Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618200350
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8618200350.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: D. K., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX
M. XXX, právne zastúpený JUDr. Matúš Motyka, advokát, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov,
proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35
805 731, právne zastúpený advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, 811 09

Bratislava, IČO: 36 868 949, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 2Csp/15/2018-37 zo dňa 14.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenievznení:„Žalovanýjepovinnýpreúčelyzabezpečeniabudúcehovýkonurozhodnutiavovzťahu

k žalobcovi zložiť do úschovy na Okresnom súde Svidník peňažnú sumu vo výške 1.180,- eur do 7 dní
odo dňa doručenia tohto uznesenia.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1
Civilného sporového poriadku.
V odôvodnení uviedol, že žalobca osvedčil dôvodnosť svojho nároku na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.569195470 zo dňa 15.6.2013 a zmluvy

o spotrebiteľskom úvere č. 570361673 zo dňa 27.12.2013, ktoré uzatvoril žalovaný so žalobcom
jednoznačne vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z..
Zmluva odôvodňuje pochybnosti, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko súd zistil, že v
nej chýbajú alebo sú nesprávne uvedené niektoré obligatórne náležitosti zmluvy. Absencia obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch má za následok jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť
v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 v spojení s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný na základe spotrebiteľskej zmluvy č. 569195470 reálne
poskytol žalobcovi finančné prostriedky vo výške 680,- eur. Z karty splátok vyplýva, že žalobca zaplatil
žalovanému formou splátok celkovú sumu 1.264,80 eura. Žalovaný sa tak, podľa názoru žalobcu,
bezdôvodne obohatil na jeho úkor o sumu vo výške 584,80 eura, ktorú si v tomto konaní uplatňuje.
Žalovanýnazákladespotrebiteľskejzmluvyč.570361673reálneposkytolžalobcovifinančnéprostriedky
vo výške 460,- eur. Z karty splátok vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému formou splátok celkovú sumu

795,56 eura. Žalovaný sa tak, podľa názoru žalobcu, bezdôvodne obohatil na jeho úkor o sumu vo výške
335,56 eura, Tieto skutočnosti predurčujú pozitívne rozhodnutie vo veci samej.
Z aktuálneho výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že žalovaný doposiaľ ako obchodná
spoločnosť síce nezanikol, avšak na prelome rokov 2017 a 2018 došlo vo vedení žalovaného k
viacerým podstatným zmenám, ako je ukončenie funkcie jedného z dvoch konateľov spoločnosti,
ukončenie funkcie viacerých členov dozornej rady bez toho, aby boli nahradení novými členmi,

obmedzenie predmetu činnosti žalovanej spoločnosti len na poskytovanie administratívnych služieb.
Z ďalšieho žalobcom označeného dôkazu () je zrejmé, že vlastnéimanie žalovaného je výrazne v záporných hodnotách a to mínus 16.205.010,- eur, pričom z výpisu z
obchodného registra vyplýva, že zapísaná súhrnná výška splateného vkladu spoločníkov žalovaného je
len v sume 6.155.812,26 eura, z čoho je zrejmé, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje

hodnotu základného imania spoločnosti. Z internetovej stránky žalovaného: www.provident.sk vyplýva, že spoločnosť prestala od 18.12.2015 poskytovať nové úvery.
Na základe uvedených skutočností, je možné vyvodiť dôvodnosť obáv žalobcu, že súčasná utlmená
činnosť žalovaného, zmeny vo vedení spoločnosti, zmeny týkajúce sa predmetu jeho činnosti, výsledky
hospodárenia za uplynulé obdobie a majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej

vymožiteľnosti jeho nároku uplatneného v danom spore. Možno tiež prisvedčiť názoru žalobcu, že
tieto kroky na strane žalovaného pripomínajú riadený proces, ktorý typicky sprevádza ukončenie
podnikateľských aktivít obchodných spoločností. Nakoľko žalovaný nevlastní žiaden majetok, na ktorý
by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo, má súd za to, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
nariadením zabezpečovacieho opatrenia a je preto na mieste nariadenie neodkladného opatrenia pre
účelyzabezpečeniabudúcehovýkonurozhodnutiavovzťahukžalobcovi.Podľanázorusúdu,nariadenie

neodkladného opatrenia, ktoré spočíva v uložení povinnosti žalovanému zložiť predbežne do súdnej
úschovy sumu 1.180,- eur, nie je v nepomere k uplatnenému nároku žalobcu a tiež sa tým neprimeraným
spôsobom nezasiahne do oprávnených záujmov žalovaného. Peňažná suma 1.180,- eur predstavuje
hodnotu žalovanej pohľadávky vo výške 920,36 eura a trovy konania ku dňu podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 250,- eur.

2. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Neodkladné opatrenie možno
nariadiť iba za podmienky, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalovaný
nie je v úpadku, pretože nie je platobne neschopný a nie je ani predĺžený, čo vyplýva z riadnej

individuálnej účtovnej závierky za rok 2016. Žalobca neosvedčil, že by žalovaný reálne vykonával
akékoľvek úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku. Žalovaný neukončil podnikanie na
území Slovenskej republiky. Ak by malo dôjsť k zrušeniu žalovaného a k likvidácii žalovaného, niet
žiadnej zámienky predpokladať, že žalovaný chcel žalobcu ako veriteľa akokoľvek ukrátiť. Žalovaný v
rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti postúpil aj niektoré svoje inak nevymožiteľné pohľadávky.

Za odplatu za postúpenie pohľadávok reálne zvýši hodnotu svojho majetku, nie zníži, ako sa mylne
domnieva žalobca. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil povinné kumulatívne splnenie podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom ani len jedna takáto podmienka splnená nebola. Keďže
žalovaný má majetok, je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi náhradu trov konania o neodkladnom opatrení
v rozsahu 100%. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný dňa 01.03.2018 vstúpil do likvidácie, čo zvyšuje
obavuzohrozeniaexekúcie.Napriektomu,ženariadenéneodkladnéopatreniejevykonateľné,žalovaný

doposiaľ svoju povinnosť nesplnil. Žalovaný podniká kroky k ukončeniu podnikateľskej činnosti. Navrhol
uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

4. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu zotrval na argumentoch prezentovaných v odvolaní.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z §
379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.6. Ustanovenie § 325 CSP obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi umožňuje,
aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na
základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa

existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, a vychádza zo skutočností uvádzaných a preukázaných
žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného
dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že u žalovaného došlo k zmene
obchodného mena na Endepro, s.r.o., Bratislava a táto spoločnosť je v likvidácii. Spoločnosť zároveň
už nemá v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a
jediným predmetom jej činnosti sú administratívne služby.
Pri zrušení spoločnosti ide o splnenie určitých podmienok, ku ktorým podľa odvolacieho súdu
žalovaný nepochybne smeruje. Ide o likvidáciu spoločnosti, resp. ukončenie podnikania, prevod majetku

spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne.
Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že vo výročnej správe Provident Financial,
s.r.o. za rok končiaci sa 31. decembra 2016 sa uvádza, že spoločnosť v roku 2016 neposkytla
žiadne úvery v dôsledku legislatívnych zmien v decembri 2015. Zmena legislatívy, ktorú prijal
parlament bez konzultácií so zainteresovanými spoločnosťami v decembri 2015 zásadne zmenila

právny rámec pre poskytovateľov spotrebných úverov. Spoločnosť prestala od 18. decembra 2015
poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a
2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež ovplyvní nastavenie súčasného
obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti bolo počas roka 2016 zatvorených
5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od roku 2015, kedy mala spoločnosť

276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na 108 zamestnancov.
Z predmetnej výročnej správy Provident Financial s.r.o. ďalej vyplýva, že vlastné imanie je na úrovni
mínusu, konkrétne 16.205.010,- eur, (2015: záporné vlastné imanie vo výške 28.161.982,- eur). Z
uvedeného je zrejmé, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu jej základného
imania tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie.

Aj z webovej stránky spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava https://www.provident.sk/ vyplýva
oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery.
Žalovaný tiež postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti.
Aj odvolací súd považuje situáciu žalovaného za takú, ktorá vzbudzuje obavu z toho, či žalovaný dokáže
splniť všetky svoje záväzky. Žalovaný túto skutočnosť popiera a poukazuje pritom na účtovnú závierku z

roku 2016, avšak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v roku 2018. Už v roku 2016 mal žalovaný záporné
vlastné imanie vo výške viac ako -16.000000 eur. Vstúpil do likvidácie a zrejme smeruje k ukončeniu
podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi a
pokiaľ žalovaný uviedol, že súd mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, avšak súčasne neoznačil
skutočnosti ani dôkazy svedčiace o tom, vo vzťahu k akému majetku zabezpečovacie opatrenie mohlo

byť zariadené, tak potom odvolací súd vychádza z toho, že takáto možnosť tu nebola, pretože nebola
v konaní osvedčená.
V kontexte uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade
sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je správny. Žalobca osvedčil, že konanie
žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného svedčí v

prospech záveru, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti ide o také konanie
žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia
postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
Za daného stavu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v rámci konania
o vydanie bezdôvodného obohatenia, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.