov a výrokov
napadnutého rozsudku na jeho nepreskúmateľnosť z pohľadu celej skutkovej vety a uznanej právnej
kvalifikácie,nakoľkoniejezrejmé,vzhľadomnaskutkovúvetu(body Ipísm.a),b),c),d),e,),f),g),II,III,IV,V
a body 1.až18., z ktorých bodov boli jednotliví obžalovaní (a nielen odvolatelia) uznaní za vinných z tam
uvedeného trestného činu a z ktorého bodu ( čím spáchali ), pričom toto nie je zrejmé ani z právnych

viet (teda), vzhľadom k označeniu jednotlivých obžalovaných uvedenými bodmi I.,II.,III.,IV.,V.,VI.,VII., na
rozdiel od skutkovej vety (skutkových viet) pod vyššie uvedenými bodmi.
Z uvedeného preto vyplýva, že pre odvolací súd nie je zrejmé z akých skutkov boli jednotliví odvolatelia
teda uznaní za vinných a z ktorého bodu, vzhľadom na počet obžalovaných a skutkové vety podanej
obžaloby, na základe ktorej okresný súd konal a vyhlásil predmetný rozsudok.

Za opodstatnené námietky, z pohľadu podaných odvolaní obžalovanými, považoval odvolací súd aj
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ohľadne zavinenia u každého obžalovaného-odvolateľa,
pokiaľ ide o neoprávnene uplatnené nadmerné odpočty na vrátenie DPH, nakoľko z bodov 1.-18.
napadnutého rozsudku je len zrejmé, ktorý z obžalovaných a za ktorú spoločnosť si v rozhodnom období

uplatnil tam uvedenú sumu.

Ak teda okresný súd, na rozdiel od podanej obžaloby, ktorá bola podaná aj na obžalovaných, ktorí podali
odvolanie aj čo do ich viny, G. H., F. F., B.. H. H., U. L., pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa
§ 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák.,

teda aj pre organizovanú skupinu, ktorú vypustil, bolo jeho povinnosťou upraviť, vzhľadom na súdom
uznanú vinu u jednotlivých obžalovaných, v akom rozsahu, či už sami, alebo prostredníctvom iných
osôb, zodpovedali za neoprávnene uplatnené nadmerné odpočty DPH a pri akej spoločnosti. Napokon
súd len pod bodmi 1.-18. na konci skutkovej vety, na rozdiel od podanej obžaloby, pridal jednotlivé mená
obžalovaných, že:

1. obž. B. R. za A. Y. D. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za obdobie od mesiaca marec
2012 do mesiaca júl 2013 v celkovej sume 100 099,40 Eur,

2. obž. B. R. za M., s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca

január 2012 do mesiaca september 2013 v celkovej sume 105 601,05 Eur,
3. obž. G. R. za MB trust, s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od
mesiaca október 2012 do mesiaca január 2013 a od mesiaca marec 2013 do mesiaca september 2013,
v celkovej sume 59 971,47 Eur,
4. obž. G. R. za MB trust plus, s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od

mesiaca jún 2013 do mesiaca október 2013 a za mesiac december 2013 v celkovej sume 21 050,98 Eur,
5. obž. Q. E. za E. I. s.r.o. so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca
máj 2013 do mesiaca september 2013 a za mesiace november 2013 a december 2013 v celkovej sume
18 076,99 Eur,
6. obž. C. R. za R. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca

september 2013 do mesiaca november 2013 v celkovej sume 9 222,76 Eur,
7. obž. G. L. za A. s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca
apríl 2012 do mesiaca jún 2013 v celkovej sume 105 296,85 Eur, pričom za zdaňovacie obdobie od
mesiaca apríl 2012 do mesiaca marec 2013 v sume 86 496,65 Eur ,8. obž. G. L. za M., s.r.o., so sídlom R., N. XX, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca
júl 2012 do mesiaca október 2013 v celkovej sume 93 114,65 Eur, pričom za zdaňovacie obdobie od
mesiaca júl 2012 do mesiaca marec 2013 v sume 51 797,XX Eur),

9. obž. A. D. a obž. C. R. za O. W. E. s.r.o., so sídlom R., U. XXX/X, B.: XX XXX 129, za zdaňovacie
obdobie od mesiaca júl 2012 do mesiaca október 2012 a od mesiaca január 2013 do mesiaca júl 2013,
v celkovej sume 71 779,37 Eur,
10. obž. A. D. a obž. C. R. za Y. W. R., s.r.o., so sídlom R., U. XXX/X, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie
obdobie mesiace júl 2012 a august 2012, od mesiaca január 2013 do mesiaca marec 2013, za mesiace

máj 2013, júl 2013 a za mesiace september 2013 a október 2013 v celkovej sume 45 280,12 Eur,
11. obž. C. R. za BA M. E. s.r.o., so sídlom R., J.C. T. XXXX/XX, B.: XXXXXXXX, za zdaňovacie obdobie
mesiacov apríl 2013 a máj 2013 v celkovej sume 9 994,78 Eur,
12. obž. A. D. a obž. C. R. za O. s.r.o., so sídlom R., U. XXX/X, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie
od mesiaca jún 2012 do mesiaca október 2012 a od mesiaca január 2013 do mesiaca marec 2013 a za
mesiac máj 2013 v celkovej sume 52 010,33 Eur,

13. obž. C. R. za G. s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: XX XXX XXX za zdaňovacie obdobie od mesiaca
júl 2012 do mesiaca október 2012 a za mesiace január 2013, apríl 2013 a máj 2013 v celkovej sume
47 541,64 Eur,
14. obž. C. R. za X. s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca
január 2012 do mesiaca marec 2012 a od mesiaca máj 2012 do mesiaca október 2012 a za mesiac apríl

2013 v celkovej sume 44 234,79 Eur,
15.obž.A.D.aobž.C.R.zaD.I.s.r.o.,sosídlomR.,A.dolina6,B.:XXXXXXXXzazdaňovacieobdobie
mesiacov február 2012 a marec 2012 a od mesiaca jún 2012 do mesiaca október 2012 v celkovej sume
40 8XX,40 Eur,
16. obž. A. D. a obž. C. R. za palmer tech s.r.o., so sídlom R., A. dolina 6, B.: 45 XXX XXX za zdaňovacie

obdobie mesiaca február 2012 a od mesiaca máj 2012 do mesiaca október 2012 a mesiac apríl 2013
v celkovej sume 43 918,43 Eur,
17. obž. Q. E. za F.-Z s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca
august 2013 do mesiaca október 2013 a za mesiac december 2013 v celkovej výške 9 742,30 Eur,
18. obž. G.. F. T. za O. s.r.o., so sídlom R., M. U. 23, B.: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie od mesiaca

júl 2013 do mesiaca september 2013 v celkovej sume 10 521,63 Eur,
Napokon je potrebné poukázať, že obžalovaný G. H. (spoločne s obžalovanou B. R.) bol uznaný za
vinného, že minimálne od mesiaca január 2012 do mesiaca december 2013 v Bratislave, v úmysle
získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, si prostredníctvom a v mene
obchodných spoločností A. Y. D. s.r.o., M., s.r.o., MB trust, s.r.o., MB trust plus, s.r.o., E. I. s.r.o., R.

s.r.o., A. s.r.o., M., s.r.o., O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., G. s.r.o., X. s.r.o.,
D. I. s.r.o., palmer tech s.r.o., F.-Z s.r.o., O., s.r.o., ktoré boli platiteľmi dane z pridanej hodnoty (DPH)
so sídlom v miestach patriacich do príslušnosti Daňového úradu Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava,
neoprávnene v daňových priznaniach k DPH podaných, obž. Beňovou, spoločne s ďalšími obžalovanými
C. R., G. L., G. R., Q. E., G.. F. T. alebo prostredníctvom iných nastrčených osôb tzv. „bielych koní“ za

pomoci obžalovaných F. F., B.. H. Šidíka, U. L. a A. D. v lehote na podanie daňového priznania t.j. do
25. kalendárneho dňa v príslušnom mesiaci, uplatnili nároky na vrátenie DPH za zdaňovacie obdobia
uvedené nižšie pri jednotlivých spoločnostiach uvedených v bodoch 1 až 18, v celkovej sume 888
280,94 Eur, ktoré rozdeľovala obž. R., pričom obž. R. konala tak, aby dosiahla vyplatenie uplatnených
nadmerných odpočtov DPH, obžalovaní mali vedomosť o tom, že v skutočnosti uvedené obchodné

spoločnostinevykonávajúžiadnuekonomickúčinnosť,resp.nevykonávajúčinnosť,zaktorúbyimreálne
vznikali nároky na uplatňovanie vrátenia DPH a v žiadnom prípade v nimi deklarovanom rozsahu a za
týmto účelom

a) obž. F. F. po vzájomnej dohode s obž. B. R. na menovanú „kúpili“ obchodnú spol. LARGOX, s.r.o.,

ktorej prostredníctvom mali záujem uplatňovať nároky na vrátenie DPH, pričom za týmto účelom obž.
R. zoznámil s obž. B.. H. H., zamestnancom Daňového úradu Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava,
rovnako ju zoznámil s účtovníčkou obž. U. L., ktorá spracovávala daňové priznania za jednotlivé
zdaňovacie obdobia v jednotlivých obchodných spoločnostiach tvoriacich predmet skutku a taktiež ju
zoznámil s obž. G. H., ako s osobou, ktorá cestou ovládaných slovenských, ako i českých obchodných

spoločností zabezpečí faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami tak, aby fakturované sumy vrátane
DPH boli v súlade s údajmi uvedenými v daňových priznaniach vymenovaných obchodných spoločnosti,
u ktorých bude príslušným daňovým úradom otvorená daňová kontrola na zistenie oprávnenosti
uplatneného nadmerného odpočtu N.,b) obž. Miroslav H. za vyššie opísaným účelom dodal takéto faktúry obž. B. R. pre spoločnosti A. Y. D.
s.r.o., MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o. a obž. Q. E. prostredníctvom obž. R. pre spoločnosti F.-Z

s.r.o. a E. I. s.r.o. pre tie zdaňovacie obdobia, v ktorých bola daňovým úradom otvorená daňová kontrola
na zistenie oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH, za rovnakým účelom dodával faktúry
aj ďalším obžalovaným pre spoločnosti O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., D. I.
s.r.o., palmer tech s.r.o., G. s.r.o. a X. s.r.o., za dodané faktúry si obž. H. presne určil sumy, ktoré mu boli
záujemcami o faktúry vyplatené, pričom vystavovanie predmetných faktúr zabezpečil cestou ovládaných

slovenských spoločností O. F., s.r.o., G., spol. s.r.o., LK B., s.r.o., ako aj českých spoločností E. s.r.o.
a A. T., s.r.o.,

c) obž. Iveta R. pre vyššie opísaný účel najmä zabezpečila zmenu sídla v spoločnosti A. Y. D. s.r.o.,
tiež založila obchodné spoločnosti MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o., v ktorých za konateľa dosadila
svojho syna obž. G. R., taktiež založila obchodnú spoločnosť E. I. s.r.o., do ktorej ako konateľa dosadila

obž. Q. Síleša, obž. R. oznamovala obž. U. L. sumy deklarované v daňových priznaniach k DPH, ktorých
konkrétnu výšku zistila z informácií pracovníka daňového úradu obž. B.. H. H., pričom jeho služby
sprostredkovala aj obž. A. D., na návrh obž. L. iniciovala prevod obchodného podielu a zmenu sídla v
spoločnosti R. s.r.o., obž. R. taktiež zoznámila obž. Síleša s obž. G. H., ako s osobou, ktorá v prípade
potreby pre „jeho“ spoločnosti zabezpečí faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami, obž. R. rovnako

prostredníctvom obž. C. R. zabezpečila prevod obchodných podielov v obchodných spoločnostiach R.
s.r.o., A. s.r.o. a M., s.r.o., obž. R. si od obž. H. zabezpečila faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami
pre „vykrytie“ nadmerných odpočtov predovšetkým za zdaniteľné obdobia august 2013, október 2013 a
december 2013 pre obchodnú spoločnosť MB trust, s.r.o. a predovšetkým za zdaniteľné obdobia január
2013, marec 2013 a október 2013 pre obchodnú spoločnosť MB trust plus, s.r.o.,

d)obž.U.L.,akoúčtovníčkaprevšetkyvyššievymenovanéobchodnéspoločnosti,spracovávalavmene
týchto spoločností daňové priznania k DPH, odporučila obž. Ivete R. pre účely tejto trestnej činnosti
previesť obchodný podiel v spoločnosti R. s.r.o., v prípade otvorenia daňovej kontroly vystavovala
v mene uvedených obchodných spoločností rôzne faktúry, ktorými obž. R. deklarovala uskutočnené

obchody a poskytnuté služby a od mesiaca január 2013 na základe žiadosti obž. R. vystavovala daňové
priznania k DPH aj pre obchodné spoločnosti O. W. E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o.,
G. s.r.o., X. s.r.o., D. I. s.r.o., palmer tech s.r.o., pretože dovtedy si uvedené zabezpečoval obž. A. D.
samostatne,

e) obž. Ing. H. H., pracovník Daňového úradu Bratislava, daňový špecialista, poskytoval obž. B.
R. informácie na základe ktorých boli obž. R. stanovené konkrétne sumy, ktoré bolo potrebné za
vyššie uvedené spoločnosti deklarovať v jednotlivých daňových priznaniach k DPH tak, aby sa daňové
subjekty (spoločnosti) vyhli kontrolám zo strany príslušného daňového úradu, rovnako informoval obž.
R. o poukázaných finančných prostriedkoch zo strany daňového úradu na účty spoločností v zmysle

uplatnených nárokov na vrátenie DPH, taktiež obž. R. informoval o kontrole oprávnenosti nároku na
vrátenie DPH zo strany daňového úradu vo vyššie uvedených spoločnostiach, rovnako obž. R. odporučil
prevod obchodného podielu a zmenu konateľa v spoločnostiach, kde bola nariadená daňová kontrola,

f) obž. Roman D. pre uvedený účel zabezpečil prevod obchodných podielov v obchodných

spoločnostiach OBA FIVE E. s.r.o., Y. W. R., s.r.o., BA M. E. s.r.o., O. s.r.o., D. I. s.r.o. a D. tech
s.r.o. na ním nastrčené osoby, tzv. „biele kone“, využijúc ich veľmi slabé sociálne pomery, hmotnú
núdzu, zneužívanie návykových látok a neznalosť právnych predpisov, od januára XXXX obž. D., z
dôvodu svojho dlhodobého odcestovania do F., zabezpečil podávanie daňových priznaní k DPH za
tieto spoločnosti obž. C. R., taktiež nastrčené osoby - „biele kone“ založili podnikateľské účty na

tieto obchodné spoločnosti v rôznych bankových inštitúciách, a „biele kone“ vyberali z účtov peniaze
poukázané ako nadmerný odpočet DPH,

g) obž. C. R. ako konateľ spoločností G. s.r.o. a X. s.r.o., zabezpečoval pre obž. A. D. osoby, na ktoré
prevádzali obchodné podiely v spoločnostiach O. W. E. s.r.o. (M. H.), Y. W. R., s.r.o. (M. R., I. L.), BA

M. E. s.r.o. (D. R.), O. s.r.o. (C. E., E. I.), G. s.r.o. (W. E.) a X. s.r.o. (Y. G.), podával od januára 2013
za tieto obchodné spoločnosti daňové priznania k DPH, obž. R. ďalej zabezpečil vyberanie finančných
prostriedkov z účtov od nastrčených osôb - „bielych koní“ a tiež ich sám vyberal, sprostredkoval vpriebehu roka 2013 prevod obchodných podielov a zmenu konateľov v obchodných spoločnostiach R.
s.r.o., A. s.r.o., M., s.r.o. a začiatkom roka 2014 aj u spol. OSC s.r.o., na nastrčené osoby - „biele kone“,

a v bodoch II. obž. Marek L. , III. obž. G. R., IV. obž. Zdenko E., V. obž. G.. F. T. na skutkovom základe
tam uvedenom,

následne si obžalovaní osobne, alebo prostredníctvom iných osôb neoprávnene uplatnili nároky na
vrátenie DPH prostredníctvom vyššie uvedených spoločností v bodoch 1.-18.

Trestného činu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. kto neoprávnene vo väčšom rozsahu
uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.

Podľa odseku 2 odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin

uvedený v odseku 1
a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) v značnom rozsahu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.

Podľa odseku 3 odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1
a) vo veľkom rozsahu, alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.

Z uvedenej skutkovej vety napadnutého rozsudku nie preto zistiteľné, na základe akých faktúr,
kedy a koľko, resp. prostredníctvom ktorých osôb a akým spôsobom a akou formou sa podieľali
jednotliví obžalovaní-odvolatelia na neoprávnene uplatňovaných nadmerných odpočtoch DPH, nakoľko
z napadnutého rozsudku uvedené zistenia nie sú zrejmé a jednoznačné, ako správne obžalovaní, všetci
odvolatelia, namietali výroky o svojej vine vo svojich odvolaniach. V tomto smere preto odvolací súd

uznal ich odvolania za plne opodstatnené.
V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že účastníctvo k pokračovacej trestnej činnosti páchateľov nie
je možné, nakoľko páchateľom pokračovacieho trestného činu môže byť iba priamy páchateľ alebo
spolupáchateľ, ale nie účastník na trestnom čine, lebo pri účastníctve naplnil organizátor, návodca
alebo pomocník [§ 10 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona] inú skutkovú podstatu trestného činu.

Preto len priamy páchateľ sa môže dopustiť ďalšieho čiastkového skutku (totožného) pokračovacieho
trestného činu vyjadreného z hmotno-právneho hľadiska, okrem naplnenia rovnakej skutkovej podstaty
a rovnakého alebo podobného spôsobu vykonania skutku, aj jednotným zámerom páchateľa a blízkou
súvislosťou časovou a v predmete útoku (subjektívna a objektívna súvislosť). Zo zásady akcesority
účastníctva vyplýva, že účastníctvo podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona na trestných činoch rôznych

páchateľov nie je možné posúdiť ako jeden pokračovací trestný čin účastníctva, hoci by inak boli pre
posúdenie všetkých takých útokov splnené podmienky uvedené v § 89 ods. 19 Trestného zákona. Iba v
prípade podozrenia, že celé fingovanie vlastnej daňovej povinnosti slúžilo len ako určitý podklad nap-
ríklad na uplatňovanie neoprávnených odpočtov na DPH a tým k znižovaniu daňového základu u iných
daňových subjektov, prípadne aj na uplatňovanie nadmerných odpočtov DPH - takýto páchateľ môže

byť účastníkom či spolupáchateľom pri trestnom čine skrátenia dane, prípadne daňového podvodu
Trestný čin daňového podvodu je trestným činom len podľa názvu, nakoľko konania v ňom uvede-
né (uplatňovanie neoprávnených nárokov na vrátenie DPH, či spotrebnej dane) bolo trestným aj pred
01.10.2012 a to ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea druhá Tr. zák.
účinného do 30.09.2012. Je konštruovaný ako predčasne dokonaný trestný čin, nakoľko na jeho doko-

nanie postačí už neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie DPH, teda v podstate je dokonaný už po-
daním daňového priznania správcovi dane a z hľadiska dokonania tohto trestného činu je preto bez-
predmetné, či bol nadmerný odpočet zo strany štátu aj vyplatený (to má vplyv na prípadné naplnenie
kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu).
Protiprávne konanie, ktoré sa týka neoprávnených nárokov na vrátenie DPH je v podstate špeciálnym

druhom podvodu, pri ktorom daňový subjekt uvádza správcu dane do omylu v otázke uplatňovania nad-
merných odpočtov s cieľom získať plnenie od štátu vo forme vyplatenia nadmerného odpočtu, pričom
na naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu je potrebné neop-
rávnené uplatňovanie nároku na vrátenie DPH vo väčšom rozsahu. Pokiaľ ide o pokračovací trestnýčin daňového podvodu, tak je potrebné uviesť, že ak páchateľ predstiera dva a viac rôznych obcho-
dov, prostredníctvom ktorých sa snažil získať neoprávnený nadmerný odpočet DPH v dvoch, prípadne
viacej rôznych zdaňovacích obdobiach a vo forme dvoch a viac rôznych platieb, pôjde minimálne o dva,

prípadne viac čiastkových útokov jedného pokračovacieho trestného činu daňového podvodu, pričom je
bez významu, že predmetom obchodu malo byť v uvedených prípadoch napr. aj ten istý tovar a potom
takéto konanie vo viacerých zdaňovacích obdobiach môže teda byť právne kvalifikované ako pokračo-
vací trestný čin. Preto je podstatné, aby bolo zistené a ustálené, kedy v jednom zdaňovacom období pá-
chateľ len predstieraním zdaniteľného plnenia skracuje DPH (prostredníctvom neoprávnených odpoč-

tov bez toho, aby vznikol nadmerný odpočet) a v druhom zdaňovacom období už predstieraním zdani-
teľného plnenia dosiahne vznik neoprávneného nadmerného odpočtu. V takom prípade by o pokračo-
vací trestný čin ísť nemohlo, nakoľko v prvom prípade by išlo o trestný čin skrátenia dane a v druhom
prípade by išlo o trestný čin daňového podvodu.
Pokiaľ v danom prípade sa obžalovaným kladie za vinu, v príslušnej forme konania neoprávnené
uplatnenie nadmerných odpočtov DPH, okrem iného aj predložením fiktívnych faktúr, potrebné je tieto

jednotlivé fiktívne faktúry uviesť aj do popisu, resp. popisov skutkov (skutkových viet), aby sa spres-
nil rozsah konania páchateľa - páchateľov a aby bolo zrejmé, ktoré faktúry sa považujú za fiktívne a
ktoré mali ovplyvňovať daňovú povinnosť daňového subjektu, či ktoré „vytvorili“ neoprávnený nárok na
vrátenie DPH).
Známietokobžalovanýchodvolateľov,aleajzvýpovedeobžalovanejIvetyR.pritomvyplýva,že niektoré

firmy ( podľa obžaloby a aj prvostupňového rozsudku) aj reálne obchodovali a náklady na ich chod
boli reálne a aj účtovníctvo k nim viedla auditorská spoločnosť BDO audit Piešťany, napriek tomu
však prvostupňový súd týmto námietkam a návrhom na doplnenie dokazovania nevenoval pozornosť,
resp. nesprávne argumentoval, že ani jedna zo spoločností reálne nevykonávala podnikateľskú činnosť.
Preto je potrebné aj s týmito obhajobnými tvrdeniami obžalovaných sa vysporiadať a prípadne doplniť

dokazovanie v naznačenom smere, nakoľko, ak sa zistí, že niektorá z faktúr bola reálna (nie je fiktívna)
mení to skutkové zistenia prvostupňového súdu. K tomuto bude potrebné taktiež doplniť dokazovanie,
nakoľko z napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé tak, ako je to už vyššie uvedené, ktoré faktúry
a z ktorej obchodnej spoločnosti a v akom rozsahu a v ktorom konkrétnom zdaňovacom období boli
jednotliví obžalovaní a ktorí z nich uznaní za vinných z vyššie uvedeného trestného činu.

Napokon, vzhľadom na kvalifikovanú skutkovú podstatu predmetného zločinu daňového podvodu podľa
§ 277a ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. vyplýva, že u každého z obžalovaných-odvolateľov
bolo potrebné skúmať jeho zavinenie a to aj z pohľadu výšky rozsahu neoprávnene uplatneného nároku
na vrátenie DPH, opätovne so zdôraznením, že pri pokračovacej trestnej činnosti, ako v prejednávanej
veci, nie je možné účastníctvo, ako boli v danej veci obžalovaní odvolatelia F. F., B.. H. H. a U. L. uznaní

za vinných, teda z účastníctva k pokračovaciemu zločinu daňového podvodu formou pomoci, podľa § 21
ods. 1 písm. d/ Tr. zák., k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Napokon prvostupňový súd ani ohľadne právnej kvalifikácie konania jednotlivých obžalovaných a miery
ich zavinenia, nie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a preto aj v tomto smere je napadnutý

rozsudoknepreskúmateľný.Opodstatnenépretoboliajodvolacienámietkyobžalovaných,keďnamietali,
že súd vychádzal len z vyčíslenia neoprávnených nadmerných odpočtov Daňovým úradom Bratislava
za jednotlivé obdobia u konkrétnych spoločností a ani pre odvolací súd nebolo možné preskúmanie tejto
časti napadnutého rozsudku, z pohľadu určenia zavinenia jednotlivých obžalovaných a tým aj správneho
právneho posúdenia ich konania.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, a to aj z pohľadu odvolacích námietok obžalovaných, že nie je
podstatnou okolnosťou pre trestné konanie, aby poškodený vedel vyčísliť a aj si uplatnil náhradu škody
tak, ako to je v prejednávanom prípade ( v tomto prípade je právom a nie povinnosťou poškodenej
strany uplatniť si nárok na náhradu škody), ale je na prokurátorovi, ktorý podal obžalobu, aby uniesol
dôkazné bremeno aj v tomto smere, pričom úlohou súdu nie je dokazovať vinu obžalovaných. Na strane

druhej je potrebné dodať, že súd je viazaný obžalobným návrhom, je povinný vykonať dokazovanie,
pre riadne zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a pokiaľ viacerí odvolatelia navrhovali pribratie
do konania znalca, na presné zistenie a ustálenie výšky nadmerných odpočtov DPH, v tomto smere je
potrebné uviesť, že vzhľadom na zadovážené listinné dôkazy a podklady k veci, je výlučne na súde,
ako sa vysporiada s jednotlivými dôkazmi, ktoré mu boli predložené, na presné vyčíslenie spôsobenej

škody tak, ako vyplýva už z vyššie uvedeného. Potrebné však bude najskôr vykonať dokazovanie, k
namietaným tvrdeniam obžalovaných, ohľadne aj reálne vykonávaných činností niektorých spoločností
a zistiť, či tieto spadajú do žalovaného obdobia trestnej činnosti a tieto náklady prípadne odpočítať, ak
spĺňajú podmienky na ich odrátanie.Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky všetkých odvolateľov, odvolací súd dodáva, že odôvodnenie
odvolacieho súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní a zostali sporné.

Preto už v tomto štádiu konania upozorňuje prvostupňový súd na dôvodnú odvolaciu námietku
obžalovaného Miroslava H., ktorá sa rovnako týka aj obžalovaného F. F., pokiaľ namietal, že mu bolo
vznesené obvinenie pre pokračovací daňový podvod podľa § 277a ods.1, ods. 2, písm. c/, ods. 3 písm.

a/ Tr. zák., ale len za skutky, že dodal faktúry B. R. pre A. Y. plus s.r.o, MB F. s r.o., MB F. D. s r.o. a
Q. E. pre E. I. s.r.o. a že od XX.XX.XXXX do 08.12.2014 mu nebolo rozšírené ani doručené žiadne
uznesenie o nové skutky, s poukazom na ustanovenie § 234 ods. 2 Tr. por. a preto správne namietal
podanú obžalobu aj za skutky, za ktoré mu však nebolo vznesené obvinenie.

Odvolací súd poukazuje na túto podstatnú skutočnosť, že vyšetrovateľkou D. PZ NKA NJFP, expozitúra

západ Nitra pod sp. zn. PPZ-640/NKA-FP-ZA-2013 bolo 06.03.2014 vznesené obvinenie obžalovaným
G. H. a F. F. pre pokračovací zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. i) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako členovia organizovanej skupiny, ktorej ďalšími členmi sú Ing. H. H., B. R., Q. E. a U. L., v období

od mesiaca január 2012 do mesiaca december 2013, vykonávali plánovanú a koordinovanú činnosť
smerujúcu k dosiahnutiu neoprávneného vyplatenia uplatnených nárokov na vrátenie dane z pridanej
hodnoty (ďalej len DPH) v prospech daňových subjektov:
§ Real Y. D., s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XXXXXXXX
§ LARGOX, s.r.o., so sídlom R., M. U. XX, B.: XXXXXXXX

§ MR.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: XXXXXXXX
§ G., s.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: 46742042
§ E. I., s.r.o., so sídlom Bratislava, Líščie Nivy 23, IČO: XXXXXXXX
pre ktoré bol zámerne vybraný ako správca dane príslušný Daňový
úrad Bratislava, H. 32, Bratislava a to tak, že Ľuboš F. navrhol B. R., že pre ňu „kúpi“ spoločnosť

LARGOX, s.r.o., prostredníctvom ktorej bude uplatňovať nároky na vrátenie DPH a pre tieto účely ju
zoznámil s B.. H. H., zamestnancom Daňového úradu Bratislava, ktorý B. R. určoval konkrétne sumy,
ktoré má deklarovať v jednotlivých daňových priznaniach k DPH, pričom tieto sumy zadával tak, aby sa
daňové subjekty vyhli kontrolám zo strany príslušného daňového úradu, pričom Iveta R. pre uvedený
účel zabezpečila aj založenie subjektov A. Y. D., s.r.o., MB trust, s.r.o. a MB trust plus, s.r.o., ku ktorým

jej B.. H. H. taktiež určoval, aké sumy má deklarovať v ich daňových priznaniach k DPH, taktiež Iveta R.
sprostredkovala služby B.. H. H. aj pre Q. E., ktorému tiež obdobným spôsobom určoval, akú sumu má
deklarovať v ich daňových priznaniach k DPH u subjektu E. I., s.r.o., ktorého bol Q. E. konateľom a Iveta
R. spoločníčkou, následne Iveta Beňová určené sumy oznámila U. L., ktorá vystupovala ako účtovníčka
pre všetky vymenované subjekty a spracovávala ich daňové priznania k DPH, pričom jednotlivé položky

v daňových priznaniach upravovala podľa výšky vopred určeného nadmerného odpočtu DPH a F. F.
zoznámil Ivetu R. s G. H. ako s osobou, ktorá zabezpečí také faktúry s fiktívnymi zdaniteľnými plneniami,
ktorých fakturované sumy vrátane DPH budú v súlade s údajmi uvedenými v sporných daňových
priznaniach, pričom G. H. dodal takéto faktúry B. R. pre A. Y. D., s.r.o., MB trust, s.r.o. a MB trust plus,
s.r.o. a Q. E. pre E. I., s.r.o., pričom takto konali napriek tomu, že mali vedomosť o tom, že v skutočnosti

vymenované obchodné spoločnosti nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť, respektíve nevykonávajú
činnosť v takom rozsahu, aby im reálne vznikli nároky na vrátenie DPH, čím si neoprávnene uplatnili
nárok na vrátenie DPH v celkovej výške 304.799,89 EUR takto:
1. za spoločnosť A. Y. D., s.r.o., za obdobie od mesiaca marec 2012 do mesiaca júl 2013 v celkovej
výške 100.099,40 EUR,

2. za spoločnosť M., s.r.o., za zdaňovacie obdobie od mesiaca január 2012 do mesiaca september 2013
v celkovej výške 105.601,05 EUR,
3. za spoločnosť MB trust, s.r.o., za zdaňovacie obdobie od mesiaca október 2012 do mesiaca január
2013 a od mesiaca marec 2013 do mesiaca september 2013, v celkovej výške 59.971,47 EUR,
4. za spoločnosť MB trust plus, s.r.o., za zdaňovacie obdobie od mesiaca júl 2013 do mesiaca október

2013 a za mesiac december 2013 v celkovej výške 21.050,98 EUR,
5. za spoločnosť E. I., s.r.o. za zdaňovacie obdobie od mesiaca máj 2013 do mesiaca september 2013
a za mesiac november 2013 a december 2013 v celkovej výške 18.076,99 EUR,
a uvedené finančné prostriedky si jednotliví členovia organizovanej skupiny rozdelili.Pokiaľ teda bola podaná obžaloba na menovaných dvoch obžalovaných tak, ako vyplýva z č.l.
4425-4462 pre uvedený zločin a prvostupňový súd ich uznal za vinných z pokračovacieho zločinu

daňového podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 277a ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona; obžalovaného F. F. z účastníctva
formou pomoci, podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na vyššie uvedenom skutkovom základe, postupoval
v rozpore so zákonom, nakoľko porušil ich práva na obhajobu, nakoľko bola obžaloba podaná aj za
skutky, za ktoré im nebolo vznesené a ani oznámené obvinenie.

Ak v tejto súvislosti obžalovaný G. H. namietal nepríslušnosť Národnej kriminálnej agentúry Prezídia
Policajného zboru, ktorá viedla vyšetrovanie, je potrebné dodať, že ako organizačná zložka Prezídia
Policajného zboru vznikla dňom 1. decembra 2012 ako nástupnícky útvar dovtedy samostatných úradov
boja proti korupcii a boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru a napokon k
jeho námietke sa vyjadril prokurátor 16.05.2016 ( č.l. 6155-6156), pričom odvolací súd dodáva, že
predmetom činnosti uvedenej policajnej jednotky sú aj podozrenia z trestných činov, vykazujúce prvky

organizovaného zločinu, so zistením účasti organizovaných a zločineckých skupín alebo zastúpením
osôb z prostredia organizovaného zločinu, ako v prejednávanom prípade bolo naplnené vzhľadom na
zistenia operatívno-pátracej činnosti a preto v tejto súvislosti odvolací súd nepovažoval jeho odvolaciu
námietku za opodstatnenú.
K námietkam obžalovaného Vlčeka ohľadne nemožnosti naštudovania spisu je potrebné uviesť, že

zo strany súdu mu bolo umožnené naštudovanie spisu, čomu nasvedčujú záznamy o tomto úkone,
12.05.2016 od 09.00 hod do 11.00 hod ( č.l. 6092), 19.05.2016 v čase od 9.00 hod. do 14.00 hod. (č.l
6165) a 08.06.2016 od 09.00 hod. ( nie je zrejmé dokedy) (č.l. 6204) a vyplýva aj z vyjadrenia predsedu
senátu z 30.05.2016 k sťažnosti obžalovaného (č.l.6198) a pokiaľ obžalovaný namietal neumožnenie
naštudovania spisu od hlavného pojednávania 14.06.2016, na ktorom obžalovaný žiadal nazretie do

spisového materiálu, predseda senátu zápisnične uviedol, že umožní obžalovanému toto nazretie podľa
kapacitných možností okresného súdu, ku ktorému už nedošlo. Napokon vzhľadom k podanej sťažnosti
obžalovaného odpovedala aj predsedníčka súdu, ako vyplýva z jej odpovede z 22.06.2016 (č.l. 6631).
Potrebné je poukázať aj na podstatnú skutočnosť, že obžalovaný mal po skončení prípravného konania
tri krát možnosť preštudovať spis ( 30.10.2014, 19.11.2014 a 20.11.2014, pričom toto právo fakticky

nevyužil, čo je jeho právom, ale nie povinnosťou, ako bol viackrát o tomto poučený. Pokiaľ ide o súdne
konanie, tohto sa obžalovaný celého zúčastňoval a nemožno preto konštatovať, že by bolo v tomto
smere jeho právo na obhajobu porušené.
K nerozhodnutiu o jeho vznesenej námietke zaujatosti z 18.07.2016 ( č.l.6234) je potrebné uviesť, že
postup predsedu senátu bol v súlade so zákonom. Len samotné podanie občiansko-právnej žaloby zo

strany obžalovaného na predsedu senátu, ktorú naviac ani nedoložil k žiadosti a nespresnil dôvody
jeho návrhu, ešte neznamená jeho zaujatosť a správne preto postupoval predseda senátu na hlavnom
pojednávaní 27.07.2016, keď dopytom obžalovaného zisťoval dôvody podania žaloby, obžalovaný ich
nekonkretizoval a napokon len uviedol, že všetky jeho návrhy predseda senátu zamieta a prokurátorovi
povoľuje a že je to vidieť z celého konania, že je zaujatý. V súlade so zákonom bol preto postup predsedu

senátu, keď obžalovaného poučil v zmysle § 31 ods. 1, 4 a § 32 ods. 6 Tr. por., že nebude rozhodovať
o vznesenej námietke a na opätovne položenú otázku, či je predmetom konania postup v tomto konaní,
na čo obžalovaný opätovne uviedol , že to sa dozviete.
Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch,
pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa

§ 31 ods. 4 alebo ak je
dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa
nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 .

Preto pokiaľ obžalovaný vnímal v posudzovanom prípade zaujatosť predsedu senátu aj v bránení ním
navrhovaných dôkazov, ide jednoznačne namietanie procesného postupu súdu v danej trestnej veci,
ktorý môže byť preskúmavaný výlučne len v rámci opravných prostriedkov v merite veci a nie vylúčením
zákonného predsedu senátu. Keďže zo spisového materiálu nevyplýva nielenže, kedy obžalovaný podal
uvedenú žalobu na predsedu senátu a čo ňou žaloval, má vplyv nielen na posúdenie včasnosti (bez

meškania) vznesenia námietky zaujatosti z pohľadu ustanovenia § 31 ods. 4 Tr. por., ale ani čoho
sa obžalovaný touto žalobou domáha, resp. domáhal. Z vyjadrení obžalovaného je možné sa len
domnievať,ženamietalpostupzostranypredsedusenátuokresnéhosúduvprocesedokazovania,ktoré
však je potrebné hodnotiť za procesný postup súdu.Napokon aj teoretické podanie žaloby zo strany obžalovaného voči predsedovi senátu, ktorú však
nijakým spôsobom nekonkretizoval a ani nepodložil svoje tvrdenia žiadnym relevantným dôkazom, nie

je dôvodom na jeho vylúčenie, nakoľko ide o samostatné konanie, ktoré nemá vplyv na rozhodovanie
senátu v prejednávanej veci a tým aj na vylúčenie predsedu senátu, ktorého sa obžalovaný domáhal.
Pritom len samotné podanie uvedenej žaloby, ktorej existencia a obsah nie je ani nadriadenému súdu
známa, ešte neznamená, že zákonný sudca musí byť vo veci zaujatý a tým aj vylúčený. Napokon
nejde o ojedinelý prípad, kedy na zákonného sudcu bola podaná žaloba niektorou z procesných strán

konania, ktorú v praxi často využívajú práve obžalovaní v trestných konania na domáhania sa vylúčenia
zákonného sudcu.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a
prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých
je sudca pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné predpisy vykladá podľa

svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a
len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom a podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Výnimka z článku 48 ods. 1 Ústavy je možná len v prípade splnenia zákonných podmienok uvedených

v § 31 ods. 1 Tr. por. a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorých
účelom pri vylúčení sudcu je upevniť dôveru účastníkov konania a verejnosti v nestrannosť postupu
súdov a sudcov a preto zákon vylučuje z vykonávania úkonov sudcov, u ktorých možno mať pochybnosti
o ich nezaujatosti z dôvodov taxatívne vymenovaných v citovaných ustanoveniach. Zákon stanovuje
podmienky vylúčenia z úkonov trestného konania aj sudcu, u ktorého možno mať v konkrétnej trestnej

veci pochybnosť o jeho nezaujatosti, spočívajúcich v okolnostiach, ktoré charakterizujú jeho pomer k
prejednávanej veci alebo pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom,
splnomocnencom a obhajcom. K osobnej zaujatosti sudcu môže dôjsť len vtedy, ak je vzťah sudcu k
osobám uvedeným v § 31 ods. 1 Tr. por. takej vnútornej kvality a intenzity, že sudca nie je spôsobilý
rozhodnúť nestranne a nezávisle a tento vzťah by sa takým mohol javiť aj navonok. Vzhľadom na to

možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a skutočne
zo závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a
spravodlivo. Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich
vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle
a nestranne rozhodovať .

V tejto súvislosti senát krajského súdu poukazuje na skutočnosť, že sudca je pri výkone svojej
funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov
a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom
práce súdu. Preto v danom prípade a vzhľadom k okolnostiam a tvrdeniam obžalovaného ohľadne

nerozhodnutia o ním vznesenej námietke zaujatosti voči predsedovi senátu okresného súdu, považoval
odvolací súd za obštrukciu z jeho strany, nakoľko ani doposiaľ neuviedol relevantné a konkrétne dôvody
a dôkazy, pre ktoré vzniesol námietku zaujatosti a postup prvostupňového súdu podľa § 32 ods. 6 Tr.
por. považoval za správny a zákonný.
V odvolaní namietanej zaujatosti prokurátora, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením prokurátora zo

16.07.2015ojehonevylúčení(č.l.5282)nazákladesťažnostirozhodlaKrajskáprokurátorkavBratislave
dňa 04.08.2015 ( č.l. 5401) tak, že ju zamietla.
Napokon pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky obžalovaných, vzhľadom už na vyššie uvedené
nedostatky a pochybenia, je predčasné sa k nim v tomto štádiu konania individuálne zaoberať, vzhľadom
na potrebu doplnenia dokazovania v naznačenom smere, nakoľko doteraz vykonaným dokazovaním,

nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností prijať záver o spáchaní trestnej činnosti
obžalovanými, ktorí podali odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku a teda aj proti
uloženým trestom, ku ktorým je predčasné zaujať záver.
V tomto štádiu konania odvolací súd naviac poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že okresný súd
konal hlavné pojednávanie 28.05.2015 ( č.l. 4709) síce v prítomnosti obž. F., v spise sa nenachádza

jeho reálne doručené predvolanie na tento termín hlavného pojednávania tak, aby bolo zachované
jeho právo v zmysle § 247 ods. 1 Tr. por. a súd ani nekonštatoval zachovanie tejto lehoty na prípravu
hlavného pojednávania u neho.U obžalovaného Ing H. H. súd konal v jeho neprítomnosti 13.05.2016, 23.05.2016 a 14.06.2016, napriek
konštatovaniu súdu, že obžalovaný dal súhlas s konaním v neprítomnosti, hoci sa v spise nachádza
len jeho súhlas na vykonanie hlavného pojednávania 10.05.2016 ( č.l. 6111) na deň 13.05.2016. Na

ďalšie hlavné pojednávania, ktoré sa konali v jeho neprítomnosti 23.05.2016 a 14.06.2016 okresný súd
nemal splnené zákonné podmienky na ich vykonanie v neprítomnosti obžalovaného, na ktorom bolo
vykonané dokazovanie.

AjuobžalovanéhoG.L.súdkonalvjehoneprítomnostinahlavnýchpojednávaniachvdňoch14.09.2015,

05.10.2015, 16.12.2015, 21.03.2016, 25.04.2016, 13.05.2016, 23.05.2016 a 27.07.2016 napriek tomu,
že tak mohol konať za splnenia zákonných podmienok len dňa 14.09.2015, keď obžalovaný požiadal
súd o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti na deň 14.09.2015, pričom na ďalšie
nie, hoci súd konštatoval, že požiadal o vykonanie v neprítomnosti, ale takéto podania sa v spise
nenachádzajú, resp. sú zmätočné zápisnice z hlavných pojednávaní 21.03.2016 a 25.04.2016, keď na
jednej strane súd konštatoval že je tento obžalovaný bol prítomný, ale na strane druhej súd konal v jeho

neprítomnosti s tým, že požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.

Preto vyplýva, že okresný súd nemal splnenú podmienku riadne a včas doručeného predvolania
obžalovaného naň v zmysle § 252 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 247 ods. 1 Tr. por.

V danej súvislosti, k podmienkam vykonania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného a
tým aj možnosti vykonávania dôkazov, treba poznamenať, že obžalovaný má dokonca právo výslovne
odmietnúť účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadať, aby sa hlavné pojednávanie
vykonalo v jeho neprítomnosti a to dokonca na hlavné pojednávanie ako celok, čo v danom prípade
ale nebolo.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, je potrebné už v tomto štádiu konania sčasti mu dať za pravdu,
pokiaľ ide nerozhodnutie o zaistených finančných prostriedkoch, o ktorých v záverečnej reči navrhol
súdu rozhodnúť, teda aj o zaistených finančných hotovostiach v sume 12 355,-Eur u obž. H., u obž.
B.. H. H. v sume XX.XXX,- Eur a u obž. C. R. v sumách 500,-Eur, 305,90 Eur a 30 000,- CZK a

to trestom prepadnutia veci u každého z nich. Prvostupňový súd sa nevysporiadal s týmto návrhom,
pričom vo všetkých prípadoch ide o zaistené peňažné prostriedky, o ktorých treba rozhodnúť, sú
súčasťou predmetného konania a súd ani nerozhodol o prípadnom vyčlenení tejto otázky na neskoršie
rozhodnutie. Napokon je potrebné v tomto smere poukázať aj na návrh obžalovaného Ing. H., ktorý
na hlavnom pojednávaní 27.07.2016 prostredníctvom obhajcu požiadal o vrátenie (zrejme nesprávna

je písomná protokolácia, že žiada o zaistenie) zaistených finančných prostriedkov vo výške 20.000,-
Eur, ktoré sú jeho vlastníctvom a nesúvisia s prípadom tak, ako vyplýva napokon aj z jeho odvolania,
pričom súd o tomto jeho návrhu taktiež nerozhodol a v odôvodnení svojho rozsudku sa nevysporiadal s
uvedenými zaistenými peňažnými prostriedkami. Preto v tomto smere, vzhľadom na odvolacie námietky
bude potrebné doplniť dokazovanie a až po preverení ich tvrdení, zákonne a spravodlivo rozhodnúť aj

o týchto otázkach.
K prokurátorom namietanej neprimeranosti uložených trestov je, vzhľadom na už vyššie uvedené, zatiaľ
predčasné zaujať stanovisko. Ale v súvislosti s odvolacou námietkou ohľadne uloženého peňažného
trestu obžalovanému Vlčekovi, ktorý žiadala uložiť vo výške 30 000,-Eur, potrebné je poukázať na
jeho prednes záverečnej reči na hlavnom pojednávaní, na ktorom žiadal tomuto obžalovanému uloženie

peňažného trestu minimálne 20.000,- Eur, resp. ani nenavrhol uloženie trestu zákazu činnosti, ako u
obžalovaných Natálie L. a B.. H. H. a to trest zákazu činnosti, ktorý im bol aj súdom uložený, avšak
nesúhlasil s jeho výškou, ako sa dovolaním domáha.
Opodstatnené bolo aj odvolanie obžalovaného C. R. v časti, ktorou namietal nepriznanie poľahčujúcej
okolnosti, jeho priznanie a oľutovanie trestnej činnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., nakoľko priznanie

k trestnej činnosti a jej oľutovanie obžalovaným je jeho právom a ak ho využije, bez ohľadu na motív,
ktorý ho k tomu vedie, je potrebné obžalovanému ju priznať, nakoľko ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák.
súdu ukladá povinnosť slovným spojením „musí“, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Napokon súd v rozpore so zákonom ani nepriznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písm. j/ Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, na čo obžalovaný a aj prokurátor
v záverečnej reči poukázali, nakoľko nebol doposiaľ súdne trestaný a nie, ako nesprávne súd uviedol,
že sa na neho hľadí, ako na netrestaného.Úlohou súdu I. stupňa v ďalšom konaní bude preto vykonať nové dokazovanie v naznačenom smere,
zákonným spôsobom vykonať dôkazy, zabezpečené nielen v prípravnom konaní, ale aj v súdnom,
ktoré tvoria súčasť spisového materiálu, prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, ktorých potreba vykonania

by mohla vzniknúť, resp. ktorých vykonanie môžu navrhnúť strany a vysporiadať sa aj so všetkými
odvolacími námietkami, nakoľko tieto boli sčasti aj súčasťou obhajobných prednesov aj obžalovaných,,
pričom súd na ne v odôvodnení svojho rozsudku nereagoval, resp. sa s nimi nevysporiadal a vo veci
zákonne a spravodlivo rozhodnúť.
Na podklade týchto úvah, krajský súd zrušil v uvedenom rozsahu napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu

I. stupňa, aby ju opätovne znovu prejednal a rozhodol a postupoval v súlade so zákonom a neopakoval
pochybenia, ktoré sú mu vytýkané v tomto uznesení.

Krajský súd pritom upozorňuje prvostupňový súd na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého
súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý
vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie

odvolací súd nariadil.
Nakoľko odvolací súd nemohol sám nahrádzať činnosť a rozhodnutie súdu prvého stupňa, krajský súd
vec prejednal na neverejnom zasadnutí, keďže išlo o také vady konania, ktoré nebolo možné odstrániť
na verejnom zasadnutí ( § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.