Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Csp/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117224959
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117224959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou v právnej veci žalobcu:

Prima banka Slovensko, a.s., 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: L. S., S.. XX.
XX. XXXX, Q. XXX/XX, XXX XX V. Ľ., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 501,47 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 210,20 Eur na účet žalobcu vedený v Q. M. V.,
L.. V.., Č.. Ú.: V. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko v mesačných splátkach vo výške po
50,- Eur s tým, že prvá splátka je splatná do 20.dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto
rozsudku a každá ďalšia splátka vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia, a to pod

hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením ktorejkoľvek zo splátok s tým, že
omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok má za následok splatnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16 % od žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doučenou tunajšiemu súdu dňa 27. 07. 2017 domáha od žalovanej zaplatenia
sumy vo výške 501,47 Eur spolu s 28% úrokom p.a. zo sumy 501,47 Eur od 21. 06. 2017 do zaplatenia.

Zároveň si uplatnil aj trovy konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 24. 10. 2012 v súlade
s § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len ,,OBZ“) a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej len ,,VOP“) uzatvoril so žalovanou
zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovanú bežný účet. V zmysle bodu
3.8 VOP je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie
požadovaných transakcii, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných
záväzkov voči banke. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná porušila uvedenú zmluvnú povinnosť tým, že sa

dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala. Žalobca
následne uzatvoril bežný účet žalovanej, o čom ju následne informoval. Žalobca pred uzatvorením
účtu vykonal dňa 20. 06. 2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok žalovanej
previedol na vnútorný pohľadávkový účet banky. Žalobca tiež poukázal na bod 3.12 VOP, ktorý v prípade
nepovoleného prečerpania zaväzuje majiteľa účtu k bezodkladnému vyrovnaniu tohto prečerpania a po
dobu nepovoleného prečerpania je povinný majiteľ účtu platiť úroky z prekročenej čiastky vypočítaný na
základe úrokovej sadzby (úrok pri nepovolenom prečerpaní). Žalobca pripojil k žalobe listinný dôkazy:

Zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXX, VOP Prima banka Slovensko, a.s. (ku dňu uzatvorenia zmluvy),
Sadzobník poplatkov Prima banka Slovensko, a.s. (ku dňu uzatvorenia zmluvy), Výpis z bežného účtu
žalovanej a Vývesku úrokových sadzieb produktov banky.2. Uznesením č.k. 15Csp/154/2017 - 51 zo dňa 05. 10. 2017 konajúci súd v zmysle § 167 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní
od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k žalobe. V prípade, že uplatnený nárok neuznáva,

nech v písomnom vyjadrení uvedenie rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojí listiny na ktoré sa
odvoláva a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na neskôr predložené a označené skutočnosti
a dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalovaná prevzala žalobu spolu s prílohami.

3. Dňa 14. 11. 2017 doručila žalovaná súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že súhlasí s rozhodnutím súdu

bez nariadenia pojednávania. Je ochotná svoj dlh uhradiť v splátkach po 50,00 Eur, nakoľko až doposiaľ
je na ňu vedená exekúcia.

4. Žalobca v zmysle § 167 ods. 3 CSP k písomnému vyjadreniu žalovanej uviedol, že je ochotný pristúpiť
na súdny zmier, pričom súhlasí s jeho uzatvorením aj mimo pojednávania tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 501,47 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy 501,47 Eur od 21.

06. 2017 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom súdneho poplatku v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 50,- Eur, splatných vždy 20. dňa kalendárneho mesiaca počnúc kalendárnym
mesiacom po právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmieru so stratou výhody splátok v prípade
neuhradenia čo i len jednej z nich, a to na účet žalobcu vedený v Prima banka Slovensko, a.s.

5. Súd na prejednanie sporu nenariadil vo veci pojednávanie a rozhodol na základe vyjadrení strán
sporu a pripojených listinných dôkazov špecifikovaných v bode 1, nakoľko mal za to, že ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné, a to s prihliadnutím na
hodnotu sporu bez príslušenstva /ust. § 297 veta druhá písm. b) CSP/. pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3

CSP). Žaloba s prílohami bola žalovanej doručená, ktorá sa k tejto písomne vyjadrila.

6. Predmetom tohto sporu bolo zaplatenie sumy vo výške 501,47 Eur s príslušenstvom, titulom
nepovoleného prečerpania bežného účtu žalovanej, a to na základe zmluvy č. XXXXXXXXX.

7. Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah strán ako zmluvu o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obch. z.
Zároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. O.z., lebo žalobca vystupoval pri jej uzatváraní
v postavení dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 O.z. (predmetom jeho činnosti je poskytovanie bankových
služieb) a žalovaná v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 O.z. (podľa zmluvy nekonala v rámci
podnikania alebo inej podnikateľskej činnosti).

8. Súd posudzoval tzv. „nepovolené prečerpanie“, ktoré je základom tohto sporu podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch inštitút „prekročenia“, ktorý v zmysle § 2 písm. f) predstavuje
„automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec

dohodnutého povoleného prečerpania“. Tento zákon v § 18 upravuje informačné povinnosti veriteľa
voči spotrebiteľovi (o prekročení, jeho výške, úrokovej sadzbe a sankciách). V prípade prekročenia ide
o špecifickú formu spotrebiteľského úveru, spočívajúcu vo faktickom poskytnutí peňažných prostriedkov
nad rámec zostatku na bežnom účte. Tento zákon však náležitosti tejto zmluvy neupravuje, obsahuje
len jej definíciu a informačnú povinnosť veriteľa ako je uvedené vyššie. § 9 ods. 1 a 2 a § 10 ods.

1 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania sú z úpravy prekročenia výslovne vylúčené (§ 1 ods. 5 zákona č. 129/2010
a contrario). Tento zákon je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (§ 27),
pričom pri úprave prekročenia bola transpozícia neúplná. Uvedená smernica v čl. 18 ods. 1 stanovuje,

že v prípade možnosti prekročenia musí zmluva o bežnom účte obsahovať náležitosti čl. 6 ods. 1
písm. e) smernice, teda úrokovú sadzbu úveru, podmienky na jej uplatňovanie, akýkoľvek index alebo
referenčnú sadzbu, uplatniteľné poplatky, prípadne podmienky, za ktorých sa môžu meniť. Smernica
tedajednoznačnevyžadujevprípadeprekročeniadohodustránoúrokuužvzmluveobežnomúčte.Hoci
nedošlo k jej riadnej transpozícii, vnútroštátny súd nemôže priamo aplikovať smernicu na horizontálne

vzťahy medzi súkromnoprávnymi subjektmi, musí však vykladať vnútroštátne právo eurokonformne,
teda čo najširšie v súlade so zmyslom a účelom európskeho práva (k tomu rozhodnutie ESD vo veci
Marleasing, C-106/89). § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. definuje spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci veriteľa spotrebiteľovi. Z toho vyplýva, že tento zákon
nevytvára „zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ ako osobitný zmluvný typ, ale vždy ide o zmluvu o úvere,
pôžičke, prípadne iný zmluvný typ upravený v OZ, OBZ. z. alebo inom zákone, prípadne o inominátnu

zmluvu s prvkami niektorého z uvedených zmluvných typov. Tieto zákony obsahujú aj podstatné
náležitosti týchto zmlúv, bez ktorých nemôže byť konkrétna zmluva platne uzavretá. Náležitosti upravené
zákonom č. 129/2010 Z. z. (§ 9 ods. 2 a § 10 ods. 1) sú len doplnkové a ich absencia nespôsobuje
neplatnosť zmluvy, ale len osobitnú sankciu spočívajúcu v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11).
Preto i v prípade prekročenia treba vo vnútroštátnej úprave nájsť zmluvný typ, ktorým bude vzťah strán

spravovaný,prípadneurčiť,žeideotzv.„inominátnu“zmluvu.Vzmysleuvedenéhonajviackorešponduje
prekročeniu poskytnutých peňažných prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom účte úprava § 710
OBZ. s odkazom na § 497 a nasl. OBZ., t.j. úprava zmluvy o úvere poskytnutého prostredníctvom
bežného účtu. Podľa § 497 OBZ. sú podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere suma peňažných
prostriedkov poskytnutých veriteľom a záväzok dlžníka vrátiť ju s úrokom. Preto musí byť pre platné
dojednanie prekročenia (ktoré predstavuje v zmysle uvedeného z právneho hľadiska zmluvu o úvere) v

rámci zmluvy o bežnom účte dojednané do akej sumy sa majiteľovi bežného účtu prekročenie poskytuje
a jeho záväzok vrátiť peňažné prostriedky s úrokom. Tak dosiahne eurokonformný výklad zákona so
zachovaním zmyslu a účelu inštitútu prekročenia stanovenými smernicou. Nie je prípustné, aby mal
veriteľ nárok na zaplatenie úroku z prekročenia len na základe toho, že spotrebiteľovi prečerpanie
fakticky umožní a úrokovú sadzbu si určí sám (vlastným sadzobníkom a výveskou) a postačí, aby

spotrebiteľa o jej výške informoval v zmysle § 18 zákona č. 129/2010 Z. z. Takýto výklad by bol v príkrom
rozpore so základnými zásadami súkromného práva ako je zmluvná voľnosť a rovnaké postavenie
subjektov.

9. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v danej veci nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom

úvere formou prekročenia. V zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. existovala v čase uzatvorenia zmluvy
o bežnom účte (24. 10. 2012) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia, avšak v danom
prípade nedošlo k jej riadnemu uzatvoreniu, lebo strany sa nedohodli na podstatných náležitostiach
tejto zmluvy (suma prečerpania a úrok). Možnosť prekročenia na bežnom účte stanovujú len všeobecné
obchodné podmienky vydané žalobcom. Súd ďalej uvádza, že obchodné podmienky vydal sám žalobca

bez súhlasu žalovanej strany, a tak nepredstavujú zmluvný konsenzus strán, a preto nemôžu žalovanú
zaväzovať. Vzťah medzi stranami má súkromnoprávny charakter, strany majú rovnaké postavenie, preto
žalobca nie je oprávnený vydaním všeobecných podmienok jednostranne meniť obsah existujúceho
právnehovzťahustrán(t.j.zmluvy).Pretoakumožnilžalobcažalovanejnajejúčtečerpaťprostriedkynad
rámec jej zostatku, ide o bezdôvodné obohatenie ako plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ) a

žalobca má nárok len na vrátenie prečerpanej sumy, nie aj požadovaného úroku. Podľa výpisu z účtu v
danom prípade suma, na ktorú má žalobca nárok titulom nepovoleného prečerpania na účte žalovanej
je suma, ktorá v zmysle tohto predloženého výpisu z účtu tvorí súčet debetných/záporných operácii,
ktorými sú v tomto prípade len poplatky za vedenie účtu vo výške 3,90 Eur (t.j. poplatok za vedenie účtu)
a poplatky za vedenie účtu vo výške 5,00 Eur (t.j. poplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou).

Podľa výpisu z účtu predstavuje záporný zostatok na účte sumu zmluvne vzniknutých nárokov žalobcu
(poplatky za vedenie účtu vo výške 3,90 Eur a 5,00 Eur), na ktoré ma žalobca nárok podľa § 719a OBZ v
spojení s § 27d zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Vzhľadom k tomu, že žalobca má zákonný nárok len
na zaplatenie záporného zostatku na účte žalovanej bez žiadaného úroku z prekročenia vo výške 28 %
od 21. 06. 2017 ročne do zaplatenia, súd žalobu v tejto časti zamietol. Vzhľadom na uvedené súd priznal

žalobcovi len sumu 210,20 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol (t.j. čo do zvyšnej istiny a uplatneného
úroku ). Súd zaviazal žalovanú uvedenú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške
po 50,- Eur s tým, že prvá splátka je splatná do 20. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po právoplatnosti
tohto rozsudku a každá ďalšia splátka vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia, a to
pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením ktorejkoľvek zo splátok s tým, že

omeškanie s plnením ktorejkoľvek zo splátok má za následok splatnosť celého plnenia (§ 231 CSP a
§232 ods. 4 CSP). Vychádzal z jej nepriaznivých finančných pomerov.

10. V súvislosti s navrhovaným súdnym zmierom žalobcu a jeho akceptom zo strany žalovanej súd
poukazuje na § 148 ods. 2 CSP. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, súd rozhodne o tom, či

uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. S
poukazom na uvádzané v bodoch 8, 9 má súd za to, že takto navrhovaný súdny zmier je zmierom contra
legem, a preto ho nebolo možné schváliť s ohľadom na charakter tohto sporu (spotrebiteľský spor, spor
s ochranou slabšej strany).11. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že úspešný žalobca má
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 16 % od žalovanej.

12. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov žalobcu vyšší súdny úradník
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozsudku nie je prípustné.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.