Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27P/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216318
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116216318.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: X. J., nar. XX.X.XXXX, bytom N. H., zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: K. P.E., nar. XX.X.XXXX, bytom F., t.č. Z. K.. Z. XJN, XX
R. K., Y. L. a L. J., nar. XX.X.XXXX, F. M. X, J., t.č. Ú. C. N. Z., o úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

1. Súd zveruje maloletého X. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok.

2. Otec je povinný platiť výživné na maloletého X. vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy
do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 15.7.2016.

3. Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 15.7.2016 do 28.2.2017 vo výške 204,79 € súd povoľuje
otcovi zaplatiť v splátkach po 10,- € mesačne spolu z bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.7.2016 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým sa domáhala aby súd zveril

maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platiť výživné 200,- € mesačne.

2. Otec súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a nesúhlasil s navrhovanou
výškou výživného, pretože sa nachádza vo väzbe.

3. Kolízny opatrovník odporučil zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zároveň
zastupovať a spravovať jeho majetok a výživné navrhol určiť primerane potrebám maloletého dieťaťa
a možnostiam a schopnostiam otca.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, vyjadrením otca, správami o príjmoch rodičov, ostatnými
listinnými dôkazmi zo spisu a zistil tento skutkový stav.

5. Maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov, ktorý spolu nežijú minimálne od 16.9.2009, kedy otec
nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, kde sa nachádzal do júla 2015 a od 13.9.2016 je vo väzbe. Ztohto dôvodu jedine matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Po podaní návrhu na súd sa matka
s maloletým odsťahovala do C. dňa 10.9.2016, kde žije do súčasnosti. Býva so svojim priateľom, ktorý
hradíjejvýdavkyaajvýdavkymaloletéhodieťaťa.Matkapoberálenrodinnéprídavky23,52€.Naposledy

bola evidovaná na úrade práce od 2.11.20185 do 21.1.2016 a odvtedy je dobrovoľne nezamestnaná,
nemá žiadny príjem a to na R. a ani v C.. Maloletý je žiakom 3. triedy základnej školy, za obedy matka
mesačne platí okolo 55,- €, v škole je od 8,45 hod do 15,10 hod. Je zdravý. Matka inú vyživovaciu
povinnosť nemá.

6. Otec od ukončenia trestu odňatia slobody v júli 2015 do nástupu do väzby 13.9.2016 bol dobrovoľne
nezamestnaný,nebolevidovanýnaúradepráce.Mávyživovaciupovinnosťkmal.L.S.,nar.XX.X.XXXX.
Výšku výživného otec súdu napriek výzve neoznámil. Otec prevažnú časť života maloletého bol vo
výkone trestu, resp. vo väzbe. Na výživu syna sám žiadnou čiastkou neprispel. Starý otec zo strany otca
maloletému počas stretnutí dával vreckové.

7. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

8. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona (zákon č. 601/2003 Z.z.), t.j. od 1.7.2013 vo výške 27,13 € mesačne.

10. Podľa ustanovenia § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

11. Podľa ustanovenia § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že je potrebné
rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Otec je väčšinu života maloletého
vo výkone trestu alebo vo väzbe. Matka sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého od jeho
veku 6 mesiacov. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá dlhodobo zabezpečuje

starostlivosť o maloletého, s čím súhlasil i otec maloletého. Vzhľadom na skutočnosť, že matka s
maloletým žije v C. súd určil, že dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok len matka.14. Pri určovaní výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že žiadny z rodičov nepracuje, nemá dlhodobo
príjem. Otec od narodenia dieťaťa mal príjem len vo výkone trestu odňatia slobody a aj to len minimálny,
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súdu sa nepodarilo zistiť zamestnávateľa otca, u ktorého by v

predchádzajúcomobdobípracoval.Ztýchto dôvodov súdurčilpovinnosťotcoviplatiťminimálnevýživné
vo výške 27,13 € mesačne, ktoré je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery a to od podania návrhu na súd. Za obdobie od 15.7.2015 do 28.2.2017 mal otec
zaplatiť na výživnom 204,79 € (pomerná časť za júl 2016 vo výške 14,88 € a za 8/2016 až 2/2017, t.j.
7 x 27,13 € = 189,91 €). Otec za toto obdobie na výživu dieťaťa neprispel žiadnou čiastkou, preto ho

súd zaviazal zaplatiť dlžné výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, t.j. v splátkach po 10,- €
mesačne pod následkom straty výhody splátok.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, okrem osôb ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku. Podanie
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol

založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,

ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§
38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).