Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/236/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200788
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5818200788.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ X.
P., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX L. a 2/ N. P., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX
XX L. proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO:
00 151 653, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Námestovo, č. k. 7C/17/2018-71 zo dňa 23. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
I/ Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností
- stavby rodinného domu súpisné číslo XXX na pozemku parcela č. 9839/268 a pozemkov, ktoré sú

evidované ako C KN parcela č. 9839/268 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 595 m2 a C KN
parcela č. 9839/367 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 99 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. L., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
II/ Žalobcom 1/ a 2/ súd ukladá, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali voči
žalovanému žalobu vo veci samej - o určenie, že žalovaný nemá právo realizovať záložné právo na
základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11. 1. 2007, uzatvorenej medzi žalovaným ako

záložným veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva
k nehnuteľnostiam, opísaným vo výrokovej časti I/.
III/ Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

IV/ Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia dospel k záveru, že je čiastočne dôvodný. Žalobcovia osvedčili existenciu úverovej zmluvy,
uzatvorenej dňa 11. 7. 2007, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom splátkový úver - Úver PLUS
na bývanie vo výške 2 300 000,- Sk s tým, že žalobcovia budú úver splácať 287 mesačných splátkach
po 16 412,- Sk mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalobcovia v prílohe návrhu doručili návrh
na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, opísaným vo výrokovej časti I/ uznesenia, oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, oznámenie o začatí výkonu záložného práva a inzerciu,

zverejnenú na internete. Z týchto listinných dôkazov má súd osvedčenú skutočnosť, že žalobcovia 1/
a 2/ so žalovaným uzatvorili dňa 11. 1. 2007 úverovú zmluvu, pričom na zabezpečenie záväzkov k nej
zriadili v prospech žalovaného záložné právo k nehnuteľnostiam, opísaným vo výrokovej časti I/ , ktoré
sú v ich vlastníctve. Tiež osvedčili svoje tvrdenie, že žalovaný v dôsledku nesplatenia dohodnutých
splátok úveru pristúpil k zosplatneniu úveru a následne im oznámil začatie výkonu záložného práva.
Zo skutočností, ktoré žalobcovia osvedčili, súd považuje za potrebné nariadiť neodkladné opatrenie

v rozsahu, uvedenom vo výrokovej časti I/, pretože existuje hroziaca ujma, spočívajúca v zásahu do
vlastníckeho práva žalobcov k rodinnému domu, kde majú svoje bydlisko. Je zrejmé, že účelom návrhužalobcov je zachovanie faktického právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, špecifikovaným vo výroku I/
a má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej nebol zo strany žalovaného realizovaný výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Tento účel súd považuje za legitímny, sledujúci pokojné

rozhodnutie o žalobe vo veci samej, ktorej podanie súd zároveň uložil žalobcom, a to v nadväznosti na
ich tvrdenia o neplatnosti úverovej ( poťažne aj záložnej ) zmluvy, vzhľadom na existenciu viacerých
neprijateľných podmienok, obsiahnutých v úverovej zmluve a na neplatnosť vyhlásenia okamžitej
splatnosti úveru, čo podľa žalobcov má za následok, že žalovaný nie je oprávnený realizovať výkon
záložného práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve formou dobrovoľnej dražby. Súd je názoru, že

nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna ujma, pretože aktuálny právny vzťah
knehnuteľnostiamsanemení-žalovanýjeďalejevidovanýakozáložnýveriteľadočasnejepozastavený
len výkon jeho záložného práva. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne
zamietol, pretože žalobcovia podľa názoru súdu nadbytočne žiadali, aby súd žalovanému uložil zdržať
sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností,
vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv žalobcov. Prevodom nehnuteľnosti zrejme

žalobcovia mysleli samotnú dobrovoľnú dražbu, v prípade úspešnosti ktorej by stratili vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam a vypratanie nehnuteľnosti, ktoré by zrejme nasledovalo v prípade realizácie úspešnej
dražby. Nešpecifikovali, čo mali na mysli pod zasahovaním do užívacích práv. Je zrejmé, že v prípade,
že by nehnuteľnosti určitý záujemca vydražil a stal by sa teda ich vlastníkom, tak by v rámci vlastníckeho
práva mal aj užívacie právo k nim, a žalobcovia by toto užívacie právo stratili. O trovách konania súd

rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu
trov konania, keďže žalobcovia mali v konaní len čiastočný úspech. Súd podotýka, že žalobcom v konaní
ani žiadne trovy nevznikli.

3. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní

namietal,žeknariadeniuneodkladnéhoopatreniadošlo,hocineboliosvedčenéanizákladnéskutočnosti
o existencii právneho vzťahu medzi stranami konania. Ak sa žalobcovia domáhali ochrany proti
výkonu záložného práva žalovaného, ich elementárnou povinnosťou bolo osvedčiť existenciu a obsah
právneho vzťahu, v rámci ktorého sa nimi napadnutý výkon práva začal. Rozhodujúca okolnosť
pre nariadenie neodkladného opatrenia - skutočný obsah právneho vzťahu nebol a vzhľadom na

absenciu záložnej zmluvy ani nemohol byť zo strany súdu posúdený a zistený. Ak aj žalobcovia y
akéhokoľvek dôvodu už nedisponovali záložnou zmluvou, mohli si ju bez ťažkostí obstarať z príslušného
katastra nehnuteľností. Neodkladným opatrením bol žalovanému zapovedaný výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou bez akejkoľvek vecnej limitácie. Dražobný výkon záložného práva bol žalovanému
bol ako taký zakázaný, ako keby naň vôbec nebol oprávnený. Na odôvodnenie takéhoto zásahu do

právneho postavenia žalovaného však neboli žalobcami produkované žiadne tvrdenia ani osvedčenie.
Pritom jedinou oprávnenou podmienkou pre oprávnené začatie výkonu záložného práva je existencia
omeškanej zabezpečenej pohľadávky; ak je táto podmienka splnená, záložný veriteľ môže iniciovať
výkon záložného práva zákonom dovolenými spôsobmi, jedným z ktorých je dražba. Ak sa teda
žalobcovia domáhali zákazu dražobného výkonu záložného práva ako takého, boli povinný tvrdiť a

osvedčovať, že v plnom rozsahu uspokojili úverovú pohľadávku, resp. že došlo k zániku záložného práva
zriadeného v prospech žalovaného z iného dôvodu podľa § 151md ods. 1 OZ. Zároveň mali predložiť
listinnédôkazyosvedčujúcetakétoprípadnétvrdenie,napr.kvitanciualebodokladyoplnompredčasnom
splatení úveru. Žalobcovia dokonca pripojili k návrhu listinné dôkazy, z ktorých vychádza úplne opačný
záver - o ich dlhodobom porušovaní povinností z úverového vzťahu. Rozhodujúca časť argumentácie

žalobcov je vystavená na ich domnienke, že úver, ktorý im bol poskytnutý, je údajne postihnutý sankciou
bezúročnostiabezpoplatkovostipodľazákonač.258/2001Z.z.predmetnýúverbolžalobcomposkytnutý
na účel nadobudnutia, úpravy a údržby nehnuteľností, a jeho výška predstavovala 2 300.000,- Sk, takže
boli prítomné hneď dve okolnosti, pre ktoré sa na uzavretú zmluvu nevzťahovali ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z ( § 1 ods. 2 písm. a) a e)), a teda ani ustanovenia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

spotrebiteľského úveru. Tvrdenie žalobcov o údajnom zaplatení sumy 83.851,27 eur je nielen že
vyložene nepravdivé, ale na jeho podporu opäť nepredložili žiaden dôkaz. Neodkladné opatrenie pritom
nemožnonariadiťlennazákladetvrdenížalobcu;púhetvrdeniejepotrebnévyhodnotiťakoneosvedčené
a nepriznať mu žiadnu procesnú relevanciu. Žalovaný ďalej odmietal, aby špecifická okolnoisť, že
nehnuteľnosť, ktorej sa týka nariadené neodkladné opatrenie, je obydlím žalobcov, bola aplikovaná na

ťarchu žalovaného. Voľba konkrétnych majetkových hodnôt ako zálohu nebola na strane žalovaného.
Žalobcovia ponúkli vlastné nehnuteľnosti ako zábezpeku za úverový záväzok, čoho výsledkom bolo
uzavretie záložnej zmluvy s jednoznačnou úpravou vzájomných práv a povinností. Samotní žalobcovia
sa obmedzili vo svojom vlastníckom práve, čo sa udialo na základe výslovnej právnej úpravy obsiahnutejv OZ. Nakoniec žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie nielen že zvýhodnilo subjekt konajúci
protiprávne(žalobcovvomeškaní),alezbavilozáložnéprávožalovanéhovšetkýchrelevantnýchúčinkov
jeho uhradzovacej funkcie a odoprelo ochranu ústavným právam žalovaného, predovšetkým práva

vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy a práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy. Žalovaný navrhol,
aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a to tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatreniazamietnevnapadnutomrozsahuažalobcovzaviaženanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

4. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia, pričom uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutím súdu, popierajú

všetky tvrdenia žalovaného, žalobu považujú za dôvodnú, nakoľko ich právo bolo porušené. Navrhli
odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a predmetné neodkladné opatrenie
ponechal v platnosti.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania

žalovaného vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení
s § 234 ods. 2 CSP.

9. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, ale dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
Podmienkouprejehovydaniejeaspoňosvedčenie,žebezokamžitej,ikeďlendočasnejúpravypomerov
účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený

na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu
bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy. Taktiež z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
musí vyplývať vecná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a rozhodnutím vo veci
samej, čo znamená, že musí byť osvedčené, že vzťah ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,

bude vyriešený vo veci samej s konečnou platnosťou.

10.Vpredmetnomkonanížalobcoviaosvedčili potrebuokamžitej úpravypomerov,keďžejenevyhnutné
prihliadať na to, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, keď o tom či sa dražba vykoná,
či o výške pohľadávky rozhoduje súkromná osoba a samotnú dražbu vykonáva iná súkromná osoba,

ktorá pri tejto činnosti sleduje zisk, sa dostáva do konfliktu s ústavou garantovanými základnými
právami žalobcu - právom na obydlie a na súkromný život. Žalobcovia v nehnuteľnosti dotknutej
výkonom záložného práva majú v súčasnosti trvalý pobyt a v nehnuteľnosti aj bývajú a teda trvalo
užívajú. Realizáciou dobrovoľnej dražby by mohlo dôjsť k situácii, kedy by boli žalobcovia povinní sa
z nehnuteľnosti vysťahovať.

11.V súvislosti s výkonom záložného práva odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že dobrovoľná
dražba podľa zákona č. 524/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v

znení neskorších predpisov predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje
vykonať civilný kódex (§ 151j ods. 1 OZ ).
Keďže výkon dražby je limitovaný len zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách bez
akejkoľvek kontroly verejnej moci nad dodržiavaním zákonnosti tohto procesu, vzhľadom na povahua podmienky za ktorých sa dobrovoľná dražba uskutočňuje sa neodkladné opatrenie javí ako jediný
efektívny prostriedok dočasnej ochrany, ktorým možno zabrániť vzniku značnej a nenapraviteľnej škody
na právach žalobcu.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)